Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/245/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, proti žalovanej W. X., bytom U. O., V. XXX/XX, adresa pre doručovanie V. 67X/X, XXX XX U. O., o zaplatenie 214.347,76 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 6C/121/2013-200 zo dňa 22. mája 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol (ďalej len „výrok I.“) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (ďalej len „výrok II.“). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, 6 a 7, § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu vo výške 214.347,76 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 214.347,76 eur od 01.08.2012 do zaplatenia, z titulu poskytnutia služieb elektronického bankovníctva - Sporopay na osobných účtoch: č. 276089106/0900 (osobný účet 1), č. 5027386794/0900 (osobný účet 2), č. 5030445409/0900 (osobný účet 3). Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom ako podnikateľom a žalovanou ako fyzickou osobou nepodnikateľom boli uzatvorené zmluvy: Zmluva o Osobnom účte č. 276089106/0900 zo dňa 28.06.2011 (osobný účet 1), Zmluva o Osobnom účte č. 5027386794/0900 zo dňa 03.04.2012 (osobný účet 2) a Zmluva o Osobnom účte č. 5030445409/0900 zo dňa 10.07.2011 (osobný účet 3). Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaná vykonávala platobné operácie formou prevodných príkazov na osobných účtoch použitím služieb elektronického bankovníctva - Sporopay, ktoré však neboli kryté vkladmi na osobných účtoch - peňažné prostriedky na osobných účtoch nepostačovali na vykonanie všetkých prevodných príkazov žalovanej tak, aby sa žalovaná nedostala do debetu, ktorý jej však žalobca nepovolil. V zmysle § 710 Obchodného zákonníka, ak banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Z dôvodu porušenia obchodných podmienok upravujúcich práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytovaní bankových produktov a služieb, žalobca pristúpil dňa 25.07.2012 k ukončeniu zmluvných vzťahov so žalovanou, na základe ktorých poskytoval Osobné účty žalovanej, a to odstúpením od zmlúv. Odstúpenia od zmlúv obsahovali aj výzvu na vrátenie pohľadávok vzniknutých na jednotlivých Osobných účtoch. Odstúpenia boli žalovanej doručené poštou, doručením nadobudlo dňa 31.7.2012 účinnosť. Dňa 1.8.2012 boli osobné účty 1, 2 a 3 zrušené. Ku dňu ukončenia zmluvných vzťahov a zánikov osobných účtov žalobca eviduje pohľadávky na osobnom účte 1 (č. 0276089106/0900) vo výške 130.324,33 Eur, na osobnom účte 2 (č. 5027386794/0900) vo výške 59.913,98 Eur a na osobnom účte 3 ( 5030445409/0900) vo výške 24.109,45 Eur. Žalovaná namietala, že ani v jednej zmluve o osobnom účte nie je určená suma a nebola jej doručená zmluva o tom, že by sa dali uskutočňovať z jej účtu platby za tovar, či služby bez toho, aby na jej účte neboli dostatočné peňažné prostriedky, neuzatvorila žiadnu zmluvu o úvere ani o prečerpaní na účte, účty vôbec nevyužívala a boli uzavreté síce ňou, ale v prospech inej osoby, ktorej plne dôverovala - O. Z., ktorému poskytla všetky bezpečnostné predmety s tým, že mohol na jej účty vstupovať a prostredníctvom Internet bankingu vyberať peniaze, resp. tieto poukazovať na iný účet. Žalovaná ďalej uviedla, že informácie o pohybe na účte mohli chodiť na telefónne číslo, ktoré uviedla, ale tento telefón ona nepoužívala, výpisy z účtu sa jej nedostali do rúk. O. Z. žalovanú uistil, že cez tieto účty bude prevádzať svoje peniaze na účet do Panamy s tým, že čím viacej bude účtov, tým to bude menej podozrivé, chcel nejaké peniaze previesť do Panamy, kde je podľa jeho informácií daňový raj. Žalobca uviedol, že v prospech účtu číslo 178253347/0900 boli vykonávané takmer všetky obraty z troch účtov žalovanej vedených Slovenskou sporiteľnou, a.s. Majiteľom účtu je spoločnosť - TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s., Brečtanová 1, Bratislava. Spoločnosť TIPOS na dopyt súdu o zaslanie informácie o registrovanej osobe, ktorá prevádzala peňažné prostriedky na účet spoločnosti TIPOS oznámila, že hráč pri registrácii uviedol nasledovné údaje: Meno a priezvisko: W. X., adresa: V. XXX/XX, XXX XX U. O., K.: U účet: XXXXXXXXXX/XXXX, e-mail: a@b.c Dotyčná osoba používala prevedené finančné prostriedky na vklad do hier TIPOS. Výherné čiastky si prevádzal na číslo bankovú účtu: 2619808379/1100. Išlo o transakcie prevádzané kreditnou kartou. Svedkyňa Z. X. na výsluchu uviedla, že so žalovanou nebola v čase, keď sa uzatvárala niektorá zo zmlúv o osobnom účte a žalovaná jej neodovzdala bezpečnostné predmety, ktorými je možné nakladať s peňažnými prostriedkami na účte v prostredí elektronického bankovníctva, preto s nimi ani nemohla nakladať, či prihlásiť sa pod menom žalovanej do elektronického bankovníctva. O. Z. je jej manžel, ale len de iure, de facto nie od roku 2012. Nespomínal, že by mal prístup k účtom žalovanej. Jej manžel O. Z. sa so žalovanou nikdy fyzicky nestretol, ani on, ani ona. Svedkyňa nemá vedomosť, že by jej manžel stávkoval v národnej lotériovej spoločnosti Tipos.

3. Na podklade vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní žalobca preukázal uzatvorenie zmlúv troch osobných účtov so žalovanou, čo v konaní ani nebolo sporné. Žalobca žiadnym listom, oznámením, či iným dokumentom nepreukázal, že by žalovaná splnila podmienky stanovené vo Všeobecných obchodných podmienkach na základe ktorých by bola uzavretá Zmluva o úvere, prípadne Dodatok k zmluve o bežnom účte, či Zmluva o poskytnutí povoleného prečerpania, prípadne oznámenie žalovanej o stanovení úverového rámca, či limitu poskytnutých finančných prostriedkov. Naviac žalobca nepreukázal ani uzavretie Osobitnej zmluvy na základe ktorej by došlo k zriadeniu a využívaniu služby SporPay medzi účastníkmi sporných strán. Na základe zisteného skutkového stavu vyplýva, že nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy o úvere, zmluvy o povolenom prečerpaní, alebo stanovení výšky limitu finančných prostriedkov. Žalovaná tak nemohla čerpať žiadny úver, či dostať sa ani do povoleného, či následne do nepovoleného prečerpania a nemohla čerpať finančné prostriedky, ktoré na účte nemá. Žalobca zároveň nepreukázal, že by boli zabezpečené bezpečnostné opatrenia týkajúce sa použitia limitov maximálnej výšky finančných prostriedkov na účtoch žalovanej. Napriek tomu, že zo strany žalovanej došlo k poskytnutiu osobných údajov k predmetným účtom tretej osobe, nebolo v konaní preukázané ich zneužitie zo strany žalovanej, či zo strany osoby, ktorú označila. Zo spoločnosti Tipos boli potvrdené informácie o registrovanej osobe W. X., ako hráča, ktorý realizoval z bankových účtov 1, 2 a 3 finančné prostriedky na vklad do hier Tiposu, čím však zo strany žalovanej nešlo o zakázanú činnosť, ani nebolo preukázané žiadne porušenie bankových transakcií, či prekročenia stanoveného finančného limitu. Argumentácia žalobcu o uzavretí zmlúv na základe Obchodného zákonníka je irelevantná, nakoľko v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka sa jedná o zmluvy uzavreté medzi dodávateľom žalobcom a spotrebiteľom žalovanou, teda bez ohľadu na právnu formu ide o spotrebiteľský vzťah, kedy vystupuje do popredia ochrana spotrebiteľa prejavujúca sa v použití tých právnych ustanovení, ktoré sú na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Náležitosti zmluvy medzi dodávateľom žalobcom a spotrebiteľom žalovanou neboli individuálne dojednané, žalovaná nemohla ovplyvniť obsah zmlúv a žalobca nepreukázal opak. Jediné zmluvné podmienky v zmluvách, ktoré súd akceptoval bolo dojednanie hlavného predmetu a to zriadenia, resp. zriadenie troch osobných účtov. Iné zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané a naviac ako súd už konštatoval, nebolo ani preukázané, že by došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, zmluvy o kontokorentnom úvere, či stanovení výšky limitu finančných prostriedkov, ktoré by viedli k povolenému a následne k nepovolenému prečerpaniu. Sám žalobca potvrdil skutočnosť, že peňažné prostriedky na Osobných účtoch žalovanej nepostačovali na vykonanie všetkých prevodných príkazov žalovanej tak, aby sa žalovaná nedostala do debetu, ktorý jej však žalobca nepovolil. Z uvedených dôvodov žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, nakoľko bola v konaní plne úspešná.

4. Žalobca svojím odvolaním podaným včas napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie namietal, že Zmluva o osobnom účte je zmluvou, ktorá obsahuje viacero zmluvných záväzkov v jednej listine. Prvým záväzkom je zriadenie a vedenie bežného účtu, ďalším vydanie platobnej karty k účtu, poskytnutie elektronických služieb a vydanie bezpečnostných predmetov. Službu elektronického bankovníctva klientka požadovala, nakoľko sa v každej zmluve dohodla na prihlasovacích údajoch a ostatných sprievodných elektronických spôsoboch komunikácie s bankou. V zmysle záverečných ustanovení zmluvy sú súčasťou zmluvy aj obchodné podmienky pre jednotlivé produkty poskytované na základe zmluvy o osobnom účte. Takýmito obchodnými podmienkami boli okrem iného aj Obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet vydané Bankou s účinnosťou od 10.9.2002. S možnosťou určiť časť obsahu zmluvy s odkazom na obchodné podmienky počíta jednak zákon o bankách (§ 75 ods. 3), súčasne i § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj ustanovenie § 53 ods. 13 Občianskeho zákonníka a konštantná judikatúra našich a českých súdov napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 6 Obo 112/2007 zo dňa 07.08.2008. Toto ustanovenie zmluvy zakladá potvrdenie skutočnosti, že žalovaná bola zo strany banky riadne poučená a oboznámená so znením a obsahom Všeobecných obchodných podmienok. K záveru, že skutočnosť uvedená v zmluve, má prednosť pred vyhlásením žalobcu, ktorý by tvrdil opak, dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v konaní pod sp.zn. 33 Cdo 2547/2011. Klient môže okrem iných elektronických služieb používať aj službu Sporopay. Úhrady peňažných prostriedkov, ktoré sa vykonávali z účtov žalovanej, sa vykonávali prostredníctvom služby Sporopay - prostredníctvom služby Sporopay sa zo stránky spoločnosti TIPOS, po prihlásení sa do elektronického bankovníctva, dostala osoba, ktorej žalovaná v rozpore so zásadou bezpečnosti, v rozpore s právnou úpravou a zmluvnými dojednaniami, vedome a úmyselne umožnila prístup, aby tak vykonala všetky úhrady. Právnym základom na vykonávanie úhrad bola existencia osobného účtu (založený zmluvou o osobnom účte) a služba elektronického bankovníctva (taktiež zmluva o osobnom účte). Zmluvné strany sa dohodli aj na možnosti tzv. čerpaní peňažných prostriedkov, ktoré nie sú kryté zostatkom na príslušnom účte. Dohoda je zhmotnená v zmluve o osobnom účte. Zmluva o osobnom účte je absolútnym obchodom podľa Obchodného zákonníka, preto sa na uvedené skutočnosti v rozhodnom čase aplikoval § 709 a § 710 Obchodného zákonníka, ktoré ako kogentné ustanovenia boli pre úpravu daných zmluvných vzťahov aplikované. Tieto ustanovenia nepredpokladajú uzatvorenie samostatnej zmluvy, určujú, že ak banka vykoná príkazy na platby aj keď na účte nie sú potrebné peňažné prostriedky, budú sa práva a povinnosti zmluvných strán riadiť zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Právne predpisy nepodmieňujú vykonávanie úhrad z účtov klientov v prípade, ak na účte nie je dostatok peňažných prostriedkov existenciou samostatnej zmluvy alebo dojednania (zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Peňažné prostriedky boli žalovanou z účtu vybraté, tieto boli prevedené v prospech jej účtu v TIPOS (a následne opätovne na jej účet v Tatra banke, a.s.). Žalovaná mala peňažné prostriedky vo svojej dispozícii, ona (respektíve osoba, ktorej to umožnila) s nimi nakladala. Žalovaná mala možnosť kedykoľvek sa informovať o stave svojho účtu v prostredí elektronického bankovníctva, mala možnosť svoj účet zablokovať tak, aby nebolo možné vykonávať žiadne obraty, ktoré by neboli kryté zostatkom na svojom účte a mohla podať námietku, reklamáciu, avšak ona sama svojim konaním neriešila ochranu svojho účtu a peňažných prostriedkov na ňom. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci namietal, že zmluvné vzťahy uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou boli uzatvorené v súlade s vtedy platnou právnou úpravou, rešpektovali postavenie žalovanej a neobsahovali ustanovenia, ktorým by žalobca zneužíval svoje postavenie silnejšieho subjektu v danom zmluvnom vzťahu. Peňažné prostriedky, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, boli prevedené z jej účtu, v prospech jej účtu. Žalovaná ich získala od banky a následne použila (sama, alebo prostredníctvom tretej osoby) na vlastné účely. Žalobca ako banka nepožaduje vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré jej požičala za určitých úverových podmienok (s úročením). Žalobca ako banka požaduje vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré si z účtov previedla v prospech iných svojich účtov a tieto následne použila. Na záver navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu žalobcu vyhovie v plnom rozsahu a žalovanú zaviaže na úhradu trov konania v plnej výške alebo napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepoprela, že so žalobcom uzatvorila tri zmluvy o osobných účtoch a že k týmto účtom bolo zriadené aj poskytovanie elektronických služieb. K žiadnemu účtu nebolo zriadené povolené prečerpanie a nebol jej bankou poskytnutý ani žiadny úver. Ani k jednému účtu nebolo zriadené inkaso ani nadstavené žiadne platby, aby musela banka čerpať finančné prostriedky do debetu. Nie je tam žiadna informácia o tom, že debet môže vzniknúť tým, ak spotrebiteľ platí z účtu za tovar alebo služby cez Internet banking. Poskytnutie úveru je podmienené splnením všetkých dohodnutých odkladacích podmienok, a to najmä doručením dokumentov preukazujúcich schopnosť Klienta splácať úver a dokumentov preukazujúcich existenciu dostatočného zabezpečenia poskytnutého úveru. Splnenie odkladacích podmienok musí Klient preukázať spôsobom uspokojivým pre Banku po formálnej a vecnej stránke. Banka nikdy od nej nežiadala žiadne doklady ani doručenie dokumentov, či je schopná splatiť čiastku akú dovolila prečerpať z jej účtov ani doteraz nepodala vysvetlenie, prečo takýto veľký debet alebo úver na jej účtoch povolila. Nevie si vysvetliť, ako by mohla alebo niekto iný, použiť peňažné prostriedky, ktoré na účtoch nie sú. Na záver navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že vyjadrenie žalovanej obsahuje irelevantné informácie a konštatovania pre správne právne posúdenie predmetu sporu, tieto nemajú žiadny právny základ a pôsobia skresľujúco a zavádzajúco. Rozhodne za najdôležitejšie pre celkové právne posúdenie veci považuje skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že všetky prevádzané peňažné prostriedky zo všetkých troch bežných účtov žalovanej smerovali na účet žalovanej vedený v TIPOS, národná stávková spoločnosť. Uvedenú skutočnosť žalovaná v konaní nenamietala a bola aj dôkazne preukázaná. Žalovaná tým, či už osobne, alebo prostredníctvom tretích osôb, ktorým neoprávnene umožnila nakladanie s účtom a s peňažnými prostriedkami na účte získala neoprávnený majetkový prospech tak, že získala peňažné prostriedky banky bezhotovostnými prevodmi zo svojich osobných účtov v prospech svojho účtu vedeného v TIPOS, národná stávková spoločnosť na vlastné účely a tieto nevrátila.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval v konaní správne, ak žalobu zamietol (výrok I.) z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k možnosti žalovanej čerpať z osobných bankových účtov 1, 2 a 3 formou debetu žalovanú sumu, nakoľko nebolo preukázané, že by žalovaná splnila podmienky stanovené vo Všeobecných obchodných podmienkach na základe ktorých by bola uzavretá Zmluva o úvere, prípadne Dodatok k zmluve o bežnom účte, či Zmluva o poskytnutí povoleného prečerpania, prípadne oznámenie žalovanej o stanovení úverového rámca, či limitu poskytnutých finančných prostriedkov, a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.), s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý v podstatných okolnostiach veci okrem iného namietal, že súd prvej inštancie mal v konaní minimálne na podklade vykonaného dokazovania za preukázané skutočné poskytnutie finančných prostriedkov z účtu žalobcu v prospech účtu žalovanej, ktoré nevrátila, už len z dôvodu ktorého mal podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

9. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal odvolací súd za preukázané, že medzi žalobcom ako podnikateľom a žalovanou ako spotrebiteľom boli uzatvorené tri zmluvy: Zmluva o Osobnom účte č. 276089106/0900 zo dňa 28.06.2011 (osobný účet 1), Zmluva o Osobnom účte č. 5027386794/0900 zo dňa 03.04.2012 (osobný účet 2) a Zmluva o Osobnom účte č. 5030445409/0900 zo dňa 10.07.2011 (osobný účet 3) /ďalej aj „Zmluva o Osobnom účte 1, 2 a 3“/, súčasťou ktorých bolo poskytnutie elektronických služieb. Na osobných účtoch 1, 2 a 3 žalovanej boli použitím služieb elektronického bankovníctva - Sporopay /služba, ktorá umožňuje kupujúcemu platiť za objednaný tovar alebo služby poskytované internetovým obchodníkom prostredníctvom služby Internetbanking Slovenskej sporiteľne/ vykonané platobné operácie formou prevodných príkazov, ktoré však neboli kryté vkladmi žalovanej na osobných účtoch 1, 2 a 3 - peňažné prostriedky na týchto osobných účtoch nepostačovali na vykonanie všetkých prevodných príkazov žalovanej tak, aby sa žalovaná nedostala do debetu, ktorý jej však žalobca nepovolil.

10. Žalovaná si je vedomá dlhov ale podľa nej tieto nevznikli jej zavinením. Účty vôbec nevyužívala a všetky tri zmluvy o osobnom účte boli uzavreté síce ňou, ale v prospech inej osoby, ktorej plne dôverovala, a to O. Z., ktorému poskytla všetky bezpečnostné predmety s tým, že mohol na jej účty vstupovať a prostredníctvom Internet bankingu vyberať peniaze, resp. tieto poukazovať na iný účet. Informácie o pohybe na účte mohli chodiť na telefónne číslo, ktoré uviedla, ale tento telefón ona nepoužívala. Výpisy z účtu sa jej nedostali do rúk. O. Z. žalovanú uistil, že cez tieto účty bude prevádzať svoje peniaze na účet do Panamy s tým, že čím viacej bude účtov, tým to bude menej podozrivé, chcel nejaké peniaze previesť odtiaľto do Panamy, kde je podľa jeho informácií daňový raj. Svedkyňa Z. X. nebola so žalovanou v čase, keď sa uzatvárala niektorá zo zmlúv o osobnom účte, žalovaná jej neodovzdala bezpečnostné predmety, ktorými je možné nakladať s peňažnými prostriedkami na účte v prostredí elektronického bankovníctva, preto s nimi ani nemohla nakladať, či prihlásiť sa pod menom žalovanej do elektronického bankovníctva. Uviedla, že jej manžel O. Z. sa so žalovanou nikdy fyzicky nestretol, ani on, ani ona.

11. Takmer všetky prevody boli vykonávané prostredníctvom služby Sporopay v prospech jedného účtu, majiteľom ktorého je spoločnosť TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a.s., Brečtanová 1, Bratislava. Spoločnosť TIPOS na dopyt súdu o zaslanie informácie o registrovanej osobe, ktorá prevádzala peňažné prostriedky na účet spoločnosti TIPOS z osobných účtov 1, 2, a 3 oznámila, že hráč pri registrácii uviedol meno a priezvisko: W. X., adresa: V. XXX/XX, XXX XX U. O., K.: U účet: XXXXXXXXXX/XXXX, e- mail: mednanska.katarina@post.sk. Dotyčná osoba používala prevedené finančné prostriedky na vklad do hier TIPOS. Výherné čiastky si prevádzala na číslo bankového účtu: 2619808379/1100. Súčasne upozornili na skutočnosť, že v súvislosti s podvodnými transakciami kontaktovala spoločnosť TIPOS aj Tatra Banka, a.s. dňa 04.03.2013 a 19.03.2013. Išlo o transakcie prevádzané kreditnou kartou.

12. Žalobca z dôvodu porušenia obchodných podmienok upravujúcich práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytovaní bankových produktov a služieb, pristúpil dňa 25.07.2012 k ukončeniu zmluvných vzťahov so žalovanou, na základe ktorých poskytoval osobné účty 1, 2 a 3 žalovanej, a to odstúpením od zmlúv. Odstúpenia od zmlúv obsahovali aj výzvu na vrátenie pohľadávok vzniknutých na jednotlivých osobných účtoch. Dňa 01.08.2012 boli osobné účty 1, 2 a 3 zrušené. Žalobca v konaní poukázal na to, že žalovaná alebo osoba, ktorej žalovaná vedome umožnila prístup k účtom a ich bezpečnostným prvkom, vykonávala platobné operácie formou prevodných príkazov na osobných účtoch 1, 2 a 3 použitím služieb elektronického bankovníctva - Sporopay, ktoré neboli kryté vkladmi na osobných účtoch 1, 2 a 3 a teda peňažné prostriedky na osobných účtoch 1, 2 a 3 nepostačovali na vykonanie všetkých prevodných príkazov žalovanej tak, aby sa žalovaná nedostala do debetu, ktorý jej však žalobca nepovolil. Poukázal na § 710 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého ak banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Ku dňu ukončenia zmluvných vzťahov a zánikov Osobných účtov žalobca eviduje pohľadávky na osobnom účte 1 (č. 0276089106/0900) vo výške 130.324,33 Eur, na osobnom účte 2 (č. 5027386794/0900) vo výške 59.913,98 Eur a na osobnom účte 3 ( 5030445409/0900) vo výške 24.109,45 Eur.

13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

16. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

17. Uzavretie zmluvy o bežnom účte je možné podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka tak, že zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť do určitej doby na určité meno bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorý znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa výstavného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je ďalej povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovania alebo uskutočniť platby v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Pokiaľ to umožní dohoda s bankou, je možné účet používať ako debetný účet, t.j. v prípade vyčerpania peňažných prostriedkov má majiteľ účtu možnosť čerpať peňažné prostriedky banky tak, ako by si vzal úver bez potreby uzatvárať samostatnú zmluvu o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka).

18. Odvolací súd mal v zhode so súdom prvej inštancie z vykonaného dokazovania za to, že žalobca v konaní preukázal uzatvorenie Zmluvy o Osobnom účte 1, 2 a 3 so žalovanou, súčasťou ktorých bolo poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. Na právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmluvy o Osobnom účte 1, 2 a 3 sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, čo je prejednávaný prípad. Prostriedky procesného útoku žalobcu v podobe skutkových tvrdení o uzavretí zmlúv so žalovanou na základe Obchodného zákonníka nie sú tak pre právne posúdenie veci rozhodujúcimi, nakoľko v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka predmetné zmluvy boli uzavreté medzi dodávateľom ako žalobcom a spotrebiteľom ako žalovanou, teda bez ohľadu na právnu formu ide o spotrebiteľský vzťah, kedy vystupuje do popredia ochrana kategoricky slabšej strany a to spotrebiteľa /napr. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase/. Náležitosti Zmluvy o Osobnom účte 1, 2 a 3 medzi stranami sporu neboli individuálne dojednané, žalovaná nemohla ovplyvniť ich obsah a žalobca v konaní nepreukázal opak. Preto ako jediné zmluvné podmienky v zmluvách, ktoré súd prvej inštancie správne akceptoval, bolo dojednanie hlavného predmetu a to zriadenie troch osobných účtov. Iné zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané.

19. Pokiaľ ide o zmluvný základ medzi stranami sporu, na podklade ktorého by bolo možné podanej žalobe vyhovieť, tu odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca žiadnym listom, oznámením, či iným dokumentom v konaní nepreukázal, že by žalovaná splnila podmienky stanovené vo Všeobecných obchodných podmienkach na základe ktorých by bola uzavretá Zmluva o úvere, prípadne Dodatok k zmluve o bežnom účte, či Zmluva o poskytnutí povoleného prečerpania, prípadne oznámenie žalovanej o stanovení úverového rámca, či limitu poskytnutých finančných prostriedkov /viď Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., Obchodné podmienky pre osobný účet a balíky produktov a služieb pre fyzické osoby Slovenskej sporiteľne, a.s., Obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet Slovenskej sporiteľne, a.s./.

20. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa aplikácie § 710 Obchodného zákonníka odvolací súd dodáva, že v prípade uzatvorenia zmluvy o zriadení debetného limitu /§ 710 Obchodného zákonníka/ sa vzájomné práva a povinnosti strán spravujú zmluvou o úvere. Ak je teda vzťah medzi stranami sporu svojim charakterom spotrebiteľským vzťahom, je pre existenciu platne uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaná písomná forma. V konaní však nebolo preukázané uzatvorenie dohody o debetnom limite v písomnej forme s tým, aby tento záväzok bol individualizovaný so všetkými náležitosťami /zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase/.

21. Čo sa týka nepreukázania uzavretia osobitnej zmluvy, na základe ktorej by došlo k zriadeniu a využívaniu služby Sporopay medzi účastníkmi sporových strán, túto skutočnosť nemožno v konaní považovať za rozhodnú, nakoľko ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, jednotlivé príkazy na úhradu boli vykonané službou elektronického bankovníctva, s ktorým žalovaná vyjadrila súhlas pri uzatváraní Zmluvy o Osobnom účte 1, 2 a 3. Rovnako nemožno opomenúť skutočnosť, že v zmysle bodu 5.1 Obchodných podmienok pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet Slovenskej sporiteľne, a.s. banka poskytuje internetovému obchodníkovi osobitnú elektronickú službu Sporopay na základe osobitnej zmluvy o zriadení a využívaní služby Sporopay. Internetovým obchodníkom je subjekt odlišný od žalovanej a pre vzťah sporových strán neuzavretie osobitnej zmluvy medzi bankou /žalobcom/ a internetovým obchodníkom /spoločnosťou TIPOS/ nemá osobitný význam, keď dôvod vykonaných peňažných transakcií žalobcom má svoj základ v poskytnutej službe elektronického bankovníctva (tzv. internet banking) žalovanej, na ktoré služba Sporopay pri úhrade platiteľa /kupujúceho/ iba presmeruje s predikovanými údajmi o platbe a platiteľovi.

22. Rozhodnou a podstatnou skutočnosťou tak zostala v konaní skutočnosť, ktorú potvrdil sám žalobca, že peňažné prostriedky na osobných účtoch žalovanej nepostačovali na vykonanie všetkých prevodných príkazov tak, aby sa žalovaná nedostala do debetu, ktorý jej sám žalobca aj podľa jeho skutkových tvrdení nepovolil a navyše ako správne konštatoval súd prvej inštancie, s ktorými závermi sa odvolací súd plne stotožňuje, nebolo ani preukázané, že by došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, zmluvy o kontokorentnom úvere, či stanovení výšky limitu finančných prostriedkov, ktoré by viedli k povolenému a následne k nepovolenému prečerpaniu.

23. Žalobca tak v konaní neuniesol dôkazné bremeno pre priznanie žalobou uplatneného plnenia titulom zmluvného záväzku, preto súd prvej inštancie správne nemohol podanej žalobe z tohto dôvodu vyhovieť.

24. Napriek uvedenému považuje odvolací súd ďalej za potrebné dodať, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009). Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia.

25. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napríklad dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona či z právnej skutočnosti a podobne. Ide o prípady, pri ktorých právny dôvod k okamihu plnenia vôbec neexistoval. Plnenie tu môže spočívať v tom, že sa poskytla nejaká vec (peniaze), postúpila pohľadávka, zriadilo právo, vykonala nejaká práca atď. bez toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva). Tým došlo na strane toho, kto majetkový prospech nadobudol, k zväčšeniu majetku oproti stavu pred plnením. Ak ten, kto plnil, konal v domnienke, že plnil svoj vlastný záväzok, vznikol medzi ním a tým, komu bolo plnené, právny vzťah plnenia bez právneho dôvodu a nárok na vrátenie tohto plnenia. Bezdôvodné obohatenie tu môže spočívať v tom, že niekto kto plnil, predpokladal právny dôvod, avšak v skutočnosti od začiatku žiadny právny dôvod nebol. Za bezdôvodné obohatenie z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu treba považovať i plnenie z neuzavretej zmluvy. Pokiaľ poskytnutým plnením nebolo plnenie záväzku zo zmluvy, nemôže ani v prípade jej neplatnosti ísť o plnenie prijaté na základe neplatného právneho úkonu. Pre rozhodovanie súdu je rozhodujúce, či prospech z bezdôvodného obohatenia existoval v dobe vzniku tohto obohatenia; nie je rozhodujúce to, či tomu, kto sa na úkor iného obohatil, ešte niečo z tohto obohatenia zostalo.

26. Hoci súd prvej inštancie na jednej strane dospel k vecne správnemu záveru, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaná splnila podmienky stanovené vo Všeobecných obchodných podmienkach na základe ktorých by bola uzavretá Zmluva o úvere, prípadne Dodatok k zmluve o bežnom účte, či Zmluva o poskytnutí povoleného prečerpania, prípadne oznámenie žalovanej o stanovení úverového rámca, či limitu poskytnutých finančných prostriedkov, z titulu ktorého nebolo možné podanej žalobe vyhovieť, na druhej strane v konaní vyšlo najavo, že v prospech účtu žalovanej boli žalobcom vykonané peňažné úhrady a to nástrojom služby elektronického bankovníctva.

27. Odvolací súd tak zastáva názor, že za danej situácie bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť, či skutkové tvrdenia v žalobe o peňažné plnenie umožňovali posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa noriem o bezdôvodnom obohatení a či z hypotéz týchto noriem bolo možné vyvodiť vznik povinnosti plniť, a to bez ohľadu na to, ako žalobca v konaní právne kvalifikoval rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzoval uplatnené právo.

28. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní vec právne posúdiť z hľadiska zákonnej úpravy bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka) a na podklade vykonaného dokazovania opätovne vo veci rozhodnúť.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§ 396 ods. 3 .

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).