Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/11/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci účastníkov konania, navrhovateľky: F. zastúpená: JUDr. Nora Víglaská, advokát so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, a manžela navrhovateľky: B. o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom: T. zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov F. a B., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX . vo I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX sa rozvádza.

II. Maloleté deti T. a E. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.

III. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.

IV. Styk otca s maloletými deťmi je počas školského roka upravený tak, že otec má právo styku:

- s maloletým T. každý párny týždeň v utorok od 15:00 hod. do nasledujúcej stredy do 08:00 hod. a každý párny týždeň od soboty od 08:30 hod. do nedele do 17:30 hod.

- s maloletým T. každý nepárny týždeň v utorok od 15:00 hod. do nasledujúcej stredy do 08:00 hod. a vo štvrtok od 15:00 do nasledujúceho piatka do 08:00 hod.

- s maloletou E. každý párny týždeň v utorok od 15:00 hod do nasledujúcej stredy do 08:00 hod. a každý párny týždeň od soboty od 08:30 hod. do nedele do 17:30 hod. a každý nepárny týždeň v utorok od 15:00 hod. do nasledujúcej stredy do 08:00 hod. a vo štvrtok od 15:00 hod. do nasledujúceho piatka do 08:00 hod.

- počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR s oboma deťmi vždy dňa 24.12. od 09:00 hod. do 12:00 hod., dňa 25.12. od 09:00 hod. do 18:00 hod. a dňa 27.12. od 09:00 hod. do 18:00 hod.

- počas jarných prázdnin budú maloleté deti v osobnej starostlivosti otca od piatka predchádzajúceho prvému dňu jarných prázdnin od 08:00 hod. do pondelka nasledujúceho po skončení jarných prázdnin do 08:00 hod.

- počas veľkonočných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR budú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky.

Miestom odovzdania a prevzatia maloletých detí je školské, predškolské zariadenie v prípade ak sa dieťa odovzdáva počas pracovného týždňa. V prípade odovzdávania a preberania dieťaťa v čase víkendu, prázdnin, alebo štátneho sviatku, je miestom odovzdania a prevzatia adresa bydliska matky.

V. Otec je povinný počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, vždy do desiateho dňa v mesiaci, k rukám matky, prispievať na výživu maloletého T. sumou 350 eur mesačne a na výživu maloletej E. sumou vo výške 350 eur mesačne.

VI. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 13.06.2018 navrhovateľka navrhla, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom. Manželstvo uzatvorili s manželom dňa XX.XX.XXXX. Narodili sa im dve deti, T. a E.. V manželstve sa už po narodení staršieho syna začali prehlbovať rozpory, ktoré sa prehĺbili po tom, ako manžel začal venovať viac času vlastným záujmom. Ani narodenie druhej dcéry vzťahy medzi manželmi nezlepšilo. Postupné rozpory viedli k odsťahovaniu manžela zo spoločnej domácnosti. Manželia prestali spolu intímne žiť, dnes považujú vzájomné vzťahy natoľko rozvrátené, že nie je možné obnovenie manželského spolužitia. Pokiaľ ide o práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, manželia sa dohodli na všetkom okrem výšky vyživovacej povinnosti otca. Navrhovateľka odhadovala príjem manžela, ktorý podniká v oblasti realít (ako spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti M. vo výške 6.000 eur mesačne. Po opustení spoločnej domácnosti začal podľa navrhovateľky tvrdiť, že sa mu v podnikaní nedarí a jeho príjem je okolo 2.000 eur mesačne. Náklady na maloletého T. vyčíslila navrhovateľka v sume 850 eur mesačne a na maloletú E. v sume 890 eur mesačne, s tým, že u E. tvorí podstatnú časť nákladov špeciálna strava v súvislosti s jej zažívacími problémami, ako aj náklady na súkromné jasle, na ktorých sa s manželom dohodli. Navrhla preto, aby súd zaviazal otca k vyživovacej povinnosti na maloletého T. vo výške 420 eur a na maloletú E. vo výške 440 eur.

2. Manžel navrhovateľky potvrdil rozvrat v manželstve. Nesúhlasil však, že príčinou bolo, že sa on venoval osobným záujmom prednostne pred záujmami rodiny. Dôvodom bol podľa neho nedostatok komunikácie a to, že sa mu manželka vyhýbala, čo vyústilo k tomu, že čas trávil na internete, pozeraním televízie alebo hraním počítačových hier. V lete v roku 2007 sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, nakoľko ho na to manželka vyzvala. Ďalšie manželské spolužitie považoval aj on za nemožné. Poprel, že by mal manželkou tvrdenú výšku príjmov, uviedol, že súčasná výška jeho príjmov je 2.000 eur. S návrhom úpravy práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom, tak, ako si to vzájomne rodičia dohodli súhlasil, nesúhlasil však s výškou vyživovacej povinnosti, túto navrhol upraviť vo výške 200 eur na každé z maloletých detí.

3. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že k rozvratu manželstva dochádzalo po dlhšiu dobu. Kým sa navrhovateľka starala o domácnosť, manžel sa podľa vlastných tvrdení venoval buď štúdiu alebo obhliadkam nehnuteľností. V čase, kedy bol doma, podľa navrhovateľky trávil priveľa času hraním počítačových hier, čo postupne viedlo k eskalovaniu napätia. Jej príjem v čase výsluchu (18.09.2019) bol 262 eur a bol tvorený rodičovským príspevkom a prídavkami na deti. Zvyšné pre domácnosť potrebné peniaze si požičiavala od rodičov. Náklady jej domácnosti predstavujú výšku takmer 1.900 eur, pričom manžel má podľa nej o výške nákladov domácnosti vedomosť.

4. Z výsluchu manžela navrhovateľky mal súd za potvrdené, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené. Manžel od leta 2019 nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Do svojho odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti hradil náklady domácnosti, pričom majetkové pomery považuje za veľmi dobré, poukazoval pri tom na skutočnosť, že navrhovateľke jej rodičia darovali 250.000 eur. Svoj mesačný príjem vyčíslil na sumu 2.500 až 3.000 eur brutto. Jeho mesačné náklady sú tvorené nájomným na byt do ktorého sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, vo výške spolu 740 eur, náklady na stravu predstavujú sumu 250 eur mesačne. Na voľnočasové aktivity v čase, ktorý trávi s deťmi má náklady vo výške približne 400 eur mesačne.

5. Matka v ďalšom priebehu konania spochybňovala výšku príjmov uvádzaných manželom, tvrdila, že manžel úmyselne uvádza nižšie príjmy, ako reálne má, čo odôvodňovala jednak výškou provízie za predaj nehnuteľností (4% z ceny nehnuteľností), ako aj hodnotou nehnuteľností, ktoré spoločnosť M. má v ponuke. Uvádzala, že v mesiacu jún 2017 jej zasielal manžel fotografie bankoviek, ktoré mali byť zarobené na províziách za predaj nehnuteľností, sumy 6.850 eur, a 12.000 eur. Uvádzala, že manžel jej zasielal tiež správy, že v mesiaci august až december mal zarobiť 19.700 eur a v mesiacoch marec 27.500 eur. Zároveň matka v priebehu konania zmenila návrh na uplatnenú výšku vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a to tak, že na maloletého T. navrhovala upraviť vo výške 350 eur mesačne (odôvodňovala to tým, že T. prestal navštevovať súkromné predškolské zariadenie a začal navštevovať

základnú školu). Na maloletú E. navrhovala matka z dôvodov nárastu nákladov na liečebnú starostlivosť a na špeciálne liečivá určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 500 eur mesačne. Nakoľko príjem manžela odhadovala navrhovateľka vo výške 7.000 eur mesačne (resp. možný ročný príjem odhadovala vo výške 81.000 až 110.000 eur) navrhovala, aby súd uložil povinnosť otcovi maloletých detí na sporiace výživné vo výške 200 eur mesačne.

6. Súd okrem výsluchu manželov vykonal dokazovanie aj listinami zakladanými účastníkmi konania, rozpisom nákladov navrhovateľky na maloleté deti, listinami týkajúcimi sa podnikateľskej činnosti manžela navrhovateľky (spoločnosti M. v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom), výpismi z účtov tak účastníkov konania, ako aj spoločnosti M. lekárskymi správami maloletej Lei a zistil nasledovný stav veci:

7. Navrhovateľka, ktorá bola v čase podania návrhu na rodičovskej dovolenke sa začala v lete 2018 venovať podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej vykonáva prekladateľskú činnosť. Mesačné príjmy z tejto činnosti v mesiacoch január a február tohto roku boli 1.300 eur, v mesiaci marec 500 eur z dôvodu zvýšenej starostlivosti o maloleté deti. Jej príjmy z tejto činnosti závisia od času, ktorý jej môže venovať, s ohľadom na skutočnosť, že v roku 2018 vykázala stratu, nakoľko činnosť stále rozbieha. Priemerné mesačné náklady celej domácnosti navrhovateľky, vrátane nákladov na maloleté deti, predstavovali sumu takmer 1.900 eur (manžel v spoločnej domácnosti nežije). Priemerné mesačné náklady na maloletého T., ktorý v roku 2018 začal navštevovať základnú školu, matka vyčíslila vo výške približne 600 eur mesačne, priemerné mesačné náklady na maloletú E. vyčíslila na sumu približne 1000 eur mesačne. Zvýšené mesačné náklady na maloletú E. odôvodňovala navrhovateľka zdravotnými problémami maloletej, ktoré si vyžadujú špeciálnu stravu a tiež skutočnosťou, že maloletá navštevuje súkromnú škôlku maloletej.

8. Manžel navrhovateľky sa venuje podnikateľskej činnosti, je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti M. Spoločnosť mala podľa účtovnej závierky za rok 2017 výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 29.748 eur (rok predtým 11.617 eur), náklady na hospodársku činnosť vo výške 30.052 eur (rok predtým 21.399 eur), v roku 2017 teda mala za účtovné obdobie po zdanení stratu 2.099 eur (rok predtým stratu 10.421 eur). Manžel navrhovateľky má so spoločnosťou uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti s vymeriavacím základom 48 eur mesačne. Manžel navrhovateľky sám uvádzal, že jeho príjem je medzi 2.500 až 3.000 eur mesačne. Manžel navrhovateľky má aj osobný účet, kreditné položky na tomto účte boli tvorené v prevažnej miere hotovostnými vkladmi, samotný manžel navrhovateľky uvádzal, že priame tieto vklady nie sú predstavované priamy príjmami v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Navrhovateľka bola v čase podania návrhu na rodičovskej dovolenke, v polovici roku 2018 sa začala venovať podnikateľskej činnosti vykonávaním prekladov, pričom pri tejto činnosť zatiaľ nedosahuje zisk. Výška mesačného príjmu závisí od skutočnosti, do akej miery jej starostlivosť o deti dovoľuje venovať sa práci. Ako súd vyššie uvádzal, mesačné príjmy z tejto činnosti v mesiacoch január a február 2019 tohto roku boli 1.300 eur, v mesiaci marec boli nižšie, okolo 500 eur z dôvodu zvýšenej starostlivosti o maloleté deti.

9. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11. Podľa § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Podľa § 24 ods. 1 až 5 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

13. Podľa § 62 ods. 1 až 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 63 ods. 1 až 3 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

15. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Výrokom I. súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela rozviedol. Z vykonaného dokazovanie, predovšetkým s výsluchov navrhovateľky a jej manžela mal súd za preukázané, že manželia od leta 2017 nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, ani spoločne v jednej

domácnosti nevychovávajú deti. Obaja manželia navyše zhodne uvádzali, že ďalšie trvanie ich manželstva nevidia ďalší priestor. Za týchto okolností súd uzavrel, že sú splnené hmotnoprávne predpoklady a ďalšie trvanie manželstva nie je v konkrétnom prípade ani v záujme maloletých detí.

17. Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, rodičia uzavreli dňa 30.05.2018 dohodu o mediácii, ktorej súčasťou bola aj úprava zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti, úprava práva zastupovania detí a správy ich majetku, ako aj úprava styku maloletých detí s otcom. Táto úprava prestala byť z časti aktuálnou, nakoľko sa medzičasom zmenili pomery na strane maloletých detí (T. začal navštevovať základnú školu, E. dosiahla vek troch rokov), čo aj na základe odporúčania psychológa umožnili častejší kontakt detí s otcom. Spôsob úpravy zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti, úpravy práva zastupovania detí a správy ich majetku, ako aj úpravy styku maloletých detí s otcom, tak, ako sú vymedzené vo výroku II. až IV. rozsudku súd považoval za reflektujúci ich najlepší záujem, pričom vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že rodičia aj sa na takomto režime vedia v úplnom rozsahu dohodnúť a takýto režim v zásade fungoval aj v čase rozhodnutia súdu.

18. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom, je potrebné uviesť, že podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. V tomto konaní nie preto možné riešiť úpravu pomerov do rozvodu manželstva (k tomuto napr. Q., R., V., M., K., M., A., A., a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. B.. Na úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas do rozvodu manželsta slúži osobitné konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti. Súd preto vo výrokoch rozsudku upravoval práva a povinnosti voči maloletým deťom (a to aj pokiaľ ide o úpravu vyživovacej povinnosti) na čas po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.

19. Súd prihliadal pri určení vyživovacej povinnosti otca na odôvodnené potreby maloletých detí s reflektovaním možností a schopností potrieb rodičov ako aj reflektovaním skutočnosti, že o maloleté deti sa v prevažnej miere stará matka, ktorej budú deti zverené aj do osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o potreby maloletých detí, odôvodnené potreby maloletého T. vyčíslené navrhovateľkou súd považoval za dôvodné v celom rozsahu. Maloletá E. mala v čase rozhodovania súdu tri roky. Pri určovaní dôvodnosti jej potrieb súd zohľadňoval osobitné okolnosti súvisiace s jej zdravotným stavom, ktorý si podľa matkou predložených lekárskych potvrdení vyžaduje lekársku starostlivosť. Súd zároveň pri posudzovaní nákladov na predškolskú starostlivosť o maloletú E. vzal do úvahy skutočnosť, že jej umiestnenie do súkromného predškolského zariadenia vychádza z predchádzajúcej dohody oboch rodičov. Na druhej strane, otec argumentoval, že v súčasnosti by už E. mohla navštevovať verejnú materskú školu (nie súkromné zariadenie), čo by umožňovalo znížiť náklady na predškolskú starostlivosť. Špeciálna potreba umiestnenia maloletej v súkromnom predškolskom zariadení nebola v konaní preukázaná a prípadná nemožnosť umiestniť ju v materskej škole v správe samosprávy. Súd preto vyčíslenie potrieb maloletej E. v sume 500 eur mesačne nepovažoval za dôvodné. Súd sa však zaoberal aj skutočnosťou, aké sú možnosti otca na plnenie si vyživovacej povinnosti voči deťom a tie vyhodnotil, ako nadštandardné. Samotný otec tvrdil v konaní, že jeho príjem sa mesačne pohybuje okolo 2.500 až 3.000 eur mesačne. Súd podľa lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne zistil, že otec poberá príjem od spoločnosti M. na základy dohody o dohody o pracovnej činnosti s vymeriavacím základom 48 eur. Z uvedeného je zrejmé, že príjem otca sa prelína s príjmami spoločnosti M. s podnikateľskej činnosti. O tom svedčí aj to, že napr. býva v byte, ktorý si prenajíma spoločnosť M. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že otec má možnosti dosahovať (a aj reálne dosahuje) príjem minimálne okolo 3.000 eur mesačne. Je stále potrebné brať do úvahy, že sa primárne jedná o príjem spoločnosti M. súd však aj pri zohľadnení tejto skutočnosti uzavrel, že je v otcových možnostiach prispievať na výživu maloletého T. sumou 350 eur mesačne a na výživu maloletej E. sumou 350 eur mesačne.

20. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na určenie výživného, ktorá je určené na tvorbu úspor, súd tento zamietol, nakoľko nemal v konaní za preukázané, že to majetkové pomery otca maloletých detí umožňujú. Matka síce uvádzala, že príjem otca sa môže pohybovať vo výške až 81.000 až 110.000 eur, takýto príjem (ani príjem čo i len približujúci sa spodnej hranici tohto intervalu však v konaní nebol preukázaný). Súd mal za to, prihliadnuc na potrebu naplnenia aktuálnych potrieb maloletých detí, že v súčasnosti nie sú naplnené zákonné predpoklady na zaviazanie otca prispievať výživným aj na tvorbu úspor pre maloleté deti.

21. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozvedený manžel môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, u ktorého je manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.