Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-292-2017.pdf
PDF · 96.84 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/292/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, Košice, IČO: 36 570 460, proti žalovanému: S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. XX, XXX XX, právne zastúpeného: JUDr. Juraj Füzer, advokát, AK Trebišov, M. R. Štefánika 1256/22, Trebišov, v konaní o zaplatenie 1.046,63 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.046,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 991,93 Eur od 28.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 54,70 Eur od 28.12.2016 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť mu sumu 1.046,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 991,93 Eur od 28.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 54,70 Eur od 28.12.2016 do zaplatenia ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je užívateľom nehnuteľností - odberného miesta I. G. XX. Žalobca mu poskytol služby vo forme dodávky vody z verejného vodovodu v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. a v zmysle zmluvy č. VVS OZ TV420148/1/2004. Za poskytnuté služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 2121643060 sumu 991,93 Eur. Dňa 30.11.2016 došlo na odbernom mieste k prerušeniu dodávky vody z dôvodu nezaplatenia vodného žalovaným podľa § 32 ods. 1 písm. m) a ods. 8 zákona č. 443/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Za vykonanie prác súvisiacich s prerušením dodávky vody žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 90341547 na sumu 54,70 Eur. Žalobca vyzval žalovaného k úhrade faktúr upomienkami zo dňa 03.11.2016 a 03.01.2017. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil.
2. Súd vo veci vydal dňa 13.12.2017 platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. V odpore žalovaný uviedol, že platobný rozkaz považuje za neopodstatnený v celom rozsahu a uviedol, že od 01.03.2011 je vo väzbe a následne výkone trestu odňatia slobody. Dom č. 69 vo Veľkej Bare je neobývaný nikým od 08.12.2012, čiže žalovaný ani nikto iný nemohol urobiť odber vody vo Veľkej Bare 69. Ja podľa predloženého listinného dôkazu odberné miesto 8000012421 Veľká Bara 69, prehľad spotreby je jasne napísané, že do 02.10.2015 nebol žiadny odber vody, až od 02.10.2015 do 20.03.2016 bol na vodomere počiatočný stav 138 a konečný stav 769, čiže 631 m3 zato obdobie bol vykázaný odber na vodomery. Nejedná sa o odber vody, ale o poruchu v šachte vodomeru, kde pôsobením zubu času a nepriaznivých zimných mrazivých dní od 02.10.2015 do 20.03.2016 došlo pôsobením mrazu k roztrhnutiu vodovodnej rúry na uvedenom odbernom mieste a úniku vody v objeme 631 m3 do objemu šachty, začo nie je zodpovedný odberateľ, ale žalobca. Pracovníci VVS, a.s. ak by pravidelne kontrolovali vodomery vo vodných šachtách, tak by včas odstránili zistenú poruchu a nedošlo by k úniku 631 m3 pitnej vody. Na takúto škodu majú VVS, a.s. poistku alebo rezervný fond, z ktorého takéto úniky vody, pre poruchu vzniknutú mrazivým počasím zubom času, veku vodných potrubí a zanedbanej pravidelnej kontroly šácht vodomeru hradia a nemôže byť pripísaný odberateľovi, ale je to škodová udalosť VVS, a.s., ktorú si musí uhradiť sám. Išlo o množstvo 631 m3, nie 1m3, z čoho je jasný dôkaz, že došlo k poruche pôsobením mrazu a prasknutiu vodnej rúry tesne za vodomerom a unikala voda, pokiaľ pracovníci VVS, a.s. nezistili a neuzatvorili odber pred vodomerom. Pracovník žalobcu Y. V. realizoval prácu na odbernom mieste I. G. č. XX až 30.11.2016 o 13.40 hod., odberné miesto zastavil a zablomboval, odobral vodomer za prítomnosti družky žalovaného p. G. kde pred vykonanou prácou museli zo šachty, kde je vodomer vytiahnuť vodu s čerpadlom a až tak to mohli zaslepiť. Od 20.03.2016 do zaslepenia vodovodnej rúry do 30.11.2016 tiež unikala pitná voda a tu kto zaplatí. VVS, a.s. má povinnosť pravidelne kontrolovať potrubie prívodu vody cez vodomery k odberateľom, čo podľa žalobcu to zanedbali.
3. Žalobca súdu dňa 15.02.2018 doručil vyjadrenie k odporu žalovaného, kde k tvrdeniam žalovaného, že k zvýšenej spotrebe došlo v dôsledku poruchy v šachte, kde pôsobením zubu času a nepriaznivých zimných dní došlo pôsobením mrazu k roztrhnutiu vodovodnej rúry a k úniku vody, začo nie je zodpovedný odberateľ, ale žalobca, žalobca uviedol, že dňa 21.03.2016 pri periodickej výmene vodomera bolo zistené na odbernom mieste I. G. XX, že sa stále točí vodomer. Pracovníci žalobcu odstavili odberné miesto a zavolali p. G., družke žalovaného, aby ju informovali o danom stave. Pani G. sa dostavila k výmene vodomera. Vodomerná šachta sa nachádza vonku pred plotom domu. Vodomer bol pri výmene v poriadku, nebol rozmrznutý alebo iným spôsobom poškodený, teda problém bol niekde v dome, resp. v časti vodomernej prípojky za vodomerom. Pani G. podpísala montážny lístok a prevzala aj jeho kópiu. V zmysle ust. § 4 ods. 1 zák. č. 442/2002 Z.z. je vodovodná prípojka úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu vodovodnej siete s vnútorným vodovodom siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. V zmysle § 4 ods. 7 písm. c) cit. zák., je vlastník vodovodnej prípojky povinný zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady. Žalobca teda nezodpovedá za poruchu, ktorá vznikla na strane odberateľa. V prípade, ak by porucha vznikla na verejnom vodovode, voda by neprešla fakturačným meradlom a v tom prípade by škodu znášal žalobca. Žalovaný nepožiadal o preskúšanie meradla a ani nenamietal správnosť nameranej spotreby.
4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu doručil súdu dňa 02.05.2018 vyjadrenie uviedol, že nemohol požiadať o preskúšanie meradla a ani nemohol namietať správnosť nameranej spotreby, lebo v čase vymontovania vodomeru bol vo výkone trestu a o veci sa dozvedel až v roku 2017 prostredníctvom súdu. Preskúšanie meradla mohol urobiť žalobca zo svojej právomoci. Určite by bola potom zistená poruchovosť na meradle. V dome I. G. XX od roku 2012 nikto nebýva, posledná úhrada bola v roku 2012, za roky 2013, 2014 a 2015 nebol zaznamenaný žiaden odber vody, lebo tam nikto nebýva dodnes. V ďalšom zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach.
5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného doručil súdu vyjadrenie dňa 06.07.2018, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 14.02.2018 a ďalej uviedol, že žalobcovi žiadne zákon neukladá povinnosť dať preskúšať meradlo, ako to tvrdí žalovaný. Žalobca tiež nie je povinný kontrolovať vodomerné šachty svojich odberateľov. Vlastníkom vodovodnej prípojky nie je žalobca, ale vlastník nehnuteľnosti, teda aj vodomernej šachty. Vodovodné prípojky v obci I. G. nie sú odovzdané do správy žalobcu, žalobca má v správe len rozvodnú sieť. Žalobca nezodpovedá za poruchu, ktorá vznikla na strane odberateľa. V prípade, ak by porucha vznikla na verejnom vodovode, voda by neprešla fakturačným meradlom a v tom prípade by škodu znášal žalobca.
6. Dňa 16.10.2018 žalovaný doručil súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanie v ktorom uviedol, že podľa názoru žalovaného ide o poruchu, ktorá nevznikla na strane odberateľa, ale v tomto prípade išlo o poruchu pred meradlom, teda išlo o poruchu na verejnom vodovode a v tom prípade znáša škodu žalobca.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledujúce:
9. Žalobca poskytol žalovanému služby vo forme dodávky vody z verejného vodovodu. Za poskytnuté služby žalobca fakturoval žalovanému ceny v zmysle aktuálnych cenníkov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a cien platných v čase poskytnutých služieb a to faktúru č. 2121643060 sumu 991,93 Eur. Dňa 30.11.2016 došlo na odbernom mieste k prerušeniu dodávky vody. Za vykonanie prác súvisiacich s prerušením dodávky vody žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 90341547 na sumu 54,70 Eur. Žalobca vyzval žalovaného k úhrade faktúr upomienkami zo dňa 03.11.2016 a 03.01.2017. Predmetné faktúry žalovaný neuhradil.
10. Tieto skutočnosti súd zistil z faktúr predložených žalobcom, zo zmluvy o dodávke vody zo dňa 22.06.2004, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú od 22.06.2004.
11. Upomienkami zo dňa 04.11.2016 a 04.01.2017 žalobca upozornil žalovaného, že ku dňu 03.11.2016 eviduje voči žalovanému pohľadávku za dodávku vody a vyzval ho k jej úhrade do 7 dní odo dňa doručenia upomienky. V opačnom prípade, ak úhradu žalovaný nevykoná do 27.11.2016 žalobca pristúpi k prerušeniu alebo k obmedzeniu dodávky pitnej vody.
12. Podľa montážneho/demontážneho lístka vyplýva, že pri výmene vodomera dňa 21.03.2016, vodomer bol bez chyby, stav merača - bez chyby.
13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
16. Práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácii vrátane ich prípojov upravuje zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
17. Podľa § 4 ods. 1 ZoVV, je vodovodná prípojka úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti do objektu okrem meradla, ak je osadené.
18. Podľa § č ods. 7 písm. c) cit. zák., je vlastník vodovodnej prípojky povinný zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady.
19. Podľa § 24 ods. 2 cit. zákona, dodávka vody kvalitou, množstvom a tlakom je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ nedohodnú inak.
20. Podľa § 28 ods. 5 cit. zák., právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom.
21. Prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (ďalej len „prevádzkovateľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo udelené živnostenské oprávnenie4) na prevádzkovanie verejných vodovodov alebo verejných kanalizácií a ktorá prevádzkuje verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu ( §5 ods. 3 ZoVV).
22. V zmysle § 17 ods. 3 písm. c) ZoVV, prevádzkovateľ verejného vodovodu má právo na úhradu za dodávku vody (ďalej len „vodné"), ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu.
23. Podľa § 28 ods. 1 ZoVV, konečný spotrebiteľ vody (ďalej len „konečný spotrebiteľ") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3).
24. Za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku ( § 28 ods. 3 ZoVV).
25. V prípade, že bola prerušená alebo obmedzená dodávka vody alebo odvádzanie odpadových vôd z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. g) až n) a v odseku 6, hradí s tým spojené náklady odberateľ alebo producent ( § 32 ods. 8 ZoVV).
26. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
27. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
28. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je skutkovo a právne dôvodná, plne sa stotožnil so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcu a jeho žalobe pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.046,63 Eur.
29. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že od 01.03.2011 je vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia slobody. Odberné miesto, dom č. 69 vo Veľkej Bare je neobývaný nikým od 08.12.2012, čiže žalovaný ani nikto iný nemohol urobiť odber vody vo Veľkej Bare 69. Nejedná sa o odber vody, ale o poruchu v šachte vodomeru, kde pôsobením zubu času a nepriaznivých zimných mrazivých dní od 02.10.2015 do 20.03.2016 došlo pôsobením mrazu k roztrhnutiu vodovodnej rúry na uvedenom odbernom mieste a úniku vody v objeme 631 m3 do objemu šachty, začo nie je zodpovedný odberateľ, ale žalobca.
30. Toto tvrdenie žalovaného bolo vyvrátené žalobcom, ktorý uviedol, že pri periodickej výmene vodomera dňa 21.03.2016 na odbernom mieste Veľká Bara 69 sa stále točil vodomer. Vodomer bol pri výmene bez chyby, nebol rozmrznutý alebo iným spôsobom poškodený, teda problém bol niekde v dome, príp. v časti vodomernej prípojky za vodomerom, začo je zodpovedný vlastník nehnuteľnosti, ktorý je aj vlastníkom vodovodnej prípojky, teda v tomto prípade žalovaný. Žalovaný teda zodpovedá za poruchu, ktorá vznikla na jeho strane, teda na strane odberateľa. Ak by porucha vznikla na verejnom vodovode, voda by neprešla fakturačným meradlom ako v tomto konkrétnom prípade, a v tom prípade by škodu znášal žalobca.
31. Súd je názoru, že dôkazy produkované žalobcom v dostačujúcom rozsahu preukazujú zodpovednosť žalovaného a žalovaný neoznačil ani nenavrhol žiadny taký dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť zistený skutkový stav veci. V danom spore z vykonaného dokazovania vyplýva, že zamestnanci žalobcu pri periodickej výmene vodomera na odbernom mieste u žalovaného zistili, že vodomer sa stále točí, preto odstavili odberné miesto a samy informovali družku žalovaného o tomto stave, vystavili montážny lístok, ktorého kópiu prevzala družka žalovaného.
32. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, výsluch svedkyne p. Bodnárovej, nakoľko je toho názoru, že tento dôkaz nie je spôsobilý zmeniť skutkový stav veci v prospech žalovaného, teda nebol by spôsobilý zbaviť ho zodpovednosti za vzniknutý odber vody.
33. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
37. Keďže sa žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžných súm, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti žaloby, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr až do zaplatenia.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.