Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-200-2018.pdf
PDF · 72.69 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/200/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: R. U., T.. XX.X.XXXX, H. Z. XX, Y., zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou, Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: I. U., T.. X.X.XXXX, bytom tamtiež zastúpenému Prof. JUDr. Jánom Klučkom, CSc., advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Ku Potoku 4, Košice, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 7.3.2018 č.k. 15C/196/2016-116 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.
Žalovanému p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalobkyni vrátil súdny poplatok vo výške 92,80 eur.
2. Týmto uznesením súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne, v ktorom sa domáhala zrušenia práva spoločného nájmu, ako aj spoločného členstva v bytovom družstve k bytu č. X nachádzajúcemu sa T. Z. O.. Č.. XX D. Y. a zároveň žiadala, aby za výlučnú nájomníčku a členku družstva bola určená ona.
3. Uznesenie o zastavení konania odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa písomným podaním doručeným súdu dňa 21.12.2017 oznámila, že žalobu berie späť a konanie žiada zastaviť bez uvedenia bližšieho dôvodu. Zároveň konštatoval, že žalobkyňa uviedla, že si neuplatňuje náhradu trov konania. Vzhľadom na súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd prvej inštancie konanie zastavil a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1, keď vychádzal zo záveru, že žalobkyňa zobrala žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čím procesne zavinila zastavenie konania. Z tohto dôvodu žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa. Táto žiadala napadnuté uznesenie zmeniť vo výroku o trovách kania tak, aby stranám sporu nebola priznaná náhrada trov konania. V odvolaní uviedla, že so žalovaným sa vzájomne dohodli, že si nebudú uplatňovať náhradu trov konania a ona túto dohodu aj dodržala. Nepovažuje za správny záver súdu prvej inštancie v tom, že o späťvzatie žaloby požiadala bez dôvodu, keďže týmto dôvodom bola úspešná mediácia v ich konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po uzavretí mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM sa dňa X.XX.XXXX žalovaný z predmetného bytu vysťahoval a ona sa stala výlučnou nájomníčkou a vlastníčkou. K odvolaniu pripojila aj dohodu o vyriešení sporu o vyporiadaní BSM mediáciou. Ďalej v odvolaní uviedla, že s poukazom na túto skutočnosť by bolo už ďalšie konanie vo veci bezpredmetné. V odvolaní poukazovala taktiež na svoju nepriaznivú finančnú situáciu.
5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne v jej odvolaní predovšetkým v tom, že medzi ním a žalobkyňou došlo k uzavretiu ústnej dohody, na základe ktorej si obaja nebudú uplatňovať trovy konania. K uzavretiu takejto dohody medzi ním a žalobkyňou nedošlo a ani by s tým nikdy nesúhlasil, pretože od začiatku, resp. od podania žaloby o zrušenie spoločného nájmu považuje túto žalobu za účelovú, ktorou žalobkyňa sledovala iba získanie vlastného prospechu v podobe členstva a podielu v bytovom družstve, preto ani od r. 2016 nemala záujem na uzatvorení dohody o vyporiadnaí BSM. Konštatoval, že žalobkyňu opätovne ešte pred pojednávaním nariadeným na deň 5.10.2017 žiadal o späťvzatie žaloby vzhľadom na jej kladné stanovisko na stretnutí s mediátorkou, z čoho on vyvodzoval aj záver, že ďalšie konanie o zrušenie práva spoločného nájmu k bytu bude zbytočné a nehospodárne. Vo vyjadrení aj on poukázal na svoje nepriaznivé finančné pomery, keďže si musel zobrať úver vo výške 45.000,- eur na zabezpečenie nového bývania a taktiež uhradil celú sumu za mediáciu.
6. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s procesnými podmienkami právne relevantnými pre rozhodnutie o trovách konania za situácie, že došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby.
8. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. V citovanom zákonnom ustanovení je vyjadrená zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že tieto trovy vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Ide o inštitút procesného práva preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie okolnosti, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie je možné interpretovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu (teda aj prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, za ktorú je potrebné považovať aj odpadnutie predmetu konania, keďže nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa v konaní bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené a teda o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým aj posúdené, či bola táto žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Táto zásada sa uplatňuje pre každé konanie bez ohľadu na to z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a obomi stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom.
10. Vychádzajúc z tejto zásady má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil otázku zavinenia zastavenia konania pokiaľ uzavrel, že toto zavinila žalobkyňa späťvzatím žaloby. Na správnosti tohto záveru nemení nič ani skutočnosť, že zjavným dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že na základe mimosúdnej dohody uzavretej medzi účastníkmi o zrušení práva spoločného nájmu a práva družstevného užívania bytu zanikol predmet sporu. Výnimku z tejto zásady predstavuje úprava ust. § 257 C.s.p., ktorá výnimočne umožňuje nepriznať náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorému by inak táto náhrada patrila a to pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za takéto dôvody možno považovať aj okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby a v rámci toho aj zistenie, či žalobca pred podaním žaloby na súde navrhol druhej strane sporu usporiadanie jeho predmetu dohodou a to spôsobom, ktorý uplatnil aj v žalobe na začatie konania. Odvolací súd je toho názoru, že z obsahu spisu nevyplývajú okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu tohto mimoriadneho ustanovenia. Z písomného podania žalobkyne vyhotoveného jej právnou zástupkyňu a adresovanou žalovanému dňa 6.5.2016 síce vyplýva, že táto žalovanému navrhla možnosť mimosúdnej dohody aj ohľadne zrušenia práva spoločného nájmu a to tak, aby sa jeho výlučnou nájomkyňou a členkou družstva stala ona s tým, že tomuto uhradí finančnú protihodnotu. Na uvedený list reagoval žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 16.6.2016, v ktorom vyjadril svoj súhlas s navrhovaným spôsobom zrušenia práva spoločného nájmu tak, aby sa výlučnou nájomkyňou stala žalobkyňa oproti povinnosti vyplatiť mu hodnotu jeho podielu.
11. Odvolací súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné prihliadnuť k uvedeným okolnostiam, ktoré predchádzali podaniu žaloby vychádzajúc zo záveru, že žalovaný už pred podaním žaloby vyjadril súhlas so žalobkyňou navrhovaným spôsobom zrušenia práva spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom družstve. Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že účastníci konania sa v týchto predžalobných vyjadreniach nezhodli úplne na výške hodnoty podielu žalovaného na jeho práve družstevného užívania bytu. Táto otázka totiž nie je predmetom konania o zrušenie práva spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom družstve, ale je predmetom osobitného konania o zrušenie a vyporiadanie BSM. Z rovnakého dôvodu nemožno pre zastavenie konania považovať za rozhodujúcu ani dohodu účastníkov o vyriešení sporu o vyporiadanie BSM mediáciou, ale za rozhodujúcu skutočnosť na základe ktorej odpadol predmet konania možno považovať až dohodu účastníkov konania o zrušení práva spoločného nájmu a spoločného členstva v bytovom družstve, ktorá bola v zmysle obsahu písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 2.5.2018 uzavretá s SBD I Košice dňa 1.12.2017. Prihliadnuc na tieto okolnosti dospel odvolací súd k záveru, že nie sú dané podmienky pre aplikáciu mimoriadneho ust. § 257 Cs.p. na trovy konania a preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto otázke za správne a preto ho potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p..
12. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí plná náhrada trov odvolacieho konania o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.