Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-3C/218/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou, v právnej veci žalobkyne: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, XXX XX E., zast. Mgr. Jankou Krakovskou, advokátkou so sídlom Tomášikova 35, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, za ktorého koná Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, za ktorého koná Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, o náhradu škody - straty na zárobku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.12.2010 pôvodne domáhala toho, aby súd uložil pôvodne žalovanému 1/ spoločnosti SLOVFARMED spol. s.r.o., v likvidácii, IČO: 31 578 926, so sídlom Sládkovičova 35, Banská Bystrica a pôvodne žalovanému 2/ Slovenská kancelária poisťovateľov povinnosť do budúcna platiť žalobkyni mesačne stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (rentu), a to vo výške určenej súdnym znalcom, ako to vyplynie z vykonaného dokazovania a nahradiť trovy konania.

2. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 20.02.1996 na ceste I/66 v obci Závadka nad Hronom utrpela úraz - ťažké poškodenie na zdraví v dôsledku dopravnej nehody, ktoré jej spôsobil vodič motorového vozidla Z. N. S. zamestnanec firmy Slovfarmed, spol. s r.o., Banská Bystrica. Žalobkyňa utrpela viacero mimoriadne ťažkých zranení s trvalým poškodením zdravia. Ku vzniku škody na zdraví žalobkyne došlo v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou. V dôsledku uplatnenia náhrady škody na zdraví a to z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa na Okresnom súde Brezno viedlo konanie pod sp. zn. , ktoré sa právoplatne ukončilo v roku 2010, v rámci ktorého boli vypracované posudky odborných lekárov a súdnych znalcov, a to posudok S.. K. U., posudok S.. S., rozsudok S.. I., v ktorom sú vyšpecifikované jednotlivé poškodenia zdravia, ktoré žalobkyňa utrpela. V čase dopravnej nehody bola žalobkyňa maloletá, bola žiačkou Základnej školy v Závadke nad Hronom. Následkom dopravnej nehody je žalobkyňa na invalidnom vozíku, v ktorom pre poúrazovú nefyziologickú a neprirodzenú polohu chrbtice a dolných končatín polo leží / polo sedí, čím má problémy s udržaním stabilnej pozície, neustále sa posúva, pričom do úrazu vo svojich deviatich rokoch žalobkyňa nebola chorá, ani operovaná, taktiež neprekonala žiadne úrazy, netrpela zajakávaním. Žalobkyňa sa narodila ako zdravé dieťa, už ako trojročná poznala písmená a v materskej škôlke suplovala učiteľky čítaním rozprávok deťom pred poludňajším spánkom. Do úrazu bola žalobkyňa žiačkou Základnej školy na

Pionierskej 2, Brezno so zameraním na štúdium jazykov. Na škole dosahovala vynikajúce výsledky, patrila k premiantom v triede, súťažila v prednese a speve, mimo školu navštevovala ZUŠ - nástroj husle a reprezentovala školu v hre na verejných koncertoch. Bola dobrou žiačkou, mimo hry na husle navštevovala aj školu tanca, čo dnes už nedokáže pre zdravotné postihnutie. Po úraze má žalobkyňa problémy s pohyblivosťou, má narušenú motoriku rečového prejavu, zajakáva sa, neschopnosť voľného vôľového pohybu vedie k trvalej disfórii (zlá nálada, mrzutosť) jej nálady. Znalec traumatológ vo svojom náleze uvádza, že žalobkyňa má bolesti hlavy, bolesti chrbtice, po rehabilitácii má bolesti v oboch horných i dolných končatinách, sťažuje sa na zajakávanie, hlavne keď chce dať promptnú odpoveď a všetky tieto okolnosti sa premietajú do jej osobnostno-povahovej štruktúry, v ktorej výrazne deptajú jej sebavedomie a sebahodnotenie mladej ženy, ktorá nedokáže realizovať vlastný život podľa svojich predstáv, čo vedie k rezignácii s vyústením do negatívneho a odmietavého bilancovania vlastného života a tým aj samovražedným myšlienkam, prípadne aj chabým pokusom. Ako následky ostali u žalobkyne okrem drastického telesného poškodenia aj organický psychosyndróm, ktorý už nie je ovplyvniteľný ani psychofarmakami. U žalobkyne je oslabená kapacita pozornosti a výrazne oslabená vštepivosť pamäte. Následky úrazu u žalobkyne vylúčili jej osobnostný rozvoj, vzdelávanie, venovanie sa záľubám, založenie rodiny, jej pracovné schopnosti, má sťažený pohyb, zvýšená rýchla únava, nástup bolesti a nemožnosť vykonávať fyzicky žiadnu prácu, osobnostne znížený intelekt, spomalené tempo myslenia, spontánnosti, pozornosti, sklony k depresiám a pesimizmu, výbušnosť. U žalobkyne došlo k vylúčeniu v spoločenskom uplatnení, keďže pred úrazom bola aktívna, spoločenská, bola veľmi dobrou žiačkou, mala pred sebou veľké ciele, už ako mladá sa zaujímala o kultúrny život, navštevovala školu tanca a školu hry na husle. Žalobkyňa chcela byť slávna, zúčastňovať sa medzinárodných spoločenských akcií, zahraničných ciest, viesť kultúrny život, ako umelkyňa sa zúčastňovať spoločenských udalostí doma aj v zahraničí, koncertných vystúpení, pričom tieto aktivity v súčasnej dobe už nemôže vykonávať vôbec. Pre poškodenie zdravia je úplne vylúčená z pracovného, rekreačného, ale aj aktívneho športovania, ktorému sa aktívne venovala od mladosti. V dôsledku zranení pri dopravnej nehode, ktoré utrpela vo veku 9 rokov, žalobkyňa nepracuje a od 13.03.2005, kedy dosiahla plnoletosť, poberá invalidný dôchodok, ktorý jej bol rozhodnutím z 15.06.2005 priznaný vo výške 4.524,- Sk, t.j. 150,17 Eur. Vek plnoletosti žalobkyňa dosiahla dňa 13.03.2005. Žalobkyňa preto cestou súdu žiada vyčíslenie straty na zárobku od doby ukončenia stredoškolského vzdelania, t.j. k predpokladanému dátumu 30.06.2006. Žalobkyňa iba v dôsledku poškodenia na zdraví ukončila Stredné odborné učilište pre telesne postihnutých Opatovská 97, Košice, učebný odbor remenár - sedlár dňa 22.06.2006 záverečnou skúškou, jej zaradenie sa v niektorej chránenej dielni je, ale nemožné, vzhľadom k tomu, že pre spasticitu (kŕčovitosť), ktorá sprevádza jej každodenný život, sa nedokáže sama premiestňovať na vozíku a ani vykonávať rukami činnosti, ktoré boli predmetom jej praktickej činnosti.

3. Ako dôkazy žalobkyňa označila: spis Okresného súdu Brezno sp. zn. , vyjadrenie otca žalobkyne, vysvedčenia zo ZŠ žalobkyne, vyjadrenia učiteľov a pedagógov, výučný list, rozhodnutie Sociálnej poisťovne.

4. Súd uznesením č.k. -105 zo dňa 19.09.2013 konanie v zmysle pre nedostatok právomoci zastavil s tým, že po právoplatnosti bude vec postúpená na konanie Sociálnej poisťovni. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -119 zo dňa 30.04.2014 na základe odvolania žalobkyne uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s tým, že na konanie o nárokoch žalobkyne na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite je daná právomoc súdu.

5. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 26.11.2014 súd pripustil rozšírenie žaloby žalobkyne v zmysle podania žalobkyne doručeného súdu dňa 20.10.2014, v zmysle ktorého sú žalovaní 1/ a 2/ povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni úrazovú rentu vo výške určenej súdom na základe dokazovania od 30.06.2006 do rozhodnutia a do budúcna platiť žalobkyni mesačne úrazovú rentu vo výške určenej na základe dokazovania vždy do 15.dňa v mesiaci spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania.

6. Písomným podaním zo dňa 30.01.2017, doručeným súdu dňa 02.02.2017, do konania zahlásila vstup ako intervenient na strane žalovaných 1/ a 2/ Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, zastúpená v zmysle Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava. Právny záujem na výsledku konania intervenient odôvodnil tým, že na žalovaných sa vzťahuje zákonné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravené vyhl. a v prípade vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu vznikne poisťovateľovi povinnosť uhradiť vzniknutú škodu za žalovaných, a preto rozhodnutím súdu v tejto právnej veci bude dotknuté právne postavenie intervenienta, jeho práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva. Záujem vystupovať v konaní aj ako intervenient odôvodnil tým, že podľa názoru žalovaného 2/, nie je daná jeho pasívna legitimácia v súdnom konaní, čo skonštatoval v právoplatnom súdnom rozhodnutí Krajský súd v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 08.10.2008, a po prípadnom zamietnutí žaloby voči žalovanému 2/ chce mať žalovaný 2/ zachované procesné právo podať odvolanie aj za žalovaného 1/.

7. Podaním doručeným súdu dňa 02.05.2017 žalobkyňa navrhla zmenu žalobného návrhu tak, žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni úrazovú rentu za obdobie od 07.12.2010 do 30.05.2017 vo výške 16.905,45 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.905,45 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia, zároveň sú povinní spoločne a nerozdielne od 01.06.2017 do budúcna vyplácať žalobkyni každý kalendárny mesiac úrazovú rentu v sume 219,39 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy, vždy od 16. dňa v mesiaci až do zaplatenia a sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %. Súd uznesením na pojednávaní dňa 22.01.2018 zmenu žaloby v zmysle § 139 a nasl. zákona č. 160/1915 Z.z (ďalej len „“) pripustil.

8. Po zistení, že žalovaný 1/ spoločnosť SLOVFARMED spol. s.r.o., v likvidácii, IČO: 31 578 926, so sídlom Sládkovičova 35, Banská Bystrica bol dňom 23.11.2021 vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu podľa , súd uznesením č.k. -432 zo dňa 17.12.2021, právoplatným dňa 20.01.2022, konanie voči žalovanému 1/ v zmysle zastavil a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ nepriznal.

9. Žalovaný a súčasne intervenient na strane žalovaného (Slovenská kancelária poisťovateľov, zastúpená Allianz - Slovenskou poisťovňou a.s.) vo svojich vyjadreniach žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Namietal neexistenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keď poukazoval na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 08.10.2008, kde odvolací súd v konaní za účasti tých istých strán výslovne uviedol, že nie je daná pasívna vecná legitimácia tejto strany. Namietal tiež premlčanie uplatneného nároku, pretože náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, ktorý má povahu opakujúceho sa plnenia, nemožno ho rozložiť na niekoľko častí, a preto neprichádza pri ňom do úvahy premlčanie jednotlivých mesačných plnení, ale premlčanie celého nároku ako celku, keď poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.04.2015. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobkyňa dňa 13.03.2005 nadobudla plnoletosť, pričom už v roku 2005 na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne poberá invalidný dôchodok a zároveň zo žaloby vyplýva, že 30.06.2006 ukončila stredoškolské vzdelanie. V predmetnej veci žaloba bola podaná až 06.12.2010, teda viac ako 4 roky potom, ako žalobkyňa dosiahla plnoletosť a potom, ako ukončila stredoškolské štúdium. Ďalej žalovaný a súčasne intervenient na strane žalovaného poukazoval na 50% spoluvinu žalobkyne na vzniknutej škode, ktorá bola právoplatne judikovaná v rozhodnutí Okresného súdu Brezno č.k. -501 a uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -589 zo dňa 30.06.2010. Namietal aj výšku uplatneného nároku, keď mal za to, že v danom prípade náhrada za stratu na zárobku je v celom rozsahu krytá invalidným dôchodkom.

10. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k vznesenej námietke žalovaného o premlčaní jej nároku uviedla, že náhradou za stratu na zárobku pri invalidite sa reparuje strata poškodeného na zárobku, ku ktorej dochádza pri škode na zdraví, ako to definuje ustanovenie . Zárobok sú isté majetkové hodnoty, ktoré poškodený získava vlastnou prácou, vlastným pričinením ako odplatu za vykonávanú zárobkovú činnosť. Samotnou škodou straty na zárobku pri škode na zdraví sú finančné straty, ktoré poškodenému vznikajú ako dôsledok toho, že sa v dôsledku poškodeného zdravia nemôže zapojiť do pracovného procesu a nemôže tak ako odplatu za pracovnú činnosť dosiahnuť zárobok (mzdu, plat, odmenu). Majetkové hodnoty zodpovedajúce zárobku z pracovnej činnosti by poškodený, nebyť poškodenia jeho zdravia, nadobúdal postupne smerom do budúcna, tieto majetkové hodnoty by nenadobudol ako celok po skončení pracovnej neschopnosti za celé budúce obdobie. Preto aj škoda spočívajúca v nenadobudnutí uvedených majetkových hodnôt z dôvodu utrpenej škody na zdraví vzniká poškodenému nie naraz, ale postupne, ekvivalentne k tomu, ako by smerom do budúcna nadobúdal majetkové hodnoty zo zárobkovej činnosti. Škoda

spočívajúca v strate na zárobku teda nevznikne poškodenému naraz v jeden okamih, ale postupne do budúcnosti, ako poškodený prichádza o jednotlivé pravidelne sa opakujúce zárobky, ktoré by bol v budúcnosti poberal. Ak by škoda zodpovedajúca ušlému zárobku poškodeného vznikla naraz, nič by nebránilo jej náhrade jednorazovým odškodnením. Práve vzhľadom na postupný vznik samotnej škody zodpovedajúcej jednotlivým zárobkom, ktoré by bol poškodený poberal, sa náhrada za stratu na zárobku neuhrádza naraz, ale uhrádza sa postupne peňažným dôchodkom. Výklad premlčania nároku žalobkyne na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite zo strany žalovaného je absolútne v rozpore s podstatou nároku na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite, ktorý má nahrádzať pravidelne sa opakujúce straty majetkových hodnôt zodpovedajúcich uchádzajúcemu zárobku nenadobúdaných od vzniku nároku na náhradu straty prvého zárobku po skončení práceneschopnosti smerom do budúcna. Uvedený výklad vedie k absurdnému záveru, že nárok na všetky jednotlivé dielčie nároky zodpovedajúce budúcim stratám na zárobku poškodeného sa premlčí skôr, ako tieto straty a táto škoda poškodenému vôbec vzniknú. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 11.12.2014.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. -501 zo dňa 18.08.2009, s obsahom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -589 zo dňa 30.06.2010, s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 15.06.2005 o priznaní invalidného dôchodku žalobkyni, s rozhodnutiami Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava o zvýšení invalidného dôchodku žalobkyne, s výučným listom žalobkyne, s lekárskou správou

- posudkom Sociálnej poisťovne pobočka Banská Bystrica zo dňa 15.07.2020, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

12. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. -501 zo dňa 18.08.2009, právoplatným dňa 13.08.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -589 zo dňa 30.06.2010, bola žalobkyni priznaná voči spoločnosti SLOVFARMED spol. s.r.o., v likvidácii, IČO: 31 578 926, so sídlom Sládkovičova 35, Banská Bystrica náhrada za bolesť vo výške 9.454,04 Eur a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 34.355,73 Eur spolu s príslušenstvom. Z obsahu predmetných rozsudkov súd zároveň zistil, že dňa XX.XX.XXXX približne o 15.15 hod. v obci Závadka nad Hronom zamestnanec spoločnosti SLOVFARMED spol. s.r.o., v likvidácii Z. N. S. viedol motorové vozidlo zn. Škoda Favorit Pick-up, ŠPZ G. XX-XX v smere na Brezno a pred objektom závodu Slovpump Závadka nad Hronom vozidlom zachytil žalobkyňu, ktorá vyšla spoza v protismere stojaceho autobusu linky SAD, následkom čoho došlo k nadvihnutiu tela na prednú kapotu vozidla, k narazeniu hlavy do dolného rámu čelného skla vozidla, k zosunutiu tela na vozovku, čím utrpela žalobkyňa zranenia, a to zlomeninu lebky v oblasti záhlavia vľavo s krvácaním do mozgových štruktúr, pomliaždenie pečene a pravých pľúc, zranenia si vyžiadali dlhodobé liečenie. Zamestnanec spoločnosti SLOVFARMED spol. s.r.o., v likvidácii Z. N. S. bol v trestnom konaní Okresného súdu Brezno sp. zn. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zákona, za to bol odsúdený na peňažný trest vo výške 8.000,- Sk, v prípade nevymožiteľnosti peňažného trestu mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov. Podľa protokolu o nehode v cestnej premávke bola v čase nehody majiteľom osobného motorového vozidla spoločnosť SLOVFARMED spol. s.r.o., v likvidácii, IČO: 31 578 926.

13. Z výučného listu Stredného odborného učilišťa pre telesne postihnutých Opatovská 97, Košice zo dňa 22.06.2006 súd zistil, že žalobkyňa v školskom roku 2005/2006 vykonaním záverečnej skúšky sa vyučila v učebnom odbore 3250 2 remenár - sedlár.

14. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 15.06.2005 bol žalobkyni od 13.03.2005 priznaný invalidný dôchodok vo výške 4.524,- Sk mesačne, ktorý od júla 2005 bol zvýšený na sumu 4.925,- Sk.

15. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 09.06.2006 bol žalobkyni od 01.07.2006 zvýšený invalidný dôchodok na 5.219,- Sk mesačne, rozhodnutím zo dňa 15.06.2007 na 5.546,- Sk mesačne od 01.07.2007, rozhodnutím zo dňa 17.06.2008 na 5.824,- Sk mesačne od 01.07.2008, rozhodnutím zo dňa 11.12.2008 na 206,90 Eur mesačne od 01.01.2009, rozhodnutím zo dňa 10.12.2009 na 213,30 Eur mesačne od 01.01.2010, rozhodnutím zo dňa 09.12.2010 na 217,20 Eur mesačne od 01.01.2011, rozhodnutím zo dňa 08.12.2011 na 224,40 Eur mesačne od 01.01.2012, rozhodnutím zo

dňa 06.12.2012 na 234,50 Eur mesačne od 01.01.2013 a rozhodnutím zo dňa 05.12.2013 na 242,30 Eur mesačne od 01.01.2014.

16. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 04.12.2014 bol žalobkyni od 01.01.2015 zvýšený invalidný dôchodok na 246,90 Eur mesačne, rozhodnutím zo dňa 03.12.2015 na 248,60 Eur mesačne od 01.01.2016 a rozhodnutím zo dňa 01.12.2016 na 255,70 Eur mesačne od 01.01.2017.

17. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 30.11.2017 bol žalobkyni od 01.01.2018 zvýšený invalidný dôchodok na 262,90 Eur mesačne, rozhodnutím zo dňa 29.11.2018 na 270,30 Eur mesačne od 01.01.2019 a rozhodnutím zo dňa 28.11.2019 na 278,20 Eur mesačne od 01.01.2020.

18. Z lekárskej správy - posudku Sociálnej poisťovne pobočka Banská Bystrica zo dňa 15.07.2020 súd zistil, že žalobkyňa má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80% a mieru poklesu pracovnej schopnosti 80 %.

19. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

20. Podľa , strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

21. Podľa , náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

22. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa a , (1) právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

24. Podľa o sociálnom poistení, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

25. Podľa vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“), v prípade smrti poisteného alebo zániku právnickej osoby má poškodený priamo voči poisťovni právo, aby mu škodu nahradila v tom istom rozsahu, v akom by mu ju bola povinná nahradiť za poisteného, keby zostal nažive alebo keby právnická osoba nezanikla.

26. Podľa a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (2) právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. (3) Práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. Túto činnosť účtuje Slovenská poisťovňa, a.s., oddelene od ostatnej činnosti.

27. V predmetnom spore sa žalobkyňa domáhala náhrady straty na zárobku po priznaní invalidity od 30.06.2006, kedy ukončila štúdium na Strednom odbornom učilišti pre telesne postihnutých v Košiciach, na základe pravdepodobného zárobku, ktorý by bola dosiahla nebyť poškodenia jej zdravia, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode dňa 20.02.1996. Žalobkyňa tento nárok uplatnila na súde žalobou doručenou dňa 06.12.2010 a podaním doručeným súdu dňa 02.05.2017 ho špecifikovala tak, že žiadala, aby súd zaviazal pôvodne žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne na zaplatenie úrazovej renty za obdobie od 07.12.2010 do 30.05.2017 v sume 16.905,45 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 16.905,45 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia a od 01.06.2017 do budúcna na vyplácanie úrazovej renty v sume 219,39 Eur mesačne spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy vždy do 16. dňa mesiaca.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX utrpela žalobkyňa úraz pri autonehode, pričom pri tejto dopravnej nehode jej bola spôsobená ťažká ujma na zdraví s tým, že zo spáchania tohto skutku bol uznaný za vinného Z. N. S. ako vodič motorového vozidla, ktorý vykonával v tom čase pracovné povinnosti v prospech svojho zamestnávateľa spoločnosti SLOVFARMED spol. s.r.o., v likvidácii, IČO: 31 578 926. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pôvodne voči primárne zodpovednému subjektu, ktorým bola firma SLOVFARMED spol. s.r.o., v likvidácii, IČO: 31 578 926 ako žalovanému 1/ a súčasne aj voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov ako žalovanému 2/. Nakoľko v priebehu konania však došlo k zániku žalovaného 1/ (t.j. spoločnosti SLOVFARMED spol. s.r.o., v likvidácii, IČO: 31 578 926) ako právnickej osoby a jeho následnému výmazu z Obchodného registra, mal súd v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu Slovenskej kancelárie poisťovateľov ako žalovaného, keďže v zmysle vyhlášky č. tým vznikol žalobkyni priamy nárok proti poisťovni.

29. V priebehu konania žalovaný vzniesol vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyne námietku premlčania, pretože nárok žalobkyne považoval v celom rozsahu za premlčaný, keď bol toho názoru, že nárok na náhradu škody na zdraví sa premlčuje ako celok v dvojročnej premlčacej lehote odo dňa kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode a kto za ňu zodpovedá, a nepremlčujú sa iba nároky na jednotlivé pravidelne sa opakujúce plnenia.

30. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť, pretože nie je dôvodná, a pri svojom rozhodovaní musel súd prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania, nakoľko nárok žalobkyne súd považoval za premlčaný.

31. Pri škodách na zdraví, kedy sa jedná o nárok poškodeného na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, o nárok na náklady spojené s liečením, nároky pozostalých, o stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, a o stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, sú všetky tieto nároky samostatné, taktiež aj predpoklady ich vzniku sa odlišujú, a preto pri jednotlivých nárokoch plynie vlastná premlčacia doba v závislosti od okamihu, kedy sa poškodený o škode a o zodpovednej osobe dozvie. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia lehota, a objektívna premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu takejto škody neuplatňuje, čo treba so zreteľom na osobitnú povahu týchto práv (kedy škoda môže vzniknúť aj po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej doby), považovať za opodstatnené, aby sa poškodeným zabezpečila najúčinnejšia ochrana.

32. Námietku premlčania možno uplatniť v prípade, keď poškodený v premlčacej lehote nárok neuplatnil na súde. Na súde sa nárok uplatňuje žalobou v civilnom sporovom konaní po tom, ako sa poškodený dozvedel o škode, čo predpokladá nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma, rozsah ktorej možno vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatniť žalobou na súde. Ak odo dňa kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody na súde, uplynie čas uvedený v ustanovení , a škodca namieta premlčanie, toto právo poškodeného sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne, pretože tu už neprichádza do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa .

33. Poškodený na zdraví podľa tohto, musí teda uplatniť svoje právo na náhradu škody do dvoch rokov odo dňa kedy sa dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pretože uplynutím tejto lehoty sa jeho právo premlčuje.

34. O tom, aká škoda vznikla poškodenému na strate na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a pri invalidite, sa poškodený dozvie spravidla v okamihu, keď sa dozvie o výške v akej mu bol invalidný dôchodok priznaný, teda keď škodu je možné bližšie špecifikovať. Až v tomto čase sa poškodený dozvie o škode podľa (a o rozdiele medzi priemerným zárobkom pred poškodením a výške priznaného invalidného dôchodku), a až od tohto času mu začína plynúť premlčacia doba podľa . V danom prípade súd za takýto okamih považoval vydanie a doručenie rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok. Teda okamih, kedy sa dozvedela o priznaní a výške invalidného dôchodku, ktorý jej bude vyplácaný. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie Bratislava, ktorým bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok od 13.03.2005, bolo vydané dňa 15.06.2005, a súd predpokladá, že niekedy v nasledujúci mesiac, v júli 2005, mohlo byť rozhodnutie žalobkyni doručené, a teda že v tomto období sa žalobkyňa dozvedela o výške škody, a začala jej plynúť lehota na uplatnenie svojho nároku žalobou na súde, v dvojročnej premlčacej lehote. Vzhľadom na túto skutočnosť, a s prihliadnutím na dátum podania žaloby na súde dňa 06.12.2010, považoval súd nárok žalobkyne za premlčaný (a to aj v prípade, že súd nemal priamo vedomosť o dátume skutočného doručenia rozhodnutia sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku žalobkyni, a to vzhľadom na dlhé obdobie 5 rokov od jeho vydania v rámci ktorého rozhodnutie bolo žalobkyni doručené, a na relatívne krátku premlčaciu lehotu dvoch rokov, ktorá by už medzičasom uplynula aj v prípade, ak by rozhodnutie bolo doručené neskôr ako v júli 2005). Vzhľadom na takto zistené skutočnosti dospel súd k názoru, že nárok žalobkyne je premlčaný, keď dvojročnú premlčaciu lehotu počítal od júla 2005, a z toho dôvodu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Záverom súd uvádza, že aj v prípade, že by za okamih, kedy sa žalobkyňa dozvedela o výške škody, súd považoval dátum ukončenia stredoškolského štúdia žalobkyne 30.06.2006, aj v takom prípade je nárok žalobkyne premlčaný vzhľadom na dvojročnú premlčaciu lehotu a dátum podania žaloby na súde dňa 06.12.2010.

35. Súd v danej veci nemohol prihliadnuť ani na tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne o tom, že nárok žalobkyne vzniká v tom ktorom mesiaci za konkrétne obdobie, a teda môže dôjsť k premlčaniu len týchto jednotlivých nárokov, pretože podľa ustálenej judikatúry, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, na rozdiel od náhrady mzdy, má povahu opakujúceho sa plnenia, a preto pri nej neprichádza do úvahy premlčanie jednotlivých mesačných plnení, ale premlčanie celého nároku. V dôsledku toho poškodený môže neskôr uplatniť len novovzniknuté právo, k premlčaniu ktorého nemohlo dôjsť preto, lebo skôr neexistovalo (napr. vtedy, keď sa ako následok poškodenia zdravia neskôr objaví ďalšia nová ujma na zdraví, ktorá už vylučuje alebo ďalej znižuje pracovnú schopnosť poškodeného, v dôsledku čoho mu vzniká nová škoda vo forme ďalšej straty na zárobku). (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.04.2015).

36. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

37. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. Žalovaný a súčasne intervenient na strane žalovaného bol v konaní úspešný a má právo na náhradu trov konania. Súd však mal za to, že na strane žalobkyne sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , ktoré opodstatňujú žalovanému nepriznať náhradu trov konania. Súd prihliadol predovšetkým na ťaživú osobnú a príjmovú situáciu žalobkyne, v ktorej sa ocitla z viny pôvodne žalovaného 1/, resp. jeho zamestnanca. Žalobkyňa je totiž invalidnou dôchodkyňou, v dôsledku dopravnej nehody, ktorú spôsobil pôvodne žalovaný 1/, resp. jeho zamestnanec má žalobkyňa zdravotné problémy, ktoré jej znemožňujú dosahovať vyšší zárobok a jej jediným príjmom je invalidný dôchodok, pričom jej žalobu súd musel zamietnuť v dôsledku vznesenej námietky premlčania žalovaným. Naproti tomu osobné a príjmové pomery žalovaného nie sú v porovnaní so žalobkyňou až také nepriaznivé. Z uvedených dôvodov preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (, veta prvá ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.