Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-121-2016.pdf
PDF · 138.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/121/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: K. V., C. XX.XX.XXXX, S. Ž. XXXX/XX, XXX XX R.Ľ., štátna občianka SR o zaplatenie sumy 2.505,28 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie poplatku v sume 1.049,92 Eur, trov mediačného konania vo výške 389,39 Eur, poplatku za upomienky 20 Eur, úroku 32 % ročne zo sumy: 1.600 Eur od 26.11.2012 do 03.12.2012 v sume 9,82 Eur, zo sumy 1.338 Eur od 04.12.2012 do 12.06.2014 v sume 651,04 Eur, zo sumy 1.242,19 Eur od 13.06.2014 zo 14.07.2014 v sume 33,76 Eur, zo sumy 1.089,57 Eur od 15.07.2014 do 18.08.2014 v sume 32,48 Eur, zo sumy 827,57 Eur od 19.08.2014 do 12.09.2014 v sume 17,41 Eur, zo sumy 746,35 Eur od 13.09.2014 do 13.10.2019 v sume 19,63 Eur, zo sumy 560,78 Eur od 14.10.2014 do 13.11.2014 v sume 14,75 Eur, zo sumy 498,85 Eur od 14.11.2014 do 12.12.2014 v sume 12,25 Eur, zo sumy 276,58 Eur od 13.12.2014 do 15.01.2015 v sume 8 Eur, zo sumy 128,61 Eur od 16.01.2015 do 16.02.2015 v sume 3,5 Eur, zo sumy 77,9 Eur od 17.02.2015 do 16.03.2015 v sume 1,84 Eur, zo sumy 27,38 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy: 2.387,92 Eur od 10.09.2013 do 12.06.2014 v sume 143,93 Eur, zo sumy 2.292,11 Eur od 13.06.2014 do 14.07.2014 v sume 15,57 Eur, zo sumy 2.139,49 Eur od 15.07.2014 do 18.08.2014 v sume 15,94 Eur, zo sumy 1.877,49 Eur od 19.08.2014 do 12.09.2014 v sume 9,88 Eur, zo sumy 1.796,27 Eur od 13.09.2014 do 13.10.2014 v sume 11,81 Eur, zo sumy 1.610,7 Eur od 14.10.2014 do 13.11.2014 v sume 10,59 Eur, zo sumy 1.548,77 Eur od 14.11.2014 do 12.12.2014 v sume 9,5 Eur, zo sumy 1.326,5 Eur od 13.12.2014 do 15.01.2015 v sume 9,59 Eur, zo sumy 1.178,53 Eur od 16.01.2015 do 16.02.2015 v sume 8,01 Eur, zo sumy 1.127,82 Eur od 17.02.2015 do 16.03.2015 v sume 6,67 Eur, zo sumy 1.077,3 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia z a m i e t a .
II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou zo dňa 25.10.2016, ktorá bola doručená súdu prvej inštancie dňa 26.10.2016 domáhal zaplatenia sumy 27,38 Eur, úroku z omeškania 8 % z dlžnej sumy od 17.03.2015 do zaplatenia, poplatku v sume 1.049,92 Eur, trov mediačného konania vo výške 389,39 Eur, poplatku za upomienky vo výške 20 Eur, úroku vo výške 32 % ročne zo sumy: 1.600 Eur od 26.11.2012 do 03.12.2012 v sume 9,82 Eur, 1.338 Eur od 04.12.2012 do 12.06.2014 v sume 651,04 Eur, 1.242,19 Eur od 13.06.2014 do 14.07.2014 v sume 33,76 Eur, 1.089,57 Eur od 15.07.2014 do 18.08.2014 v sume 32,48 Eur, 827,57 Eur od 19.08.2014 do 12.09.2014 v sume 17,41 Eur, 746,35 Eur od 13.09.2014 do 13.10.2014 v sume 19,63 Eur, 563,78 Eur od 14.10.2014 do 14.11.2014 v sume 14,75 Eur, 498,85 Eur od 14.11.2014 do 12.12.2014 v sume 12,25 Eur, 276,58 Eur od 13.12.2014 do 15.01.2015 v sume 8 Eur, 128,61 Eur od 16.01.2015 do 16.02.2015 v sume 3,5 Eur, 77,9 Eur od 17.02.2015 do 16.03.2015 v sume 1,84 Eur, 27,38 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy: 2387,92 Eur od 10.09.2013 do 12.06.2014 v sume 143,93 Eur, 2292,11 Eur od 13.06.2014 do 14.07.2014 v sume 15,57 Eur, 2139,49 Eur od 15.07.2014 do 18.08.2014 v sume 15,94 Eur, 1877,49 Eur od 19.08.2014 do 12.09.2014 v sume 9,88 Eur, 1796,27 Eur od 13.09.2014 do 23.10.2014 v sume 11,81 Eur, 1610,7 Eur od 14.10.2014 do 13.11.2014 v sume 10,59 Eur, 1548,77 Eur od 14.11.2014 do 12.12.2014 v sume 9,5 Eur, 1326,5 Eur od 13.12.2014 do 15.01.2015 v sume 9,59 Eur, 1178,53 Eur od 16.01.2015 do 16.02.2015 v sume 8,01 Eur, 1127,82 Eur od 17.02.2015 do 16.03.2015 v sume 6,67 Eur, 1077,3 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania z dôvodu, že na základe Zmluvy o úvere č. 614602689 zo dňa 26.11.2012 (ďalej „zmluva o úvere“), ako veriteľ, poskytol žalovanej - dlžníčke úver vo výške 1.600 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 1.544 Eur za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere v 12 mesačných splátkach po 262 Eur, počnúc dňom 18.12.2012. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej „VPPÚ“), ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaná dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
2. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania zmluvy o úvere, stratila výhodu splátok a žalobca ju vyzval na úhradu jej záväzku.
3. V zmysle VPPÚ, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok v celkovej výške 20 Eur a zaplatiť trovy mediačného konania v sume 389,39 Eur.
4. Žalovaná ku dňu podania žaloby na súd uhradila žalobcovi sumu vo výške 1.572,62 Eur.
5. Súd už raz rozhodol rozsudkom č.k. 8Csp/121/2016-52 dňa 03.05.2017 tak, že „Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 27,38 Eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 27,38 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a . III. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore.“ Po podanom odvolaní žalobcom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co/358/2017-81 dňa 25.09.2018 zrušil II. a III. výrok rozsudku č.k. 8Csp/121/2016-52 zo dňa 03.05.2017. Citovaný rozsudok zostal právoplatný v odvolaním nenapadnutom výroku I. ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 27,38 Eur spolu s úrokom z omeškania 8 % z dlžnej sumy od 17.03.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tento výrok rozsudku nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2018 a vykonateľnosť dňa 06.08.2018.
6. Súd prvej inštancie bol v konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (podľa § 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“).
7. Pojednávania dňa 06.05.2019 sa žalobca nezúčastnil, predvolanie prevzal dňa 15.04.2019 a dňa 02.05.2019 neúčasť ospravedlnil z dôvodu veľkej zaneprázdnenosti. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, hoci sa zdržiava na adrese Ž. XXXX/XX, R., čo mal súd preukázané zo správy od Obvodného oddelenia PZ vo Fiľakove. Zásielku si v odbernej lehote nevyzdvihla. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu a vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, zmluvy o úvere, Všeobecných obchodných podmienok, listinných dôkazov tvoriacich súdny spis a zistil tento skutkový stav:
8. Dňa 26.11.2012 uzavreli žalobca - veriteľ a žalovaná - dlžníčka zmluvu o úvere č. 614602689, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 1.600 Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 1.544 Eur za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere a to v 12. mesačných splátkach po 262 Eur, počnúc dňom 18.12.2012, RPMN bola 302,67 %. Zmluva obsahovala na jednom liste papiera dve strany. Na prvej boli uvedené údaje o veriteľovi, číslo zmluvy, číslo žiadosti, údaje o dlžníčke (vyplnené boli: meno, priezvisko, trvalé bydlisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, číslo účtu kolónka o trvalom pobyte), výška poskytnutého úveru, výška poplatku, celková výška úveru, počet splátok, výška mesačnej splátky, deň začiatku splatnosti a kolónka o tom, že finančné prostriedky boli použité na iný účel. Zmluva o úvere obsahovala dátum uzavretia, čas, meno a priezvisko mandatára, podpis dlžníčky, dátum prevzatia finančnej hotovosti 26.11.2012 a potvrdenie o prevzatí finančnej hotovosti dlžníčkou. Na druhej strane zmluvy sa nachádzali VPPÚ, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere a vyplývali z nich dojednania:
podľa článku 10. VPPÚ „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“ Podľa článku 13. VPPÚ zmluvné strany sa dohodli, že žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi - veriteľovi všetky náklady, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práva v mediačnom konaní. Mediačné konanie bolo vedené pred Mediačným centrom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., k urovnaniu sporu medzi stranami nedošlo. V zmysle predpisov mediačného konania žalovaná mediáciu zmarila, o čom rozhodol mediátor. Žalobca v žalobe tvrdil, že na mediačné konanie vynaložil sumu 389,39 Eur (dva úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z .v platnom znení a poplatok za mediačné konanie v sume 103,75 Eur). Podľa článku 15. VPPÚ bolo dojednanie strán podľa § 262 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) podľa ktorého, zmluva o úvere sa uzatvára podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka ako zmluva nepomenovaná.
9. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalobca mal okrem iného v predmete podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (súdu známe z jeho činnosti).
10. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
14. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie požiadal.
15. Podľa § 52 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v znení účinnom ku dňu 26.11.2012, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 26.11.2012, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 53 ods. 6 a 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 26.11.2012, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 26.11.2012, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 26.11.2012, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 9)
21. Podľa § 1 ods. 2, 8 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 26.11.2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov. 5)
22. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 9 ods. 1 a 2 ods. 6 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
24. Podľa § 11 ods. 1 a 2 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
25. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
26. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
27. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
28. Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
29. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
30. Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
31. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
32. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bol založený záväzkový vzťah - zmluvou o úvere zo dňa 26.11.2012 (išlo o spotrebiteľskú zmluvu), ktorú uzavrel žalobca - veriteľ (podnikateľský subjekt), ktorý vo formulári a s pevne stanovenými VPPÚ určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana (dlžníčka) - žalovaná nemala možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Na zmluvu o úvere sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v § 52-54 Občianskeho zákonníka, zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil Občiansky zákonník s účinnosťou od 01.04.2004 tak, že do nášho právneho poriadku zaviedol inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995 a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu (spotrebiteľskú). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie. V súčasnosti uvedené upravuje zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to konkrétne § 3 ods. 3 (každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka (ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu) na vznik zmluvy o úvere, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný (t. j. výklad v súlade s úniovým právom). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi stranami za občianskoprávny vzťah, nie obchodnoprávny vzťah. K tomuto záveru nakoniec dospel aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa (Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Súd konštatuje, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver a na zmluvu o úvere sa vzťahuje aj osobitná právna úprava v zákone o spotrebiteľských úveroch. Súd súčasne poukazuje aj na ustanovenie § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predtým zák. č. 634/1992 Zb., v oboch prípadoch s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd neakceptoval dohodu strán o voľbe práva, ktorú učinili v článku 15 VPPÚ.
33. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že medzi stranami bola uzavretá nepomenovaná zmluva podľa § 269 Obchodného zákonníka, keďže uzavretá zmluva o úvere spĺňala všetky zákonné náležitosti podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keď žalobca na jej základe poskytol žalovanej finančné prostriedky a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky.
34. Zmluvou o úvere žalobca poskytol žalovanej úver v sume 1.600 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 1.544 Eur. Tretina poplatku 514,67 Eur predstavovala dohodnutý úrok (uplatnený v žalobe 32 %, v skutočnosti 33,3 %) a uhradiť aj administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere v sume 1029,34 Eur (514,67 x 2). RPMN bolo stanovené vo výške 302,67 Eur, priemerná hodnota RPMN nebola uvedená, ani ročná úroková sadzba (ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch). Súd dokazovaním zistil, že žalovaná - fyzická osoba, nebola podnikateľkou (čo vyplýva z označenia žalovanej v zmluve o úvere identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu). Súd podrobil zmluvu o úvere súdnej kontrole podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a zákonných ustanovení § 52, 54 Občianskeho zákonníka a zistil, že kvôli absencii zákonných ustanovení podľa § 9 ods. 2 písm. i) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve o úvere, je poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov a žalobca má nárok len na zaplatenie istiny a úroku z omeškania, ktorá už bola priznaná výrokom I. rozsudku č.k. 8Csp/121/2016-52 zo dňa 03.05.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.08.2018 a vykonateľnosť dňa 06.08.2018.
35. Súd preskúmal zmluvu o úvere, zameral sa na výšku dojednanej odplaty. V zmluve o úvere zmluvné strany nedohodli ročnú úrokovú sadzbu. Napriek tomu žalobca v žalobe žiadal priznať úrok vo výške 32 % ročne z dlžných súm, pričom súd jeho výšku považoval podľa § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výška ročnej úrokovej sadzby viacnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery poskytnuté bankami v čase uzatvorenia zmluvy, nakoľko táto bola vo výške 8 % ročne. Úroková sadzba dohodnutá v úverovej zmluve stranami je takmer štvornásobok priemernej úrokovej sadzby porovnateľných úverov poskytovaných v tom čase bankami spotrebiteľom. Aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté navýšenie úrokovej miery úveru oproti bankám, najmä z dôvodu, že úvery poskytujú aj menej solventným klientom a musia počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, takmer štvornásobné navýšenie úroku hraničí s úžerou, súd takému dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu, nakoľko je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Úroková sadzba je súčasne v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (prvá veta). Keďže podľa § 39 občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, súd považoval dohodu o odplate za úver pre jej rozpor jednak s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a tiež pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú. Ide pritom o absolútnu neplatnosť dohody o úrokoch (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011), táto je neplatná v celom rozsahu, nie je možné ju modifikovať, preto súd žalobcovi úroky vo výške 32 % ročne z jednotlivých dlžných súm do zaplatenia, vo výroku I. tohto rozsudku nepriznal a žalobu zamietol.
36. Navyše za poskytnutie úveru bola žalovaná povinná zaplatiť aj administratívne náklady, ktoré sú určené pevnou sumou. Zo zmluvy o úvere však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tieto náklady platí, pričom ich výška je pre žalobcu nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že mu zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úveru, ktorý poskytuje, čo je jeho základným cieľom. Uvedené náklady neprimerane navyšujú odplatu veriteľa bez toho, aby bolo preukázané za čo spotrebiteľ - žalovaná uvedené administratívne náklady platí. Aj keď zo zmluvy o úvere vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívnou s tým spojenou, zo žiadneho zmluvného dojednania medzi stranami nevyplýva, aké konkrétne služby ešte žalobca žalovanej poskytol. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvného dojednania v časti administratívnych nákladov na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Táto neprijateľná zmluvná podmienka je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, preto súd žalobcovi nepriznal poplatok v sume 1.049,92 Eur.
37. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s jej nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 C.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
38. Žalobca si voči žalovanej uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za upomienky vo výške 20 Eur. Súd tento nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný, keďže dojednanie o povinnosti žalovanej platiť za upomienky súd považuje za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodu, že upomínanie nie je služba poskytovaná žalovanej na jej požiadanie, ale služba poskytovaná veriteľom v snahe získať úhradu záväzku jednoduchším, dobrovoľným spôsobom. Žalovaná vzhľadom na formulárový charakter zmluvy o úvere a VPPÚ nemohla toto dojednanie, vrátane výšky poplatku ovplyvniť. Žalobca ani nepreukázal vyhotovenie a doručenie upomienok žalovanej, preto sčasti poplatkov za upomienky neuniesol dôkazné bremeno.
39. Pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom súd zamietol aj jeho nárok na trovy mediačného konania vo výške 389,39 Eur žalovanou, keďže aj toto dojednanie podľa čl. 13 VPPÚ vzhľadom na ich formulárový charakter nemohla žalovaná ovplyvniť, nebolo s ňou individuálne dojednané a žalobca ani nepreukázal vynaloženie sumy 389,39 Eur mediátorovi.
40. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania 8 % ročne z dlžných súm: 2.387,92 Eur od 10.09.2013 do 12.06.2014 v sume 143,93 Eur, zo sumy 2.292,11 Eur od 13.06.2014 do 14.07.2014 v sume 15,57 Eur, zo sumy 2.139,49 Eur od 15.07.2014 do 18.08.2014 v sume 15,94 Eur, zo sumy 1.877,49 Eur od 19.08.2014 do 12.09.2014 v sume 9,88 Eur, zo sumy 1.796,27 Eur od 13.09.2014 do 13.10.2014 v sume 11,81 Eur, zo sumy 1.610,7 Eur od 14.10.2014 do 13.11.2014 v sume 10,59 Eur, zo sumy 1.548,77 Eur od 14.11.2014 do 12.12.2014 v sume 9,5 Eur, zo sumy 1.326,5 Eur od 13.12.2014 do 15.01.2015 v sume 9,59 Eur, zo sumy 1.178,53 Eur od 16.01.2015 do 16.02.2015 v sume 8,01 Eur, zo sumy 1.127,82 Eur od 17.02.2015 do 16.03.2015 v sume 6,67 Eur, zo sumy 1.077,3 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia. Súd aj tento nárok žalobcu zamietol, keďže žalovaná bola právoplatným rozsudkom č.k. 8Csp/121/2016-52 zo dňa 03.05.2017 zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 27,38 Eur spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 17.03.2015 do zaplatenia a súd nezistil, že zo zaplatením žalobou uplatnených súm je žalovaná v omeškaní, žalobca ani sčasti tohto uplatneného nároku neuniesol dôkazné bremeno.
41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., keďže súd žalobe sčasti zaplatenia sumy 27,38 Eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.532,66 Eur. Podľa výsledku konania bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 1,08 %, hrubý úspech žalovanej v rozsahu 98,92 % a čistý úspech žalovanej 97,84 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania percentom 97,84 %. Keďže však žalovanej preukázateľne žiadne trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal. V súvislosti so správnou interpretáciou zákonného ustanovenia § 255 ods. 1, 2, C.s.p. súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania v zmysle tohto ustanovenia, predpokladajúce 1. rozhodnutie v rámci rozhodnutia končiaceho konanie len o nároku na náhradu trov konania a 2. až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady trov má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak, taký zmysel stráca, ak žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (jednak preto, že na to neoprávňuje výsledok konania a druhá preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.