Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/53/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: H. N., nar. X.XX.XXXX, bytom H. X, I., v konaní zast. Prosman a Pavlovič, advokátskou kanceláriou s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, v konaní zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 1.518,26 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.518,26 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.518,26 eur od 20.12.2016 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 20.12.2016, došlou súdu dňa 22.12.2016, sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.518,26 eur, spolu s 5%-ným ročným úrokom z omeškania odo dňa 20.12.2016 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca tvrdil, že dňa 17.1.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Pred uzatvorením zmluvy neposkytol žalobcovi Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Úver bol žalobcovi poskytnutý s nasledujúcou špecifikáciou: celková výška úveru 1500,- eur, úrok 70,01%, RPMN 69,98%, priemerná RPMN na úver 46,35%, výška mesačnej splátky 80,37 eur, počet mesačných splátok 42, celková čiastka splatná spotrebiteľom 3.375,54 eur, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, úrok 76,21% p.a., celková čiastka revolvingu splatná spotrebiteľom 1.928,88 eur. V ust. článku 8 je v zmluve inkorporovaná Dohoda o poskytnutí služby, predmetom ktorej je záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť možnosť odkladu minimálne troch splátok úveru, resp. revolvingu, a záväzok žalobcu zaplatiť za poskytnutie predmetnej služby odplatu vo výške 215,75 eur v prípade úveru, resp. 112,08 eur v prípade revolvingu. Žalobca do 18.10.2016 riadne plnil záväzky zo zmluvy, od 18.2.2013 pravidelne mesačne splácal sumu 80,37 eur vždy k 18. dňu mesiaca, a žalovanému celkovo zaplatil sumu vo výške 3.697,02 eur. Dňa 4.11.2016 žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, nakoľko celkový dlh žalobcu mal podľa žiadosti predstavovať sumu 1.770,36 eur. Dňa 5.12.2016 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného, aby do 14 dní od doručenia výzvy vydal bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie žalovaného vo výške 1.518,26 eur predstavuje rozdiel medzi sumou reálne poskytnutej istiny úveru 1.500,- eur a istiny revolvingu 678,76 eur a celkovej sumy 3.697,02 eur, ktorú žalobca uhradil mesačnými splátkami.

3. Podľa žalobcu zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. V zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky a adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. V zmluve chýba aj úroková sadzba z dôvodu neprimeranej výšky úrokovej sadzby, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Takisto chýba v zmluve ďalšia zákonná náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to RPMN, z dôvodu jej nesprávneho určenia.

4. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy o úvere č. XXXXXXXXX - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, predsporovú výzvu, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy a dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.1.2013. Iné dôkazy nenavrhol, ani nepredložil.

5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a súčasne zaviazať žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia. Poukázal na rozpor žalobného návrhu so zákonom, podľa žalovaného neexistuje právna norma, na základe ktorej by sa žalobca mohol domáhať rozhodnutia uvedeného v petite. Žalovaný poprel, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uzavretá zmluva pozostáva z ustanovení na prednej strane, ako aj z dojednaní na zadnej (rubovej) strane listiny a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Súčasťou zmluvy je tak aj oznámenie veriteľa o schválení úveru, v ktorom je uvedený termín konečnej splatnosti úveru, ktorý je vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Zmluva obsahuje aj výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Poukázal na to, že v zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Výška odplaty (úrokov) bola v čase uzavretia zmluvy upravená § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Odplata dohodnutá v zmluve podstatným spôsobom neprevyšovala priemernú odplatu na finančnom trhu. Žalovaný poukázal na rozpis vzorca pre výpočet RPMN k predmetnej zmluve, na smernicu Rady 2008/48, ako aj na právny záver Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, o výklade smernice. Žalovaný poprel pravdivosť tvrdenia žalobcu o neuvedení adresy veriteľa na podávanie sťažností a reklamácií, pretože táto náležitosť je obsiahnutá v článku 12 ods. 1 zmluvných dojednaní.

6. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania z pohľadu uplynutia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby podľa § 107 Občianskeho zákonníka. Zmyslom týchto zákonných ustanovení nie je, aby sa lehoty týkajúce sa premlčania počítali svojvoľne. Žalovaný výslovne poprel nepodložené a nepreukázané závery o úmysle bezdôvodne sa obohatiť na úkor účastníka zmluvného vzťahu. Úmysel by musel byť predmetom riadneho dokazovania, nie svojvoľným názorom jednej strany, založeného na iných skutkových okolnostiach.

7. Žalovaný ako dôkazy predložil žiadosť o poskytnutie úveru, oznámenie o schválení úveru a súhrnné informácie o údajoch o poskytnutých spotrebiteľských úveroch za 3. štvrťrok 2012. Iné dôkazy nepredlžil, ani nenavrhol.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

9. Na základe nepopretých tvrdení mal súd v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) za nesporný skutkový stav tvrdený žalobcom (ods. 2). Tento stav vyplynul aj z listinných dôkazov, ktoré strany predložili. Predmetom sporu bolo len právne posúdenie.

10. Zmluvu o úvere súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Žalovaný pri uzatváraní a plnení úverovej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej činnosti, žalobca - fyzická osoba nekonal ako podnikateľ. Preto ich treba považovať za dodávateľa a spotrebiteľa, úverovú zmluvu za spotrebiteľskú a poskytnutý úver za spotrebiteľský podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorý sa obe strany pri argumentácii odvolávali.

11. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

12. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch je celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

14. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je náležitosť, ktorú musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, bola súčasťou zmluvy o úvere. Z toho dôvodu musela byť odplata podľa tejto dohody zahrnutá do RPMN, ktorá je pre spotrebiteľa dôležitý údaj, z ktorého vychádza pri rozhodnutí uzavrieť zmluvu. Údaj o RPMN si spotrebiteľ môže pri uzatváraní porovnávať s priemernou hodnotou RPMN ostatných poskytovaných spotrebných úverov, keďže aj tento údaj je povinnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Pokiaľ žalovaný uzavrel so žalobcom aj dohodu o poskytovaní služieb, bolo povinnosťou žalovaného zohľadniť túto skutočnosť a jasne uviesť, že v dôsledku poskytnutia doplnkových služieb za odplatu vo výške 215,75 eur je RPMN nie 69,98%, resp. 70,01% po vykonaní revolvingu, ale v skutočnosti viac než 90%. Správny údaj o výške RPMN mal byť uvedený tak v žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 17.1.2013, keďže dohodu žalobca podpísal súčasne so žiadosťou, ako aj v oznámení o schválení úveru zo dňa 17.1.2013. Žalovaný na základe zmluvy žiadal od žalobcu zaplatiť celkom sumu 5.465,16 eur (t.j. sumu 3.697,02 eur zaplatenú žalobcom do 18.10.2016 plus sumu 1.768,14 eur, ktorá podľa žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy predstavuje ku dňu 4.11.2016 dlh z vyplateného úveru a zmluvnú odmenu pôžičky/úveru), čo je cca o 600,- eur viac, ako zodpovedá 70% RPMN deklarovanej v zmluve. Žalovaný nepredložil konkrétny rozpis vzorca pre výpočet RPMN k predmetnej zmluve, ktorý by mal preukazovať správnosť jeho výpočtu.

16. Účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a úverov je ochrana spotrebiteľa. Zo znenia cit. § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že do výpočtu RPMN sa majú zahrnúť všetky náklady, vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu, aj náklady na doplnkové služby. Služby, za ktoré mal podľa dohody žalobca platiť, sú služby spojené s úverom, a ako také mali byť zohľadnené pri výpočte RPMN. Keďže žalovaný to neurobil, údaj o RPMN je nesprávny a spotrebiteľa zavádza.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa.

18. V dôsledku nesprávnej RPMN v neprospech žalobcu je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Poskytnutý úver bez poplatkov, t. j. aj bez poplatkov za jeho poskytnutie a za revolving, predstavuje sumu 1.963,01 eur (1.500,- eur mínus poplatok 215,75 eur, 790,84 eur mínus poplatok 11,08 eur). Žalobca zaplatil žalovanému spolu sumu 3.697,02 eur, to znamená o čiastku 1.734,01 eur viac, ako bol povinný.

19. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Sumu 1.734,01 eur žalobca zaplatil žalovanému bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalobca požiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 5.12.2016, v ktorej určil 14 dňovú lehotu na zaplatenie. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia záväzku nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalovaný bol povinný bezdôvodné obohatenie vydať najneskôr dňa 19.12.2016, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania a od toho dňa je povinný platiť žalobcovi aj úrok z omeškania.

21. Námietka premlčania vznesená žalovaným nebola dôvodná. Žalobca platil žalovanému splátky prevyšujúce istinu úveru až od mesiaca februára 2015, žalobu doručil súdu už dňa 22.12.2016, teda v rámci dvojročnej subjektívnej, resp. trojročnej objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho prichádzalo do úvahy aj uplatnenie 10-ročnej premlčacej doby, nakoľko súdu je z rozhodovacej praxe známe, že žalovaný opakovane nezohľadňoval náklady na doplnkové služby pri výpočte RPMN.

22. Ani námietka žalovaného, že neexistuje právna norma, na základe ktorej by sa žalobca mohol domáhať rozhodnutia uvedeného v petite, a že ju žalobca v podanej žalobe ani neoznačil, sa nedala uznať. Žalobca sa nedomáhal určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ale podal žalobu na splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP.

23. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný v uplatnenej zákonnej výške 5% ročne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z.

24. Žalobca mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.