Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Co-68-2019.pdf
PDF · 140.28 KB
Case nature
Subarea
3Co/68/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu K. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v C. Y. G., R. XXX/X proti žalovanému 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bočná 10, IČO: 36 863 017 a 2. Dražobník s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764 281, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13C/13/2018-64 zo dňa 8.1.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie v tomto znení: I. Ukladá žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva a zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese C. Y. G., obec C. Y. G., k. ú. C. Y. G., tak ako sú zapísané na LV č. XXXX Okresným úradom Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, a to byt č. XX na prízemí v obytnom dome R. X, súpisné číslo XXX, vchod č. X, postavený na parcele CKN 2722 o výmere 213 m2, spoluvlastnícky podiel k priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 385/10000, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela CKN 2722 o výmere 213 m2 o veľkosti podielu 385/10000 vo vlastníctve žalobcu K. Š., r. Š., Q. XXX, Q., I. XXX XX, SR, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/2 a Z. Š., r. I., R. XXX/X, C. Y. G., PSČ XXX XX, SR, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, spoluvlastnícky podiel: 1/2, a to do rozhodnutia vo veci samej. II. Ukladá žalobcovi povinnosť podať voči žalovanému 1/ v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu vo veci samej o určenie výšky pohľadávky, istiny a príslušenstva z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom úvere číslo 5019727042 zo dňa 24.11.2011. III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd zistil, že žalobca ako dlžník a žalovaný 1/ ako veriteľ uzavreli dňa 24.11.2011 Zmluvu o splátkovom úvere číslo 5019727042, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 19.000,- eur za účelom kúpy bytu. Úver bol žalobcovi poskytnutý za podmienky uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Podľa Výpisu z úveru za účtovné obdobie 01.01.2017 až 31.12.2017 bola výška úveru ako aj vyčerpaná suma 19.000,- eur, omeškané splátky 2.045,38 eur, počiatočný zostatok 13.355,35 eur, splátky 1.720,94 eur, čerpanie, úroky, poplatky 853,09 eur a konečný zostatok 12.487,50 eur. Listom zo dňa 10.06.2016 žalovaný 1/ súhlasil so zmenou spôsobu splácania úveru účinnou od 10.06.2016. Listom zo dňa 06.12.2017 žalovaný 1/ oznámil žalobcovi, že ku dňu 06.12.2017 je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 1.883,60 eur s tým, že dlžnú sumu žiadal uhradiť v lehote 15 dní od doručenia výzvy, v opačnom prípade pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou. Listom zo dňa 26.01.2018 žalovaný 1/ oznámil žalobcovi vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy a sumu vo výške 12.527,56 eur žiadal uhradiť do 15 dní s tým, že pohľadávka je v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok ďalej úročená. Žalovaný 2/ vyzval žalobcu listom zo dňa 09.05.2018 na sprístupnenie nehnuteľností z dôvodu jeho ohodnotenia súdnym znalcom za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty pre výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Listami zo dňa 23.05.2018 žalobca zaslal žalovaným nesúhlas s dobrovoľnou dražbou a zároveň ich vyzval na upustenie od protizákonného konania a nesúhlas s ohodnotením nehnuteľností akýmkoľvek znalcom z dôvodu, že vymáhanie bez právneho dôvodu je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalovaný 1/ listom zo dňa 28.05.2018 potvrdil prijatie podania žalobcu na riešenie ombudsmanom s tým, že odpoveď bude zaslaná do 30 dní. Žalovaný 2/ zaslal žalobcovi listom zo dňa 04.06.2018 svoje stanovisko k podaniu nesúhlasu, kde poukazuje na zákonné dôvody svojho konania a opätovne žalobcu vyzýva na sprístupnenie nehnuteľnosti s upozornením, že v prípade neumožnenia vykonania znaleckej ohliadky vykoná znalec ohodnotenie z dostupných údajov. Podľa Protokolu o vykonaní súdnoznaleckej ohliadky bola táto vykonaná dňa 05.06.2018 o 12.30 hod s tým, že nehnuteľnosti boli znalcovi sprístupnené a na protokole chýba podpis účastníka ohliadky.
3. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo dňa 24.11.2011 súd prvej inštancie tiež zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s ako záložný veriteľ uzavrela s I. C. A. A. C. ako záložcami uvedenú zmluvu, predmetom ktorej dohoda o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu, a to byt číslo XX v obytnom dome R. X, súpisné číslo XXX zapísaný na LV č. XXXX k.ú. C. Y. G.. Zabezpečovanou pohľadávkou bola pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5019727042 zo dňa 24.11.2011 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a dlžníkom K. Š., na základe ktorej záložný veriteľ poskytol úver 19.000,- eur. Zmluva obsahovala podpisy záložcov a záložného veriteľa. Rozhodnutím Správy katastra Spišská Nová Ves zo dňa 29.12.2011 číslo vkladu V 2425/11 bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností s tým, že rozhodnutie sa doručovalo žalovanému 1/ ako záložnému veriteľovi, I. C., A. C. a žalobcovi ako záložnému dlžníkovi.
4. Lustráciou v Registri obyvateľov mal prvoinštančný súd preukázané, že žalobca je od 20.01.2012 prihlásený k trvalému pobytu na adrese C. Y. G., R. XXX/X.
5. Po oboznámení sa s obsahom predloženého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj s obsahom predložených listinných dôkazov a právnom posúdení podľa § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 331 ods. 1 a § 332 ods. 1 CSP dospel prvoinštančný súd k záveru, že sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Vzhľadom k tomu, že žalobca spochybňuje vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pričom pred zosplatneím úveru bol žalobca v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 1.883,60 eur, teda v sume nižšej ako predpokladá § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. v zmysle ktorého dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000 eur, a vzhľadom k tomu, že dobrovoľnou dražbou sa zasahuje do ústavou chráneného základného práva žalobcu na obydlie, je tu podľa názoru súdu daná potreba preskúmania výšky pohľadávky spolu s príslušenstvom, nakoľko ak by došlo k realizácii dobrovoľnej dražby, tak prípadná náprava v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorou by došlo k obnove pôvodných právnych vzťahov v prípade určenia neplatnosti, by predstavovala oveľa väčší zásah do práv nie len strán sporu, ale aj tretích osôb zúčastnených na dobrovoľnej dražbe. Aj keď podľa § 33 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením tejto sa nemožno zbaviť, ako aj keď zákon dáva možnosť podať po realizácii dražby návrh na určenie neplatnosti dražby, bol prvoinštančný súd toho názoru, že prevencia formou nariadenia neodkladného opatrenia a konania vo veci samej, kde bude preskúmaná výška pohľadávky, je prostriedkom účelnejším a efektívnejším ako následná kontrola v podobe žalôb o náhradu škody resp. neplatnosť dobrovoľnej dražby. Konanie vo veci samej pred realizáciou dražby tak definitívne odstráni neistotu v tom, či sú splnené podmienky na výkon dražby ako aj predíde ďalším nadväzujúcim súdnym konaniam.
7. Pokiaľ ide o posúdenie žalobcu ako spotrebiteľa, k tomu súd uviedol, že aj keď zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka a ide o úver na bývanie, je zrejmé, že ide o zmluvu, ktorej obsah bol vopred naformulovaný žalovaným 1/ ako veriteľom, ktorý zmluvu uzavrel v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalobca vystupuje v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba, ktorej úver nebol poskytnutý za účelom podnikania alebo zamestnania. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že žalobca mal v tomto vzťahu postavenie spotrebiteľa. Keďže byt, ktorý je predmetom dražby, je bydliskom žalobcu a jeho manželky, pričom je nepochybné, že adresa žalobcu uvedená v návrhu korešponduje s adresou jeho hláseného trvalého pobytu v zmysle výpisu z registra obyvateľov, domáha sa žalobca nariadením neodkladného opatrenia aj ochrany svojho základného ústavného práva na obydlie do doby, kým výška pohľadávky nebude preskúmaná súdom.
8. Zo všetkých uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel z dôvodu neodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi stranami sporu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, t.j. do doby, kedy bude výška pohľadávky preskúmaná v súdnom konaní, keďže mal za to, že neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne zabráni vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti do doby, kým o výške pohľadávky nebude právoplatne rozhodnuté, je účinným prostriedkom ochrany práva spotrebiteľa.
9. Vzhľadom k tomu, že žalobca doručil návrh pred začatím konania a týmto neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovaným 1/, nakoľko jeho nariadením nie sú vyriešené sporné otázky a teda výška pohľadávky, uložil súd žalobcovi podať žalobu vo veci samej a pokiaľ tak neurobí, súd v zmysle § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu neodkladné opatrenie zruší.
10. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, z obsahu spisu žiadne trovy nevyplynuli a žalovaní boli v konaní neúspešní, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania neprizná.
11. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja žalovaní. Žalovaný v 1. rade navrhol zmeniť uznesenie prvoinštančného súdu tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov konania žalovanému v 1. rade. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Žalovaný v 1. rade predovšetkým namietal, že nebolo žalovanému v 1. rade doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniam žalovaných, na základe ktorých Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací zrušil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 11.7.2018 a vec vrátil na ďalšie konanie. Rovnako nebola doručená žalovanému v 1. rade ani listina predložená žalobcom, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva, čím bol odvolateľ fakticky zbavený možnosť vyjadriť sa k takej elementárnej okolnosti akou je to, či listina predložená žalobcom skutočne zodpovedá zmluvnému dokumentu, ktorým bolo zriadené záložné právo, výkon ktorého bol súdom zakázaný. Podľa žalovaného v 1. rade nemôže obstáť kľúčový argument napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu, že celková výška omeškaných splátok úverovej pohľadávky - ak by sa hypoteticky pripustilo, že nedošlo k riadnemu zosplatneniu úveru - bola nižšia ako 2.000,00 eur, ktorý limit je normovaný ust. § 3 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Súd zistil a výslovne uviedol v odôvodnení - že dlžná suma splátok 1.883,00 eur zodpovedala stavu pred vyhlásením predčasnej splatnosti (t.j. predo dňom 26.1.2018), pričom však podľa zmieneného § 3 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z. je rozhodujúci úplne iný časový okamih - okamih oznámenia o začatí výkon záložného práva. Žalobca pritom ani nepredložil predmetné oznámenie, ktoré z povahy veci nasleduje až po zosplatnení úveru, ani netvrdil a neosvedčil, že by po zosplatnení riadne zaplatil všetky ďalšie dohodnuté splátky, takže dlžná suma nemohla narásť zo sumy 1.883,60 eur a prekročiť zákonnú hranicu 2.000,00 eur. Súd však vzhliadol naplnenie nevyhnutného predpokladu pre poskytnutie neodkladnej ochrany v skutočnosti, ktorá nebola žalobcom vôbec tvrdená ani osvedčená.
13. Žalovaný sa nestotožňuje ani s ďalším argumentom napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého je súdom kreovaný stav - nutnosť iniciovania konania „o určenie výšky pohľadávky“, lepším riešením než to, ktoré vyplýva priamo zo zákonnej regulácie. Pritom na základe ust. § 21 ods. 2 tohto zákona sa možno domáhať určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona. Hlavným dôsledkom procesného úspechu takej žaloby je ex lege obnovenie vlastníckeho práva predchádzajúceho vlastníka (§ 21 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z.). Žalovaný v 1. rade akcentoval aj na ust. § 33 ods. 2 druhá a tretia veta - „Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.“ - čo zakladá absolútnu objektívnu zodpovednosť záložného veriteľa za nesprávnosť jeho vyhlásenia napr. vo vzťahu k výške pohľadávky. Táto žalobcovi umožňuje iniciovať spor, v ktorom môže presadzovať všetky argumenty o nesprávnosti výšky úverovej pohľadávky, a navyše v konaní, ktorého výsledkom by bolo uloženie vykonateľnej povinnosti na plnenie, a teda nie v súdnom forsírovanom určovacom konaní. Ak napadnuté rozhodnutie dôvodí, že konanie vo veci samej, „kde bude preskúmaná výška pohľadávky, je prostriedkom účelnejším a efektívnejším ako následná kontrola v podobe žalôb o náhradu škody, resp. neplatnosť dobrovoľnej dražby“ (bod 26 odôvodnenia), ide podľa odvolateľa o neudržateľný záver. Žalobca by totiž po dražbe musel siahnuť po presne takom istom prostriedku nápravy (musel by podať žalobu), aký mu prikázal súd prvej inštancie, keď ho vo výroku II. napadnutého rozhodnutia zaviazal na podanie žaloby o určenie „výšky pohľadávky, istiny a príslušenstva z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 5019727042 zo dňa 24.11.2011“. Neexistuje tu teda žiaden rozdiel medzi stavom pred nariadením neodkladného opatrenia a po ňom - žalobca musí tak či tak podať žalobu vo veci samej, pričom preventívna žaloba nijako nezakladá prekážku pre podanie žaloby podľa § 33 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z., takže v prípade súdom preferovaného riešenia by záložný veriteľ pokojne mohol čeliť miesto jedného sporu dvom. Neplatí ani argument, že pri žalobe podávanej po dražbe by bolo zasiahnuté do oprávnených záujmov ďalších osôb (vydražiteľa predmetu dražby), nakoľko ten nie je stranou sporu podľa § 33 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. Z hľadiska ústavného imperatívu proporcionality je preto plne namieste uprednostniť postup výslovne predvídaný zák. č. 527/2002 Z.z. - predstavuje rovnako účinný prostriedok ochrany práv žalobcu, zároveň však nezbavuje záložného veriteľa možnosti výkonu jeho reálne existujúceho záložného práva, so súčasnou plnou zodpovednosťou za zákonnosť takého postupu.
14. Teda podľa odvolateľa žalobca nie je odkázaný na neodkladné opatrenie ako jediný prostriedok nápravy. Zároveň poukázal odvolateľ na to, že záložca nie je výlučným vlastníkom bytu chráneného nariadeným neodkladným opatrením a len jeho podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/2. Zostávajúca spoluvlastníčka p. Z. Š., nar. X.X.XXXX, návrh na poskytnutie neodkladnej ochrany nepodala, teda nie je stranou prebiehajúceho konania.
15. Žalovaný v 2. rade navrhol uznesenie prvoinštančného súdu zrušiť (podľa obsahu zmeniť) a návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietnuť. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/, g/ a h/ CSP, nakoľko pre vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Žalovaný v 2. rade predovšetkým namietal prekvapivosť súdneho rozhodnutia, pokiaľ prvoinštančný súd bez ďalšieho konštatoval, že „Zo všetkých uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel z dôvodu neodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi stranami sporu do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, t.j. do doby, kedy bude výška pohľadávky preskúmaná v súdnom konaní a má z to, že neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne zabráni vykonať dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti do doby, kým o výške pohľadávky nebude právoplatne rozhodnuté, je účinným prostriedkom ochrany práva spotrebiteľa“. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné samotnú výšku, resp. spornosť výšky pohľadávky, na podklade ktorej súd odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia, považovať za okolnosť spôsobilú pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ako vyplýva z pojmového vymedzenia a zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, neodkladné opatrenie má predstavovať inštitút, prostredníctvom ktorého je možné, v prípade, ak existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Takáto úprava pomerov medzi stranami sporu by bola na mieste a oprávnená v prípade, ak by žalobca namietal neexistenciu záväzku, neplatnosť právneho úkonu a pod. Je však potrebné konštatovať, že žalobca nijakým spôsobom nespochybňuje existenciu záväzku, ale len výšku svojho záväzku, navyše neuvádza, či spochybňuje a rozporuje výšku pohľadávky v jednotkách alebo desiatkach percent, prípadne eur. V danom prípade inštitút neodkladného opatrenia nepredstavuje právne možný inštitút, ktorým by bolo možné určiť výšku pohľadávky. Žalobca má dostatočné možnosti po realizácii výkonu záložného práva (ktorého základ a dôvod žalobca ani nespochybňuje) domáhať sa určenia výšky pohľadávky, prípadne vrátenia rozdielu. Z uvedeného vyplýva, že inštitút neodkladného opatrenia by mal byť v zásade používaný na úpravu právnych vzťahov len výnimočne a v zásade tam, kde nie je možné danú ochranu alebo nápravu dosiahnuť iným spôsobom.
17. Podľa žalovaného v 2. rade žalobca nijakým spôsobom neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán nemôže byť odôvodnená iba samotnou prípravou dobrovoľnej dražby, prípadne spochybňovaním výšky pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal žalovaný v 2. rade na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/96/2016 z 29.9.2016.
18. Odôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia považuje žalovaný v 2. rade za veľmi všeobecné a absolútne nepostačujúce. Nie je z neho zrejmé, či súd skutočne neodkladné opatrenia nariadil iba preto, že hrozila realizácia dražby vo vzťahu k nehnuteľnosti alebo len z dôvodu účelového spochybňovania výšky pohľadávky, ktoré na prvý pohľad ani nenesie známky pochybnosti. Pritom skutočnosti uvádzané žalobcom, ohľadom výšky pohľadávky sú absolútne nepodložené a umelo vykonštruované žalobcom s úmyslom zmariť výkon záložného práva.
19. V dôvodoch odvolania žalovaný v 2. rade zároveň poukázal na to, že súd rovnako ani žalobca nijakým spôsobom neodôvodnili a neosvedčili potrebu chrániť vlastnícke právo žalobcu vo väčšej miere, ako je potrebné chrániť vlastnícke právo žalovaného v 1. rade. Súd nijakým spôsobom neuviedol a neodôvodnil, prečo poskytol ochranu vlastníckemu právu žalobcu, na úkor žalovaného v 1. rade, a to s prihliadnutím na to, že žalobca dlhšie časové obdobie pred zosplatnením úveru neuhrádzal splátky, žalobca túto skutočnosť nijakým spôsobom nepopiera a rovnako žalobca ani nerozporuje existenciu záväzku, resp. netvrdí zánik záväzku, pre ktorý sa realizuje výkon záložného práva. Zároveň žalovaný v 2. rade zdôraznil, že žalobca ako spotrebiteľ pre prípady eliminácie možných dodatočných situácií nepristúpil k svojmu úverovému vzťahu zodpovedne a neuzavrel poistnú zmluvu na predmetný úver. Práve možné negatívne životné situácie, ktoré nie je možné predvídať, môže dlžník eliminovať poistením úveru, ktorý mu pomôže preklenúť nepriaznivé životné obdobie. Vo vzťahu k žalobcom namietanému zosplatneniu úveru poukázal žalovaný v 2. rade na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa žalovaného v 2. rade nie je zrejmé a zrozumiteľné, na základe akých skutočností si súd osvojil tvrdenia žalobcu ohľadom spornosti, určenia zostatku záväzku, teda vo vzťahu k určeniu pohľadávky žalovaného v 1. rade.
21. Podľa žalovaného v 2. rade prvoinštančný súd nesprávne zistil skutkový stav veci, ktorý následne nesprávne právne posúdil, ak v bode 26 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „... pričom pred zosplatnením úveru bol žalobca v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 1.883,60 eur, teda v sume nižšej ako predpokladá § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. v zmysle ktorého dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,00 eur ...“. To, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti záväzku žalobcu bola kumulatívna výška omeškaných splátok vo výške 1.883,60 eur, teda nižšia ako 2.000,00 eur, podľa odvolateľa nijakým spôsobom nemá vplyv na možnosť žalovaného v 1. rade pristúpiť k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalovaný v 1. rade bol oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby z dôvodu, že po zosplatnení záväzku žalobcu bola neuhradená pohľadávka žalobcu vo výške 12.527,56 eur, teda suma ďaleko presahujúca determinujúcu sumu v zmysle ust. § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných dražbách. Zároveň žalovaný v 2. rade v dôvodoch odvolania zdôraznil, že ako vyplýva z rozhodnutí krajských súdov, Ústavou SR, ako aj Chartou o základných práv EÚ garantovaná nedotknuteľnosť obydlia v sebe nezahŕňa nemožnosť založenia obydlia na zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky záložného veriteľa, následnej realizácie záložného práva a z toho vyplývajúcej straty obydlia. Neodkladné opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.
22. Žalovaný v 1. rade vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu tiež uviedol, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, tým sa dopustil procesnej vady konania.
23. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade opomínajú podstatné skutočnosti, o ktorých sa žalobca zmieňoval už v samotnom návrhu a to že zmluvou o zriadení záložného práva z 24.11.2011 nemohol nijako disponovať, nikdy nebol s ňou, s jej ustanoveniami a dôsledkami oboznámený, nakoľko ju podpisovali bývalí vlastníci (predávajúci) a bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a I. A. A. C.. Žalobcovi bolo doručené len rozhodnutie Správy katastra C. Y. G. o povolení vkladu záložného práva. Správa katastra si ponecháva dva exempláre zmluvy a žiadne zmluvy neposiela. Zmluvou disponuje len veriteľ a záložcovia Slamení. V spornej úverovej zmluve č. 5019727042 z 24.11.2011 uzatvorenej medzi veriteľom a žalobcom sa nachádza len jediné ust. v čl. I ods. 2: „Banka poskytne dlžníkovi úver po splnení týchto podmienok, a to najmä: uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ...“, teda že bude uzatvorená akási následná samostatná zmluva, o ktorej viac v úverovej zmluve nie je ani zmienka. Toto je pre žalobcu absolútne neprijateľné a nejednoznačné ustanovenie, z ktorého pri uzatváraní úverového obchodu netušil, čo to znamená a čo je s týmto ustanovením spojené. A keďže takáto následná zmluva so žalobcom nikdy nebola uzatvorená, nemohol žalobca poznať jej dôsledky. Dnes už vie, že banka mala postupovať presne opačným spôsobom a to tak, že najskôr mala umožniť „zavkladovanie“ kúpnej zmluvy a až následne po povolení vkladu vlastníckeho práva, mala dojednávať so žalobcom ako novým majiteľom Zmluvu o zriadení záložného práva. Podľa tvrdení banky v čl. IV. úverovej zmluvy podľa ods. 2 majú byť súčasťami úverovej zmluvy, s ktorými sa mal hypoteticky oboznámiť len: „VOP, Úverové podmienky, Sadzobníka a podmienky určené zverejnením ...“. V úverovej zmluve neexistuje žiadna zmienka o tom, že súčasťou zmluvy o úvere je aj zmluva o zriadení záložného práva, s ktorou sa mal oboznámiť. A banka sa ani po zmene vlastníckych práv nepokúsila so žalobcom zmluvu o zriadení záložného práva konvalidovať. Jeho tvrdenie má oporu v zákone: Podľa § 52a ods. 1 OZ účinného v čase podpisu úverovej zmluvy: „Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne“, je zrejmé, že ide o dve samostatné zmluvy uzavreté pri jednom rokovaní 24.11.2011 a podľa ods. 2 „Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v ods. 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami“. Je teda absolútne jasné, že ide o dve samostatné a zároveň závislé zmluvy, pretože zmluva o zriadení záložného práva by nemohla byť uzavretá bez predchádzajúceho uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere, ktorá sa na jej budúci vznik odvoláva. A táto zmluva o zriadení záložného práva so žalobcom nikdy nebola osobitne dojednaná a uzatvorená, o čom svedčia podpisy tretích osôb na zmluve a absentujúci jeho podpis, lebo on ani nebol zmluvnou stranou zmluvy o zriadení záložného práva (§ 46 OZ, ods. 2: Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine). Potom sa súd musí vysporiadať s § 44 OZ, aký návrh bol prijatý, keďže po úverovej zmluve bola uzatvorená následná zmluva o zriadení záložného práva, teda návrh s dodatkami, výhradami a obmedzeniami bez toho, aby sa žalobca stal zmluvnou stranou takejto zmluvy a takýto návrh mal údajne prijať. S takouto zmluvou nikdy nebol oboznámený a preto do návštevy znalca žalovaného 2/ ani netušil, čo je v skutočnosti záložné právo a aké sú jeho dôsledky a že je vôbec zriadené na nehnuteľnosti žalobcu. Podľa žalobcu zmluva o zriadení záložného práva bez konvalidácie so žalobcom ako stranou sporu nemôže byť ani platná a nemôže byť ani právnym titulom pre výkon záložného práva a nemá ani právne účinky na výkon záložného práva. V tomto smere poukázal na ust. § 151h ods. 3 druhej vety Občianskeho zákonníka. Žalobca vo vyjadrení tiež dôvodil, že žalovaný v 1. aj žalovaný v 2. rade zamieňajú pojem výkon záložného práva a dražby. Dražba je len jednou z foriem realizácie výkonu záložného práva. Ak by súd napriek vyššie uvedenému udržal v platnosti zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá nikdy nebola so žalobcom dojednaná a nikdy ju neprijal, je potrebné správne pochopiť ust. § 151j OZ: „... V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov ...“, teda že sa môže veriteľ uspokojiť spôsobom uvedeným v zmluve (zmluva však nehovorí o takomto spôsobe) alebo predajom na dražbe alebo predajom podľa osobitných zákonov (napr. verejnou obchodnou súťažou, predajom sa spolupráce s vlastníkom, priamy predaj a iné...). Preto sa žalobca nemôže stotožniť s tvrdeniami žalovaných, že návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sa domáhal žalobca zákazu výkonu záložného práva. Žiadal o ochranu súdu pred najagresívnejšou formou výkonu záložného práva akou je „dobrovoľne-nedobrovoľná dražba“, ktorou tretia osoba podnikateľ (dražobník) vykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku a nezáleží mu na postavení jeho ako vlastníka. Pritom žalovaní opomínajú dôležitý zákonný fakt podľa § 151m ods. 6 OZ: „Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu“. Keby záložný veriteľ postupoval podľa zákona konal by v mene záložcu, v tomto prípade žalobcu ako vlastníka, lebo záložcom boli manželia C., určite by nezvolil formu dražby, ktorá sleduje jedine rýchly predaj za akúkoľvek cenu, v neprospech vlastníka, pričom v záujme vlastníka je ochrániť svoje obydlie alebo v najnutnejšom prípade predať predmet zálohu za čo najvýhodnejšiu cenu a to umožňuje napr. verejná obchodná súťaž alebo priamy predaj. Úmysel žalovaného 1/ nie je konať v „mene záložcu“, ale proti záložcovi a tento úmysel je jednoznačný z jeho vlastných krokov, keď obišiel svoje vlastné tvrdenie vo výzve zo dňa 6.12.2017, že „pristúpi k vymáhaniu svojej pohľadávky súdnou cestou“ a postúpil bez možnosti využitia aj iných spôsobov výkonu záložného práva tento výkon dražobníka formou dražby. A pritom ust. § 151m ods. 8 OZ pamätá práve na tieto menej agresívne formy predaja akou dražba určite je, a doslova zaväzuje záložného veriteľa: „záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.“ O toto záložný veriteľ nemal záujem.
24. Žalobca sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v ktorom mal súd za riadne preukázané, že účastníkom spornej úverovej zmluvy bol žalobca ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Už len z daného zistenia, že ide o spotrebiteľský spor, bolo súdu zrejmé, že pri spotrebiteľských sporoch je nevyhnutná súdna kontrola ex offo. Zmluva o splátkovom úvere č. 5019727042 zo dňa 24.11.2011 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a ním ako spotrebiteľom obsahuje minimálne spomenutú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá bola dojednaná vo formulárovej vopred jednostranne pripravenej zmluve zo strany veriteľa bez možnosti ovplyvniť jej obsah ním ako dlžníkom a spotrebiteľom a je podriadená výslovne režimu Obchodného zákonníka (čl. IV. Záverečné ustanovenia zmluvy o splátkovom úvere č. 5019727042 ods. 3): „Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí“ a ods. 4: „Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka“. Bola naplnená skutková podstata v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, keď okrem viacnásobnej sankcie za omeškanie - zmluvných pokút (§ 25 eur za upomienku podľa úverovej zmluvy), úrokov z omeškania, nasleduje výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorá zjavne navyšuje sumu z nesplatenej pohľadávky o poplatky za ohodnotenie, prípravu a realizáciu dražby a pod. a výrazne navyšuje majetkovú ujmu pri odpredaji za nevýhodnú cenu, takže konečná cena úveru aj po započítaní straty z predaja na dražbe bude vysoko prevyšovať sumu nesplatenej pohľadávky. Podriadenie režimu Obchodného zákonníka zjavne navyšuje výšku nesplatenej pohľadávky od začiatku platnosti spornej úverovej zmluvy z dôvodu započítavania najskôr úrokov a až potom splátku istiny úveru a tiež podľa § 565 Občianskeho zákonníka „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“ a to, že „veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky“ v spornej úverovej zmluve dohodnuté určite nebolo.
25. Pokiaľ sa žalovaný v 1. rade v dôvodoch odvolania domáhal oboznámenia sa so zmluvou o zriadení záložného práva pred samotným rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia, táto požiadavka je podľa žalobcu absurdná, keďže je to práve žalovaný v 1. rade, ktorému je listina - zmluva o zriadení záložného práva dôverne známa, keďže iba žalovaný v 1. rade s ňou disponuje a žalobca si musel takúto listinu zaobstarať za poplatok na katastrálnom odbore okresného úradu. Veď práve na základe tejto listiny si žalovaný v 1. rade obhajuje svoje právo na výkon záložného práva. Jediný, kto sa nemal ako oboznámiť s touto listinou je práve žalobca a nie žalovaný v 1. rade, ktorý je jej jednostranným iniciátorom a zhotoviteľom. Rovnako podľa žalobcu žalovanému v 1. rade uniklo, že žalobca v pôvodnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia rozporoval jednostranne účinnú výšku pohľadávky na základe úverovej zmluvy č. 5019727042, ktorá obsahuje neprijateľné obchodné podmienky a ustanovenia, ktoré majú podstatný vplyv na určenie skutočnej výšky pohľadávky. Žalovaný v 1. rade určite nepotrebovať byť oboznamovaný so zmluvou o zriadení záložného práva, ktorú dôverne pozná. Keďže vyhlásenie predčasnej splatnosti nebolo v zmluve dojednané, nebol ho žalovaný v 1. rade oprávnený vyhlásiť. Podľa žalobcu neprijateľné podmienky v zmluve majú za následok neplatnosť celej zmluvy. Žalobca netajil súdu svoje omeškanie so splátkami a to, že požiadal veriteľa o odklad splátok. Veriteľ mal vedomosť, že sa žalobca dostal do nepriaznivej finančnej situácie, snažil sa s veriteľom situáciu riešiť a chcel udržať zmluvnú konečnú dobu splatnosti úveru do doby, kedy by sa situácia stabilizovala. Napriek tomu žalovaný 1/ zvolil agresívnu formu uspokojenia svojej pohľadávky a teraz sa cíti byť ukrátený, pokiaľ žalovaný v 1. rade považuje v dôvodoch odvolania riešenie situácie po dražbe za bezproblémové a jednoduché, zabúda na morálku a fatálne psychické, duševné a fyzické problémy, ktoré by mohli nastať žalobcovi a jeho manželke vzhľadom na vek a zdravotný vek v tomto veku. Po vysťahovaní sa by utrpeli značnú ujmu na majetku a osobných veciach, ktoré by nemali kam umiestniť. Došlo by k ich znehodnoteniu a žalobca s manželkou by skončili doslova na ulici. Zároveň žalovaný v 1. rade zabúda, že dražieb sa zúčastňujú aj špekulanti a známi dražobníkov, ktorí chcú lacno kúpiť a obratom výhodne kúpiť. Do dražby by tak predmetná nehnuteľnosť mohla niekoľkokrát zmeniť majiteľov nehovoriac o psychickej či duševnej ujme.
26. K odvolaniu žalovaného v 2. rade žalobca predovšetkým zdôraznil, že žalovaný v 2. rade produkuje množstvo tvrdení obhajujúcich svoj jediný záujem dražiť, dražiť a dražiť za každú cenu a svojou činnosťou produkovať zisk. Nepochopil, že súd má k dispozícii spornú úverovú zmluvu, ktorú súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú a tým ju ex offo podriadil súdnej kontrole. Nie je pravdivé tvrdenie odvolateľov, že žalobca nesplácal svoj záväzok počas konania, žalovaný v 1. rade veľmi dobre vie, že za rok 2018 v mesačných splátkach každý mesiac zaplatil spolu 2.150,00 eur, podľa finančných možností v mesiaci od 100 do 250 eur a pokračuje v tomto roku. Žalovaný v 2. rade si túto informáciu neoveril u žalovaného v 1. rade. Rovnako súd nezvýhodnil vlastnícke právo žalobcu pred právami žalovaného v 1. rade.
27. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
28. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až 358 CSP) bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP z hľadiska odvolaniami uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné.
29. Pokiaľ žalovaný v 2. rade v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, teda že neboli splnené procesné podmienky, v odvolaní nešpecifikuje, o aký dôvod porušenia procesných podmienok ide. Odvolací súd však poukazuje na to, že skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Teória civilného procesného práva rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania - t.j. v sporovom konaní žalobu, návrh na vydanie neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc súdu, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadne právne zastúpenia advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Odvolací súd uzatvára, že uplatnený odvolací dôvod žalovaným v 2. rade podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP nie je naplnený. Rovnako nie je žalovaným v 2. rade odôvodnený ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP.
30. Odvolací súd uzatvára, že neboli naplnené ani odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a d/ CSP. Žalovaný v 1. rade za nesprávny procesný postup znemožňujúci žalovanému v 1. rade, aby uskutočňoval patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, považuje nedoručenie listín a to vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovaných a nedoručenie príloh k tomu vyjadreniu, t.j. záložnej zmluvy. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že vyjadrenie žalobcu k odvolaniu z č.l. 45 spisu bolo súdom prvej inštancie doručené právnej zástupkyni žalovaného v 1. rade Advokátskej kancelárii Mária Grochová a partneri s.r.o., ako aj žalovanému v 2. rade Dražobníkovi s.r.o. Košice. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade prevzala vyjadrenie k odvolaniu 21.9.2018 a žalovaný v 2. rade 19.9.2018. Aj keď z poštových doručeniek nevyplýva, či vyjadrenie k odvolaniam bolo doručované spolu s prílohami, t.j. zmluvou o zriadení záložného práva a rozhodnutím Správy katastra Spišská Nová Ves o povolení vkladu záložného práva, odvolací súd dodáva, že aj keď nie je možné zistiť, či okresný súd spolu s vyjadrením žalobcu k odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade doručoval týmto žalovaným aj prílohy vyjadrenia žalobcu, tieto listiny žalovanému v 1. rade museli byť dôverne známe, keďže žalovaný v 1. rade bol zhotoviteľom záložnej zmluvy.
31. Odvolací súd rovnako uzatvára, že nie sú naplnené ani odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP ani nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu zakladajúca odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.
32. Správne prvoinštančný súd uzavrel, že pred zosplatnením úveru bol žalobca v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 1.883,60 eur a námietka žalobcu o nemožnosti zosplatnenia úveru bude síce riešená vo veci samej, avšak odvolací súd poukazuje na ust. § 565 Občianskeho zákonníka, že pokiaľ ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ako to bolo dohodnuté alebo rozhodnutím určené. Dohoda o splátkovom úvere neobsahuje takúto dohodu.
33. Odvolací súd dodáva, že dobrovoľná dražba tak ako je definovaná v zákone č. 524/2002 Z.z., ktorá predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktorá umožňuje vykonať civilný kolobeh (§ 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je typická tým, že ju nesprevádza preventívna súdna kontrola o neprijateľnosti zmluvných podmienok. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a pod. rozhodne súkromná osoba s tým, že dražbu vykoná ďalšia súkromná osoba, ktorá pri takejto činnosti sleduje zisk. Za takýchto okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa do času, kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok a rozhodne o vyrieši aj výšku pohľadávky, na ktorej nič nemení ust. § 33 ods. 2 druhá veta zákona č. 527/2002 Z.z., že záložný veriteľ sa zodpovednosti za škodu za nesprávnosť jeho vyhlásenia vo vzťahu k výške pohľadávky.
34. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak neodkladným opatrením dočasne pozastavil proces výkonu záložného práva v procese tzv. dobrovoľnej dražby, až kým sa vo veci samej nezistí, či je v súlade so zákonom, aby sa záložné právo vykonalo týmto spôsobom. Odvolací súd však dodáva, že súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť podať voči žalovanému v 1. rade iba žalobu vo veci samej o určenie výšky pohľadávky, istiny a príslušenstva z úveru poskytnutého na základe zmluvy o splátkovom úvere, keďže v pôvodnom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sám žalobca nenamietal, že záložné právo v zmysle § 151h ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka, že v čase kúpy bytu nadobúda byť nezaťažený záložným právom.
35. Nakoľko podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd sa po stotožnení s dôvodmi prvoinštančného súdu o naplnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia napadnuté uznesenie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP vo všetkých výrokoch vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
36. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, ale zo spisu nevyplýva vznik jeho nároku na náhradu trov odvolacieho konania, pričom úspešní žalovaní v 1. a 2. rade na ich náhradu nemajú nárok. Odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v súlade s ust. § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).