Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-163-2018.pdf
PDF · 98.79 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/163/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Martin Kováčik, správca v konkurznom konaní, so sídlom O. č. XXXX, K. T., úpadcu Ing. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. L.P.. XXXX/XX, X. - X., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 553371/2018 zo dňa 01.10.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: 101309495/2018 zo dňa 09.07.2018 podľa § 91 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej Daňový poriadok) voči daňovému dlžníkovi Ing. C. M. vydal daňovú exekučnú výzvu. V nej oznámil daňovému dlžníkovi, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Žilina č. 100749589/2018 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 17.04.2018 vo výške 1 019,03 €, začal v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 101063852/2018 zo dňa 30.05.2018 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 1 019,03 €. Ďalej v zmysle § 91 ods. 2 písm. f) Daňového poriadku vyzval daňového dlžníka, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 915,30 € a podľa § 91 ods. 2 písm. g) Daňového poriadku ho upozornil, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb v zmysle § 108 Daňového poriadku. Podľa § 91 ods. 2 písm. i) Daňového poriadku zároveň zakázal daňovému dlžníkovi nakladať s peňažnými prostriedkami zablokovanými v zmysle § 108 ods. 5 Daňového poriadku na jeho účte v banke.
2. Napadnutým rozhodnutím č.: 553371/2018 zo dňa 01.10.2018 na základe odvolania daňového subjektu rozhodoval žalovaný, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 100749589/2018 zo dňa 17.04.2018, ktorý bol zostavený na základe právoplatných rozhodnutí správcu dane zo dňa 29.01.2018, 29.01.2018, 29.01.2018, 29.01.2018 a daňového priznania na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2017 zo dňa 26.03.2018. V priebehu daňového exekučného konania bolo zistené, že došlo k čiastočnej úhrade daňového nedoplatku ku dňu 31.05.2018 v celkovej výške 103,73 €. Pretože daňový dlžník vyššie uvedenú povinnosť nesplnil a daňový nedoplatok neuhradil, bola vydaná daňová exekučná výzva podľa § 91 ods. 1, 2 Daňového poriadku. Ďalej žalovaný zistil, že Okresný súd Žilina uznesením č. k. 1OdK/72/2017-28 zo dňa 23.08.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 31.08.2017, vyhlásil na majetok daňového dlžníka konkurz a ustanovil do funkcie správcu v konkurznom konaní JUDr. Martina Kováčika. Právne účinky konkurzu nastali dňom 01.09.2017. Zároveň v tomto uznesení súd daňového dlžníka oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka, a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené. Ďalej citoval § 2 písm. b), f) Daňového poriadku s tým, že daňou (istinou) sa rozumie aj úrok z omeškania a stáva sa daňovým nedoplatkom. Ďalej poukázal na § 166d ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ktorý určuje, ktoré pohľadávky sú nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia. Úrok z omeškania, ako sankcia podľa daňových predpisov, nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania a nie je ani záväzkom akcesorickým. Nárok naň nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených povinností vzniká právo správcovi dane vyrubiť sankciu. Daňový poriadok nepriznáva úrokom z omeškania status príslušenstva, ale status pohľadávky. Zákonom č. 377/2016 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.03.2017, bola vykonaná novelizácia zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá úplne po novom upravuje nielen inštitút oddlženia, ale v širšom kontexte priniesla zmeny v konkurznom konaní vedenom na majetok fyzických osôb. Na rozdiel od likvidačného konkurzu v oddlžovacom konkurze proces faktického začatia konkurzu nie je dvojstupňový. Samotné konanie na súde začína doručením návrhu súdu. Súd však nezačína konkurzné konanie osobitným uznesením. O oddlžení sa rozhoduje priamo v rozhodnutí o vyhlásení konkurzu. Právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia sa všetky pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, stávajú voči dlžníkovi ex lege nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd dlhov zbavil, a to bez ohľadu na to, či tieto pohľadávky boli alebo neboli prihlásené. Daňový dlžník namieta, že v zmysle § 167f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Z uvedených ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že nevymáhateľné voči dlžníkovi sa stávajú len pohľadávky, ktoré vznikli do rozhodujúceho dňa bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, tzn. že správca dane je oprávnený viesť daňové exekučné konanie na vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla po rozhodujúcom dni, pričom exekúciou nepostihnuteľný je len majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu, a to v zmysle § 166h ods. 1 citovaného zákona. Pohľadávka správcu dane, ktorú vymáha v tomto daňovom exekučnom konaní, je pohľadávkou, ktorá vznikla po rozhodujúcom dni. Ide o pohľadávku, ktorá nemôže byť uspokojená v konkurze, nevzťahuje sa na ňu § 166a ods. 2 citovaného zákona a je to vymáhateľná pohľadávka. Predmetné úroky boli vyrubené po rozhodujúcom dni a boli splatné do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v zmysle Daňového poriadku a nezaplatená daň vyplýva z daňového priznania na dani z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2017 zo dňa 26.03.2018, splatná 03.04.2018.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Poukázal na § 166b zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov a § 166a citovaného zákona. Mal za to, že daňový nedoplatok je nevymáhateľný voči dlžníkovi. Exekučným titulom je výkaz daňových nedoplatkov, ktorý bol zostavený na základe rozhodnutia zo dňa 29.01.2018 - vyrubený úrok z omeškania za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 10/2013, rozhodnutia z 29.01.2018 - vyrubený úrok z omeškania za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie júl 2013, rozhodnutia z 29.01.2018 - vyrubený úrok z omeškania za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 08/2013, rozhodnutia z 29.01.2018 - vyrubený úrok z omeškania za nezaplatenie DPH vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 11/2013 a daňového priznania na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2017. Úroky z omeškania nie je možné považovať za pohľadávku, ktorá vznikla po rozhodujúcom dni, ale je nepochybne verejnoprávnou peňažnou sankciou (aj s poukazom na systematické zaradenie úrokov z omeškania v Daňovom poriadku), kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu, teda povinnosť zaplatiť pôvodný daňový nedoplatok, vznikla pred rozhodujúcim dňom. Ust. § 47 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je pre daný prípad oddlženia neaplikovateľné, pretože oddlženie je upravené v štvrtej časti citovaného zákona a obsahuje osobitnú úpravu týkajúcu sa exekučných a obdobných vykonávacích konaní (§ 167f citovaného zákona). Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie a súčasne i prvostupňové rozhodnutie zrušil.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.03.2019. Zopakoval svoje právne posúdenie z napadnutého rozhodnutia. K aplikácii v žalobe uvedeného ust. § 166b z.č. 7/2005 Z.z. sa nevyjadril. Žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.
6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) a contrario a § 137 ods. 4 SSP. O vyhlásenom rozsudku bola spísaná zápisnica.
7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach vymedzených v žalobe (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju treba podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov:
8. Z napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že Okresný súd Žilina uznesením č. k. 1OdK/72/2017-28 zo dňa 23.08.2017 vyhlásil na majetok daňového dlžníka konkurz a ustanovil do funkcie správcu v konkurznom konaní JUDr. Martina Kováčika. Právne účinky konkurzu nastali 01.09.2017. Zároveň v tomto uznesení súd daňového dlžníka oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka, a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené. Prvostupňový správny orgán následne vydal exekučné tituly, ktoré sú predmetom vymáhania v predmetnej daňovej exekúcii. Sú nimi rozhodnutia zo dňa 29.01.2018 o vyrubení úroku z omeškania za nezaplatenie DPH za zdaňovacie obdobia 10/2013, 07/2013, 08/2013 a 11/2013, pričom prvé rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 02.03.2018, druhé rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 02.03.2018, tretie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 02.03.2018 a štvrté rozhodnutie 05.03.2018. Ďalej je exekučným titulom aj daňové priznanie na dani z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2017 zo dňa 26.03.2018, s dátumom pôvodnej splatnosti dane 03.04.2018. Uvedené tituly boli zosumarizované vo výkaze daňových nedoplatkov č. 100749589/2018 zo dňa 17.04.2018, kde sú uvedené aj dátumy pôvodnej splatnosti dane resp. jednotlivých daňových pohľadávok. Na to bola vydaná daňová exekučná výzva podľa § 91 Daňového poriadku zo dňa 07.09.2018, voči ktorej podal správca v konkurznom konaní daňového dlžníka odvolanie, o ktorom rozhodoval napadnutým rozhodnutím žalovaný.
9. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 91 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu 04.10.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f).
Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak
a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,
b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
Podľa § 91 ods. 6 Daňového poriadku odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú § 72 až 74.
Podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 48) 48) Zákon č. 7/2005 Z.z.o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu 04.10.2018 ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").
Podľa § 166b ods. 1 písm. d) citovaného zákona za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považujú zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.
Podľa § 167f ods. 1, 2 citovaného zákona na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
10. Daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok, resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Jednotlivé úkony správcu dane v štádiu daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku, pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného titulu, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, s ktorými počíta Daňový poriadok, ako s preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného konania, a to v odvolacom daňovom konaní. Na tieto výnimky sa vzťahuje koncentračná zásada. Takouto výnimkou je preskúmanie daňovej exekučnej výzvy v zmysle § 91 ods. 5 Daňového poriadku.
11. Správny súd v zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov Slovenskej republiky konštatuje, že daňová exekučná výzva podlieha v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm. a) a b) Daňového poriadku, pričom ide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany podľa Správneho súdneho poriadku počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu (napr. uznesenie NS SR č. k. 8Sžf/65/2012 zo dňa 23.05.2013).
12. V odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žiadal správca v konkurznom konaní JUDr. Martin Kováčik úpadcu daňového subjektu, aby napadnuté prvostupňové rozhodnutie zrušil. Ako odvolacie dôvody uviedol: Citoval ust. § 167f ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ďalej uviedol, že uznesením OS Žilina sp. zn. 1OdK/72/2017-28 zo dňa 23.08.2017 bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz v rámci konania o oddlženie dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, a to v zmysle § 167 a nasl. zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré obsahuje aj špeciálnu úpravu účinkov takto vyhláseného konkurzu. Iné odvolacie dôvody neuviedol. Navrhol, aby prvostupňový orgán o odvolaní rozhodol sám tak, že odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie podľa § 73 ods. 1 Daňového poriadku a napadnuté rozhodnutie zruší a v prípade, ak v rámci autoremedúry nezruší, navrhol odvolaciemu orgánu, aby napadnuté rozhodnutie zrušil.
13. Dôvodom, pre ktorý nie je možné vyhovieť správnej žalobe, je tá skutočnosť, že žalobca v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal žalobný dôvod, ktorý ako základný žalobný dôvod uviedol v správnej žalobe, a to nevymáhateľnosť úrokov z omeškania v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že odvolanie voči daňovej exekučnej výzve musí byť v zmysle § 91 ods. 6 Daňového poriadku odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Ide o tzv. koncentračnú zásadu explicitne stanovenú v tomto ustanovení, na ktorú je potrebné ex offo prihliadať. Pri prieskume zákonnosti daňovej exekučnej výzvy súdom sa prísne uplatňuje koncentračná zásada. Uvedené znamená, že odvolací správny orgán vyhodnocuje v rozhodnutí o odvolaní len tie odvolacie námietky, ktoré boli uplatnené v odvolacej lehote proti daňovej exekučnej výzve a na ďalšie námietky neprihliada. Rovnako ani súd z tohto dôvodu nemôže prihliadnuť na žiadne ďalšie námietky, ktoré neboli uplatnené v koncentračnej lehote, v danom prípade v 15-dňovej lehote na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve. V konaní pred správnym súdom teda žalobca nemôže uplatniť nové námietky, ktoré neuplatnil v odvolacej lehote voči daňovej exekučnej výzve.
14. V danom prípade v odvolaní voči daňovej exekučnej výzve žalobca namietal len tú skutočnosť, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz v rámci konania o oddlžení dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, a to v zmysle ust. § 167 a nasl. citovaného zákona, ktoré obsahujú špeciálnu úpravu účinkov takto vyhláseného konkurzu, pričom citoval § 167f ods. 1, 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Iné námietky nevzniesol. S týmito námietkami sa v dostatočnom rozsahu zaoberal odvolací orgán
- žalovaný, ktorý vo svojom rozhodnutí sa zaoberal momentom vzniku pohľadávok na úrokoch z omeškania. Konštatoval, že vymáhané pohľadávky nie sú pohľadávky, ktoré môžu by uspokojené iba v konkurze v zmysle § 166a ods. 1, 2 citovaného zákona, pretože vznikli po dni vyhlásenia konkurzu, t.j. po rozhodujúcom dni. Ďalej sa zaoberal okrem iného aj ust. § 167f citovaného zákona, a to vo vzťahu k odvolacej námietke, že na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu viesť exekučné konanie. Vyslovil názor, že nevymáhateľné voči dlžníkovi sa stávajú len pohľadávky, ktoré vznikli do rozhodujúceho dňa, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené. To znamená, že správca dane je oprávnený viesť daňové exekučné konanie na vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla po rozhodujúcom dni, pričom zdôraznil, že exekúciou nepostihnuteľný je len ten majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu.
15. Žalobca až v podanej žalobe poukázal na § 166b citovaného zákona, a to konkrétne ods. 1 písm. d), ktoré citoval a z ktorého následne vyvodil názor, že úroky z omeškania nie je možné považovať za pohľadávku, ktorá vznikla po rozhodujúcom dni, ale je nepochybne verejnoprávnou peňažnou sankciou, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu, teda povinnosť zaplatiť pôvodný daňový nedoplatok, vznikla pred rozhodujúcim dňom. Touto námietkou sa však žalovaný nezaoberal, a to práve z dôvodu, že táto námietka nebola v odvolaní voči daňovej exekučnej výzve v koncentračnej lehote vznesená. Preto v štádiu konania pred správnym súdom už nie je možné vyhodnocovať túto námietku ani správnym súdom. Správny súd uvádza, že takýmto spôsobom by došlo k popretiu subsidiárnej pôsobnosti správneho súdnictva, pretože prvýkrát by bola námietka vyhodnotená až správnym súdom, a teda obišlo by sa jej vyhodnotenie v rámci správneho konania.
16. Čo sa týka žalobnej námietky, v ktorej žalobca poukázal na nesprávnu aplikáciu § 47 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý bol uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, správny súd konštatuje, že aj táto námietka je nedôvodná. Toto ustanovenie bolo síce v napadnutom rozhodnutí uvedené, avšak nebolo na daný prípad aplikované. Naopak, žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia právne posúdil možnosť aplikácie špeciálneho ustanovenia podľa štvrtej časti cit. zákona
- Oddlženie - a to § 167f ods. 1, 2 zákona, týkajúceho sa konkurencie právnych účinkov vyhlásenia konkurzu a exekučného konania, (aj vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu, ktorá sa týkala práve tohto ustanovenia), ktorého možnosť aplikácie na daný prípad riadne vyhodnotil.
17. Iné žalobné námietky žalobca v žalobe neprodukoval.
18. Správny súd konštatuje, že daňová exekučná výzva obsahovala riadne poučenie v zmysle § 91 ods. 6 Daňového poriadku, a to aj explicitne poučenie, že na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Toto poučenie zodpovedá všetkým zákonným náležitostiam uvedeným v § 91 ods. 5, 6 v spojení s § 72 ods. 1, 2 Daňového poriadku. Keďže žalobca námietku tak, ako ju sformuloval v žalobe, neuviedol v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, s poukazom na § 91 ods. 6 Daňového poriadku na takúto námietku v štádiu súdneho konania zákonnosti už nemožno prihliadať, a to vzhľadom na koncentračnú zásadu vyplývajúcu z citovaného ustanovenia Daňového poriadku.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
20. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP vo vzťahu k žalobcovi tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože nevznikli dôvody na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.