Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-73-2021.pdf
PDF · 78.82 KB
No categories available
6To/73/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Jána Slovinského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 8.februára 2022, v trestnej veci obžalovaného I. U., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), d) Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21. októbra 2021 sp.zn. 4T/73/2016 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného I. U., nar. XX.X.XXXX v Košiciach, trvale bytom ul. Y. Č.. X/A, Košice spod obžaloby Okresného prokurátora Košice II sp. zn. 4Pv 262/15 pre skutok kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), d) Tr. zák. ktorého sa mal dopustiť tak, že
v Košiciach na ul. Jačmennej Č..X/A v presne nezistenej dobe koncom mesiaca október 2014 nadával z okna kúpeľne svojho rodinného domu poškodenej C. W., nar. XX.X.XXXX, ktorú opľul, následne na ňu hodil dosku a keď prišiel k ich spoločnému oploteniu, v ruke držal strelnú zbraň, z ktorej dvakrát vystrelil do vzduchu, následkom čoho sa poškodená pomočila,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku, zahlásil odvolanie okresný prokurátor, a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v danom prípade súd uviedol, že v skutkovej vete obžaloba uvádza, že obžalovaný sa mal dopustiť útoku na poškodenú C. W. v nezistenom čase v mesiaci október 2014, pričom ani jedným dôkazom, a to ani výpoveďou poškodenej nebolo ustálené, kedy presne malo dôjsť ku spáchaniu skutku. Časový rámec označený obžalobou ako „koniec mesiaca október roku 2014" je zavádzajúci, nepresný a nezistiteľný, a to odhliadnuc od výpovede svedka JH. a predloženej Knihy dochádzok do zamestnania. Navyše samotná poškodená v prípravnom konaní dvakrát rozdielne vypovedala nielen o spôsobe, ale aj o čase údajného útoku.
Súd bral do úvahy aj fakt, že o incidente, ktorý mal mať na poškodenú, podľa jej slov, vážny nepriaznivý zdravotný dopad, nepovedala nikomu blízkemu a ako vyplynulo z trestného oznámenia syna poškodenej na polícii, tento podnet na začatie trestného stíhania bol podaný so značným časovým odstupom po údajnom útoku, t. j. až dňa 01.12.2014.
Podľa názoru súdu ani jedným z vykonaných dôkazov nebolo preukázané, že ku skutku vôbec došlo.
Takýto záver je podporený dôkazmi, ktorými sú nielen obrana obžalovaného, ale aj výpovede svedkov Y. I., ktorý potvrdil prítomnosť obžalovaného v rozhodnom období na pracovisku a nepriamo aj svedkyne P. H., ktorá vypovedala o správaní sa poškodenej voči jej osobe, obžalovanému a celej ich rodine, ďalej listinným dôkazom, v spise uvedenou vzájomnou vzdialenosťou a situovaním nehnuteľností obžalovaného a poškodenej z katastrálnej mapy (č. l. 106 a nasl.) s uvedeným umiestnením kúpeľňového okna na dome obžalovaného vo vzdialenosti 9 metrov od pozemku, záhrady poškodenej.
V neprospech obžalovaného svedčila iba poškodená C. W. v prípravnom konaní, ktorej výpovedná hodnota je spochybnená práve s ohľadom na spomínané skutočnosti.
Pre vyslovenie viny obžalovaného neexistuje ucelený rad dôkazov, ktorý by takýto výrok jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb opodstatnil, súd preto s využitím zásady „in dubio pre reo" oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr.por., t. j., že vykonaným dokazovaním nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
S vyššie prezentovanými právnymi úvahami súdu sa nemožno stotožniť z nasledovných dôvodov:
V prvom rade je potrebné uviesť, že poškodená vo svojom výsluchu v prípravnom konaní z 15.04.2016 uviedla, že ku spáchaniu skutku malo dôjsť jeden alebo dva dni pred sviatkom Všetkých svätých. Zastáva názor, že ide o relatívne presné časové vymedzenie skutku. Teda sa nemožno stotožniť s tvrdením súdu, že časový údaj uvedený v obžalobe (koniec mesiaca október) je nepresný, nezistiteľný a už vôbec nie zavádzajúci. V neposlednom rade uvádza, že čas spáchania skutku nemá vplyv na zachovanie totožnosti skutku. Ak nedôjde k exaktnému zisteniu času spáchania skutku, z tejto skutočnosti nemožno automaticky vyvodiť pochybnosti o spáchaní samotného skutku.
Svedkyňa poškodená C. W. vypovedala v prípravnom konaní po zákonnom poučení, okrem iného, aj o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov. Z tohto dôvodu nemožno spochybňovať pravdivosť jej výpovede. Poškodená podrobne opísala skutkové okolnosti spôsobom, ktorý vylučuje akúkoľvek fabuláciu z jej strany. Taktiež okolnosti, že poškodená o incidente nikoho neinformovala a podnet na začatie trestného stíhania bol podaný s časovým odstupom, samy osebe nespochybňujú pravdivosť jej výpovede.
Taktiež sa nemožno stotožniť s tvrdením svedka I., ktorý mal potvrdiť prítomnosť obžalovaného na pracovisku v rozhodnom období. Svedok vypovedal len všeobecne o evidencii dochádzky na pracovisku. Vzhľadom k tomu, že deň spáchania skutku nebol exaktne identifikovaný, nemohol sa presne vyjadriť k určitému dňu, teda ani potvrdiť "alibi" obžalovaného. Naviac v samotnej dochádzke nie sú zaznamenané príchody ani odchody, je tam len určený pracovný čas v trvaní 8 hodín. Napokon svedok I. na hlavnom pojednávaní zo dňa 22.09.2021 uviedol, že vrátnik zamestnancov nekontroloval, kontroloval len pohyb vozidiel v areáli.
Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že obžalovaný sa dopustil žalovaného trestného činu tak, ako je to uvedené v obžalobnom návrhu.
Preto navrhuje, aby súd druhého stupňa z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12. Tr. por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. okresný súd vyslovil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenie oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.
Keďže okresný súd svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, odvolací súd vzhľadom na celorozsahovú akceptáciu tohto odôvodnenia poukazuje na jeho vecnosť a správnosť, pričom zvýrazňuje najmä nasledovné, reagujúc tak aj na námietky uvádzané v odvolaní okresného prokurátora.
Aj po zistení krajského súdu vyplýva, že obžalovaný kategoricky poprel spáchanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu s tým, že v mesiaci október 2014 mal pracovnú dobu v čase od 8,00 hod. do 16.30 hod. , pričom obedňajšiu prestávku mal od 12.00 hod. v trvaní 30 minút a nemohol opustiť svoje pracovisko. V prípade, ak by pracovisko opustil, musel by mať vypísanú priepustku a oznámiť to svojmu nadriadenému a bez priepustky by z objektu pustený nebol, pričom opustenie objektu by bolo dokumentované súkromno-bezpečnostnou službou. Opustenie pracoviska vzhľadom na charakter jeho pracovného zaradenia malo vplyv aj na chod prevádzky. Zároveň uviedol, že z miesta bydliska do práce je cca 12 -15 km, čo trvá cca 20 minút a vzhľadom na hustotu premávky by sa z pracoviska domov nestihol počas obedňajšej prestávky presunúť.
Skutočnosti uvádzané obžalovaným potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok Y. I., a to nadriadený obžalovaného, ktorý uviedol, že pracovnú dobu majú od 8.00 do 16.00 hod., obedňajšia prestávka trvá od 12.00 do 12,30 hod. pričom sídlo firmy je v areáli Inžinierskych stavieb, a.s. Pri hati 1, Košice.
Je vylúčené, aby sa obžalovaný počas obedňajšej prestávky vzdialil z pracoviska bez toho, aby to niekomu oznámil a v knihe dochádzok nie je záznam o opustení pracoviska obžalovaným pred ukončením pracovnej doby v októbri 2014.
Naviac na vrátnici prebieha kontrola 24 hodín denne, kde sa kontrolujú priepustky zamestnancov, ako aj vchádzajúce a vychádzajúce vozidlá.
Na druhej strane poškodená C. W. vypovedala, že niekedy v posledný októbrový týždeň 2014, pričom si už dátum nepamätá, okolo obeda, čas presne nevedela, obžalovaný na ňu vulgárne kričal, nadával jej z okienka kúpeľne, hodil po nej drevenú dosku, ktorá ju mala trafiť a ešte ju aj opľul. Keď vyšla na dvor, vystrelil do vzduchu vzduchovou zbraňou, vulgárne jej nadával, avšak slová už nevedela zreprodukovať. Lekársku pomoc nevyhľadala a rodine to oznámila až neskôr.
Aj keď vo výpovediach poškodenej sú rozpory, tieto vzhľadom na jej úmrtie nebolo možné odstrániť.
Z výpovede svedkyne P. H. vyplýva, že problémy s poškodenou a jej synom mal jej brat dlhodobo , poškodená im stále nadávala, pričom incident vznikol preto, lebo syn poškodenej v minulosti chodil s jej sestrou a po ich rozchode došlo medzi nimi k zhoršeniu vzťahov.
Krajský súd teda nemá pochybnosť o správnosti zistenia okresného súdu o dôvodnosti postupu podľa § 285 písm. a) Tr. por., pretože na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní súd nemohol urobiť jednoznačný záver, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe.
Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Ako vyplýva z podaného odvolania okresným prokurátorom, tento nenamieta rozsah, resp. neúplnosť vykonaných dôkazov, ale len správnosť ich vyhodnotenia okresným súdom.
V zmysle ustálenej súdnej praxe - judikatúry Najvyššieho súdu SR, pokiaľ súd postupuje pri hodnotení vykonaných dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. , t.j. hodnotí ich podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže ani odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s inými do úvahy predchádzajúcimi závermi.
Na základe vyššie uvedeného, ale aj ostatných zistení okresného súdu podrobne rozvedených v jeho rozhodnutí, je potom správny záver tohto súdu, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne a nepochybne nepotvrdili, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Pre uznanie viny podozrenia nestačí vina obžalovaného , musí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, čo v tomto prípade nebolo.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní okresného prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.