Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_44Sa-10-2018.pdf
PDF · 109.58 KB
Case nature
Area
Subarea
44Sa/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobcu: Ing. K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX X., právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.29. augusta č.8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo 27168-8/2018-BA zo dňa 19.02.2018, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím sp.zn.24343-12/2017-BAM, číslo z ISUP 1117022503 zo dňa 23. októbra 2017 rozhodla, že žalobca, ktorý bol uznaný za dočasne práceneschopného odo dňa 2. februára 2017, nemá nárok na úrazový príplatok v dôsledku úrazu zo dňa 31. januára 2017. Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že na základe výzvy ktorú doručil zamestnávateľovi žalobcu, zamestnávateľ žalobcu spoločnosť D.I.SEVEN, a.s. oznámila Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava, že neeviduje u žalobcu poškodenie zdravia zo dňa 31. januára 2017 ako pracovný úraz. Poukázala na to, že podľa § 17 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona je zamestnanec povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel. Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik udalosti uvedenej v ods. 1 má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom uvedenej udalosti. Ani v jednom ani v druhom prípade k takémuto oznámeniu bezprostredne po údajnom vzniku udalosti nedošlo, napriek tomu, že o postupe pri vzniku pracovného úrazu boli všetci zamestnanci preukázateľne poučení. Dňa 7. februára 2017 bolo zamestnávateľovi doručené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu od 2.februára 2017, z ktorého jednoznačne vyplývala skutočnosť, že sa nejedná o pracovný úraz. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 4.12.2017 odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko žalobca navrhoval vypočuť vo veci svedka Ing. N., ktorému bezprostredne po vzniknutí pracovného úrazu ešte po ukončení zmeny dňa 01.02.2017 oznámil, že mal pracovný úraz. Ďalej poukázal na to, že v lekárskej správe MUDr. D. M. zo dňa 02.02.2017 bolo uvedené: „včera večer si buchol pravý členok v práci“. Prvostupňový správny orgán tieto skutočnosti nezobral do úvahy a rozhodol bez toho, že by dopočul týchto svedkov a ustálil tú skutočnosť, že úraz sa mu stal počas vykonávania pracovných povinností.
3.
Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, svojim rozhodnutím č. 27168-8/2018-BA zo dňa 19.02.2018 ako druhostupňový správny orgán zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava. Svoje rozhodnutie druhostupňový správny orgán odôvodnil tým, že posudkový lekár pobočky listom č.GA-39548/2017 zo dňa 22. augusta 2017 oznámil pobočke, že šetrením u posudzujúcej lekárky bolo zistené, že potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti žalobcu nebolo vystavené v súvislosti s pracovným úrazom. Dňa 19. septembra 2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil zamestnávateľ, ďalej žalobca s právnym zástupcom, svedkyňa U. F.. Zamestnávateľ uviedol, že v zápise z priebehu služby, ktorého kópiu predložil právny zástupca ako prílohu k žiadosti z 21. apríla 2017, dňa 3. februára 2017 pri jeho kontrole nebolo uvedené, že by žiadateľ t. j. žalobca utrpel úraz. Táto skutočnosť musela byť do zápisu dopísaná dodatočne. Podľa zamestnávateľa túto skutočnosť do zápisu z priebehu služby dopísal kolega žalobcu, čo zamestnávateľ považuje za podvod. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa žiadateľ - žalobca utrpenie úrazu nenahlásil. Aj svedkyňa U. F., ktorá sa so žiadateľom - žalobcom v práci striedala na obhliadkach uviedla, že úraz žiadateľa nevidela, ale žiadateľ jej pri striedaní služby oznámil, že spadol. Ďalej uviedla, že do zápisu o priebehu služby vznik úrazu dodatočne dopísal kolega žiadateľa - žalobcu, ktorý už u zamestnávateľa nepracuje. Podľa názoru žalovanej ako druhostupňového správneho orgánu, v danom prípade vznikol spor o charakter úrazu, ktorý patrí do právomoci všeobecného súdu v občianskom právnom konaní a preto sociálna poisťovňa nemôže rozhodnúť o tom, či úraz ktorý utrpel žalobca a ktorý bol dôvodom jeho dočasnej práceneschopnosti, bol pracovným úrazom.
II. Žaloba a jej dôvody
4.
Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 14.5.2018 žalobu, doručenú Krajskému súdu v Trnave dňa 15. mája 2018, v ktorej namietal, že obe rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné z dôvodu, že zisťovanie stavu veci nebolo vykonané dostatočne na riadne posúdenie veci. Namietal hlavne tú skutočnosť, že hoci žalobca na podporu svojho tvrdenia, že dôvodom dočasnej práceneschopnosti bol pracovný úraz, ktorý utrpel 31.1.2017, bol pracovný úraz, že prvostupňový správny orgán, ani druhostupňový správny orgán nevypočul vo veci navrhnutých svedkov a to MUDr. B. ako aj Ing. N., ktorému žalobca po skončení zmeny oznámil predmetný pracovný úraz. Takisto nevzali správne orgány do úvahy ani lekársku správu - nález MUDr. D. M. z 02.02.2017, v ktorej je uvedené: „včera večer si buchol pravý členok v práci.“ Žalovaný z neznámych dôvodov týchto svedkov nevypočul, pričom nevykonanie tohto dôkazu ani relevantne neodôvodnil a uspokojil sa len s výsluchom zamestnávateľa a svedkyne p. F., čím porušil základnú zásadu správneho konania, kedy svojim postupom odňal účastníkovi konania - navrhovateľovi právo oboznámiť sa so skutočnosťami, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že správne orgány - sociálna poisťovňa, nemá dostatok právomoci na posudzovanie existencie pracovného úrazu a že táto právomoc je zverená všeobecnému súdu konajúcemu v režime civilného sporového konania. Podľa jeho názoru existenciu pracovného úrazu žalovaný skúma v konaní podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a či je úraz pracovným úrazom si musí vyriešiť pri rozhodovaní o úrazovom príplatku ako predbežnú otázku. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 9Sžso/26/2015 ako aj nález Ústavného súdu č. I.ÚS/87/2014 zo dňa 10.09.2014. Záverom poukázal na skutočnosť, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenie, ktoré by zakladalo povinnosť žalobcu podať určovaciu žalobu na všeobecnom súde.
III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika 5. V predmetnej veci podala písomné vyjadrenie žalovaná a to dňa 08. októbra 2018, v ktorom uviedla, že jediný spor ktorý vznikol v danej veci je spor medzi žalobcom a zamestnávateľom o charaktere úrazu zo dňa 31. januára 2017. Tento spor je však pracovnoprávnym sporom, o ktorom v zmysle § 316 ods. 1 CSP rozhodujú súdy. Žalovaná nie je vecne legitimovaná na podanie určovacej žaloby v súvislosti so sporom medzi žalobcom a zamestnávateľom, vyplývajúcich z ich pracovnoprávneho vzťahu. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžso/44/2011 zo dňa 24. novembra 2011 ako aj na rozsudok sp. zn. 9Sžso/14/2011 zo dňa 24. novembra 2011, v zmysle ktorých vyhlásenie zamestnávateľa je pre Sociálnu poisťovňu záväzné, pokiaľ neplatnosť tohto právneho úkonu neuplatní žalobou na súde v občianskoprávnom konaní... 0 otázke, či ide alebo nejde o pracovný úraz Sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodovať. Riešenie takejto otázky patrí do právomoci všeobecného súdu v občianskoprávnom konaní. V nadväznosti na túto skutočnosť považuje žalovaná rozhodnutie zo dňa
19. februára 2018 za zákonné a správne a vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Žalovaná bola povinná rozhodnúť o nároku žalobcu na úrazový príplatok na základe spisovej dokumentácie a dôkazov z nej vyplývajúcich. Zo spisovej dokumentácie pritom nevyplýva žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukázal, že dňa 31. januára 2017 utrpel žalobca pracovný úraz, ani že bol v dôsledku pracovného úrazu uznaný za dočasne práceneschopného, čo sú legálne predpoklady priznania nároku na úrazový príplatok.
6.
K vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril replikou právny zástupca žalobcu dňa 05.12.2018, v ktorej poukázal, že Ústavný súd nesúhlasí s tvrdením Sociálnej poisťovne o tom, že táto nemá právomoc rozhodovať o tom či bol úraz pracovným úrazom, pretože ak Sociálna poisťovňa rozhoduje o priznaní úrazovej dávky, čo nepochybne patrí do jej právomoci, musí v rámci predbežnej otázky sa vysporiadať so skutočnosťou, či došlo k pracovnému úrazu, keďže pracovný úraz je v takomto prípade rozhodnou právnou skutočnosťou ako jedna z materiálnych podmienok a tvorí imanentnú súčasť zákonnej dávkovej schémy pre priznanie úrazovej dávky. Takýto právny názor bol uvedený v náleze Ústavného súdu č. I.ÚS 87/2014 a je právne záväzný pre všetky súdy. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že vyhlásenie zamestnávateľa o ktoré opiera svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán ako aj žalovaná o tom, či v prípade žalobcu sa jedná alebo nejedná o pracovný úraz, nie je pre žalovanú záväzné, nakoľko nejde o rozhodnutie iného príslušného orgánu, ale len jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži žalovanej ako podklad pre posúdenie nároku na úrazovú dávku, ktorý však žalovaná nesmie pripustiť. Čo sa týka záznamu pracovného úrazu žalobcu v evidenčnej knihe priebehu služieb, právny zástupca žalobcu tvrdí, že tento záznam nebol dopísaný iným zamestnancom, ale bol urobený žalobcom po skončení služby. Z predloženého záznamu je zrejmé, že službu, na ktorej boli spolu žalobca a p. U. F. dňa 31.1.2017 zaznamenávala písomne do knihy p. U. F. ako v jej mene, tak v mene žalobcu. K. do tohto záznamu dopísal len svoje údaje do tabuľky pod č. 1, 3, 5 a 7 v rozsahu meno, čas a podpis a následne za hviezdičkou dopísal skutočnosť, že utrpel pracovný úraz, nakoľko nebolo inde miesto. Ako dôkaz v tomto smere predložil žalobca rukou spísaný priebeh služby zo dňa 31.01.2017 a následnú snahu žalobcu o uznanie pracovného úrazu zo strany bývalého zamestnávateľa žalobcu. Vo vzťahu k lekárskej správe MUDr. M., v ktorej bol zaznamenaný pracovný úraz žalobcu a ktorej nezohľadnenie v konaní žalobca namietal, žalovaná vo vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedla: „Pokiaľ však žalovaná prihliadne na dôkaz MUDr. M., tento nie je spôsobilý uznať úraz, ktorý mal žalobca utrpieť dňa 31. januára 2017, za pracovný, nakoľko lekár, ktorý následne vyšetrí pacienta, nie je prítomný na pracovisku v čase jeho utrpenia.“ Túto argumentáciu žalovanej vo vzťahu k neprihliadnutiu na žalobcom predložený dôkaz o existencii pracovného úrazu považuje žalobca za absurdnú. Žalobca ďalej poukázal, že žalovaná si nezabezpečila kamerový záznam, z ktorého bolo možné preskúmať najrelevantnejším dôkazom existenciu pracovného úrazu. Záverom namietal žalobca aj nevypočutie kolegu Ing. X. N. a ošetrujúcej lekárky MUDr. B.. 7. Žalovaná sa k replike podanej právnym zástupcom žalobcu nevyjadrila.
IV. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava 8. Podľa § 8 ods. 1, 4, 5, 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26) b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
(4) Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru, b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.
(5) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je a) úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu, 27) stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b), b) vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť, c) účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa, d) povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte 28) alebo v priamej súvislosti s ňou. (6) V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 sú úkony potrebné na výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti; odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako. (7) Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré vznikli pri výkone služby policajta a profesionálneho vojaka alebo v súvislosti s nimi.
Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z. Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.
Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. Zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu 51) alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.
Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 9. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, preskúmal napadnuté rozhodnutie, priebeh administratívneho konania a vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, pričom vo veci nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie konané dňa 6.5.2019 nedostavil. Dostavil sa až po ukončení pojednávania, o čom bol spísaný úradný záznam ( č. l. 72 spisu).
Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní konanom dňa 6.5.2019 uviedla, že zotrvávajú na vyjadrení k žalobe zo dňa 8. októbra 2018 ktoré zaslali súdu a žiadajú žalobu zamietnuť.
10.
Krajský súd v Trnave, z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 24. apríla 2017 žalobca zaslal Sociálnej poisťovni, pobočke Bratislava podanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo veci žiadosti o začatie konania o priznanie úrazovej dávky zo dňa 21. apríla 2017, ktorým právny zástupca žiadal pobočku, aby v zákonom stanovenej lehote rozhodla o priznaní úrazového príplatku žalobcu. V prílohe zaslal potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, lekársku správu z vyšetrenia MUDr. M. zo dňa 2. februára 2017 a kópiu zápisu o priebehu služieb. 11. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, listom č. 24343-5/2017-BAM zo dňa 5. mája 2017 požiadala zamestnávateľa o zaslanie oznámenia poistnej udalosti a záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ktorý registruje úrad žiadateľa zo dňa 31. januára 2017.
12.
Dňa 16. mája 2017 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava doručená odpoveď zamestnávateľa spoločnosti D.I.SEVEN, a.s., so sídlom Miletičova 14, Bratislava, ktorou pobočke oznámil, že predmetný úraz žalobcu zo dňa 31. januára 2017 neregistruje ako pracovný úraz. 13. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava listom č. 24343/2017-BAM zo dňa 29. mája 2017 opätovne požiadala zamestnávateľa o stanovisko, či úraz žiadateľa zo dňa 31. januára 2017 neregistruje ako pracovný úraz, pričom vo výzve uviedla skutočnosti, ktoré uviedol právny zástupca vo svojom podaní zo dňa 21. apríla 2017. 14. Spoločnosť D.I.SEVEN, a.s., so sídlom v Bratislave, listom zo dňa 9. júna 2017 č. SP/01/2017 oznámila pobočke, že žiadateľ a ani iný zamestnanec vznik pracovného úrazu zo dňa 31. januára 2017 neoznámil zamestnávateľovi, aj keď sú o tejto povinnosti poučení. Ďalej uviedol, že dňa 7. februára 2017 bolo zamestnávateľovi doručené potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti žiadateľa, z ktorého jednoznačne vyplýva skutočnosť, že poškodenie zdravia, pre ktoré bol žalobca dočasne práceneschopný, nie je pracovným úrazom. Poznamenal, že zamestnávateľ nemôže akceptovať retroaktívne tvrdenie bývalého zamestnanca t. j. žalobcu, že dňa 31. januára 2017 utrpel pracovný úraz. 15. Na základe týchto skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, listom č.24343-9/2017-BAM zo dňa 14. júna 2017 oznámila žiadateľovi, že v prípade, že ak nesúhlasí s neuznaním jeho úrazu zamestnávateľom za pracovný úraz, má možnosť podať návrh na príslušný súd o určenie charakteru jeho úrazu, nakoľko právomoc rozhodovať o pracovnoprávnych sporoch majú súdy. Zároveň ho vyzval, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy preukázal podanie návrhu na príslušný súd na určenie charakteru jeho úrazu, inak rozhodne o jeho nároku na úrazový príplatok na základe existujúceho skutkového stavu. 16. Dňa 7. júla 2017 bolo Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava doručené stanovisko žalobcu k výzve zo dňa 14. júna 2017, z ktorého vyplýva, že žalobca sa rozhodol nepodať návrh na určenie charakteru úrazu zo dňa 31.1.2017 na príslušný súd a to s ohľadom na nález Ústavného súdu I. ÚS 87/2014 a má za to, že posudzovanie skutočnosti či úraz žiadateľa je pracovným úrazom alebo nie je, je výlučne v pôsobnosti sociálnej poisťovne. 17. Na základe tejto skutočnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 24343-13/2017- BAM zo dňa 7. augusta 2017 prerušila konanie o nároku žiadateľa až do presného a úplného zistenia skutkového stavu a nariadila vo veci ústne pojednávanie, na ktoré predvolala zamestnávateľa žalobcu a žalobcu s právnym zástupcom. 18. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava zároveň v rámci zisťovania skutočného stavu veci listom č. 24343/2017-BAM zo dňa 24. júla 2017 požiadala posudkového lekára pobočky o zistenie príčin dočasnej práceneschopnosti žiadateľa odo dňa 2. februára 2017. 19. Posudkový lekár pobočky listom č. GA 39548/2017 zo dňa 22. augusta 2017 oznámil pobočke, že šetrením u posudzujúcej lekárky bolo zistené, že potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti žalobcu nebolo vystavené v súvislosti s pracovným úrazom. 20. Dňa 19. septembra 2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil zamestnávateľ žalobcu, žalobca so svojim právnym zástupcom a svedkyňa U. F.. Po ukončení tohto ústneho pojednávania Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala prvostupňové rozhodnutie, ktorým nepriznala žalobcovi nárok na úrazový príplatok. 21. V súvislosti s námietkami, ktoré podal právny zástupca žalobcu, správny súd dospel k záveru, že v danom prípade je základným problémom, ktorý je potrebné vyriešiť v rámci tohto konania, otázka či úraz ktorý bol dôvodom dočasnej práceneschopnosti žalobcu a ktorý mal žalobca utrpieť 31.1.2017 je pracovným úrazom alebo nie. K námietke právneho zástupcu žalobcu, ktorý opiera svoje odvolanie o nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 87/2014 zo dňa 10. septembra 2014, správny súd uvádza, že v danom prípade nejde o rovnaký prípad u žalobcu ako bol riešený v tomto konaní, nakoľko v tomto konaní Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vykonala rozsiahle dokazovanie, zohľadnila aj iné dôkazy, ktoré predložil žalobca a správny súd dospel k záveru, že práve žalobca svojim nedostatočným
podaním a predložením dôkazov zapríčinil, že sociálna poisťovňa rozhodla o zamietnutí jeho žiadosti na úrazový príplatok, nakoľko sám žalobca si uplatnil žiadosťou zo dňa 24. apríla 2017 nárok na úrazový príplatok, týmto úkonom vyvolal začiatok dávkového konania, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou a nie zásadou oficiality. V nadväznosti na túto skutočnosť bolo povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno tak ako to tvrdí Najvyšší súd SR v rozsudku, na ktorý poukázala žalovaná, z čoho vyplýva, že žalobca nesie dôkazné bremeno na tvrdenie určitej skutočnosti a musí sám túto skutočnosť preukázať. 22. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že v danom prípade je tvrdenie žalobcu a jeho právneho zástupcu rozporuplné z toho titulu, že úraz sa mal stať podľa nahlásenia žalobcu 31.1.2017, avšak z lekárskej správy, o ktorú opiera žalobca svoj nárok a ktorá bola podaná MUDr. M. vyplýva, že v tejto lekárskej správe zo dňa 2.2.2017 je uvedené: „včera večer si buchol pravý členok v práci“. Keďže táto lekárska správa bola vypracovaná 2.2.2017, mal sa stať pracovný úraz 1.2.2017, teda nie 31.1.2017 tak ako bol nahlásený žalobcom pri podaní žiadosti o priznanie úrazového príplatku. Ide o dôležitú skutočnosť, ktorá znamená pochybnosti o čase kedy došlo k úrazu, ktorý mal za následok dočasnú práceneschopnosť žalobcu. Aj zo stanoviska právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.7.2017 vyplýva, že žalobca mal deň po vzniku pracovného úrazu 1.2.2017 oznámiť telefonicky zamestnávateľovi pracovný úraz. Je teda zrejmé, že skutočnosti, ktoré boli uvedené v žiadosti o priznanie úrazového príplatku ako aj z ďalších dokladov, ktoré predkladal právny zástupca žalobcu sú rozdielne, najmä čo sa týka otázky času vzniku úrazu, ktorý bol dôsledkom pracovnej neschopnosti žalobcu. 23. Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu je podľa názoru správneho súdu nedôvodná, nakoľko už prvostupňový správny orgán vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré bolo v odvolacom konaní doplnené aj stanoviskom zamestnávateľa, pričom z týchto dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že sú tu vážne pochybnosti či nahlásený úraz, ktorý žalobca mal nahlásiť až prvýkrát 2. februára 2017 počas návštevy lekára MUDr. M. bol skutočne pracovným úrazom tak ako to tvrdí žalobca. Žalobca síce žiadal vypočutie spoluzamestnanca Ing. Cicáka, avšak podľa názoru správneho súdu, ani tento dôkaz by nebol dôkazom, ktorý by mohol odstrániť pochybnosti o tom, kedy malo prísť k úrazu, ktorý mal byť podľa názoru žalobcu považovaný za pracovný úraz. 24. Podľa názoru správneho súdu, argumentácia žalovanej, že v danom prípade ide o spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý je možné riešiť len v občiansko-súdnom konaní je dôvodná. Žalovaná poukázala v danom prípade aj na judikatúru, ktorá rieši túto otázku a z ktorej jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sociálna poisťovňa neuzná úraz ako pracovný úraz, riešenie otázky sporu medzi zamestnávateľom a zamestnancom je v kompetencii všeobecného súdu. 25. Správny súd súhlasí s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že ak sociálna poisťovňa rozhoduje o priznaní úrazovej dávky, čo patrí nepochybne do jej právomoci, musí v rámci predbežnej otázky vysporiadať sa so skutočnosťou, či došlo k pracovnému úrazu, keďže pracovný úraz je v takom prípade rozhodnou skutočnosťou a jednou z materiálnych podmienok na priznanie úrazovej dávky. V tomto smere žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán sa s touto otázkou aj predbežne vysporiadal, vyhodnotil predložené dôkazy, pričom posúdil v rámci predbežnej otázky, že daný úraz, ktorý utrpel žalobca a ktorý bol dôvodom jeho dočasnej práceneschopnosti, nevyhodnotil ako pracovný úraz. 26. Vykonanie dokazovania v takom rozsahu ako naznačil právny zástupca žalobcu a ktorého nevykonanie namietal je podľa názoru správneho súdu nad rámec kompetencie správnych orgánov rozhodujúcich o sociálnych dávkach. 27. Podľa názoru správneho súdu, prvostupňový správny orgán ako aj žalovaná nevyhodnotila úraz ako pracovný úraz a to na základe zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu D.I.SEVEN, a.s. neevidoval udalosť ako pracovný úraz, ďalej svedkyňa F. potvrdila, že nebol pracovný úraz v deň kedy mal vzniknúť zapísaný v knihe evidencii služieb, úraz nebol bezprostredne nahlásený žiadnou osobou po jeho vzniku, ale následne bol nahlásený až odstupom dvoch dní u lekára, ktorého navštívil žalobca, a teda neboli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) zákona č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorého je zamestnanec povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel a takáto povinnosť sa vzťahuje aj na osoby, ktoré sa o pracovnom úraze dozvedeli. Sociálna poisťovňa vykonala aj šetrenie prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu, z ktorého bolo zistené, že žiadne zápisy o pracovnom úraze
neboli do 3. februára 2017 zaznamenané v knihe služieb, keďže v tento deň bola vykonaná kontrola a takýto záznam sa v tejto knihe nenachádzal. 28. Nakoľko sa v priebehu konania nepodarilo žalobcovi preukázať, že úraz ktorý mal utrpieť dňa 31.1.2017 bol pracovným úrazom, v dôsledku ktorého bol uznaný za dočasne práceneschopného, nebola splnená jedna zo základných podmienok priznania nároku na úrazový príplatok. 29. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnej žalovanej trovy konania nepriznal, nakoľko u žalovanej ide o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len vo výnimočnom prípade, pričom takéto dôvody správny súd v predmetnom konaní nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.