Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-6Csp/192/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu COFIDIS SA, so sídlom 61 Avenue Halley, Parc de la Haute Borne, 59866 Villeneuve-d´Ascq, Francúzsko, registračné číslo 325 307 106, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Einsteinova ulica 11/3677, IČO 50 595 628, zastúpeného Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Bratislava, Bárdošova 2/A, IČO: 36 866 881, proti žalovanej Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Š. XXXX/XX, o zaplatenie 1 237,34 €, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 358,51 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 67,32%.

IV. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

(1) Právny predchodca žalobcu COFIDIS, a.s. sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1237,34 € pozostávajúcej z istiny 1121,76 €, úroku za poskytnutie úveru 110,11 € a z poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 5,47 € a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 90070822 s úverovým rámcom 1500 €. Žalovaná čerpala pri prvom čerpaní na nákup tovaru sumu 1121,76 €. Úver mala splácať v mesačných splátkach po 29,42 € najneskôr k 15. dňu v mesiaci, pričom úroková sadzba bola dohodnutá na 20,90% ročne a RPMN na 20,90% ročne. Celková čiastka splatná žalovanou bola dohodnutá vo výške 1765,20 €. Žalovaná úver v celej výške vyčerpala a nezaplatila žiadnu splátku. Žalobca dňa 02.12.2016 úver vypovedal. Napriek predžalobnej upomienke žalovaná dlh nezaplatila. (2) Ako dôkazy navrhol vykonať zmluvu o úvere, výpis z úverového účtu klienta, výpoveď zmluvy o úvere a predžalobnú upomienku. (3) Súd žalobu doručil žalovanej dňa 24.01.2018, pričom jej umožnil vyjadriť sa k nej v súdom určenej lehote a poučil ju o jej procesných právach. Žalovaná svoje právo nevyužila a k žalobe sa písomne nevyjadrila. Žiadne prostriedky procesnej obrany v spore nepoužila. (4) Súd spor prejednal na pojednávaní dňa 18.04.2018. V súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") súd spor prejednal v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa na pojednávanie napriek riadnemu doručeniu predvolania neustanovila, pričom nežiadala z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Z účasti na pojednávaní sa ospravedlnila až po jeho uskutočnení. (5) Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o úvere na čísle listu spisu (ďalej len "č.l.") 8 až 15, výpisom z úverového účtu klienta na č.l. 16, výpoveďou zmluvy o úvere na č.l. 17 a predžalobnou upomienkou na č.l. 6 a zistil z nich nasledujúci skutkový stav:

(6) Žalobca ako veriteľ v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaná ako dlžník, ktorá nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti uzavreli dňa 21.05.2016 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, predmetnom ktorej bol úverový rámec 5000 €. Zároveň si dohodli osobitné podmienky prvého čerpania úveru s tým, že výška prvého čerpania bola 1121,76 €, výška mesačnej splátky 29,42 €, počet splátok 60, splatnosť k 15. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 15.6.2016 a konečná splatnosť 15.5.2021, výška úrokovej sadzby 20,90% p.a., odplata 20,9%, RPMN 20,9%, priemerná RPMN 20,29%. Celková čiastka k zaplateniu bola 1765,20 €. Z výpisu z úverového účtu žalovanej vyplýva, že nezaplatila ani jednu splátku úveru. Žalobca listinou zo dňa 02.12.2016 revolving vypovedal a vyzval žalovanú na vrátenie dlžnej sumy. V úverovej zmluve sa v čl. 7.1. nachádza dohoda o možnosti vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo vypovedať zmluvu o úvere v prípade nesplácania záväzkov dlžníkom, v čl. 7.2. dohoda o zmluvnej pokute vo výške 1,2625% mesačne z každej splátky revolvingového úveru v omeškaní o viac ako 12 dní a v čl. 7.4. dohoda o splatnosti celého dlhu ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti alebo výpovede zmluvy. (7) Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.04.2018 č.k. 6Csp/192/2017 - 44 tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 676,66 €, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. (8) Podstata odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie spočívala v tom, že zmluva obsahovala nesprávny údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa, úver je teda bezúročný a bez poplatkov. Súd považoval za neplatnú aj výpoveď zmluvy zo dňa 02.12.2016 a s tým súvisí záver, že nedošlo k splatnému zosplatneniu úveru. Splatné boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie len splátky splatné od 15.06.2016 do 15.04.2018, teda 23 splátok po 29,42 €, spolu v sume 679,66 €. (9) Proti výrokom o zamietnutí žaloby vo zvyšku a o trovách konania podal odvolanie žalobca. Žalobca má za to, že zmluvu bolo možné vypovedať, pretože bola dohodnutá na dobu neurčitú. Konečná splatnosť a počet splátok boli dohodnuté len na prvé čerpanie, pričom povaha úveru sa nezmenila. Vypovedať podľa žalobcu možno aj zmluvu uzavretú na dobu určitú. Poukázal na čl. 7 bod 7.1. zmluvy a čl. 7 bod 7.4. zmluvy, ktoré umožňovali vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu o úvere alebo pozastaviť ďalšie čerpanie revolvingového úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru alebo výpovede zmluvy je splatný celý dlh klienta voči veriteľovi. Samotné dojednanie možnosti výpovede nie je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Právo vypovedať zmluvu bolo dojednané aj v prospech žalovanej. Platným vypovedaním zmluvy má žalobca nárok na zaplatenie finančných prostriedkov v rozsahu, v akom boli poskytnuté žalovanej, odpočítajúc jej úhrady. Žalobca má teda nárok na zaplatenie celej poskytnutej sumy vo výške 1 121,76 €. (10) Spoločnosť COFIDIS SA, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky, oznámila písomným podaním doručeným súdu dňa 07.09.2018 (po začatí odvolacieho konania), že pôvodný žalobca zanikol v dôsledku cezhraničného zlúčenia s účinnosťou od 01.01.2018 a jeho právnym nástupcom je spoločnosť COFIDIS SA. (11) Krajský súd v Trenčíne následne uznesením zo dňa 13.11.2018 č.k. 19Co/167/2018 - 84 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá a rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania zrušil a vo vzťahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd poukázal na návrh na pokračovanie v konaní doručený v odvolacom konaní a na ustanovenia § 161 ods. 1 CSP, § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka a §§ 61, 64 a 66 CSP. Súd prvej inštancie v čase rozhodnutia rozhodol so sporovou stranou, ktorá v tom čase už nemala právnu subjektivitu (zanikol výmazom z obchodného registra). Tým neboli splnené procesné podmienky, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie trpí závažnou procesnou chybou. Odvolací súd ho preto zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní je súd povinný rozhodnúť o návrhu na pokračovanie v konaní a v prípade, že návrhu na pokračovanie bude vyhovené, opätovne vo veci rozhodne s tým, že prihliadne aj na námietky uvedené v podanom odvolaní. (12) Súd prvej inštancie následne uznesením zo dňa 11.02.2019 č.k. 6Csp/192/2017-93 rozhodol o pokračovaní v konaní namiesto COFIDIS a.s. s jej právnym nástupcom COFIDIS SA, konajúcim na území Slovenskej republiky prostredníctvom COFIDIS SA, pobočka zahraničnej banky. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2019. (13) Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na 06.05.2019, na ktoré riadne predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Žiaden z nich sa na pojednávanie neustanovil, pričom právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil. Žiadna zo strán nežiadala z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Preto súd spor prejednal v súlade s § 180 CSP na pojednávaní bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

(14) Súd na pojednávaní oboznámil podstatný obsah uznesenia odvolacieho súdu a doplnil vzhľadom k jeho obsahu, ako aj vzhľadom k obsahu podaného odvolania predbežné právne posúdenie sporu, v zmysle § 181 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že skutkový stav bol podľa súdu dostatočne preukázaný už skorším dokazovaním (pred prvým rozhodnutím vo veci) a žiadne návrhy na doplnenie dokazovania stany nepodali, dokazovanie už na pojednávaní nevykonával. (15) Súd na pojednávaní rozhodol len o tej časti predmetu konania, vo vzťahu ku ktorej prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť. O časti predmetu konania, kde sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 676,66 € už súd nerozhodoval. Predmetom konania teda zostalo zaplatenie sumy 560,68 €. (16) Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. (17) Podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. (18) Podľa § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. (19) Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. (20) Podľa § 52 ods.1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (21) Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (22) Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. (23) Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (24) Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. (25) Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (26) Súd vo veci, súc viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu, rozhodol tak, že žalobcovi priznal proti žalovanej sumu 358,51 € a vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodol aj o trovách prvoinštatnčného a odvolacieho konania.

(27) Súd vychádzal z toho, že strany uzavreli dňa 21.05.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Táto zmluva nemá náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona a v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona sa preto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve je chybne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V prípade prvého čerpania je uvedená vo výške 20,9%, správne však má byť vo výške 21,36%. Nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu, že keďže ide o revolvingový úver, nie je možné určiť RPMN. V prípade prvého čerpania sú celkom jasné všetky podmienky a žalobcovi nič nebránilo RPMN určiť. Zákon nerozlišuje, že v prípade revolvingového úveru za každých okolností nemusí byť určená v zmluve RPMN. Súdna prax prijala záver, že ak RPMN určiť možné nie je, nejde o obligatórnu náležitosť zmluvy, avšak to len preto, že v prípade revolvingového úveru zvyčajne v čase uzatvárania zmluvy nie sú známe všetky údaje potrebné pre jej výpočet. V právnom vzťahu medzi stranami však všetky údaje potrebné pre výpočet RPMN v čase uzavretia zmluvy známe boli (aj výška úveru, aj výška splátky, aj počet splátok a frekvencia splácania), napriek tomu správna RPMN v zmluve absentuje. Uvedenie, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú nezbavuje veriteľa povinnosti uviesť správnu RPMN v prípade, ak sú v čase uzavretia zmluvy objektívne známe všetky údaje potrebné pre jej výpočet. (28) Čo sa týka výpovede zmluvy, súd prehodnotil svoj skôr vyslovený právny názor, že zmluvu nebolo možné vypovedať. V predloženej zmluve bola možnosť jej výpovede, aj možnosť predčasného splatenia úveru v čl. 7.1. dohodnutá. Následkom podľa čl. 7.4. bola splatnosť celého dlhu klienta voči veriteľovi. Aj v prípade výpovede zmluvy, predmetom ktorej je poskytnutie peňažných prostriedkov v splátkach, je však podľa názoru súdu potrebné dodržať zákonné podmienky uvedené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Inak veriteľ nemôže požadovať jednorazové splatenie dlhu. Súd vychádza z toho, že žalobca nepreukázal, že by splnil všetky podmienky pre to, aby nastala predčasná splatnosť úveru. Vychádza pritom z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 565 Občianskeho zákonníka. Ak má byť následkom jednostranného právneho úkonu žalobcu predčasná splatnosť dlhu žalovanej (v tomto prípade podľa čl. 7.4. zmluvy), tak v prípade spotrebiteľského právneho vzťahu musí vždy v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami predchádzať kvalifikovaná výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Preukázanie takejto výzvy žalobcom v spore chýba. Podľa názoru súdu nie je podstatné, z akého zmluvne dohodnutého dôvodu došlo k zosplatneniu celej pohľadávky. Bolo by v rozpore so zmyslom a účelom ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (reálne umožniť dlžníkovi, ktorý je v omeškaní, aby zvrátil predčasnú splatnosť celého dlhu), ak by v spotrebiteľských právnych vzťahoch bolo možné pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky bez predchádzajúcej výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka len preto, že využije namiesto možnosti predčasného zosplatnenia možnosť výpovede zmluvy (ktorých zmysel je ale rovnaký, a to dosiahnuť okamžité vrátenie celého dlhu). Osobitne to nie je možné v prípade, ak veriteľ vopred v zmluve pripraví pre seba možnosť iného spôsobu určenia predčasnej splatnosti dlhu pre prípad omeškania dlžníka ako vyhlásením mimoriadnej splatnosti (po predchádzajúcej výzve). Takáto dohoda by bola v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľ by sa ňou vopred vzdal svojho práva byť pred zosplatnením dlhu upozornený na využitie tohto práva. Preto súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by došlo k predčasnej splatnosti úveru. (29) Vzhľadom k tomu, že úver bol posúdený ako bezúročný a bez poplatkov, vznikol žalobcovi nárok len na úhradu nezaplatenej istiny úveru, ktorej splatnosť nastala do rozhodnutia súdu. Súd už právoplatne rozhodol o sume 676,66 €, ktorá predstavovala splátky za obdobie od 15.06.2016 do 15.04.2018. Nerozhodol však o splátkach splatných od 15.05.2018 až do 15.04.2019. V čase rozhodovania súdu je splatných ďalších 12 splátok po 29,42 €, spolu v sume 353,04 €. Celková priznaná suma neprevýši poskytnutú istinu (tá bola 1 121,76 €). V tejto časti teda súd považuje žalobný návrh za dôvodný. (30) Okrem toho si uplatnil žalobca aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5,47 €, ktorú pôvodne označil ako poplatky z omeškania, avšak v priebehu konania svojimi podaniami modifikoval ako zmluvnú pokutu. Táto bola v zmluve dohodnutá na 1,2625% mesačne z každej splátky úveru v omeškaní viac ako 12 dní. Jedna splátka bola vo výške 29,42 €, výška zmluvnej pokuty je 0,37 € mesačne pre každú splátku. Uplatnená suma zodpovedá 15 nezaplateným splátkam. Žalovaná je však v omeškaní s viacerými nezaplatenými splátkami a to po dobu dlhšiu ako jeden mesiac. Preto je skutočná výška nároku žalobcu na zmluvnú pokutu vyššia. Súd je však viazaný rozsahom jeho žalobného návrhu a nemôže mu priznať viac, ako si svojou žalobou uplatnil. Zmluvná pokuta žalobcovi patrí v súlade s § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. (31) Spolu teda súd priznal žalobcovi sumu 358,51 € (353,04 € ako istinu úveru + 5,47 € ako zmluvnú pokutu).

(32) Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Rozhodol tak jednak z dôvodu, že žalobca má nárok len na vrátenie istiny úveru, keďže úver bol posúdený ako bezúročný a bez poplatkov (odsek 27) a jednak z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nastala už splatnosť celej uplatnenej pohľadávky (odsek 28). V tej časti, kde sa žalobca domáhal priznania úrokov a zatiaľ nesplatnej pohľadávky súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. (33) Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (34) O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil. (35) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (36) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (37) Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. (38) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol o jeho trovách. Zároveň v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania. Súd vychádzal z toho, že žalobca bol úspešný čo do zaplatenia sumy 1 035,17 € (676,66 € + 358,51 €) a neúspešný čo do zaplatenia sumy 202,17 €. Predmetom konania bola suma 1 237,34 €. Procesný úspech žalobcu predstavuje 83,66% z predmetu konania a procesný úspech žalovanej predstavuje 16,34%. Čistý procesný úspech žalobcu predstavuje 67,32% (83,66% - 16,34%). Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 67,32%. (39) V prípade trov odvolacieho konania súd priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov, pretože v odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný (odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil). (40) O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, osobitným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.