Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/211/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľa - manžela: D.. P. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX Bratislava, právne zastúpený JUDr. Petrom Árendackým, advokátom so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava proti manželke: D.. T.. F. B., rodenej P., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX Bratislava, právne zastúpenej JUDr. Luciou Kralovičovou, advokátkou so sídlom Bajzova 12, 821 08 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: P. B., narodenému XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov D.. P. B., narodeného XX. XX. XXXX a D.. T.. F. B., rodenej P., narodenej XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX, pred Matričným úradom vtedajšieho Obvodného úradu Bratislava I, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XX r o z v á d z a .

II. Maloletý P. B., narodený XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletého, spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého výživným v sume 200,- Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manžel sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.12.2017, domáhal rozvodu manželstva s manželkou a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F. D. B., narodenému XX.XX.XXXX (dosiahol plnoletosť dňa XX.XX.XXXX) a P. B., narodenému XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý“ alebo „maloletý P.“) na čas po rozvode. Žiadal, aby súd na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Ďalej navrhol, aby mu súd uložil povinnosť prispievať na výživu každého z maloletých detí 120,- eur mesačne vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Styk nežiadal upraviť. V prípade zverenia maloletého P. B. do osobnej starostlivosti otca navrhol navrhovateľ uložiť matke povinnosť prispievať na výživu maloletého P. B. sumou 120,- eur mesačne vopred na bankový účet otca, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou uzatvoril XX.XX.XXXX pred Obvodným úradom v Bratislave. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. V manželstve sa narodili traja synovia: T. B., rodený T. B., narodený XX.XX.XXXX, F. D. B., narodený XX.XX.XXXX (obaja toho času plnoletí) a P. B., narodený XX.XX.XXXX. Účastníci uzavreli manželstvo asi po jeden a pol ročnej známosti. Manžel dôvodil tým, že manželstvo bolo okrem menších nedorozumení harmonické, prvé problémy sa vyskytli niekoľko rokov po narodení syna T. a spočívali najmä v rozdielnych prioritách a názoroch na manželský, rodinný život a výchovu detí, čo vyústilo do postupného citového odcudzenia sa s negatívnym dopadom na všetky zložky manželského a rodinného života. Manželia od roku 2007 spolu intímne nežijú. Za príčinu trvalého rozvratu manželstva označil manžel už spomenuté citové odcudzenie a tiež podľa neho nedôvodné a nepravdivé obviňovanie manželky z jeho údajného záujmu o iné ženy. Z jej pohľadu stratil dôstojnosť a pociťuje k nemu odpor, ktorý je aj dôvodom, prečo manželia od roku 2007 intímne spolu nežijú. Do konfliktov manželka zapájala aj deti, údajne ich „štvala“ proti otcovi, až to vyústilo do fyzického napádania navrhovateľa zo strany manželky s syna F.. Situáciu sa snažil riešiť aj so psychológom, jeho snaha však bola podľa neho márna. Dňa 30.09.2017 sa napokon nedobrovoľne odsťahoval zo spoločnej domácnosti, potom čo mu manželka so synom F. vyhádzali veci z izby, v ktorej býval, hoci byt, v ktorom rodina bývala je jeho výlučným vlastníctvom a nepatrí do BSM. Tvrdiac uvedené, nadobudol navrhovateľ presvedčenie, že vzťahy manželov sú rozvrátené a narušené do tej miery, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel a niet žiadnej nádeje na obnovenie manželského spolužitia, z ktorých dôvodov žiadal manželstvo rozviesť.

3. Manželka sa k návrhu manžela vyjadrila písomným podaním, doručeným súdu dňa 27.03.2018. Vo svojom vyjadrení uviedla, že s návrhom manžela na rozvod manželstva súhlasí. Súhlasila aj so zverením maloletého P. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ako aj s návrhom neupraviť styk otca s maloletým, vzhľadom na vek maloletého. Nesúhlasila s návrhom manžela na výživu maloletého. Poukazovala na to, že výdavky na jeho výživu a prípravu na budúcnosť sú výrazne vyššie. P. bol v tom čase žiakom 9. ročníka Základnej školy F. V. B. a pripravoval sa na prijímacie pohovory na O.Ú. T.. Matka žiadala o priznanie výživného na maloletého P. vo výške 260 eur. Mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletého P. vyčíslila matka v sume 638.59 eur z toho obedy 30 eur, príspevok do združenia rodičov 3,5 eur, električenka 12,50 eur, školské potreby 4 eur, internet doma 5 eur, mobil 14,99 eur, turistický krúžok 15 eur, plávanie 33 eur, nákupy na varenie - hobby maloletého a budúca profesia 12 eur, športové potreby na turistiku 5 eur, divadlo, kino, koncerty spolu 5 eur, bývanie - poplatky za energie 71 eur, strava doma 310 eur, oblečenie, obuv spolu 20 eur, dovolenka 85 eur, vitamíny, lieky spolu 8 eur, drogéria 5 eur. Následne podaním doručeným súdu dňa 25.09.2018 upravila výdavky maloletého na sumu 595 eur.

4. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese F. XX, Bratislava, čo je v obvode Okresného súdu Bratislava I, v obvode ktorého má aj po odsťahovaní manžela bydlisko manželka, čím je podľa ustanovenia § 92 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva.

5. Súd vec prejednal na pojednávaniach v dňoch 11.01.2019, 13.02.2019, 01.04.2019 a 06.05.2019 za prítomnosti manžela, jeho právneho zástupcu, manželky, jej právnej zástupkyne a kolízneho opatrovníka maloletého. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom manželky, prednesmi ich právnych zástupcov, vyjadrením kolízneho opatrovníka maloletého, sobášnym listom, rodným listom maloletého, listinnými dôkazmi o príjme a majetkových pomeroch navrhovateľa, listinnými dôkazmi o príjme a majetkových pomeroch manželky, zistil mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletého, pričom prihliadol na celý obsah spisu a všetko čo v konaní vyšlo najavo, na základe čoho zistil tento skutočný stav:

6. Účastníci uzavreli manželstvo dňa 29.02.1992 v Bratislave. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. V manželstve sa narodili tri deti: T. B., meno zmenené na T. B., narodený XX.XX.XXXX, F. D. B., narodený XX.XX.XXXX, obaja v čase rozhodovania súdu plnoletí a P. B., narodený XX.XX.XXXX, v čase rozhodovania súdu maloletý. Manželia od 30.09. 2017 nežijú v spoločnej domácnosti.

7. Navrhovateľ býva od času zániku spoločnej domácnosti, od októbra 2017 v kancelárskych priestoroch spoločnosti E. Q.. J.. H.., za užívanie ktorého 200,- eur mesačne. Navrhovateľ pracuje na základe služobnej zmluvy uzavretej dňa XX.XX.XXXX s F. A. Slovenskej republiky ako hlavný štátny radca. Jeho čistý mesačný príjem, dosahoval do 31.12.2018 sumu 1082,68 eur. Dňom 01.01.2019 došlo na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 389/2018 k zvýšeniu platovej tarify štátnych zamestnancov (navrhovateľ) o 10%. Nový platový dekrét zohľadňujúci zvýšenie platovej tarify navrhovateľ do konania nepredložil. Navrhovateľ je zároveň externým študentom doktorandského štúdia na Z. G. M. univerzity v Bratislave, s poplatkom 1000 eur za 1 školský rok. Je výlučným vlastníkom bytu na F. XX v Bratislave, katastrálne územie Q. F.. Navrhovateľ je tiež vlastníkom pozemku, druh vinice o výmere 1412 m2, katastrálne územie F. D., obec Q., okres F. zapísaného na LV č. XXXX, podielovým spoluvlastníkom pozemku, druh trvalé trávnaté porasty, lesné pozemky a orná pôda o veľkosti podielu 12/6096, katastrálne územie B., obec B., okres E., zapísaného na LV č. XXX a podielovým spoluvlastníkom pozemku, druh lesné pozemky o výmere 348120 m2 a 148272 m2 o veľkosti podielu 35712/19897344, katastrálne územie B., obec B., okres E., zapísaného na LV č. XXX. Vlastní aj motorové vozidlo značky K. T., rok výroby 2005. Navrhovateľ má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému F. D. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je študentom strednej školy.

8. Manželka býva od zániku spoločnej domácnosti naďalej v byte na F. XX v Bratislave, spolu s maloletým P. a F. D. B., plnoletým synom manželov. Byt ako už bolo uvedené v odseku 7 je vlastníctvom navrhovateľa. Manželka pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti sprostredkovania predaja nehnuteľností, ako realitná maklérka. Má uzavretú mandátnu dohodu s obchodnou spoločnosťou E., T..Q... Z Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 súd zistil príjmy manželky zo živnosti vo výške 11 569 eur a výdavky v sume 8 524,65 eur. Manželka si uplatnila nárok na daňový bonus v sume 517,44 eur na dve vyživované deti, plnoletého F. D. B. a maloletého P. B.. Na obe nezaopatrené deti poberá rodinné prídavky, ktorých výška v roku 2018 predstavovala sumu 23,68 eur na jedno dieťa a v roku 2019 sumu 24,63 eur na jedno dieťa. Manželka nehnuteľný majetok ani motorové vozidlo nevlastní. Manželka má tiež vyživovaciu povinnosť k plnoletému F. D. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je študentom strednej školy.

9. Maloletý P. B. mal v čase rozhodovania súdu XX rokov a bol študentom 1. ročníka Q. Q. H. Š. O. na J. XX v Bratislave. Zo Zmluvy o štúdiu zo dňa 23.05.2018, ktorú v mene maloletého uzavrela so školou matka predstavuje ročný príspevok na štúdium sumu 1150 eur a jednorazové zápisné 35 eur. Ako vyplynulo z výpovede matky (uvedené v odôvodnení nižšie), školné sa zaviazal uhrádzať maloletému starý otec z matkinej strany, rodičia tento náklad nehradia. Maloletý je zdravý, zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť zistené neboli. Osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka.

10. Matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky na odôvodnené potreby maloletého v sume sumu 595 eur (č. l. 142), nasledovne: strava 269 eur, oblečenie a obuv 20 eur, bývanie 16 eur, hygiena a výživové doplnky 13 eur, záujmová činnosť, športové potreby a návšteva kultúrnych podujatí spolu 73,60 eur (z toho športové potreby na bicykel 12 eur, turistický krúžok a športové potreby na turistiku 20 eur, plávanie 36,60 eur, potreby na hobby varenie 12 eur, divadlo, kino, koncerty 5 eur), električenka na 12 mesiacov, mesačne náklad 9,9 eur, poplatok za telekomunikačné služby (mobil) 14,99 eur, pevný internet 5 eur, ďalšie poplatky súvisiace so školou 22 eur za 10 mesiacov školského roka (životológia a TPP a TEO). Súd výdavok za zápisné v sume 35 eur a výdavok za oblečenie v škole v sume 97,90 eur posúdil ako jednorazové, mimoriadne výdavky na odôvodnené potreby maloletého spolu vo výške 132,90 eur. Súd neuznal výdavok vyčíslený matkou v sume 115 eur mesačne na školné, nakoľko tento náklad ako bolo zistené nevzniká rodičom, ale je platený starým otcom maloletého, ktorý sa ho, ako matka preukázala zaviazal uhrádzať počas celého štúdia maloletého na Q. H. Š. O.. Na druhej strane výdavok na bývanie vyčíslený matkou v sume 16 eur, nezodpovedá skutočným výdavkom na zabezpečenie bývania maloletého a odvíja sa od skutočnosti, že v čase rozhodovania súdu platil náklad vo výške 184 eur ako zálohovú mesačnú platbu za poplatky spojené s užívaním bytu navrhovateľ, pričom maloletému a matke do času rozvodu umožnil bývať v byte, ktorý je jeho výlučným vlastníctvom.

11. Z výpovede manžela, navrhovateľa na pojednávaní dňa 01.04.2019 vyplynulo, že manželstvo považuje v súlade so svojim písomným návrhom za trvalo a dlhodobo rozvrátené. Pokiaľ ide o maloletého, uviedol, že hoci navrhol zveriť ho rodičovi s lepšími predpokladmi na zabezpečovanie starostlivosti, nebude ho nútiť byť s ním. Výživné navrhol určiť maximálne v sume 150 eur mesačne a to s ohľadom aj na syna F., ktorý študuje. Poukazoval na to, že hradí aj časť nákladov na bývanie, poplatok správcovi a poistku, celkový mesačný náklad predstavuje sumu 240 eur mesačne a to napriek tomu, že v byte ktorý vlastní už nebýva. Zopakoval, že prostredný syn F. ho de facto z bytu vyhodil s tým, že si berie izbu navrhovateľa a nezaujíma ho, kde bude v byte prespávať. Preto sa z bytu odsťahovala býva v kancelárii, ktorú mu prenajala firma E. Q.. J.. H.. za 200 eur mesačne. Ide o firmu, kde ako riaditeľ pracuje brat navrhovateľa. Navrhovateľ v týchto priestoroch nemá chladničku, ani kuchyňu a práčku, nemôže si variť, čo sa prejavuje v jeho výdavkoch na stravu. Tvrdil tiež, že v manželstve vznikli dlhy, ktoré je v súčasnosti nútený splácať. Uvádzal, že v rodine bol zaužívaný systém, kedy manželka deťom povedala, že príjem nemá, aby si preto pýtali všetky peniaze od otca. Navrhovateľ uvádzal, že v rokoch 2007 až 2014 bol v minulosti zamestnaný vo firme manželky, do ktorej investoval svoje dedičstvo. Manželka mu však neplatila mzdu ani odvody, na potreby rodiny bol nútený si požičiavať, čím mali vzniknúť dlhy. Uvádzal, že na doktorandskom štúdium študuje z dôvodu, aby si bol schopný aj v dôchodkovom veku zvýšiť príjem prednáškovou činnosťou, nakoľko je odborne zdatný v oblasti cenných papierov a podielových fondov. Vysokoškolské štúdium absolvoval na národohospodárskej fakulte, odbor bankovníctvo a financie. Toho času pre banky, resp. finančné inštitúcie neprednáša práve z dôvodu, že tieto požadujú vedeckú činnosť, teda absolvovanie napríklad doktorandského štúdia. Vo svojom odbore, bankovníctve a financiách nepracuje podľa jeho tvrdení z dôvodu vysokého veku. Pokiaľ ide o publikačnú činnosť publikoval ako spoluautor niekoľko článkov, bolo to však bez honoráru. Vo výpovedi uvádza, že ako doktorand má byť zapojený do projektu s Ekonomickou univerzitou, čo je zatiaľ len v štádiu dohadovania, nakoľko škola dostala granty. Doktorandské štúdium trvá päť rokov, má ho ukončiť tento alebo budúci rok. Z výpovede bolo tiež zistené z hľadiska schopností navrhovateľa, že ovláda anglický jazyk na úrovni B1 až B2.

12. Z výpovede manželky na pojednávaní dňa 13.02.2019 vyplynulo, že manželka s návrhom manžela na rozvod manželstva súhlasí, nesúhlasí len s nám len v časti týkajúcej sa určenia výživného. Uvádzala, že s hradením výdavkov maloletého jej pomáhajú rodičia, ktorí podľa nej čiastočne suplujú povinnosti navrhovateľa, otca maloletého, ktorý platí výživné na maloletého vo výške 100 eur a uhrádza náklady na bývanie vo výške približne 184 eur (poplatok správcovi). Energie hradí manželka. K mesačným nákladom maloletého uviedla, že v nich nezohľadnila niektoré mimoriadne výdavky, napríklad za lyžiarsky kurz alebo opravu počítača. Náklad na školné maloletého vo výške 115 Eur mesačne P. platí na základe dohody s matku P. starý otec, profesor B. P., ktorý je síce v dôchodkovom veku, ale naďalej pôsobí ako vysokoškolský pedagóg. Otcovi teda náklady na školné nevznikajú, pričom je matka presvedčená, že syn má právo na stredoškolské vzdelanie podľa jeho výberu. Navyše bol prijatý len na uvedenú súkromnú školu, čo matka uvádzala ako obranu k nesúhlasu otca so štúdiom na spoplatnenej súkromnej škole. Škola sa podľa matky P. aj viac páčila, je v nej spokojný, študuje v 1. ročníku, v 1. polroku dosiahol priemer 1,3. Jeho prospech sa po tom, čo odpadli rodinné konflikty, výrazne zlepšil, do školy je motivovaný, baví ho to. Matka v tejto súvislosti poukazovala na právo maloletého na adekvátne vzdelanie, a to aj vo vzťahu k skutočnosti, že otec si v obdobnej výške, ako je školné maloletého platí doktorandské štúdium, pričom na rozdiel od P. vzdelanie, dokonca vysokoškolské, už má. Vo vzťahu k svojej zárobkovej činnosti manželka uviedla, že živnosť má aktívnu od 23.07.2018. Jej príjmy sú podľa jej tvrdení závislé od toho, ako sa darí spoločnosti, pre ktorú pracuje na základe mandátnej dohody, E., T..Q.., ktorá sa zaoberá sprostredkovaním predaja nehnuteľností. Manželka pôsobí ako realitná maklérka. Vzhľadom na výlučné vlastníctvo navrhovateľa k bytu, kde manželia viedli spoločnú domácnosť, manželka by uprednostnila vzhľadom na deti riešenie vo forme uzavretia nájomnej zmluvy s manželom, avšak manžel má názor, že deti nemajú užívacie právo k bytu a manželku podľa jej tvrdení požiadal o uvoľnenie bytu, vrátane detí, do 31.07.2019. Podľa manželky, pokiaľ manžel chce sám obývať trojizbový byt s hodnotou na realitnom trhu približne 190 000 až 200 000 eur, svedčí to o jeho majetkových pomeroch, a nakoľko zabezpečenie bývania bezprostredne súvisí s vyživovacou povinnosťou, mal by podľa manželky svoju požiadavku zohľadniť vo výške výživného tak, aby mohla manželka zabezpečiť maloletému prenájom bytu.

13. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka ako zástupcu maloletého v konaní na pojednávaní dňa 06.05.2019 vyplynulo, že o zverení maloletého navrhuje rozhodnúť v zmysle návrhov rodičov, ktoré považuje za nesporné. Vo vzťahu k určeniu výživného zastal názor, že výdavky otca na bývanie, pôžičky, na ktoré poukazoval v súvislosti s dlhmi, ktoré mali za manželstva vzniknúť, nie je možné pri určení výživného zohľadniť z dôvodu, že výživné má prednosť pred všetkými výdavkami, pričom suma otcom navrhovaného výživného, 120 eur mesačne je podľa názoru kolízneho opatrovníka nedostatočná so zreteľom na vek maloletého a veku primerané potreby. Kolízny opatrovník navrhol súdu určiť výživné na maloletého v sume 200 eur mesačne.

14. Súd nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu navrhovateľa výsluchom svedka profesora B. P., J. XX, X., zisťovaním názoru maloletého P. B., „kompletným daňovým priznaním za rok 2017 a 2018 manželky“, zistením majiteľov účtov, ktoré manželka predkladala v konaní, vyžiadaním vyčíslenia manželke vyplatených finančných čiastok za obdobie rokov 2017 a 2018 spoločnosťou E. T.. Q.., o čom rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 06.05.2019. Vykonanie ďalšieho dokazovania posúdil súd ako nadbytočné a nehospodárne ,nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania považoval za dostatočné pre zistenie skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.

15. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

17. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci od októbra 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, pričom za tohto stavu je manželstvo účastníkov len formálnym zväzkom. Od podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili. Manžel po celú dobu konania trval na rozvode manželstva, nakoľko manželstvo s manželkou považuje za hlboko a trvalo rozvrátené a nefunkčné, pričom obnovu manželského spolužitia vylúčili obaja účastníci aj do budúcnosti a v manželstve nemajú záujem zotrvať. Manželka vyjadrila s návrhom na rozvod manželstva súhlas, nakoľko ho považuje za trvalo rozvrátené, bez nádeje na obnovu. S poukazom na zistené skutočnosti, súd návrhu ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol.

18. Nakoľko z manželstva účastníkov konania pochádza maloleté dieťa, P. B., narodený XX.XX.XXXX, súd v priebehu konania zisťoval aj skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V tejto súvislosti poukazujúc na vyššie uvádzané skutkové závery zisťoval podmienky a predpoklady pre zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, zisťoval aktuálne potreby maloletého dieťaťa a výdavky spojené s jeho výživou a výchovou.

19. Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

20. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

22. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

23. V otázke zverenia maloletého dieťaťa na čas po rozvode manželstva jeho rodičov vychádzal súd z návrhu de facto oboch manželov, odporúčania kolízneho opatrovníka, ako aj zisteného skutočného stavu, ktorý bol v čase rozhodovania taký, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovala aj po zániku spoločnej domácnosti matka, pričom sám otec v konaní potvrdil, že vzťah medzi ním a maloletým od času odsťahovania ochladol a uznal, že názor maloletého je potrebné vzhľadom na jeho vek, blízky dospelosti, rešpektovať, keď vo výpovedi otec uviedol, že maloletého v otázke zverenia nebude nútiť.

Súd s poukazom na zistené skutočnosti a citované ustanovenia zákona zveril maloletého P.a do osobnej starostlivosti matky.

24. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú oprávnení v záujme zachovania rovnocennosti rodičovských práv obidvaja rodičia, čo rovnako v konaní spochybnené nebolo.

25. Súd s poukazom na ustanovenie § 25 ods. 2 Zákona o rodine, styk otca s maloletým neupravil, vychádzajúc s návrhu oboch rodičov, ktorí žiadali styk neupraviť. Takýto postup súd považuje za logický so zreteľom na vek maloletého, ktorý v decembri 2019 dosiahne plnoletosť.

26. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

28. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

29. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

30. V intenciách vykonaného dokazovania súd po tom, čo sa oboznámil so skutočnosťami a dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul ohľadom tejto otázky rodičov a oboznámil sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prezentovanom ním na pojednávaní, dospel k záveru, že v časti úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, predstavuje výživné v sume 200 eur na maloletého P.a primeranú výšku. Súd ustálil, že určená výška výživného zodpovedá možnostiam a schopnostiam navrhovateľa ako povinného rodiča a odôvodneným potrebám maloletého P., ktoré boli v konaní riadne zistené. Priemerné mesačné náklady na maloletého, podrobne vyčíslené a odôvodnené v odseku 10 odôvodnenia tohto rozsudku, súd považoval vzhľadom na vek maloletého, jeho potrebu vzdelávania a prípravy na budúce povolanie, ako aj jeho všestranného rozvoja za primerané a odôvodnené. Určená výška výživného zo strany navrhovateľa zabezpečí maloletému hradenie pomernej časti jeho pravidelných odôvodnených mesačných potrieb.

Súd pri určení výšky výživného prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletého (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine).

31. Ako vyplýva zo všetkých vyššie uvedených skutkových záverov (podrobne uvedených najmä v odsekoch 7 až 12), súd vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutočných majetkových a zárobkových pomerov rodičov maloletého vrátane zistenia ich schopností a možností, na základe čoho ustálil, že navrhovateľ, otec maloletého má ako povinný rodič dostatočné možnosti a schopnosti, ktoré súd posúdil vo vzťahu k jeho dosiahnutému vzdelaniu, dĺžke praxe, miestnym pomerom z hľadiska trhu práce a priemerných zárobkov, ktoré sú v Bratislave ako hlavnom meste najvyššie, platiť súdom určené výživné. Okrem mesačného príjmu zo závislej činnosti v sume 1082,68 eur, ktorý sa dňom 01.01.2019 zvýšil, nakoľko na základe Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 389/2018 k zvýšeniu platovej tarify štátnych zamestnancov (navrhovateľ) o 10% (pričom podľa uvedeného nariadenia k ďalšiemu 10% zvýšeniu platovej tarify dôjde od 01.01.2020), je výlučným vlastníkom bytu na F. R. v Bratislave, Q. F., ako aj vlastníkom viacerých pozemkov (podrobne odsek 7), ktoré mu ako vlastníkovi umožňujú brať z nich úžitky, prenajať ich. Zistené majetkové pomery otca tak sú tak významne priaznivejšie ako majetkové pomery matky, ktorá nehnuteľný majetok nevlastní.

32. Súd sa pri hodnotení zárobkových a majetkových pomerov otca stotožnil s tvrdením kolízneho opatrovníka, že pokiaľ otec argumentoval výdavkami, ktoré zo svojho príjmu hradí, je potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého, má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd sa stotožnil tiež s argumentáciou matky, že pokiaľ životná úroveň otca dovoľuje, aby si platil výdavky na doktorandské štúdium, zistené vo výške 1000 eur len za jeden školský rok, pričom štúdium trvá päť rokov, sú jeho možnosti a schopnosti dostatočné na to, aby vo veku maloletého, kedy sa pripravuje na svoje budúce povolanie platil maloletému výživné v sume zodpovedajúcej veku a potrebám maloletého.

33. Vzhľadom na uvedené závery súd manželstvo účastníkov rozviedol a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

34. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového konania (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).