Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_20S-39-2014.pdf
PDF · 108.41 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/39/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: kpt. JUDr. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. O. XXXX/XX, J., práv. zast. advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného CPZA-OP-18-008/2014 zo dňa 13.02.2014, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline CPZA-OP-18-008/2014 zo dňa 13.02.2014 a Personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku číslo: 134 zo dňa 16.12.2013 z r u š u j e.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Prvostupňovým správnym rozhodnutím - Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku č. 134 zo dňa 16.12.2013 bol žalobca, ktorý bol prevedený Personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Žiline č. 447/2013 zo dňa 13.12.2013, ustanovený podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov dňom 01.01.2014 do funkcie referent - územná a objektová zodpovednosť (27747) Obvodného oddelenia Policajného zboru Ružomberok, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline. Podľa § 83 ods. 1 a 4 cit. zákona bol zaradený do II. platovej triedy. Doterajší zápočet odbornej praxe získanej pred prijatím do služobného pomeru, prehodnotený podľa § 86 ods. 8 cit. zákona, zostáva nezmenený. Menovanému boli priznané príplatky, a to osobný vo výške 159,- Eur, za vedenie SCV vo výške 13,50 Eur, rizikový vo výške 66,50 Eur a za nerovnomernosť času služby vo výške 100,- Eur. Menovanému patrí doterajší služobný plat ešte po dobu 6 mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie - podľa § 35 ods. 10 cit. zákona. Personálny rozkaz bol odôvodnený tým, že menovaný bol 01.01.2014 prevedený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) cit. zákona. Podľa PR MV SR č. 313/2013 sa menovaný ustanovuje do voľnej funkcie, pre ktorú spĺňa kvalifikačné predpoklady. Podľa § 33 ods. 2 zákona, čl. 5 písm. b) a čl. 7 ods. 16 Nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 v znení neskorších predpisov je pre ustanovenie do vyššie uvedenej funkcie príslušný riaditeľ OR PZ Ružomberok. Ďalej podľa čl. 6 ods. 5 Nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008 v znení neskorších predpisov bol prehodnotený osobný príplatok a vo výške uvedenej v rozhodnutí sa mu priznáva z dôvodu príkladného plnenia služobných úloh.
2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím CPZA- OP-18-008/2014 zo dňa 13.02.2014 zamietol odvolanie účastníka a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že dňa 18.11.2013 bol vydaný Personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 313/2013, ktorým dňom 01.01.2014 sa vykonávajú organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov. Touto zmenou bola na OR PZ v Ružomberku zrušená funkcia vyšetrovateľa a 1 miesto zaniklo, a to k 31.12.2013. Až následne došlo k zmene počtu vyšetrovateľ z 10 na 11, na pôvodný počet, vydaním Personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 331/2013 z 12.12.2013. V ten istý deň, t.j. 12.12.2013 bol s odvolateľom vykonaný pohovor, kde bol oboznámený s organizačnou a systemizačnou zmenou a bolo mu oznámené, že s účinnosťou od 01.01.2014 bude jeho doterajšia funkcia zrušená a keďže sa nevytvorila nová, bola mu z voľných funkcií na OR PZ v Ružomberku ponúknutá funkcia referent s územnou a objektovou zodpovednosťou OO PZ v Ružomberku. Dňa 13.12.2013 z dôvodu zrušenia doterajších funkcií a vytvorenia nových funkcií s inou náplňou činností na základe Personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 313/2013 bol vydaný Personálny rozkaz riaditeľa KR PZ č. 447/2013, ktorým boli dotknutí policajti, medzi inými aj odvolateľ pod porad. č. 3, dňom 01.01.2014 podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru v znení neskorších predpisov prevedení k OR PZ v Ružomberku, súčasne dňom 31.12.2013 podľa § 35 ods. 9 cit. zákona odvolaní z doterajšej funkcie a dňom 01.01.2014 mali byť riaditeľom OR PZ v Ružomberku ustanovení do nových funkcií. Dňa 16.12.2013 bolo vydané napadnuté rozhodnutie, ktorým bol odvolateľ ustanovený do funkcie referent - územná a objektová zodpovednosť OO PZ Ružomberok. Čo sa týka samotného napadnutého rozhodnutia, riaditeľ OR PZ v Ružomberku postupoval v súlade s kompetenciami danými Nariadením ministra vnútra SR č. 174/2010 v rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov PZ v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že OR PZ v Ružomberku v čase realizácie organizačnej a systemizačnej zmeny malo voľné tabuľkové miesta, nebolo potrebné uplatňovať postup podľa § 43 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona, teda zaradiť menovaného do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov. S tvrdením odvolateľa, že by mal mať poskytnutý priestor pre svoje uplatnenie, sa služobný orgán zhoduje a tento priestor mu vytvára jeho ďalším služobným zaradením. Napadnutý personálny rozkaz bol vydaný v súlade s § 241 cit. zákona a obsahuje všetky požadované náležitosti. Napadnutý personálny rozkaz bol vydaný v súlade so zákonom č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, v súlade s internými aktmi riadenia a v súlade s metodickou pomôckou pre spracovávanie a vydávanie personálnych rozkazov a disciplinárnych rozkazov vydanou sekciou personálnych a sociálnych činností MV SR pod č. SPC-228/1-2007 platnou od 01.05.2007 v znení neskorších doplnkov.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu v zákonnej lehote žalobca. Ako žalobné body uviedol: Poukázal na to, že jeho funkcia vyšetrovateľa oddelenia ekonomickej kriminality s ID č. 27786 nezanikla a ostala zachovaná aj po 01.01.2014 v novo určenej štruktúre odboru kriminálnej polície OR PZ Ružomberok. Nenastala žiadna organizačná zmena, ktorá by dovoľovala jeho prevedenie na inú funkciu. Organizačnou zmenou v zmysle § 35 ods. 3 cit. zákona totiž nie je stav, keď síce zaniká doterajšia funkcia policajta, ale vytvára sa nová funkcia. Žalobca mohol aj po 01.01.2014 vykonávať funkciu vyšetrovateľa OR PZ Ružomberok, preto nebol naplnený ďalší z predpokladov možnosti vydania rozhodnutia podľa § 35 ods. 1 písm. a) cit. zákona. Nakoľko bez prevedenia na inú funkciu nie je možné ustanovenie do inej funkcie, pretože proces prevedenia na inú funkciu podľa ods. 3 § 35 sa vykonáva odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie, podľa § 33 je vyššie uvedené rozhodnutie riaditeľa OR PZ zo 16.12.2013 postrádajúce právny základ. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia nie je zmienka o Personálnom rozkaze ministra vnútra č. 331 z 11.12.2013, ktorým sa zmenil Personálny rozkaz č. 134, na ktoré dané rozhodnutie všeobecne odkazuje. Prvostupňové rozhodnutie nereflektuje na obsah § 33 ods. 1 cit. zákona, pričom neprihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta, o ktorom sa rozhoduje. Vyporiadanie sa s týmito kategóriami má byť obligatórnou súčasťou takéhoto druhu rozhodnutia aj v prípade, že by na jeho vydanie boli naplnené iné zákonné podmienky. Podľa jeho názoru, samotné preradenie žalobcu do funkcie, v ktorej ako policajt začínal, po 15 rokoch praxe, je aj vecne nesprávne rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán dostatočne nezistil skutkový stav veci a nevykonal všetky dôkazy, ktoré by mu umožňovali splnenie povinnosti rozhodujúceho orgánu vymedzené v § 233 ods. 1 zákona. Ďalej poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí nie je označená právna norma, na podklade ktorej malo byť vo veci rozhodnuté, jej úplným názvom. Ďalšie námietky smerovali k Personálnemu rozkazu č. 447/2013, ktorým bol odvolaný z funkcie vyšetrovateľa (nesprávne uvedený ako č. 407/2013), a taktiež poukazuje na procesný postup pred vydaním týchto rozhodnutí, ktorý sa týkal iných osôb, konkrétne podplukovníka Ing. K. A.. Namietal ďalej, že riaditeľ OR PZ Ružomberok nie je vecne príslušný na ustanovenie do funkcie, nakoľko na ustanovenie do funkcie je príslušný ten orgán, ktorý je príslušný na vydanie rozhodnutia o odvolaní z funkcie. Rozhodnutie o odvolaní žalobcu z funkcie vydal iný orgán. Nakoniec uviedol, že odvolací orgán vôbec nereagoval na časť odvolacích námietok, nereagoval na námietku vecnej nepríslušnosti riaditeľa OR PZ Ružomberok, ani na námietku, že funkcia vyšetrovateľa u osoby žalobcu nezanikla, že počet pracovníkov odboru vyšetrovania sa nezmenil, dokonca počet vyšetrovateľov ostal zachovaný a ani námietku, že pri prevedení nebolo prihliadnuté na odbornú prax žalobcu a jej dĺžku, jeho služobné hodnotenia a zdravotný stav. Žalovaný nesprávne uplatnil § 243 ods. 4 cit. zákona, pretože napádané rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa nezrušil, hoci na jeho zrušenie boli dôvody. V druhostupňovom rozhodnutí už bola konštatovaná existencia Personálneho rozkazu ministra vnútra č. 331/2013 z 11.12.2013, avšak o tomto podklade pre druhostupňové rozhodnutie žalobca informovaný nebol, hoci bolo podkladom pre jeho vydanie, ktorý bol získaný až v rámci odvolacieho konania. K tomuto dôkazu žalobca nemal možnosť sa vyjadriť ešte pred ukončením odvolacieho konania. Tým mu bola odňatá možnosť konať pred štátnym orgánom. Žiadal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 19.05.2014. Tvrdenia namietané žalobcom o nepodloženom tvrdení zániku funkcie žalobcu, o neexistencii organizačnej zmeny, o nenaplnení predpokladov § 35 zákona č. 73/1998 Z.z., sú právne irelevantné, lebo sa vzťahujú k Personálnemu rozkazu riaditeľa KR PZ v Žiline č. 447 zo dňa 13.12.2013, ktorý je (podľa tvrdenia žalobcu) predmetom preskúmavania zákonnosti Krajským súdom Bratislava. Vo vzťahu k napadnutému prvostupňovému rozhodnutiu uviedol, že bola naplnená podmienka § 33 ods. 1 cit. zákona pri ustanovení do voľnej funkcie, kde sa prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a zdravotný stav policajta. V zmysle Nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010, konkrétne čl. 5 písm. b) a čl. 7 ods. 15, okresný riaditeľ PZ v Ružomberku disponuje právomocou ustanoviť žalobcu podľa § 33 ods. 1 cit. zákona do funkcie.
5. Uznesením č. k. 20S/39/2014-87 zo dňa 03. júna 2014 správny súd návrh žalovaného na prerušenie konania do doby rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave o žalobe o preskúmanie zákonnosti Personálneho rozkazu riaditeľa KR PZ v Žiline č. 447 zo dňa 13.12.2013 zamietol. Proti tomuto uzneseniu účastníci nepodali odvolanie a uznesenie sa stalo právoplatným 28.06.2014.
6. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 20S/39/2014-105 zo dňa 04. novembra 2014 žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Čo sa týka tvrdenej nezákonnosti Personálneho rozkazu KR PZ v Žiline č. 447 zo dňa 13.12.2013, uviedol, že na preskúmanie tohto správneho rozhodnutia je určený osobitný postup jednak v správnom konaní a jednak v správnom súdnictve, preto všetky námietky týkajúce sa prv urobeného Personálneho rozkazu č. 447 nemôžu byť brané ako relevantné v danej právnej veci. Súd preto nebol kompetentný posudzovať zákonnosť tohto personálneho rozkazu, a preto irelevantné musia byť všetky námietky týkajúce sa tvrdenia žalobcu o tom, že jeho doterajšia funkcia nebola zrušená a že bol prv prevedený a odvolaný z doterajšej funkcie neprávom.
7. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca. Najvyšší súd SR, ako odvolací súd, uznesením č. k. 5Sžo/5/2015 zo dňa 29.11.2016 rozsudok KS v Žiline č. k. 20S/39/2014-105 zo dňa 04. novembra 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o prevedení a odvolaní policajta z funkcie má podstatný vplyv na posúdenie otázky zákonnosti rozhodnutia o jeho ustanovení do novej funkcie. Riešenie otázky prevedenia žalobcu a odvolanie z jeho funkcie je vo vzťahu k posúdeniu otázky jeho ustanovenia do novej funkcie kľúčové, ide o otázku, ktorú krajský súd nebol oprávnený riešiť, a preto procesne pochybil, keď dané konanie neprerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/90/2014. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod vyššie uvedenou spisovou značkou a žalobu v závislosti od výsledku tohto konania po vysporiadaní sa s námietkami žalobcu a žalovaného znova prejednať.
8. V súlade s vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu uznesením č. k. 20S/39/2014-180 zo dňa 13. februára 2017 správny súd prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/90/2014.
9. V konaní pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/90/2014 bol dňa 11.04.2017 vyhlásený rozsudok, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-KA1-157-002/2014 zo dňa 28. februára 2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal kasačnú sťažnosť, preto správny súd v tejto veci opätovne prerušil súdne konanie uznesením č. k. 20S/39/2014-200 zo dňa 22.08.2017 do právoplatného skončenia konania o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/90/2014 zo dňa 11.04.2017.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, rozsudkom č. k. 5Sžk/26/2017 zo dňa 21. februára 2019 kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/90/2014-73 zo dňa 11. apríla 2017 zamietol. Preto správny súd uznesením č. k. 20S/39/2014 zo dňa 05. apríla 2019 rozhodol, že pokračuje v konaní.
11. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) a contrario a § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 103 ods. 2 SSP s tým, že po zrušení pôvodného rozsudku správneho súdu žiaden z účastníkov konania nežiadal o nariadenie pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.05.2019, o čom bola spísaná zápisnica.
12. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov, pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP z nasledovných dôvodov:
13. Krajský súd v Žiline konštatuje, že predmetom prvostupňového napadnutého rozhodnutia - Personálneho rozkazu riaditeľa OR OZ Ružomberok č. 134 zo 16.12.2013 je ustanovenie žalobcu dňom 01.01.2014 do funkcie referenta - územná a objektová zodpovednosť OO PZ Ružomberok odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku, Krajského riaditeľstva PZ v Žiline (27747) v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie - Personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Žiline č. 447 z 13.12.2013, ktorým bol, okrem iných, i žalobca na podklade Personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 313 z 18.11.2013 prevedený podľa § 35 ods. 1 písm. a) cit. zákona k Okresnému riaditeľstvu PZ Ružomberok a súčasne bol dňom 31.12.2013 odvolaný z doterajšej funkcie vyšetrovateľa oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ Ružomberok podľa § 35 ods. 9 cit. zákona z dôvodu zrušenia doterajšej funkcie žalobcu (§ 35 ods. 3 cit. zákona) a nevytvorenia novej funkcie (§ 35 ods. 3 cit. zákona). Zo správneho spisu ďalej vyplýva, že proti obom týmto personálnym rozkazom sa žalobca odvolal jedným odvolaním zo dňa 31.12.2013. Súčasťou správneho spisu ako Príloha č. 2, ktorá bola predložená odvolaciemu orgánu na rozhodnutie o odvolaní, je Personálny rozkaz ministra vnútra č. 313 z 10.11.2013 a ako Príloha č. 3 Personálny rozkaz ministra vnútra č. 331 z 11.12.2013. Napadnutým rozhodnutím CPZA-OP-18-008/2014 zo dňa 13.02.2014 bolo odvolanie odvolateľa proti Personálnemu rozkazu č. 134 zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené.
14. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžk/26/2017 zo dňa 21. februára 2019 vyplýva, že žalovaný rozhodnutím č. PPZ-KA1-157-002/2014 z 28.02.2014 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil Personálny rozkaz riaditeľa KR PZ v Žiline č. 447 z 13.12.2013, ktorým bol žalobca, služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii vyšetrovateľ oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ v Ružomberku, KR PZ v Žiline, podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 01.01.2014 prevedený na OR PZ v Ružomberku, KR PZ v Žiline s tým, že ustanovenie do funkcie dňom 01.01.2014 vykoná riaditeľ OR PZ v Ružomberku. Súčasne bol žalobca dňom 31.12.2013 odvolaný z doterajšej funkcie (§ 35 ods. 9 citovaného zákona). Z odôvodnenia tohto rozhodnutia žalovaného vyplýva, že dôvodom vydania Personálneho rozkazu č. 447 bola skutočnosť, že Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 313 z 18.11.2013 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 01.01.2014 zrušená doterajšia funkcia žalobcu a nevytvorila sa nová funkcia. Kasačný súd konštatoval, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že po realizácii zmien vyplývajúcich z Personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 313 z 18.11.2013 došlo k zrušeniu funkcie vyšetrovateľa s prideleným ID 27786 a nevytvoreniu novej funkcie, a teda že došlo k organizačnej zmene podľa § 35 ods. 3 citovaného zákona. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd, rovnako ako správny súd, k záveru, že v konaní nebola preukázaná organizačná zmena v zmysle § 35 ods. 3 citovaného zákona, t. j. že sa zrušila doterajšia funkcia žalobcu a nevytvorila sa nová funkcia ako predpoklad prevedenia policajta na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Námietky žalovaného uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/90/2014-73 z 11. apríla 2017, ktorý zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ- KA1-157-002/2014 z 28.02.2014, zamietol.
15. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 132 ods. 2 SSP ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení účinnom ku dňu 19.02.2014 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.
Podľa § 33 ods. 2 citovaného zákona policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.
Podľa § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zákona policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.
Podľa § 35 ods. 9 citovaného zákona prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.
16. Žalobca vo svojej žalobe namietal nielen nezákonnosť rozhodnutia žalovaného č. CPZA- OP-18-008/2014 z 13.02.2014 v spojení s Personálnym rozkazom č. 134 zo 16.12.2013 (prvostupňové a napadnuté rozhodnutie), ale aj nezákonnosť Personálneho rozkazu č. 447 zo dňa 13.12.2013, ktoré predchádzalo napadnuté rozhodnutie. V čase vydania napadnutého rozhodnutia (13.02.2014) i v čase jeho právoplatnosti (19.02.2014) bol Personálny rozkaz č. 447 predmetom samostatného súdneho prieskumu na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/90/2014 a ako taký bol právoplatný a vykonateľný.
17. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení č. k. 5Sžo/5/2015 zo dňa 29. novembra 2016, ktorým zrušil pôvodný rozsudok správneho súdu v tejto veci, vyslovil právny názor, že odvolaciemu súdu nedá nesúhlasiť s názorom krajského súdu o viazanosti súdu skutkovým stavom existujúcim v čase vydania napadnutého rozhodnutia, avšak zdôrazňuje, že úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť napadnutých rozhodnutí, teda preskúmať, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne alebo procesnoprávne predpisy. Správny súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení č.k. 5Sžo/5/2015 zo dňa 29. novembra 2016 konštatuje, že podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z. je predpokladom na ustanovenie policajta do funkcie jeho prevedenie a odvolanie z funkcie. Prevedenie a odvolanie policajta z funkcie tak musí predchádzať ustanoveniu policajta do novej funkcie. Rozhodnutie
- Personálny rozkaz č. 134 zo dňa 16.12.2013 o ustanovení žalobcu do funkcie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tejto veci, je rozhodnutím nadväzujúcim na rozhodnutie - Personálny rozkaz č. 447 z 13.12.2013. Pokiaľ nie je s konečnou platnosťou vyriešená otázka zákonnosti toto rozhodnutia, nie je možné realizovať ani rozhodnutia o ustanovení policajta do novej funkcie.
18. Prvostupňový správny orgán pri vydaní prvostupňového rozhodnutia - ustanovení žalobcu do novej funkcie podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Personálnym rozkazom č. 134 - správne vychádzal zo skutkových okolností existujúcich v čase vydania tohto rozhodnutia, teda že žalobca bol Personálnym rozkazom KR PZ v Žiline č. 447 z 13.12.2013 podľa § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zákona prevedený na OR PZ v Ružomberku a súčasne bol dňom 31.12.2013 odvolaný z doterajšej funkcie. Rovnako z tohto skutkového stavu musel vychádzať aj žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo dňa 13.02.2014, keďže v čase jeho vydania bol prvostupňový Personálny rozkaz č. 447 vykonateľný a odvolacie konanie na jeho preskúmanie ešte nebolo ukončené, rovnako ako nebola podaná správna žaloba na jeho preskúmanie. Tento skôr vydaný Personálny rozkaz č. 447 bol potvrdený druhostupňovým správnym rozhodnutím zo dňa 28.02.2014, voči ktorému bola podaná správna žaloba, na základe ktorej bolo toto rozhodnutie rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/90/2014-73 z 11. apríla 2017 zrušené a kasačná sťažnosť voči nemu bola zamietnutá. Pritom napadnuté rozhodnutie o odvolaní voči Personálnemu rozkazu č. 134 malo vychádzať v zmysle § 35 ods. 9 citovaného zákona práve z Personálneho rozkazu č. 447, ktorý bol predpokladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
19. Pokiaľ bolo rozhodnutie v konaní o preskúmanie podkladového správneho rozhodnutia, v danom prípade Personálneho rozkazu č. 447, vydané, súd z neho musí v zmysle § 132 ods. 2 SSP vychádzať a prihliadnuť naň, a to v ktoromkoľvek štádiu súdneho konania.
20. Preto pokiaľ bolo podkladové rozhodnutie o odvolaní voči Personálnemu rozkazu č. 447 zrušené Krajským súdom v Bratislave v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžk/26/2017 zo dňa 21.02.2019, potom na túto skutočnosť treba prihliadať bez ohľadu na to, či nastala pred alebo po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Momentom právoplatnosti rozsudku kasačného súdu o zrušení odvolacieho rozhodnutia voči Personálnemu rozkazu č. 447 nastal stav, keď správne konanie o prevedení žalobcu a jeho odvolaní z doterajšej funkcie nie je právoplatne ukončené. V súčasnosti teda neexistuje podklad pre vydanie rozhodnutia o ustanovení žalobcu do novej funkcie. Správne konanie je tak postihnuté procesnou vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia o ustanovení do novej funkcie aj napadnutého rozhodnutia, hoci aj táto vada nastala až po vydaní prvostupňového i napadnutého správneho rozhodnutia. Následne po vydaní napadnutého a prvostupňového správneho rozhodnutia preskúmavaného v danej veci teda došlo k zmene procesnej situácie, ktorá neumožňuje vydať prvostupňové ani napadnuté rozhodnutie. Uvedené je dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
21. Keďže správny súd zrušil prvostupňové aj odvolacie rozhodnutia o ustanovení do funkcie, nebolo potrebné podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, pretože v danej veci v súčasnosti neexistuje procesný základ na vydanie rozhodnutia o ustanovení do novej funkcie podľa § 33 ods. 1 z.č. 73/1998 Z.z., a v konaní o ustanovení žalobcu do novej funkcie teda nie je možné pokračovať.
22. Ďalej správny súd konštatuje, že vzhľadom na to, že rozhodnutie - Personálny rozkaz č. 447 z 13.12.2013 v spojení s odvolacím rozhodnutím zo dňa 28.02.2014, boli samostatným predmetom súdneho prieskumu, nebolo možné v konaní pod spisovou značkou 20S/39/2014 sa meritórne zaoberať námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, ktoré sa vzťahovali k tvrdenej nezákonnosti tohto personálneho rozkazu (§ 27 ods. 1 SSP). Pokiaľ však už došlo v tomto samostatnom súdnom prieskume k zrušeniu odvolacieho rozhodnutia k Personálnemu rozkazu č. 447, na jeho zrušenie musí súd prihliadať ex offo, a to aj v prípade, ak ku tejto rozhodujúcej skutočnosti došlo až v priebehu súdneho prieskumu zákonnosti (aj iného) správneho rozhodnutia v inom súdnom konaní (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Sžf/61/2015 zo dňa 05. apríla 2016).
23. Za týchto skutkových okolností potom na jednej strane nebolo možné vyhodnocovať žalobné námietky týkajúce sa Personálneho rozkazu č. 447 z 13.12.2013 a na druhej strane žalobné námietky voči Personálnemu rozkazu č. 134, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, nebolo potrebné vyhodnocovať práve pre zrušenie Personálneho rozkazu č. 447 o prevedení žalobcu a odvolaní z doterajšej funkcie ako podkladového rozhodnutia pre napadnuté rozhodnutie o ustanovení do novej funkcie.
24. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že vzhľadom na to, že bol v konaní úspešný a došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, správny súd mu priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.