Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-19-2020.pdf
PDF · 106.04 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/19/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: VUMAT SK, s.r.o. v likvidácii, Peterská 15199/20, 821 03 Bratislava, IČO: 36 406 252, zastúpeného: Weis & Partners s.r.o., Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: KONE s.r.o., Galvániho 7/B, 821 04 Bratislava, IČO: 31 359 884, zastúpenému: Stentors advokátska kancelária s.r.o., Hodžovo nám. 2A, 811 06 Bratislava, IČO: 51 757 184, o zaplatenie 15.989,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/6/2017-206 zo dňa 18.9.2019 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/6/2017-206 zo dňa 18.9.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorý sa domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 15.989,08 Eur s príslušenstvom a paušálnej náhrady nákladov 40,- Eur, titulom nezaplatenia 2 faktúr (č. 20160026 a 20160027), každej v sume 7.994,54 Eur, za vykonanie diela v zmysle ústne uzatvorenej zmluvy o dielo.
2. Predmetné meritórne rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom uzatvorenej zmluvy o dielo, pričom objednávka mala vzniknúť na základe krycieho listu rozpočtu a žalovaný podľa tvrdenia žalobcu potvrdil svojím podpisom na každej faktúre prevzatie diela (išlo o strechu výťahovej šachty BD Severná 8, Martin).
3. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal, uviedol, že medzi sporovými stranami boli uzavreté dve zmluvy: Rámcová zmluva o montážnych a demontážnych subdodávkach zo dňa 01.01.2011 a Rámcová zmluva k nákupu zo dňa 01.01.2011. Tieto zmluvy boli uzavreté na rok 2011, pričom pri oboch dochádzalo k ich automatickému predlžovaniu (čl. 11.1 prvej zmluvy, resp. čl. 1 druhej zmluvy) a v čase údajného plnenia zo strany žalobcu boli stále platné. Obe mali povahu rámcovej zmluvy, pričom podľa Rámcovej zmluvy zo dňa 01.01.2011 a jej čl. 3.1 sa rozsah prác a konkrétne podmienky plnenia prác definujú v zvláštnej objednávke a jej prijatí. Tento mechanizmus je ďalej spresnený v čl. 3.2, spolu s prípadnými zmenami potvrdených objednávok. Podľa tejto zmluvy čl. 4 konkrétne podmienky plnenia prác a dodacie lehoty budú definované vo zvláštnej objednávke zo systému SAP a jej prijatia, ktoré budú tvoriť dohodu medzi dodávateľom a spoločnosťou KONE. Predmetom žaloby sú práce žalobcu na rekonštrukcii výťahov/výťahových šácht v Martine v objekte BD Severná ul. 7 a 8. V tejto súvislosti boli v nadväznosti na vyššie uvedené zmluvy zo strany žalovaného objednané u žalobcu práce na základe objednávok 4509312112, 4509312136, 4511280920, 4511280931, ktoré boli následne prevzaté a v celom rozsahu uhradené (t.j. vrátane posledných dvoch objednávok, ktoré boli predložené žalobcom v rámci žaloby; na ktoré vystavil faktúry č. 20150119 a 20150118). K objednaniu iných prác zo strany žalovaného pre tento objekt nedošlo. Samotné krycie listy rozpočtu nie sú vo vzťahu k daným faktúram výpovedné, žalobca nepreukázal vykonanie fakturovaných prác a ich prevzatie zo strany žalovaného. V
tomto smere bol žalobca aj informovaný zo strany žalovaného, že žalovaným faktúry evidované neboli. Z ním priloženej dokumentácie, týkajúcej sa jednotlivých objednávok je zrejmé akým spôsobom boli uzatvárané jednotlivé zmluvy, a že sa tak dialo v súlade s ustanoveniami tej ktorej rámcovej zmluvy. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý potvrdzoval uzavretie zmlúv jedným zo spôsobov, ktoré sú uvedené vyššie, vo vzťahu k žalovaným faktúram. Navyše, podľa samotných faktúr, práce boli zrejme objednané a uhradené v zmysle vyššie uvedených objednávok a faktúr týkajúcich sa daného projektu.
4. Žalobca považoval rámcové zmluvy za neplatné z dôvodu nezrozumiteľnosti. Obe boli uzavreté v ten istý čas (dňa 01.01.2011), obe upravujú podmienky dodávania stavebných prác medzi žalobcom a žalovaným, pričom sú však obe zmluvy rozdielne. Nie je tak zrejmé, že ktorou z týchto dvoch paralelne existujúcich zmlúv sa majú zmluvné strany riadiť v konkrétnom prípade, čo spôsobuje zmätočnosť a v konečnom dôsledku a vo vzájomnej súvislosti nezrozumiteľnosť týchto zmlúv. Ak sú teda predmetné rámcové zmluvy neplatné a k vykonaniu sporných stavebných prác (strechy výťahových šácht) nedošlo na základe týchto rámcových zmlúv (ako to tvrdí žalovaný), tak je zrejmé, že k takémuto dodaniu došlo na základe ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, resp. aj Spoločenstvom vlastníkov bytov, ul. Severná 7, 8, 036 01 Martin, IČO: 36 149527 (ďalej aj ako „SVB“). V prípade, ak by sa súd nestotožnil s jeho názorom o neplatnosti predmetných rámcových zmlúv, tak uviedol, že platnosť týchto rámcových zmlúv sa už skončila, a to dňa 31.12.2011 (Rámcová zmluva o montážnych a demontážnych subdodávkach zo dňa 01.01.2011), resp. dňa 31.12.2012 (Rámcová zmluva k nákupu zo dňa 01.01.2011). Vychádza pritom z faktickej vôle zmluvných strán, ktoré nemali reálny záujem na automatickom predlžovaní predmetných rámcových zmlúv. Takúto faktickú vôľu preukazuje Dodatkom č. 1 k Rámcovej zmluve k nákupu, v ktorom si zmluvné strany písomne dohodli pokračovanie platnosti Rámcovej zmluvy k nákupu aj v r. 2012. Je tak zrejmé, že reálnou vôľou zmluvných strán bolo, aby sa platnosť predmetných rámcových zmlúv ukončila 31.12.2011, pretože v opačnom prípade by predmetný dodatok vôbec neboli uzatvárali. Keďže boli rámcové zmluvy v čase realizovania sporných stavebných prác (striech výťahových šácht) už ukončené, tak nič nebránilo uzavretiu ústneho zmluvného vzťahu, na základe ktorého boli predmetné práce vykonané a na základe ktorého sa žalobca domáha úhrady žalovanej sumy. Predmetnými faktúrami boli fakturované práce, ktorých podrobný zoznam je uvedený v Súpise vykonaných prác a práce vykonal žalobca ako subdodávateľ pre žalovaného, prvotným objednávateľom prác bolo SVB na základe zmluvy o dielo č. 6286829 v znení jej dodatkov uzavretej medzi SVB a žalovaným. Predmet objednávok 4509312112, 4509312136, 4511280920 a 4511280931 bol formulovaný veľmi všeobecne, objednávky tak nemajú žiadnu výpovednú hodnotu čo sa týka konkrétnych stavebných prác. Ak teda žalovaný nepopiera, že určité stavebné práce žalobca vykonal a boli mu aj uhradené, ale zároveň tvrdí, že si u žalobcu nikdy neobjednal práce v zmysle žalovaných faktúr č. 20160026 a 20160027 (strechy výťahových šácht), tak takéto tvrdenie žalovaného nie je jednak ničím podporené ani preukázané, je nelogické a je aj v rozpore s predloženými dôkazmi.
5. Súd prvej inštancie v rámci dokazovania v konaní vypočul svedkov V. K., bývalého pracovníka žalovaného, Viliama Horvátha, štatutárneho zástupcu žalovaného, L. O., predsedu spoločenstva vlastníkov bytov v dome, tieto svedecké výpovede podrobne rozpísal v rozhodnutí a ďalej uviedol, že vec posudzoval aj podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka aj podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nárok žalobcu je nedôvodný, nemá oporu v zákone, preto žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalobca v priebehu konania podľa názoru prvostupňového súdu relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, týkajúce sa tak právneho, ako aj skutkového stavu uplatňovaného nároku. Žalobca svoj nárok uplatnený v žalobe najprv opieral o uzavretie zmluvy o dielo so žalovaným v ústnej forme, na základe ktorej mal vykonať pre žalovaného dielo (práce na streche výťahovej šachty BD Severná ulica 7 a 8 v Martine), za čo vystavil dve faktúry (č. 20160026 a 20160027), každú v sume 7.994,54 Eur. Odvolával sa pritom na to, že žalovaný prevzatie diela svojím podpisom na faktúrach potvrdil, pričom samotná objednávka diela mala vzniknúť na základe krycieho listu rozpočtu z 08.09.2015. Ak žalobca tvrdí, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, musel by preukázať, že došlo k dohode o cene diela, čo je podstatná náležitosť tohto zmluvného typu. Žalobca do spisu založil súpisy vykonaných prác na streche výťahovej šachty BD Severná ulica č. 7 a 8 z roku 2014, ktoré obsahovali pečiatku spoločnosti žalobcu s podpisom a krycie listy rozpočtu na uvedenej stavbe z roku 2015, ktoré však obsahujú na strane žalovaného len jeden podpis, hoci za žalovaného konajú dvaja konatelia vždy spoločne. Z týchto listín avšak nijak nevyplýva, kedy a kde bola tvrdená zmluva o dielo uzatvorená a ani aká bola dohoda o cene. Podpis zástupcu žalovaného na faktúrach č. 20160026 a 20160027 nemožno považovať za dohodu o cene pre potreby ústnej zmluvy o dielo, ako ani uvedené krycie listy rozpočtu, nakoľko
tieto nie sú podpísané obidvoma konateľmi žalovaného a ani z nich nevyplýva, či sa týkali žalobcom tvrdenej ústnej zmluvy o dielo, alebo právneho vzťahu založeného medzi sporovými stranami na základe rámcovej zmluvy o montážnych a demontážnych subdodávkach zo dňa 01.01.2011, či rámcovej zmluvy k nákupu zo dňa 01.01.2011. Taktiež súd poukázal na nelogické datovanie uvedených listín. Zo žiadneho z týchto dokumentov nevyplýva, že práce boli skutočne vykonané a žalovaným prevzaté, rovnako z nich nie je zrejmé, kedy sa tak stalo. V zmysle ich zmätočnosti a antidatovaniu ich súd nepovažoval za relevantné a vierohodné, a teda ani za dôkaz existencie podstatných náležitostí ústnej zmluvy o dielo, na ktorej žalobca zakladá svoj nárok uplatnený v tomto konaní. Súd ďalej považoval právny vzťah založený medzi sporovými stranami za vzťah založený na základe rámcovej zmluvy o montážnych a demontážnych subdodávkach zo dňa 01.01.2011, ako aj rámcovej zmluvy k nákupu zo dňa 01.01.2011. K argumentácii žalobcu, že uplatnený nárok možno posúdiť ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa uviedol, že žalobca nepreukázal, že vykonal práce namiesto žalovaného, a že tieto konkrétne práce žalovaný mal plniť sám, resp. že žalovaný vôbec prejavil vôľu, aby žalobca tvrdené práce vykonal. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalovaný prejavil vôľu upraviť svoj vzťah k žalobcovi prostredníctvom rámcovej zmluvy o montážnych a demontážnych subdodávkach zo dňa 01.01.2011, ktorá v bode 3.1 ustanovuje, že touto zmluvou sa definuje rámec, v ktorom budú realizované všetky budúce subdodávky zmluvných prác medzi žalovaným a subdodávateľom, pričom rozsah prác a konkrétne podmienky plnenia prác budú definované vo zvláštnej objednávke a jej prijatí. Žiadna objednávka zo strany žalobcu na práce naviac na streche výťahovej šachty preukázaná nebola, na druhej strane však žalovaný preukázal, že 4 faktúry za objednané práce na predmetnej stavbe riadne zaplatil (na základe objednávok 4509312112, 4509312136, 4511280920, 4511280931 - faktúry č. 20150053, 20150054, 20150119 a 20150118). Ani z výsluchov svedkov nemal súd relevantne preukázané, že by žalovaný prejavil vôľu, aby žalobca vykonal práce, ktoré sú predmetom žaloby. Na takýto prejav vôle bol podľa názoru súdu potrebný spoločný súhlas oboch vtedajších konateľov žalovaného, čo preukázané nebolo. Okrem toho, ak by malo ísť o bezdôvodné obohatenie žalovaného, musel by žalobca preukázať, že fakturovaná suma 15.989,08 Eur zodpovedá výške tohto bezdôvodného obohatenia, teda že sa majetok žalovaného o túto sumu zvýšil. Z výpovede svedkov súd zistil, že žalovaný spoločenstvu vlastníkov bytov poskytol ako protiplnenie za doplatok za práce na streche šácht (doplatok uvádzaný p. O., predsedom spoločenstva, bol v sume 10.436,68 Eur bez DPH) viaceré výhody, a to napr. zľavy na servis, predĺženie záruky na výťahy, či bezplatnú výmenu frekvenčného meniča.
6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
7. Proti predmetnému meritórnemu rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. tým, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala procesné práva, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Žalobca v odvolaní okrem iného uviedol, že počas realizácie prác sa vyskytol problém, s ktorým sa nepočítalo, pričom poukázal na výpoveď svedka V. K., ako aj výpoveď svedka Viliama Horvátha. Taktiež poukázal na to, že žalovaný počas súdneho konania nepopieral, že žalobca predmetné dodatočné práce vykonal. Žalovaný sa so žalobcom i Spoločenstvom vlastníkov bytov dohodli, že z dôvodu skomplikovania prác resp. potreby dodatočných prác uhradí Spoločenstvo vlastníkov bytov dodatočnú sumu žalovanému, s ktorým bolo Spoločenstvo vlastníkov bytov v zmluvnom vzťahu, pričom žalovaný túto sumu následne uhradí žalobcovi, ktorý bol vo vzťahu so žalovaným a ktorý všetky práce vykonával. Spoločenstvo vlastníkov bytov predmetnú sumu žalovanému uhradilo, avšak žalovaný už v rozpore so vzájomnými dohodami žalobcovi predmetnú sumu neuhradil. Tým žalovaný konal v rozpore so vzájomnými dohodami, resp. sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalobca však v súdnom konaní namietal neplatnosť predmetných rámcových zmlúv, resp. ak by aj platné boli, namietal, že nedochádzalo k automatickému predlžovaniu týchto inak na dobu určitú uzavretých zmlúv. Súd neuviedol, či tieto námietky považuje za dôvodné alebo nie, ani prečo. Prvostupňový súd v odôvodnení Rozsudku uvádza skutočnosti, ktoré sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom, napríklad čo sa týka vykonania predmetných prác a obdobia, v ktorom boli vykonané, súd vychádza iba z dokumentov, na ktoré odkazuje (a ktoré aj sám spochybňuje). Súd ale neprihliadol na iné dôkazy, najmä na viaceré svedecké výpovede, ktoré vykonanie prác preukazujú, a preukazujú aj obdobie, v ktorom boli práce vykonané. Z celej výpovede svedka V. K. (pracoval pre žalovaného 6 rokov, viď str. 34 Rozsudku)
vyplýva, že práce vykonával žalobca subdodávateľsky na objednávku žalovaného pre Spoločenstvo vlastníkov bytov. Uvedené rovnako vyplýva z výpovede svedka Viliama Horvátha (str. 4 Rozsudku), teda štatutára (konateľa) samotného žalovaného v rozhodnom čase. Rovnako tak svedok L. O. (str. 4 - 5 Rozsudku), predseda Spoločenstva vlastníkov bytov, pre ktoré sa práce realizovali, uviedol, že „budovanie výťahov nevykonávala sama firma KONE (žalovaný), ale firma žalobcu (VUMAT SK, s.r.o.).“ Uvedené rovnako vyplýva z listinného dôkazu - Čestného vyhlásenia Spoločenstva vlastníkov bytov zo dňa 02.11.2017 podpísaného predsedom tohto spoločenstva p. O. (úradne osvedčený podpis). Ani samotný žalovaný pritom nerozporoval, že predmetné práce, tak ako pôvodné, tak aj dodatočné, vykonal žalobca. Bolo tak viac ako v dostatočnej miere preukázané, že všetky práce vykonal práve žalobca, a nie žalovaný, ani nikto iný. Prvostupňový súd uvádza, že na strane žalovaného chýbala vôľa, aby žalobca vykonal práce, ktoré sú predmetom žaloby. Súd tvrdí, že na takýto prejav vôle by bol potrebný spoločný súhlas oboch vtedajších konateľov žalovaného, menovite uvádza Marka Oppeln- Bronikowského a Ing. Irenu Kasanovú (str. 6 Rozsudku). S uvedeným záverom žalobca nesúhlasí a uvádza v odvolaní dôvody nesúhlasu a okrem iného tiež poukazuje, že napriek tomu, že za žalovaného KONE s.r.o. „konajú dvaja konatelia vždy spoločne“, bolo však v prípade žalovaného bežnou zaužívanou obchodnou praxou, že konkrétnymi vecami za žalovaného býval poverený a vybavoval ich iba jeden konateľ (iba p. Horváth, alebo iba p. Kučera, alebo iba Ing. Kasanová), alebo iba jeden príslušný zamestnanec/obchodný zástupca. Z výpovede p. K. je v dostatočnej miere preukázané, že vôľa na strane žalovaného, aby žalobca za žalovaného (subdodávateľsky) vykonal práce pre Spoločenstvo vlastníkov bytov, existovala a existoval a bol preukázaný aj tomu zodpovedajúci záväzok žalovaného voči žalobcovi na úhradu dodatočnej odmeny za ním vykonané dodatočné práce. Prvostupňový súd tak pochybil, keď v napadnutom Rozsudku došiel k záveru, že vôľa na strane žalovaného, aby žalobca vykonal predmetné práce neexistovala, resp. že neexistoval tomu zodpovedajúci záväzok medzi žalovaným a žalobcom, súd neprihliadol ani na „následné správanie“ žalovaného v zmysle § 266 ods. 3 ObZ. Celkovo namieta, že súd nezohľadnil § 266 ods. 3 ObZ. Ďalej žalobca namieta, že prvostupňový súd pochybil, keď nepriznal žalobcovi nárok z titulu zmluvného dojednania medzi žalobcom a žalovaným, resp. na základe dohody medzi žalovaným, žalobcom a Spoločenstvom vlastníkov bytov, ale rovnako tak proti tomu, že prvostupňový súd nepriznal žalobcovi žalovaný nárok ani z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom argumentácia prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku ani v tejto súvislosti neobstojí. Čo sa týka tvrdenia súdu, že žalobca nepreukázal, že by vykonal práce pre Spoločenstvo vlastníkov bytov namiesto žalovaného, a že nepreukázal, že tieto práce mal plniť žalovaný sám, tak namieta, že takéto tvrdenie súdu je v príkrom rozpore s takmer všetkými dôkazmi.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s právnou argumentáciou žalobcu, dôvody žalobcu pre údajnú neplatnosť rámcových zmlúv, na ktorých znenie sa, okrem iných skutočností odvoláva žalovaný, nemajú oporu ani v práve ani v zistenom skutkovom stave. Žalobca počas konania nepredložil žiaden dôkaz o vypovedaní rámcových zmlúv, pričom z vyššie uvedeného je zrejmé, že rámcové zmluvy boli platné, a že sa podľa rámcovej zmluvy o montážnych a demontážnych subdodávkach postupovalo aj pri zákazke „BD Severná 7, 8, Martin". Akékoľvek ďalšie námietky, týkajúce sa platnosti/neplatnosti predmetných rámcových zmlúv uvedené v odvolaní je preto potrebné považovať za bezpredmetné. Je toho názoru, že odôvodnenie rozsudku, osobitne jeho bod 8, je dostatočné a poskytuje presvedčivé odpovede pre to, ako sa súd vysporiadal so skutkovými zisteniami, jednotlivými dôkazmi, a v konečnom dôsledku aj s právnym posúdením sporu. Žalovaný sa tiež zaoberá spôsobom konania v mene žalovaného, a uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že spôsob konania menom spoločnosti žalovaného je už od 01.08.2008 (až po súčasnosť) zapísaný v obchodnom registri ako „V mene spoločnosti konajú dvaja konatelia spoločne“, nie je zrejmé, prečo žalobca nerozumie rozsudku. Abstraktné poukazovanie na bežnú zaužívanú obchodnú prax a ani na § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka, venujúci sa výkladu vôle a naopak ignorovanie zverejneného spôsobu konania v mene spoločnosti (ale aj existujúcich rámcových zmlúv) nemôže zmeniť základnú požiadavku formulovanú na platnosť úkonov spoločnosti žalovaného, ak v jej menej konajú konatelia z titulu svojej funkcie.
10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12. Zákon (C.s.p.) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.
13. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa požiadavky kladené na odôvodenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie svoj záver presvedčivo neodôvodnil, keď žalobu v celom rozsahu zamietol s tým, že žalobca v konaní nepreukázal relevantným spôsobom svoje tvrdenia ani ohľadne uzatvorenia zmluvy o dielo, ani tvrdenia o bezdôvodnom obohatení žalovaného. Súd prvej inštancie poukázal na nedostatok v konaní žalovaného, keď konal iba jeden konateľ napriek tomu, že podľa spoločenskej zmluvy mali konať dvaja konatelia spoločne. Tu dáva odvolací súd do pozornosti, že prvostupňový súd nevyhodnotil dokazovanie a výpovede svedkov v tom smere, či vo vzťahu k uvádzanej obchodnej záležitosti v tomto prípade nenastalo zákonné splnomocnenie pre osobu poverenú na konkrétnu činnosť v zmysle §15 ods.1 Obchodného zákonníka. Ak by bol teda jeden z konateľov poverený na konkrétnu činnosť spojenú so zaobstaraním všetkých úkonov súvisiacich s danou obchodnou záležitosťou, zo zákona bol splnomocnený na bežné úkony, týkajúce sa týchto obchodných záležitostí. V tejto súvislosti dáva ešte odvolací súd do pozornosti ustanovenie § 266 ods.3 Obchodného zákonníka.
15. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie neuviedol, ktoré všetky dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov potom vychádzal a ako ich vyhodnotil, resp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie sa nezaoberal a nevyhodnotil námietky žalobcu o neplatnosti rámcových zmlúv a v tomto smere odvolací súd nevie vyhodnotiť, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Zároveň prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia síce podrobne popísal výpovede jednotlivých svedkov, tieto výpovede však nevyhodnotil ani samostatne ani vo vzájomných súvislostiach spolu s ostatnými dôkazmi. Z výpovedí svedkov vyplýva, že práce vykonané boli a dokonca je zrejmé aj obdobie vykonania prác, a že boli vykonávané subdodávateľsky pre Spoločenstvo vlastníkov bytov a preto vyhodnotenie týchto skutočností sa javí ako nanajvýš potrebné. So zreteľom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je potom nepreskúmateľné v naznačenom smere a zmätočné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom. V rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje náležitá argumentácia a vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýba argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať.
16. Keďže sa súd prvej inštancie v predmetnom sporovom konaní nijakým spôsobom nevysporiadal s uvedenými rozpormi, ani neoznačil dôvod, neuviedol akými úvahami sa pri hodnotení naznačených
dôkazov riadil, závery súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil za minimálne predčasné a odôvodnenie súdu prvej inštancie za nedostatočné a nepreskúmateľné v rozpore s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
17. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa.
18. Nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v § 220 ods. 2 C.s.p. a odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu, postupovať v súlade s relevantnými ustanoveniami C.s.p. so zachovaním všetkých procesných práv, ktoré stranám konania prináležia. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné opätovne vyhodnotiť jednotlivé dôkazy a odstrániť rozpory, resp. svoj právny záver riadne zdôvodniť, vyhodnotiť námietky žalobcu o neplatnosti rámcových zmlúv, výpovede jednotlivých svedkov vo vzájomných súvislostiach spolu s ostatnými dôkazmi a na základe tohto vyhodnotenia opätovne posúdiť, či vznikol nárok na zaplatenie titulom uzatvorenej zmluvy, resp. titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
19. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).