Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cbi-7-2018.pdf
PDF · 180.62 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cbi/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v spore žalobcu: LawService Recovery, k. s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, so sídlom kancelárie Timonova 13, 040 01 Košice, IČO: 47 817 003, správca úpadcu: RONMON s.r.o. v konkurze, so sídlom Staničná 6306/1A, 071 01 Michalovce, IČO: 43 846 653, práv. zast.: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: MIRIMEX, s.r.o., so sídlom Chlmec 149, 067 41, IČO: 43 895 123, práv. zast.: JUDr. Rastislav Hudák, advokát, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 42 107 962, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.9.2018 domáhal, aby súd určil, že právny úkon: Kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 06.05.2015 (ďalej len „Kúpna zmluva“) uzatvorená medzi spoločnosťou RONMON s.r.o. v konkurze, so sídlom Staničná 6306/1A, 071 01 Michalovce, IČO: 43 846 653 (v tom čase podnikajúci pod obchodným menom Liehovar Chlmec, s.r.o., so sídlom Chlmec 149, PSČ: 067 41) ako predávajúcim a spoločnosťou MIRIMEX, s.r.o., so sídlom Chlmec 149, PSČ: 067 41, IČO: 43 895 123 (v tom čase so sídlom Staničná 6306/1A, 071 01 Michalovce) ako kupujúcim (ďalej len „žalovaný“), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavbe Liehovar 50 hl/24h so súpisným č. XXX, postavenej na pozemkoch parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/XX, zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Humenné, katastrálny odbor pre okres D., obec L., katastrálne územie L. (ďalej len „Nehnuteľnosť“) v prospech žalovaného za kúpnu cenu vo výške 600.000,- EUR bez DPH je voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu RONMON s.r.o. v konkurze, so sídlom Staničná 6306/1A, 071 01 Michalovce, IČO: 43 846 653, vedeným Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26K/13/2017, právne neúčinný. Ďalej sa domáhal, aby žalovaný bol povinný zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty úpadcu RONMON s.r.o. v konkurze, so sídlom Staničná 6306/1A, 071 01 Michalovce, IČO: 43 846 653 peňažnú náhradu vo výške 665.500,- EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň požadoval aj náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 07.09.2017, sp. zn. 26K/13/2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 179/2017 zo dňa 20.09.2017, súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu RONMON s.r.o., so sídlom Staničná 6306/1A, 071 01 Michalovce, IČO: 43 846 653 (ďalej aj „Úpadca“) a do funkcie správcu bol ustanovený správca LawService Recovery, k.s., so sídlom správcovskej kancelárie
Timonova 13, 040 01 Košice, IČO: 47 817 003, zapísaný v zozname správcov vedeným MS SR pod č. S1731 (ďalej len „Správca“). Z dokladov, ktoré boli predložené žalobcovi ako správcovi Úpadcu v rámci poskytnutých súčinností vyplýva, že Úpadca v tom čase vystupujúci pod obchodným menom „Liehovar Chlmec, s.r.o.“ uzatvoril ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim Kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 06.05.2015 (ďalej len „Kúpna zmluva“). Predmetom Kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavbe Liehovar 50 hl/24 h so súpis. č. XXX, postavenej na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/XX, zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Humenné, katastrálny odbor pre okres Humenné, obec L., katastrálne územie L. (ďalej len „Nehnuteľnosť“). Odplata za prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti bola dohodnutá vo výške 600.000,- EUR bez DPH. V zmysle článku IV ods. 1 Kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ku kúpnej cene bude pripočítaná DPH podľa predpisov platných v dobe vystavenia faktúry. Vzhľadom k tomu, že žalobca nedisponuje faktúrou, nemá vedomosť o tom, či kúpna cena vo výške 600.000,- EUR bola navýšená o príslušnú DPH. Z dostupných informácií, najmä z predloženého daňového priznania k DPH za obdobie 05/2015, v ktorom nebola uvedená DPH z predaja Nehnuteľnosti, Žalobca predpokladá, že Kúpna cena nebola navýšená o DPH. Žalobca má preto za to, že konečná výška kúpnej ceny za Nehnuteľnosť bola v sume 600.000,- EUR. Žalobca nepovažuje výšku plnenia poskytnutého Úpadcovi zo strany žalovaného za prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti za adekvátnu. Z účtovnej závierky Úpadcu zostavenej za obdobie 2014 vyplýva, že Úpadca ku dňu 31.12.2014 evidoval túto Nehnuteľnosť vo svojom účtovníctve a hodnota tejto Nehnuteľnosti predstavovala sumu 1.345.250,- EUR (netto). Z účtovných závierok Úpadcu, ktoré sú verejne dostupné, pritom vyplýva, že hodnota Nehnuteľnosti ku dňu 31.12.2011 predstavovala sumu vo výške 1.500.000,- EUR. Z uvedeného preto vyplýva, že hodnota Nehnuteľnosti klesla v priebehu troch rokov (t.j. v období od 31.12.2011 do 31.12.2014) len o sumu 154.750,- EUR. Z uvedeného ďalej taktiež vyplýva, že Úpadca ani nie päť mesiacov po tom, čo v účtovnej závierke za obdobie 2014 deklaroval hodnotu Nehnuteľnosti vo výške 1.345.250,- EUR, previedol túto Nehnuteľnosť na ďalšiu osobu a to za kúpnu cenu, ktorá nezodpovedá ani polovičnej hodnote tejto Nehnuteľnosti. Záver, že hodnota plnenia poskytnutá žalovaným Úpadcovi na základe Kúpnej zmluvy nie je primeraná možno vyvodiť aj zo skutočnosti, že Nehnuteľnosť nebola v čase prevodu zaťažená žiadnymi ťarchami, keď táto skutočnosť sa výslovne konštatuje v článku II. ods. 2 Kúpnej zmluvy. Zároveň pokiaľ za predchádzajúce tri roky (t.j. za obdobie od 2011 do 2014) klesla hodnota Nehnuteľnosti len o sumu 154.750,- EUR, je nanajvýš nepravdepodobné, aby za ďalších päť mesiacov (t.j. za obdobie od 12/2014 do 05/2015) hodnota Nehnuteľnosti klesla o sumu 745.250,- EUR (1.345.250,- EUR - 600.000,- EUR = 745.250,- EUR). Správca touto žalobou uplatňuje právo odporovať právnemu úkonu Úpadcu, t.j. Kúpnej zmluve ako úkonu, ktorým Úpadca previedol na žalovaného vlastnícke právo k Nehnuteľnosti (ďalej len „Odporovaný právny úkon“) ako právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia a zároveň aj ako ukracujúcemu právnemu úkonu, nakoľko žalobca má za to, že Odporovaný právny úkon napĺňa predpoklady odporovateľnosti v zmysle § 57 ZKR, a to konkrétne skutkovú podstatu právneho úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR a zároveň aj ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR. Žalobca má za to, že vzhľadom na hodnotu Nehnuteľnosti deklarovanú v spomínaných účtovných závierkach Úpadcu, uskutočnením Odporovaného právneho úkonu Úpadca podstatne znížil hodnotu svojho majetku, ktorý by inak v súčasnosti tvoril konkurznú podstatu. Žalobca sa v tejto súvislosti domnieva, že hodnota, o ktorú Úpadca Odporovaným právnym úkonom znížil celkovú hodnotu svojho majetku predstavuje sumu 665.500,- EUR (t.j. rozdiel medzi hodnotou Nehnuteľnosti určenou účtovnou závierkou za obdobie 2014, t.j. 1.345.250,- EUR, kúpnou cenou vo výške 600.000,- EUR a hodnotou o ktorú klesla hodnota Nehnuteľnosti v období 2014 v porovnaní s hodnotou Nehnuteľnosti v roku 2013, t.j. sumou 79.750,- EUR). Zisťovanie hodnoty, o ktorú Úpadca znížil celkovú hodnotu svojho majetku, ktorý by inak v súčasnosti podliehal konkurzu, je závislé od zistenia obvyklej ceny Nehnuteľnosti, ktorú Úpadca mohol očakávať v danom čase a mieste za predaj tejto Nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že zistenie obvyklej ceny Nehnuteľnosti v čase uskutočnenia Odporovaného právneho úkonu je vecou znaleckého dokazovania, nakoľko určenie tejto obvyklej ceny Nehnuteľnosti si vyžaduje odborné znalosti. Žalobca preto navrhuje, aby súd pribral do konania znalca z odboru stavebníctva, odvetvia určenia hodnoty nehnuteľností za účelom stanovenia obvyklej ceny Nehnuteľnosti, ktorú Úpadca mohol v danom čase (t.j. v čase uskutočnenia Odporovaného právneho úkonu, t.j. dňa 06.05.2015) a v danom mieste (katastrálne územie L.) žiadať za prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti, resp. porovnateľnej nehnuteľnosti.
Úpadca navrhuje, aby takto určeného znalca pribral do konania súd, a to z dôvodu, aby nevznikli pochybnosti o zaujatosti znalca voči niektorej zo strán sporu a obvyklá cena Nehnuteľnosti tak bola určená hodnoverne a nestranne. Žalobca ďalej poukazuje na to, že pre naplnenie skutkovej podstaty ukrátenia pohľadávok tak ako to predpokladá ust. § 60 ZKR, postačí ak došlo čo i len k čiastočnému ukráteniu pohľadávky, čo i len jedného veriteľa. To znamená, že pre naplnenie skutkovej podstaty ukrátenia pohľadávky veriteľa postačí, ak v dôsledku právneho úkonu Úpadcu došlo čo i len k čiastočnému zmareniu uspokojenia pohľadávky veriteľa a veriteľ preto nedosiahol ani také plnenie, aké by sa mu bolo dostalo, keby Úpadca neuskutočnil tento právny úkon. Správca je teda oprávnený podať odporovaciu žalobu vtedy, ak v čase, keď dlžník urobil právny úkon, ukrátil ktorúkoľvek, čo aj len jednu (riadne prihlásenú) pohľadávku, ktorá existovala v čase (pohľadávka vznikla a nemusela byť splatná), keď tento právny úkon dlžník urobil. Z nižšie uvedenej argumentácie žalobcu, v ktorej sa venuje existencii pohľadávok veriteľov Úpadcu v čase uskutočnenia Odporovaného právneho úkonu vyplýva, že už v čase uskutočnenia Odporovaného právneho úkonu, t.j. ku dňu 06.05.2015 mal Úpadca záväzky voči svojim veriteľom minimálne vo výške 115.117,23 EUR na istine (ide o záväzky, ktoré boli ako pohľadávky voči Úpadcovi prihlásené do konkurzu Úpadcu a v čase uskutočnenia Odporovaného právneho úkonu existovali a naďalej existujú, pretože doposiaľ neboli uspokojené a tieto sú bližšie špecifikované v časti „Existencia pohľadávok veriteľov v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu“). Žalobca ďalej uvádza, že z účtovnej závierky Úpadcu za obdobie 2015 vyplýva, že Úpadca mal ku koncu roku 2015 majetok v hodnote 41.191,- EUR, pričom tento predstavuje obežný majetok pozostávajúci z krátkodobých pohľadávok a finančných účtov. Z uvedeného preto ďalej vyplýva, že Úpadca v priebehu roku 2015 značne znížil svoj majetok v porovnaní s majetkom, ktorý Úpadca mal ku koncu roku 2014, a to práve uskutočnením Odporovaného právneho úkonu, nakoľko Nehnuteľnosť predstavovala podstatnú časť majetku Úpadcu. Predmetná Nehnuteľnosť predstavovala až 91% celkového majetku Úpadcu. V dôsledku uskutočnenia Odporovaného právneho úkonu preto došlo k takému podstatnému zníženiu majetku Úpadcu, že pohľadávky veriteľov Úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia Odporovaného právneho úkonu (t.j. pohľadávky vo výške 115.117,23 EUR na istine) nebudú uspokojené ani v takom rozsahu, v akom by preukázateľne boli uspokojené, ak by nedošlo k uskutočneniu tohto Odporovaného právneho úkonu. Žalobca dôvodne predpokladá, že ak by Úpadca nebol uskutočnil Odporovaný právny úkon, pohľadávky konkurzných veriteľov Úpadcu mohli byť uspokojené v plnom rozsahu. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že uskutočnením Odporovaného právneho úkonu, preukázateľne došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov. Žalobca má zároveň za to, že Úpadca bol v čase uskutočnenia Odporovaného právneho úkonu v úpadku, a to minimálne vo forme platobnej neschopnosti, keď Úpadca už v tom čase evidoval minimálne dva záväzky viac ako 30 dní po lehote splatnosti voči viac ako dvom veriteľom, pričom uskutočnenie Odporovaného právneho úkonu s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobilo predĺženie Úpadcu. Z účtovnej závierky Úpadcu za obdobie 2015 totiž vyplýva, že záväzky Úpadcu po uskutočnení Odporovaného právneho úkonu ku koncu roku 2015 predstavovali sumu vo výške 181.039,- EUR, a preto preukázateľne prevyšovali majetok Úpadcu, ktorý bol v tom čase vo výške 41.191,- EUR. Vo výške záväzkov ku koncu roka 2015, t.j. v sume 181.039,- EUR je pritom zahrnutá aj suma záväzkov, ktoré existovali v čase uskutočnenia Odporovaného právneho úkonu, t.j. záväzky v sume 115.117,23 EUR na istine. Vzhľadom k tomu, že Úpadca mal povinnosť viesť účtovníctvo, záväzky Úpadcu voči nespriazneným osobám predstavovali minimálne sumu vo výške 115.117,23 EUR a táto suma záväzkov až trojnásobne prevyšovala hodnotu majetku Úpadcu, má žalobca za to, že Úpadca po uskutočnení odporovaného právneho úkonu ku koncu roku 2015 spĺňal podmienky predĺženia, tak ako to predpokladá ust. § 3 ods. 2 ZKR. Zároveň žalobca má za to, že vzhľadom k tomu, že hodnota plnenia, ktoré mal Úpadca dostať za prevod Nehnuteľnosti je neporovnateľne nižšia ako hodnota Nehnuteľnosti, pričom skutočnosť spočívajúca v prevode Nehnuteľnosti spôsobila podľa názoru žalobcu predĺženie Úpadcu, má žalobca za to, že Odporovaný právny úkon možno kvalifikovať aj ako právny úkon bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR. Žalobca sa zároveň dôvodne domnieva, že Odporovaný právny úkon bol uskutočnený s úmyslom Úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, pričom žalobca má za to, že tento úmysel musel byť žalovanému dobre známy, nakoľko konateľka žalovaného, t.j. Z. E., nie je pre Úpadcu neznámou osobou.
Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že v priebehu roka 2014 Úpadca previedol pozemky, na ktorých stojí Nehnuteľnosť v prospech osoby, ktorá je ovládaná konateľkou žalovaného, keď pozemky, na ktorých stojí Nehnuteľnosť previedol v prospech spoločnosti KARIMI s.r.o., so sídlom Chlmec 149, 06741 Chlmec, IČO: 46 097 031, ktorej konateľkou je, a v tom čase aj bola, Z. E.. Zároveň konateľka žalovaného vykonávala v období od 03.04.2001 do 06.06.2007 funkciu konateľky spoločnosti MIZA, s.r.o., so sídlom Chlmec 149, 067 41 Chlmec, IČO: 36 173 606, pričom v tomto čase bol spoločníkom tejto spoločnosti aj Z. Ž., bytom Z. XXXX/XXX, XXX XX Z., t.j. spriaznená osoba Úpadcu. Okrem toho, žalovaný mal v čase od svojho vzniku, t.j. od 17.01.2008 do 20.06.2012 sídlo na adrese Z. XXXX/XXX, XXX XX Z., t.j. na adrese na ktorej má svoje bydlisko G. Ž., bytom Z. XXXX/XXX, XXX XX Z., teda osoba, ktorá má v spoločnosti Úpadcu obchodný podiel a je jeho spoločníkom a zároveň osoba, ktorá v čase od 13.12.2007 do 06.09.2016 vykonávala funkciu konateľky Úpadcu. Z verejne dostupných zdrojov žalobca zistil, že vlastníčkou nehnuteľnosti na adrese Z. XXXX/XXX, XXX XX Z. A. Z. Ž.E., bytom Z. XXXX/XX, XXX XX Z.. Z uvedeného možno opäť vyvodiť prepojenie medzi konateľkou žalovaného a rodinou Ž., resp. Úpadcom, ktorý bol ovládaný G. Ž.. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, sa žalobca preto dôvodne domnieva, že konateľka žalovaného, t.j. Z. E.Á. a G. Ž., ktorá v čase uskutočnenia Odporovaného právneho úkonu vykonávala funkciu konateľky Úpadcu, sa poznali, pričom žalobca nevylučuje aj priamy príbuzenský vzťah medzi G. Ž. a Z. E.. Žalobca má za to, že aj keď v tomto momente nemožno určiť priamu spriaznenosť Úpadcu a žalovaného v zmysle § 9 ZKR, žalobca sa dôvodne domnieva, že výber žalovaného ako kupujúceho Nehnuteľnosti nie je náhodný. Žalobca zároveň nevylučuje priamu spriaznenosť Úpadcu a žalovaného v zmysle ust. § 9 ZKR. Žalobca zároveň poukázal na existenciu splatných pohľadávok úpadcu v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu. S poukazom na sumu zistených pohľadávok konkurzných veriteľov Úpadcu a súpisovú hodnotu majetku podliehajúceho konkurzu Úpadcu možno jednoznačne konštatovať, že majetok Úpadcu zapísaný v súpise majetkových podstát nepostačuje na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov, pričom žalobca má za to, že uskutočnením Odporovaného právneho úkonu sa značne znížila možná miera uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov. Žalobca má za to, že pred uskutočnením Odporovaného právneho úkonu majetok Úpadcu predstavoval aspoň sumu 1.386.441 EUR (t.j. súčet hodnoty Nehnuteľnosti určenej účtovnou závierkou za obdobie 2014 vo výške 1.345.250,- EUR a hodnoty majetku určenej účtovnou závierkou za obdobie 2015 vo výške 41.191,- EUR). Úpadca sa teda uvedeným konaním (uskutočnením Odporovaného právneho úkonu - uzatvorením Kúpnej zmluvy), na škodu konkurzných veriteľov zbavil časti svojho majetku, ktorý by mohol byť použitý na ich uspokojenie. Je zjavné, že uskutočnením Odporovaného právneho úkonu, konkrétne Kúpnej zmluvy za účelom prevodu Nehnuteľnosti došlo preukázateľne k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov, ktoré preukázateľne existovali v čase uskutočnenia tohto Odporovaného právneho úkonu, pričom žalobca má za to, že Odporovaný právny úkon možno tiež kvalifikovať ako právny úkon bez primeraného plnenia. Odporovaný právny úkon - Kúpna zmluva bola zároveň uzatvorená v zákonom predpokladanej trojročnej lehote pred začatím konkurzného konania (01.07.2017) na majetok Úpadcu v zmysle § 58 ods. 3 ZKR a zároveň je splnená aj zákonná lehota v zmysle § 60 ods. 3 ZKR.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo svojom vyjadrení k žalobe okrem iného uviedol tieto skutočnosti. Žalobca odôvodňuje svoju žalobu tým, že Úpadca (v tom čase Liehovar Chlmec, s.r.o.) ako predávajúci uzatvoril so Žalovaným ako kupujúcim Kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 06.05.2015 (ďalej aj ako “Kúpna zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare ). Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavba Liehovar 50 hl/24h so súp. č. XXX, postavenej na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/XX, zapísanej na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Humenné, katastrálny odbor pre okres D., obec L., kat. územie L. (ďalej v texte aj ako len „Nehnuteľnosť“ v príslušnom gramatickom tvare) za kúpnu cenu 600.000,- EUR. Žalobca vo svojej žalobe nepovažoval Kúpnu cenu vo výške 600. 000,- EUR za adekvátnu, pričom vychádzal z účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2014, kde bola predmetná Nehnuteľnosť zaúčtovaná a ohodnotená na sumu 1.345.250,- EUR. S vyššie uvedenou argumentáciou Žalobcu sa Žalovaný nestotožňuje a uvádza nasledujúce právne a faktické skutočnosti. Žalobca nijakým spôsobom nezisťoval a ani nevyzval Žalovaného na vyjadrenie sa k predmetnej Kúpnej zmluve a obmedzil sa iba na konštatovanie, že účtovná hodnota Nehnuteľnosti v účtovníctve Úpadcu je vyššia
ako Kúpna cena. Za účelom posúdenia objektívnej hodnoty Nehnuteľnosti je podľa názoru Žalovaného nevyhnutné porovnať ceny obdobných nehnuteľností, prihliadnuť na charakter a polohu Nehnuteľnosti a zistiť čo najväčší počet skutočností odôvodňujúcich prípadnú neadekvátnosť kúpnej ceny. Žalovaný má za to, že kúpna cena odrážala obvyklú trhovú cenu v čase prevodu vlastníckeho práva aj s prihliadnutím na faktický a technický stav Nehnuteľnosti. Predmetná Nehnuteľnosť v čase predaja aj vzhľadom na charakter jej využitia (liehovar) vyžadovala realizáciu opráv a rekonštrukciu, pričom za týmto účelom sa Žalovaný obrátil na peňažný ústav - banku a to so žiadosťou o úver, pričom podmienkou schválenia úveru bolo znalecké ohodnotenie majetku Žalovaného, vrátane ohodnotenia dotknutej Nehnuteľnosti. Na základe vyššie uvedeného, bola dotknutá Nehnuteľnosť ohodnotená Znaleckým posudkom č. 186/2016 (ďalej v texte aj ako len „Znalecký posudok“ v príslušnom gramatickom tvare), vypracovaným Ing. Miroslavom Vaškom. Znalec z odboru stavebníctvo, pozemné stavby a odhady hodnoty nehnuteľností v predmetnom Znaleckom posudku, v kapitole III Záver, podkapitole 2 Rekapitulácia všeobecnej hodnoty ohodnotil stavbu - Lehovar 50hl/24h č.s. na parc. XXX/X, XXX/X a XXX/XX ku dňu 20.10.2016 na sumu 523.154,92 EUR, t.j. na nižšiu sumu, za akú Žalovaný predmetnú Nehnuteľnosť nadobudol. Znalec pri určovaní hodnoty Nehnuteľnosti vychádzal na základe analýzy polohy Nehnuteľnosti a využitia Nehnuteľnosti, pričom znalec použil pri stanovení hodnoty Nehnuteľnosti kombináciu technickej a výnosovej metódy, nakoľko táto metóda najlepšie vystihuje výnosovú hodnotu Nehnuteľnosti. Znalec pri príprave Znaleckého posudku vykonal dňa 20.10.2016 obhliadku predmetnej Nehnuteľnosti, o čom svedčí aj rozsiahla fotodokumentácia uvedená v Znaleckom posudku. Znalecký posudok je dokument, ktorý je výsledkom špecializovanej odbornej činnosti znalca v zmysle zákona 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov. Pri jeho vypracovaní musia byť dodržané príslušné zákony a vyhlášky. Vypracovať ho môže iba odborník - expert, zapísaný v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalovaný má za to, že najpresnejším podkladom pre určenie obvyklej ceny Nehnuteľnosti je práve Znalecký posudok, pričom tento má prednosť pred odhadovanou hodnotou uvedenou v Účtovníctve Úpadcu. Zároveň Žalovaný uvádza, že predmetné ohodnotenie Nehnuteľnosti bolo akceptované aj supervízormi financujúcej banky. Odporovacia žaloba je právnym nástrojom slúžiacim na nápravu negatívnych následkov právnych úkonov Úpadcu, ktoré boli zrealizované za podmienok pre Úpadcu nevýhodných, resp. za podmienok, za ktorých došlo ich realizáciou k ukráteniu veriteľov Úpadcu. Jedným z osobitných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 58 ZKR je, že právny úkon na základe ktorého Úpadca poskytol plnenie bol vykonaný bez primeraného protiplnenia a s tým priamo súvisí výška kúpnej ceny nadobudnutej z predmetnej Kúpnej zmluvy vo väzbe na možnosť ukrátiť veriteľov. Skutočnosť, že z účtovníctva Úpadcu vyplýva účtovná hodnota Nehnuteľnosti vo výške 1.345.250,- EUR neznamená, že trhová hodnota a obvyklá cena tejto Nehnuteľnosti nie je v skutočnosti odlišná, v dotknutom prípade nižšia, pričom takýto stav nemôže byť na ujmu kupujúceho (Žalovaného). Účtovnú hodnotu majetku spoločnosti vo všeobecnosti nie je možné stotožniť so skutočnou trhovou hodnotou majetku a účtovná hodnota slúži najmä pre účtovné a daňové účely spoločnosti. Spravidla, v priebehu podnikania spoločnosti dochádza k stavu, kedy majetok spoločnosti z dôvodu odpisovania tohto majetku stráca účtovnú hodnotu až do štádia úplného odpísania takéhoto majetku, čo však neznamená, že majetok nemá hodnotu na trhu. Aj z tohto dôvodu nie je možné objektívne očakávať, že účtovná hodnota a hodnota majetku na trhu bude v rovnakej výške. Vychádzajúc z odbornej judikatúry v oblasti účtovníctva je možné dospieť k záveru, že „hodnota nie je skutočne zaplatenou, požadovanou alebo ponukovou cenou. Pri stanovení hodnoty sa vychádza z doterajších skúseností na trhu a jeho predpokladaného vývoja, preto sa hodnota vždy určuje odhadom. Hodnota nehnuteľností účtovaná v účtovníctve Úpadcu nemusí zodpovedať cene obvyklej“. Ako už bolo vyššie uvedené, Žalovaný nadobudol predmetnú Nehnuteľnosť za sumu vyššiu, ako bola ohodnotená najobjektívnejším spôsobom a to Znaleckým posudkom, v dôsledku čoho nie je možné protiplnenie Žalovaného (Kúpnu cenu) považovať za neprimerané. K údajnej spriaznenosti v zmysle ust. § 9 ZKR žalovaný uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nenapĺňa podmienky spriaznenosti s Úpadcom, pričom tvrdenia Žalobcu o údajnej prepojenosti Žalovaného na Úpadcu prostredníctvom tretích osôb považuje Žalovaný za nepodložené a účelové. S poukazom na skutočnosť, že Žalovaný nie je spriaznenou osobou s Úpadcom, je potrebné na odporovanie právneho úkonu aplikovať prvú vetu ustanovenia § 58 ods. 3 ZKR, t.j.: „Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania“. Nakoľko Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 06.05.2015, nie je možné tomuto právnemu úkonu odporovať ako právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia. Nakoľko Žalovaný nie je spriaznenou osobou, nemal úmysel ukrátiť veriteľov Úpadcu, o takomto úmysle nevedel a ani sa to Žalovaný nemal odkiaľ dozvedieť. Úmysel, či vedomosť Žalovaného o
finančných ťažkostiach Úpadcu vyvracia aj skutočnosť, že spoločnosť Úpadcu aj po zrealizovaní prevodu predmetnej Nehnuteľnosti, najmä v roku 2016 vykazovala kladný hospodársky výsledok.
3. Žalobca v následných vyjadreniach okrem iného uviedol tieto skutočnosti. Žalobca namietal irelevantnosť Znaleckého posudku 186/2016 (ďalej len „Znalecký posudok 1“) vypracovaného znalcom Ing. Miroslavom Vaškom, keďže Znalecký posudok 1 neurčuje hodnotu Nehnuteľnosti ku dňu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, t.j. 06.05.2015, ale ku dňu 20.10.2016, čo je takmer sedemnásť mesiacov po uskutočnení odporovaného právneho úkonu). Žalobca má na tomto mieste za to, že pre správne a zákonné rozhodnutie v tejto veci nemôže postačovať len domnienka, či predpoklad, že hodnota Nehnuteľnosti bola v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, t.j. ku dňu 06.05.2015 pravdepodobne nižšia než je hodnota určená Znaleckým posudkom 1, resp. že hodnota Nehnuteľnosti bola v čase vyhotovenia Znaleckého posudku 1 (21.10.2016) pravdepodobne vyššia než v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu (06.05.2015). Pre správne a zákonné rozhodnutie vo veci je podľa názoru Žalobcu nevyhnutné riadne a preukázateľne určiť obvyklú cenu Nehnuteľnosti, ktorú Úpadca mohol v danom čase (t.j. v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, t.j. ku dňu 06.05.2015) a v danom mieste (k.ú. L.) očakávať za prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti, nakoľko len na základe tejto skutočnosti možno ustáliť či protihodnota, ktorú Úpadca získal za prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti zodpovedala plneniu, ktoré Úpadca Žalovanému poskytol vo forme prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti (rozhodujúce pre naplnenie skutkovej podstaty odporovaného právneho úkonu bez primeraného protiplnenia § 58 ZKR). Pokiaľ Žalovaný ďalej na podporu svojich tvrdení predložil Znalecký posudok č. 2/2005 zo dňa 08.08.2005 (ďalej len „Znalecký posudok 2“), vypracovaný znaleckou organizáciou PRICEREAL spol. s r.o., z ktorého má podľa vyjadrenia Žalovaného vyplývať, že hodnota Nehnuteľnosti bola ku dňu 08.08.2005 určená na sumu 13.515.585,84 Sk (t.j. 448.635,26 EUR), tak Žalobca namieta relevantnosť aj tohto Znaleckého posudku 2. Preštudovaním Znaleckého posudku 2 Žalobca totiž dospel k záveru, že tento Znalecký posudok 2 určuje len hodnotu hnuteľných vecí, a to hodnotu výrobnej linky na výrobu liehu (pravdepodobne súčasť alebo príslušenstvo Nehnuteľnosti), dlhodobého hmotného majetku a skladových zásob priameho materiálu, výrobkov a tovaru. Znalecký posudok 2 sa však vôbec nezmieňuje o Nehnuteľnosti ako stavbe. Žalobca má zároveň pochybnosti o tom, či znalec, ktorý vyhotovil Znalecký posudok 2 mal potrebné odborné zameranie na vyhotovenie Znaleckého posudku 2, keďže v znaleckom posudku nie je zmienka o tom, kto za znaleckú organizáciu vyhotovil Znalecký posudok 2. Vzhľadom na uvedené, preto pokiaľ Žalovaný vo svojom Vyjadrení uvádzal, že týmto Znaleckým posudkom 2 bola ohodnotená Nehnuteľnosť na sumu 13.515.585,84 Sk (448.635,26 EUR), tak Žalobca nemá vedomosť, z čoho Žalovaný vychádza, nakoľko Žalobcovi tento záver zo Znaleckého posudku 2 vôbec nevyplýva. Pokiaľ Žalovaný ďalej v rámci svojho Vyjadrenia namietal, že suma 1.000.000,- EUR s DPH dojednaná v rámci predkupného práva obsiahnutého v Zmluve o nájme nehnuteľnosti zo dňa 13.07.2012 (ďalej len „Nájomná zmluva“), ktorá tvorí prílohu Znaleckého posudku 1, neznamená automaticky obligatórnosť kúpnej ceny v prípade kúpy, a že žiadne zákonné ustanovenie nebráni tomu, aby si zmluvné strany nemohli dohodnúť odlišnú kúpnu cenu, tak Žalobca nemôže bezvýhradne súhlasiť ani s týmto vyjadrením. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na právnu teóriu, z ktorej vyplýva, že účelom predkupného práva je zriadenie prednostného práva v prospech určitej osoby v podobe práva odkúpiť určitú vec prednostne pred ostatnými záujemcami, v prípade, že sa vlastník tejto veci rozhodol túto vec predať. V takom prípade vlastníkovi veci vzniká povinnosť túto vec ponúknuť osobe, v prospech ktorej predkupné právo svedčí a zároveň na druhej strane právo osoby, v prospech ktorej bolo toto predkupné právo zriadené, túto vec odkúpiť. Cenu, za ktorú môže osoba v prospech ktorej svedčí predkupné právo, vec odkúpiť, možno dohodnúť buď priamo v zmluve, ktorou sa dojednáva predkupné právo alebo aj neskôr. Pokiaľ však cena bola výslovne dojednaná v zmluve, ktorou sa zriadilo predkupné právo, Žalobca má za to, že táto cena platí a osoba, v prospech ktorej svedčí toto predkupné právo, je v prípade využitia tohto predkupného práva, povinná túto dojednanú cenu (v danom prípade sumu 1.000.000,- EUR s DPH) vlastníkovi veci zaplatiť. V opačnom prípade by nemalo žiadny zmysel dojednávať v rámci predkupného práva cenu. Vyjadrenie Žalovaného k nepreukázanej spriaznenosti dotknutých osôb považuje Žalobca za maximálne účelové, nakoľko v danom prípade možno dôvodne predpokladať, že Žalovaný bude svoju spriaznenosť s Úpadcom popierať akýmkoľvek spôsobom v snahe dosiahnuť úspech v spore. Žalobca má za to, že aj keď Žalovaný poprel spriaznenosť Z. E., konateľky Žalovaného a G. Ž., spoločníčky Úpadcu ako blízkych osôb podľa § 116 Občianskeho zákonníka a následnú spriaznenosť Úpadcu a Žalovaného podľa § 9 písm. e) ZKR, toto vyjadrenie možno jednoznačne vyvrátiť, resp. potvrdiť len dokazovaním
prostredníctvom výsluchu svedkov, a to priamo dotknutých osôb. Takisto len výsluchom svedkov možno potvrdiť, alebo vyvrátiť existenciu úmyslu Úpadcu ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť Žalovaného o tomto úmysle. Žalobca preto aj naďalej trvá na tom, aby súd nariadil výsluch svedkov t.j. Z. E., konateľky Žalovaného B. G. Ž., spoločníčky Úpadcu.
4. Žalovaný v následných vyjadreniach okrem iného uviedol, že námietku Žalobcu, že predmetný posudok bol vypracovaný cca rok a pol po realizácii prevodu vlastníckeho práva považuje Žalovaný za nedôvodnú, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že Nehnuteľnosť mala v čase vypracovania Znaleckého posudku č. 186/2016 (21.10.2016) ešte vyššiu hodnotu ako v čase prevodu vlastníckeho práva (06.05.2015), nakoľko je známe, že ceny nehnuteľností na Slovensku od roku 2000 medziročne stúpajú. Žalovaný po tom, ako mu bola doručená žaloba, na základe ktorej začalo predmetné súdne konanie dopytoval spoločnosť RONMON s.r.o., so sídlom Staničná 6306/1A, 071 01 Michalovce, IČO: 43 846 653 (ďalej aj ako „Úpadca“) za účelom podania vysvetlení a ozrejmenia skutočností súvisiacich s predmetom súdneho konania, nakoľko Žalovaný nemal úmysel akýmkoľvek spôsobom ukrátiť veriteľov Úpadcu a ani nadobudnúť predmetnú Nehnuteľnosť v rozpore so zákonom, resp. akýmkoľvek zvýhodňujúcim právnym úkonom. Na dopyt Žalovaného bol Žalovanému zo strany Úpadcu predložený Znalecký posudok č. 2/2005 (ďalej aj ako „Znalecký posudok Úpadcu“), zo dňa 08.08.2005, vypracovaný znaleckou organizáciou PRICEREAL spol. s r.o., (ďalej aj ako „Znalecká organizácia“). Vyššie uvedená Znalecká organizácia v predmetnom Znaleckom posudku Úpadcu, v kapitole III Záver, podkapitole 2. Rekapitulácia všeobecnej hodnoty ohodnotila stavbu - Liehovar 50hl/24h č.s. XXX na parc. XXX/X, XXX/ X a XXX/XX ku dňu 08.08.2005 na sumu 13.515.585,84 Sk (448.635,26 EUR). Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že Žalovaný ohľadne ustálenia hodnoty predmetnej Nehnuteľnosti predložil súdu dva znalecké posudky a to Znalecký posudok č. 186/2016 a Znalecký posudok Úpadcu č. 2/2005, z ktorých jednoznačne vyplýva, že kúpna cena, za ktorú Žalovaný nadobudol predmetnú nehnuteľnosť bola primeraná, dokonca vyššia ako znalecká hodnota dotknutej Nehnuteľnosti. Je vysoko nepravdepodobné, aby hodnota dotknutej Nehnuteľnosti bola v roku 2005 v sume cca 450.000,- EUR, v roku 2015 vystúpila na sumu cca 1.345.000,- EUR a v roku 2016 klesla na sumu cca 523.000,- EUR. Ku skutočnosti, že v Čl. V Nájomnej zmluvy zo dňa 13.07.2012, uzatvorenej medzi Úpadcom ako prenajímateľom a Žalovaným ako nájomcom (ďalej aj ako „Nájomná zmluva“) bolo dohodnuté predkupné právo za cenu 1.000.000,- EUR vrátane DPH Žalovaný uvádza, že dohodnutá cena v rámci predkupného práva neznamená automaticky obligatórnosť kúpnej ceny v prípadnej kúpnej zmluve a žiadne zákonné ustanovenie nebráni dohodnúť si zmluvným stranám kúpnu cenu odlišnú od ceny uvedenej v ustanoveniach o predkupnom práve. V neposlednom rade, predkupné právo uvedené v Čl. V Nájomnej zmluvy sa týka nie len predmetnej Nehnuteľnosti, prevod ktorej Žalobca odporuje, ale všetkých nehnuteľností špecifikovaných v Čl. 1.1 a ČL.2.1 Nájomnej zmluvy. K spriaznenosti Úpadcu so Žalovaným prostredníctvom tretích osôb ako to namieta Žalobca je potrebné uviesť, že Žalovaný odmieta spriaznenosť s Úpadcom v zmysle ust. § 9 ZKR. Konateľka Žalovaného Z. E. nie je v priamom príbuzenskom vzťahu so spoločníčkou Úpadcu G. Ž. a domnienka Žalobcu o tom, že sú sestry je nesprávna. Z. E. je sestrou manžela G. Ž., čo však automaticky nezakladá spriaznenosť, a to ani v kontexte ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Konateľka Žalovaného Z. E. vedie s manželom samostatný rodinný život a vzťah konateľky Žalovaného a spoločníčky Úpadcu nie je natoľko osobne či citovo intenzívny, aby konateľka Žalovaného pociťovala ujmu spoločníčky Úpadcu ako svoju vlastnú. Žalovaný nadobudol predmetnú Nehnuteľnosť v dobrej viere za primeranú cenu, o finančnej kondícii Úpadcu a záväzkoch Úpadcu nevedel a ani nepredpokladal, že by v budúcnosti mohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti o neplatnosti, resp. neúčinnosti predmetného prevodu.
5. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci.
6. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 20.6.2017, sp. zn. 26K/13/2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 125/2017 dňa 30.6.2017 súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi: RONMON s.r.o., Michalovce. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 07.09.2017, sp. zn. 26K/13/2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 179/2017 zo dňa 20.09.2017, súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu RONMON s.r.o., so sídlom Staničná 6306/1A, 071 01 Michalovce, IČO: 43 846 653 (ďalej aj „Úpadca“) a do funkcie správcu bol ustanovený správca LawService Recovery, k.s., so sídlom správcovskej kancelárie Timonova 13, 040 01 Košice, IČO: 47 817 003, zapísaný v zozname správcov vedeným MS SR pod č. S1731 (ďalej len „Správca“).
7. Z Kúpnej zmluvy uzavretej podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi terajším úpadcom
- ako predávajúcim a žalovaným - ako kupujúcim dňa 6.5.2015 okrem iného vyplýva, že predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavbe Liehovar 50 hl/24 h so súpis. č. XXX, postavenej na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/XX, zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Humenné, katastrálny odbor pre okres D., obec L., katastrálne územie L. (ďalej len „Nehnuteľnosť“), za kúpnu cenu 600.000,- EUR bez DPH. Ku kúpnej cene bude pripočítaná DPH.
8. Z rozhodnutia Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor zo dňa 18.5.2015, číslo vkladu: N. XXX/ XX nepochybne vyplýva povolenie vkladu vlastníckeho práva daných vyššie uvedených nehnuteľností v prospech žalovaného.
9. Z Účtovnej závierky terajšieho úpadcu zostavenej k 31.12.2014 okrem iného vyplýva deklarovaný majetok v celkovej výške 1.470.669,- EUR, z toho dlhodobý hmotný majetok vo výške 1.348.350,- EUR.
10. Zo Súvahy terajšieho úpadcu k 31.12.2013 zostavenej 18.3.2014 okrem iného vyplýva deklarovaný majetok v celkovej výške 1.503.692,- EUR, z tohto dlhodobý hmotný majetok vo výške 1.488.100,- EUR.
11. Zo Súvahy terajšieho úpadcu k 31.12.2011 zostavenej 29.2.2012 okrem iného vyplýva deklarovaný majetok v celkovej výške 2.530.930,- EUR, z tohto dlhodobý hmotný majetok vo výške 1.560.000,- EUR.
12. Z Účtovnej závierky terajšieho úpadcu zostavenej k 31.12.2015 okrem iného vyplýva deklarovaný majetok v celkovej výške 41.191,- EUR, z toho dlhodobý hmotný majetok vo výške 0,- EUR.
13. Zo Zoznamu spriaznených osôb úpadcu nepochybne vyplýva, že ani žalovaný, ani v rozhodnom čase spoločníčka a konateľka žalovaného pani Z. E. neboli uvedení ako spriaznené osoby úpadcu.
14. Zo súhrnných prihlášok pohľadávok veriteľov úpadcu a ich príloh nachádzajúcich sa na číslach spisu 69 až 138: SPP a.s., TAJBA a.s., SR - Daňový úrad, SR - Krajský súd v Bratislave okrem iného vyplýva uplatnenie prihlášok pohľadávok veriteľov úpadcu vzniknutých v rozhodnom čase do daného konkurzného konania.
15. Zo Zoznamu majetku úpadcu (nehnuteľný majetok) zo dňa 2.5.2017 vyplýva vyhlásenie konateľa úpadcu Z. Z., že úpadca nedisponuje nehnuteľným majetkom.
16. Z Obchodného vestníka č. 226/2017 zo dňa 28.11.2017 vyplýva, že peňažnou pohľadávkou úpadcu je pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty voči konateľovi úpadcu vo výške 12.500,- EUR a nespotrebovaný preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 667,61,- EUR.
17. Z Výkazu ziskov a strát k 31.12.2012 žalovaného nepochybne vyplýva záporný hospodársky výsledok, a to : -40.802,- EUR. Z Výkazu ziskov a strát k 31.12.2013 žalovaného nepochybne vyplýva záporný hospodársky výsledok ,a to : -289.702,- EUR.
18. Zo Znaleckého posudku 2/2005 spoločnosti Pricereal, s.r.o., vypracovaného k 13.7.2005 vyplýva stanovenie všeobecnej hodnoty majetku spoločnosti NADA a.s., Chlmec - týkajúcich sa okrem iného aj ohodnotenia stavby - Liehovar 50hl/24h č.s. XXX na parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/XX ku dňu 8.8.2005 na sumu 13.515.585,84 Sk - po prepočte 448.665,26 EUR.
19. Zo Znaleckého posudku 186/2016 znalca Ing. Miroslava Vaška vypracovaného k 20.10.2016 nepochybne vyplýva stanovenie všeobecnej hodnoty danej nehnuteľnosti vo výške 795.000,- EUR.
20. Z výsluchu Z. E. - v rozhodnom čase, čiže v čase uzatvorenia danej kúpnej zmluvy spoločníčky a konateľky žalovaného okrem iného vyplývajú tieto skutočnosti. V danom obore chcela podnikať, teda začínala už v roku 2012 s tým, že samozrejme na prevádzkovanie takejto činnosti, teda liehovarníctva potrebovala určité licencie, určité povolenia. Tie získala v roku 2013. V čase, kedy si začala vybavovať túto licenciu požiadala firmu Liehovar Chlmec o nájom, konkrétne pani Ž.P. - švagrinú a vedela, že ona komunikuje aj s pani S., ktoré boli konateľky spoločnosti terajšieho úpadcu. Týkalo sa to nájmu. S touto spoločnosťou žalovaný uzatvoril nájomnú zmluvu koncom roku 2012, takže to nájomné bolo symbolické,
ale v podstate riadne nájomné uzatvorené v danej nájomnej zmluve začal žalovaný uhrádzať od mája 2013, pričom spätne bolo uhradené nájomné za predchádzajúce mesiace. V nájomnej zmluve ktorú žalovaný uzatvoril so spoločnosťou Liehovar Chlmec bolo z ich strany uvedené aj právo predkupné, ktoré si uviedla spoločnosť Liehovar Chlmec. Ona neriešila ani kúpnu cenu tam uvedenú. Následne v roku 2014, keď už žalovaný rozbehol podnikanie, finančná situácia spoločnosti MIRIMEX sa zlepšila natoľko, že tá nájomná zmluva žalovaného svojím spôsobom brzdila a chcela rozvíjať svoje vlastné projekty, žalovaný začal mať záujem o vlastné priestory, teda začal mať záujem nie o tieto priestory vo forme nájmu, ale o tieto ako o priestory vlastné. Dokonca hľadala v roku 2014 aj samostatné priestory na prevádzku liehovaru. Žalovaný mal dokonca už aj vyhliadnuté priestory v Michalovciach, ale tým, že výroba bola naštartovaná v objektoch terajšieho úpadcu, teda v objektoch Liehovaru Chlmec, zamestnanci boli taktiež z tohto regiónu, toho času bolo ich okolo 15 zamestnancov, zase by to žalovaného stálo nemalé prostriedky presúvať celú výrobu inde. Pani Ž. a aj pani Ing. S. už v roku 2014 pani E. avizovala, že si priestory na podnikateľské aktivity žalovaného hľadá aj samostatne, pretože tá predkupná suma, alebo predkupná cena 1.000.000,- EUR - uvedená v tej nájomnej zmluve bola vysoko nadsadená a nereálna, urobila si vlastný prieskum hodnoty tejto nehnuteľnosti, pribrala znalca na ohodnotenie tejto nehnuteľnosti, nedala si ten znalecký posudok, teda ten projekt tým znalcom vypracovať písomne, lebo to tiež stojí nemalé finančné prostriedky, urobila to následne až o rok, lebo znalecký posudok, ktorý žalovaný potreboval chcela až v čase, kedy chcela realizovať podnikateľské projekty žalovaného. No znalec jej povedal, že tá hodnota nehnuteľnosti, resp. nemá dať viac ako 500.000,- EUR, nakoľko projekt liehovaru sa nachádza nie v meste Humennom. Je tam chránená oblasť Vtáčie údolie. Je to okrajová oblasť Humenného, vedľa družstvo nevie svoje nehnuteľnosti predať, ktoré sú veľkosťou podobné ako tento objekt, dokonca do dnešného dňa nevie predať s poukazom na tieto skutočnosti. A sumu ktorú ona ponúkla terajšiemu úpadcovi, tak tú sumu na kúpu danej nehnuteľnosti zvýšila na zhruba 600.000,- EUR práve s poukazom na to, že do toho zarátala aj prípadné náklady, ktoré by ma stálo presťahovanie, zastavenie výroby a presťahovanie celej výroby do iných priestorov. Následne si dala aj vypracovať znalecký posudok č. 186/ 2016, rok po samotnej kúpe daných nehnuteľností s tým, že znalec ohodnotil danú nehnuteľnosť dokonca ešte mierne nižšie, ako terajšiemu úpadcovi za danú nehnuteľnosť zaplatila. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy mi znalec súkromne urobil viacmenej prieskum hodnoty nehnuteľnosti v danom čase, v danom mieste a z toho sa potom následne odvíjala kúpna cena ako navýšená o predpokladané náklady, ak by došlo k presťahovaniu výroby inam. Intenzitu jej vzťahu k pani Ž. popísala tak, že ju pozná odkedy sa stala manželkou jej brata. Ona následne išla bývať do Spojených štátov amerických, kde zotrvala pár rokov a následne po príchode naspäť sa stretávali s pani Ž.P. ako bežní rodinní príslušníci na rodinných oslavách, prípadne pohreboch, svadbách. Určitý čas sa úplne nechcela miešať do vzťahu brata a pani Ž. - odmlčala sa - a aj do dnešného dňa, áno sú rodinní príslušníci, stretávajú sa v rámci rodinných akcií. Pani E. sa ohodnotila ako dosť vyťažený človek, je samoživiteľka, má svoje vlastné problémy, vlastné úlohy, podnikanie v ktorom podniká ju zahlcuje natoľko, že má málo času na nejaké iné aktivity. Má svojich známych, s ktorými trávi voľný čas a samozrejme je tu aj rodina, ktorú napríklad získala sobášom jej brata pána Z. Ž.. Rovnako sa vyjadrila ku skutočnosti, že jej jednému synovi nie sú - ani jej brat ani švagriná - krstnými rodičmi, ale ona je krstná mama bratovmu synovi v roku 1999. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu: Ako tento vzťah cítite vo vzťahu ku krstnému synovi a následne k švagrinej vo svetle tejto predchádzajúcej odpovede, odpovedala, že na krstinách bola, okrem tohto krsňaťa má aj ďalšie krsňatá a v podstate voči všetkým si plní svoje povinnosti rovnako. Spočiatku nielen jemu, ale aj ostatným krsňatám dala prípadne pri narodeninách, meninách nejaký darček, alebo im poslala, hlavne keď boli tie deti malé. Z dôvodu vzťahov medzi jej bratom a švagrinou, tak dokonca to ochladlo natoľko, že ani sa nevídali a už minimálne 10 rokov sa ani žiadna oslava podobného rázu ani neorganizovala. Čo sa týka vzťahu k švagrinej, ona si ju sama nevybrala. V mojom okolí sú pritom iní ľudia, ku ktorým má oveľa bližší vzťah ako ku švagrinej, to sú priatelia, ktorých si sama vyberá a s ktorými trávi oveľa viac času ako so švagrinou, ale nejaké veľké kamarátky, alebo kamarátky, tak to určite nie sú. K špecifikácii nájmu pani E. uviedla, že čo sa týka celého areálu, celý areál mala v prenájme spoločnosť MIRIMEX, následne budovu odkúpila v roku 2015, teda budovu, kde prevádzkovala liehovar odkúpila spoločnosť MIRIMEX. Pozemok pod budovou odkúpila firma Karimi a ostatné pozemky v danom areály tiež spoločnosť Karimi. Teda spoločnosť MIRIMEX je vlastníkom iba budovy v rozhodnom čase, teda v čase v roku 2015. Dôvod, pre ktorý došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, vzhľadom na hodnotu predkupného práva a ďalších skutočností uviedla, že na tej sume, čiže na danej kúpnej cene trvala spoločnosť Liehovar Chlmec. Žalovanému v tom čase bolo jedno akú si tam kúpnu cenu do toho predkupného práva dajú,
pretože pre žalovaného bola v tom čase rozhodujúca výška nájomného a až následne samozrejme ako sa vyvíjala cena nehnuteľnosti, samozrejme v prípade kúpy už táto cena pre žalovaného prijateľná nebola K úhrade kúpnej ceny pani E. uviedla, že žalovaný mal finančné prostriedky na kúpu daného majetku. Úhradu kúpnej ceny žalovaný riešil započítaním pohľadávky, pretože pre to bolo započítateľné, teda danú pohľadávku - spoločnosť MIRIMEX započítala. S návrhom započítania pohľadávok prišla ona, nakoľko pokiaľ je pre spoločnosť MIRIMEX pohľadávka započítateľná, tak prečo by táto možnosť nebola využitá. Ku kúpe pozemkov spoločnosťou Karimi uviedla, že pani Ž. a S. potrebovali nejaké finančné prostriedky, preto im finančné prostriedky poskytla, ale ako kúpnu cenu za pozemky tou inou spoločnosťou. Preto napríklad keďže nebola vlastníčkou daných nehnuteľností, tak napríklad pri neúhrade plynu, alebo nejakej vody, tak to trestalo žalovaného ako nájomcu, a nie ich a v podstate preto sa rozhodla túto situáciu riešiť. Reálne boli tieto finančné prostriedky na kúpu tých pozemkov poskytnuté spoločnosti Liehovar Chlmec. K stavu danej budovy v čase od uzavretia kúpnej zmluvy uviedla, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy bola síce budova funkčná, ale už bolo treba vykonávať, alebo postupne vykonávať nejaké rekonštrukčné práce, napríklad začala zatekať strecha, elektrika v jednom bloku musela byť menená. Pani E. zároveň uviedla, že v čase prevodu daného nehnuteľného majetku nevedela, v akom stave bola daná spoločnosť Liehovar Chlmec, ani po tom nepátrala, aj z osobného hľadiska, ani od pani Ž. nevyzvedala v akom finančnom stave, alebo v akom stave je daná spoločnosť. Jednoducho sa nepýtala. Pani Ž. predaj danej nehnuteľnosti nijako neodôvodnila. Hlavným iniciátorom uzatvorenia danej kúpnej zmluvy na predaj objektu liehovaru bola pani E..
21. Z výsluchu pani G. Ž. - rozhodnom čase konateľky úpadcu vyplývajú tieto skutočnosti. Keď začínali podnikať s pani S.Á., tak mali v úmysle vybaviť si licenciu na liehovar na výrobu liehu, ktorá terajšiemu úpadcovi však nebola schválená. Pani E. ju oslovila, žeby ona prenajala tú budovu a v tejto oblasti, že by skúsila podnikať ona, že si všetky potrebné papiere a doklady vybaví na prevádzku liehovaru. Ku koncu roka 2012 spísali nájomnú zmluvu, pričom v zmluve bolo dohodnuté, že od roku 2013 bude dohodnuté vyššie nájomné, potom čo sa začne prevádzka liehovaru. V podstate si to prenajímala 2 roky, v roku 2014 pani E. naznačila, či by jej tú nehnuteľnosť neodpredali. Ona jej povedala, že sa musí porozprávať aj s druhou konateľkou pani S., lebo im bola pani E. ponúknutá kúpna cena 500.000,- EUR. V tej nájomnej zmluve mali uvedenú vyššiu hodnotu, preto to s pani Ing. S. riešili, pani E. im dala určitý čas na rozmyslenie, či teda by jej to predali, alebo nie. Po určitom čase, kedy ešte váhali, prišla za nimi opäť pani E. s tým, že ak sa im zdá cena 500.000,- EUR malá, tak je ešte ochotná pridať, jej cena však bude konečnou cenou a to 600.000,- EUR. Ona platila, vynakladala veľké finančné prostriedky za nájom, bolo to zhruba 80.000,- EUR ročne, teda preto povedala, že buď to od nás odkúpi, alebo pôjde inde. Za tú cenu 600.000,- EUR, alebo pôjde inde. Svedkyňa s pani Ing. S. robila prieskum, koľko zhruba také nehnuteľnosti v tom období a v tom okolí tam stoja, sumy týchto nehnuteľností boli ešte oveľa nižšie ako im ponúkala. A tak sa s pani Ing. zhodli, že to odpredajú žalovanému. Intenzitu vzťahu s pani E. v rozhodnom období popísala ako nie celkom vzťahovo ideálne, navštevovali sa, lebo je krstná jej synovi, tiež sa stretávali na rodinných udalostiach, išlo o normálne rodinné vzťahy. Na otázku, ako by pociťovala situáciu, keby pani E. prekonala nejaký vážny úraz uviedli, že by jej to bolo ľúto, ale v tom období by ju až tak veľmi neriešila, pretože aj v jej rodine boli vážne zdravotné, alebo vážne problémy vo vzťahu k jej rodičom, čiže v podstate by to nejakým spôsobom neriešila, a ona mala tiež svoju mamu, takže v podstate neriešila. Rovnako ani pri riešení osobných problémov nevyužila pomoc pani E. a ani o ňu nežiadala. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, či mala vedomosť v čase uzatvorenia danej kúpnej zmluvy, že mal úpadca už značné záväzky uviedla, že nejaké záväzky tam boli, ale vie, že niektoré záväzky sa aj ponížili, aj manžel pani S.E. im pomohol, že sa raz vyplatila aj tá pšenica, lebo bol za ňu ručiteľom. Išlo zhruba o pohľadávku 70.000,- plus nejaké výdavky. Čo si ona pamätá, tak ostal terajšiemu úpadcovi nejaký záväzok voči daňovému úradu, SPP. K zaplateniu kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti, teda tohto liehovaru došlo započítaním. Ako dôvod, prečo súhlasili so zápočtom uviedla, že terajší úpadca dlhoval firme od ktorej odkúpil danú budovu liehovaru a v podstate týmto zápočtom sa to v podstate zrovnalo. Kúpna cena za liehovar ktorú uhradil terajší úpadca bol cca 1.500.000,- EUR. K dôvodu, pre ktorý úpadcovi nebola vydaná licencia na podnikanie v liehovarníctve sa presne vyjadriť nevedela. K stavu budovy v čase predaja nehnuteľnosti uviedla, že budova nebola v najlepšom stave, bolo treba tam robiť jednak niektoré opravy, takisto príjazdovú cestu. Budova liehovaru nemala iný potenciál ako
liehovar. S iniciatívou predaja danej nehnuteľnosti, teda predaja a kúpy danej budovy liehovaru prišla konateľka spoločnosti MIRIMEX.
22. V zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 ZKR (1) Spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. (2) Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba kvalifikovanú účasť.
23. V zmysle ust. § 14 ods. 1 a 3 ZKR 1) Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak v rovnakej lehote uznesením poučí navrhovateľa o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby tieto nedostatky v lehote 10 dní odstránil. Ak tak navrhovateľ neurobí, súd návrh odmietne najneskôr do 15 dní po tom, čo uplynula lehota na odstránenie nedostatkov. Inak v rovnakej lehote rozhodne o začatí konkurzného konania. Voči uzneseniu o odmietnutí návrhu odvolanie nie je prípustné. Uznesenie o začatí konkurzného konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi a dlžníkovi; uznesenie o odmietnutí návrhu súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku. (3) O začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína konkurzné konanie.
24. V zmysle ust. § 23 ods. 1 ZKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
25. V zmysle ust. § 196 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 26. V zmysle ust. § 199 ods. 9 ZKR (9) Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. 27.V zmysle ust. § 203a ods. 1, 2, 3 ZKR (1) Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. (2) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. (3) Lehota je zachovaná, ak je podanie doručené najneskôr posledný deň lehoty tomu, komu je podanie určené; to neplatí, ak ide o lehotu na podanie odvolania.
28. V zmysle ust. § 121 ods. 3 CSP (3) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
29. Podľa ust. § 57 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú
už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
30. Podľa ust. § 58 ods. 1, 2 a 3 ZKR (1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
31. V zmysle ust. § 60 ods. 1, 2, 3 ZKR (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
32. V zmysle ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZKR Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. (4) Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. (5)Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
33. V zmysle ust. § 132 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
34. V zmysle ust. 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 2a)
35. V zmysle ust. § 580 OZ Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
36. V zmysle ust. § 581 ods. 2, 3 OZ (2) Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. (3) Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
37. V zmysle ust. § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
38. V zmysle ust. § 116 OZ , blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
39. Na základe zisteného skutkového stavu a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vec právne a skutkovo posúdil takto:
40. Súd bol povinný predovšetkým skúmať včasnosť podanej žaloby. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 07.09.2017, sp. zn. 26K/13/2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 179/2017 zo dňa 20.09.2017, súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu RONMON s.r.o., so sídlom Staničná 6306/1A, 071 01 Michalovce, IČO: 43 846 653. S poukazom na ust. § 23 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 199 ods. 9 ZKR sa konkurz považuje za vyhlásený 21.9.2017. S poukazom na vyššie cit. ust. ust. § 57 ZKR právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby, alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. V danom prípade mala byť žaloba podaná do 21.9.2018. V danom konkrétnom prípade má súd z obsahu spisu nepochybne preukázané, že žaloba bola doručená 20.9.2018, teda včas.
41. Následne bol povinný súd skúmať, či žalobcom odporovateľný právny úkon bol urobený s osobou spriaznenou s úpadcom. Ust. § 9 ZKR definuje osoby spriaznené s úpadcom. V danom prípade vykonaným dokazovaním má súd nepochybne za to, že žalobca nepreukázal spriaznenosť žalovaného s úpadcom. Táto spriaznenosť nijako nevyplýva z výpisov z obchodného registra úpadcu a žalovaného. Rovnako ani výsluchmi pani E. a pani Ž. a ani inými dôkazmi žalobcu nebola žalobcom nepochybne preukázaná spriaznenosť v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. d) ZKR. Z výsluchov totiž vyplynulo, že pani E. je sestrou manžela pani Ž., avšak nie je osobou blízkou v zmysle definície uvedenej v ust. § 116 OZ.
42. Súd následne skúmal, či danému právnemu úkonu mohol žalobca odporovať a to s poukazom na ust. § 58 ods. 3 ZKR , resp. § 60 ods. 3 ZKR.
43. Z Kúpnej zmluvy uzavretej podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi terajším úpadcom
- ako predávajúcim a žalovaným - ako kupujúcim dňa 6.5.2015 okrem iného vyplýva, že predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavbe Liehovar 50 hl/24 h so súpis. č. XXX, postavenej na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/XX, zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Humenné, katastrálny odbor pre okres D., obec L., katastrálne územie L. (ďalej len „Nehnuteľnosť“), za kúpnu cenu 600.000,- EUR bez DPH. Ku kúpnej cene bude pripočítaná DPH. Z rozhodnutia Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor zo dňa 18.5.2015 , číslo vkladu: N. XXX/XX nepochybne vyplýva povolenie vkladu vlastníckeho práva daných vyššie uvedených nehnuteľností v prospech žalovaného. Keďže išlo o právny úkon urobený medzi osobami, ktoré nie sú spriaznené v zmysle ust. § 9 ZKR a konkurzné konanie začalo 1.7.2017, v danom prípade teda nemohol žalobca tomuto úkonu úspešne odporovať v zmysle ust. § 58 ZKR. Na druhej strane však súd zároveň uvádza, že žalobca mohol úspešne odporovať tomuto právnemu úkonu v zmysle ust. § 60 ods. 3 ZKR.
44. I v prípade, ak by bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že žalobca mohol úspešne odporovať právnemu úkonu v zmysle ust. § 58 ZKR, súd k veci uvádza. Žalobca bol v konaní povinný preukázať, že žalovaný týmto právnym úkonom poskytol, alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Žalobca v tomto konaní žiadnym relevantným spôsobom toto nepreukázal. S poukazom na znalecké posudky špecifikované v odsekoch 17 a 18 tohto rozsudku, v spojení s výsluchmi pani E. a Ž. má súd nepochybne za preukázané, že v danom prípade nemožno v žiadnom prípade hovoriť o preukázaní, že išlo o právny úkon bez primeraného protiplnenia v zmysle ust. § 58 ods. 1 ZKR. K výške plnenia súd uvádza, že cena nehnuteľnosti uvádzaná v účtovných dokladoch terajšieho úpadcu neodzrkadľuje cenu reálnu a trhovú. S poukazom na nepreukázanú spriaznenosť v zmysle ust. § 9 ZKR zároveň súd poznamenáva, že v konaní nebol nepochybne preukázaný ani úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a zároveň skutočnosť, že tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
45. Na základe skutočností uvedených v odsekoch 39 a 40 tohto rozsudku súd skúmal splnenie všetkých podmienok uvedených v ust. § 60 ZKR, ktorých splnenie súčasne by zakladalo odôvodnenosť podanej žaloby. S poukazom na ust. § 60 ods. 1, 2 ZKR vykonaným dokazovaním nemá súd nepochybne preukázané splnenie všetkých, zákonom stanovených podmienok uvedených v citovanom ustanovení ZKR. V konaní totiž nebol nepochybne preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a zároveň skutočnosť, že tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo nepochybne preukázané, že daný právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa nepredpokladá a žalobca je povinný tento úmysel bez najmenších pochybností preukázať. Ani listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a ani s poukazom na obsah a skutočnosti vyplývajúce z výsluchov pani E. a pani Ž. nebol nepochybne preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj a najmä vedomosť druhej strany (teda žalovaného) o tomto úmysle.
46. Žalobca v konaní navrhol vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia primeranej hodnoty nehnuteľného majetku, ktorý bolo predmetom právneho úkonu (predmetom kúpy žalovaným). Súd však daný návrh žalobcu považuje za nedôvodný a to s poukazom na závery uvedené jednak v odsekoch 41 a 42 tohto rozsudku a zároveň z dôvodu , že to bol práve žalobca, ktorý mal a mohol dať vypracovať znalecký posudok, na základe ktorého by preukázal práve tú skutočnosť, že obvyklá cena za daný majetok je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia. Zároveň súd poznamenáva, že nariadenie znaleckého dokazovania za účelom určenia primeranej hodnoty tohto nehnuteľného majetku by ani nebolo dosť možné a reflektujúce stav nehnuteľnosti v rozhodnom čase a to vzhľadom na výrazný časový odstup medzi uskutočneným právnym úkonom a samotným znaleckým skúmaním.
47. S poukazom na súdom vykonané dokazovanie súd má za to, že dôkazy, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal, sú dostatočné na vydanie tohto rozhodnutia, preto súd upustil od vykonania, príp. hodnotenia ďalších, stranami sporu navrhovaných, príp. predložených dôkazov, napr. výsluchu svedkyne pani S..
48. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v tomto konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
51. V zmysle ust. § 100 ods. 1, ods. 2 písm. a) ZKR (1) Z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. (2) Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.
52. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1, 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Tento právoplatný rozsudok je zároveň exekučným titulom.