Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-128-2009.pdf
PDF · 152.78 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/128/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcov: 1/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX L. M. S., XXXX K. Z. M., U., 2/ Ing. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.. XX, C., zastúpených advokátom JUDr. Ladislavom Sirankom, Košúty č. 485, Košúty, proti žalovaným: 1/ A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č.. XX, C., 2/ B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č.. XX, C., zastúpeným spoločnosťou: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o. so sídlom Žilinská č. 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti
1. byt č. 36 na 9. poschodí situovaný na Q. V. Č.. XX, C., bytový dom súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa v okrese Bratislava III, v mestskej časti Bratislava Nové Mesto, katastrálne územie H. Z., ako spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7016/523549, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX katastra nehnuteľností, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor; 2. nebytový priestor - garážový box č. 2 - 366, prízemie, situovaný na S. V. N. C., garážového domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa v okrese Bratislava III, mestskej časti Bratislava Nové Mesto, katastrálne územie H. Z., ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach garážového domu o veľkosti 1482/551304, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX katastra nehnuteľností, vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, patrili ku dňu XX.XX.XXXX do výlučného vlastníctva G. S., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. Č.. XX, C..
II. Žalobcom 1/ a 2/ sa priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 15.12.2008 a postúpenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 04.11.2009 ako súdu miestne príslušnému na prejednanie a rozhodnutie sporu, sa právna predchodkyňa žalobcov - G. S., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Č.. XX, C. - prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie domáhala voči žalovanému 1/ ako jej synovi určenia, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, uzatvorená dňa 13.11.2007 medzi ňou ako darcom a žalovaným 1/ ako obdarovaným, je neplatná. Žalobu odôvodnila vecne tým, že na základe lekárskych potvrdení a ostatných listinných podkladov je nespochybniteľné, že právna predchodkyňa žalobcov v čase uzatvorenia darovacej zmluvy a podpísania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nebola z dôvodu dlhodobého vážneho zdravotného stavu a ťažkého zdravotného postihnutia, v dôsledku ktorého konala v duševnej poruche, schopná posúdiť následky svojho konania. Právna predchodkyňa žalobcov bola dlhodobo liečená na neurologickej ambulancii Euro-Neuro, s.r.o. u MUDr. Jarmily Bujdákovej pre chorobu nervového systému diagnostikovanú ako choroba Alzheimer a v zmysle lekárskych správ sa jej zdravotný stav dlhodobo (najmä v relevantnom časovom období) nachádzal na stupnici GIR 2, v dôsledku čoho nebola schopná uvedomiť si racionálne a logické dôsledky svojho konania. Žalovaný 1/ využil neprítomnosť ostatných rodinných príslušníkov, nakoľko sa títo zdržujú v zahraničí a v novembri 2007 dal právnej predchodkyni žalobcov bez jej vedomého súhlasu podpísať predmetné zmluvné dokumenty, na základe ktorých príslušná Správa katastra vlastnícke právo k nehnuteľnosti dňa 11.03.2008 na základe predmetnej darovacej zmluvy zavkladovala. Zdôraznila, že podľa znaleckého posudku P. Fouilleta, znalca odvolacieho súdu mesta Grenoble, Francúzsko, zo dňa 16.05.2008, boli jej kognitívne funkcie vážne narušené od mája 2007 a pravdepodobne už dávno predtým, a preto je zjavné, že už od tohto dátumu a určite v mesiaci november roku 2007 bola nespôsobilá na podpisovanie akéhokoľvek právneho dokumentu. Zastávala názor, že napriek vedomosti žalovaného 1/ o jej duševnej poruche a jej následkoch, teda straty či výpadkoch pamäti, straty orientácie, neschopnosti zabezpečiť si základné životné potreby a starostlivosť, dal jej úmyselne podpísať predmetné zmluvné dokumenty, čím využil stav jej duševnej poruchy za účelom osobného obohatenia vo forme prevodu jej výlučného vlastníctva v jeho prospech, a to za využitia neprítomnosti jej dcéry (žalobkyne 1/), ktorá sa zdržuje v zahraničí a proti vedomému súhlasu právnej predchodkyne žalobcov. S poukazom na § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovala darovaciu zmluvu zo dňa 13.11.2007 za neplatnú, nakoľko v čase jej uzatvorenia už dlhšie trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení právna predchodkyňa žalobcov odôvodnila stavom právnej neistoty vyplývajúcej z jej neistého postavenia ako účastníkov právnych vzťahov, poukazujúc pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 17/92 a splnenie podmienky na podanie určovacej žaloby podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Skutkové tvrdenia podporila dôkazne znaleckým posudkom MUDr. P. Fouilleta zo dňa 16.05.2008, lekárskymi správami MUDr. Jarmily Bujdákovej zo dňa 26.07.2007, 21.08.2007 a 06.12.2007, potvrdením, ktoré vystavil MUDr. Philippe Neel dňa 19.05.2008, posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 08.07.2008, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 09.07.2008, darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 13.11.2007, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX vyhotoveným dňa 01.07.2008, žiadosťou o vrátenie kľúčov zo dňa 20.05.2008, oznámením Československej obchodnej banky, a.s. zn. R/9463/24106030/08 zo dňa 06.01.2009, výpismi z účtu N. R., výpismi z vlastného sporožírového účtu a oznámením o kontaktnej adrese zo dňa 08.03.2009.
2. Žalovaný 1/ sa písomne vyjadril k žalobe dňa 27.03.2009 a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že považoval za účelové tvrdenie, že jeho matka (právna predchodkyňa žalobcov) podpisovala zmluvné dokumenty v duševnej poruche a nebola spôsobilá posúdiť následky svojho konania s tým, že predovšetkým to nie je pravda a podľa názoru viacerých odborných špecialistov ani nie je možné spätne stanoviť presný dátum, kedy takýto stav nastal. K meritu veci tiež uviedol, že k uzavretiu darovacej zmluvy došlo na naliehanie matky a vyslovene z jej podnetu, pričom v čase podpisu sa matka správala primerane svojmu veku a okolnostiam, sama sa mala viackrát vyjadriť, že sa cíti dobre a nepociťuje únavu. Mal za to, že k názorovej zmene u matky došlo až po jej odchode do zahraničia evidentne pod vplyvom sestry žalovaného 1/, ktorá hľadá dôvody a postupuje účelovo. Dodal, že o matku sa vždy staral podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Žalovaný 1/ tiež poukázal na rozpor v tvrdeniach právnej zástupkyne, ktorá na jednej strane považuje svoju klientku za nesvojprávnu a dovoláva sa neplatnosti jej prejavu vôle, ale na druhej strane koná na základe jej prejavu vôle, ktorý akceptuje. Napokon namietol miestnu príslušnosť Okresného súdu Pezinok na prejednanie a rozhodnutie posudzovaného sporu. Podaním zo dňa 05.10.2009 žalovaný 1/ doplnil svoje vyjadrenie s tým, že z lekárskych správ spísaných MUDr. Jarmilou Bujdákovou ako aj lekárskeho potvrdenia spísaného vo Francúzsku MUDr. Philippem Neelom vôbec nevyplýva, že právna predchodkyňa žalobcov pri podpise darovacej zmluvy, ktorý si nechala úradne osvedčiť u notára, konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, pričom túto podstatnú skutočnosť môže dosvedčiť p. Z. Š., pracovníčka poverená notárom, ktorá osvedčenie podpisu realizovala. Znalecký posudok zo dňa 16.05.2008 spísaný vo Francúzsku MUDr. P. Fouilettom považoval za krajne nevierohodný dôkaz, nakoľko bol vydaný na žiadosť dcéry pacientky (žalobkyne 1/), ktorá má nespochybniteľný osobný záujem na výsledku sporu, a preto navrhol vo veci nariadiť riadnu súdno-psychiatrickú expertízu znalcom z odboru psychiatria. K správaniu a starostlivosti o svoju matku navrhol výsluch svedkov - bezprostredných susedov na Q. V. Č.. XX N. C. a jeho rodinných príslušníkov. Odchod právnej predchodkyne žalobcov do Francúzska označil za neočakávaný a zinscenovaný žalobkyňou 1/ ako súčasť stratégie spochybniť jej slobodné, určité a vážne rozhodnutie darovať byt a garáž jej synovi. Žalovaný 1/ prezentoval názor, že práve žalobkyňa 1/ ako jeho sestra ho začiatkom roku 2007 oslovila s návrhom, že by bolo dobré, keby ich matka previedla predmetný byt s garážou do ich podielového spoluvlastníctva s rovnakým podielom (každý v 1-ci), žalobkyňa 1/
však nebola súčinná pri vybavovaní podkladov na uzavretie darovacej zmluvy a napokon na jeseň roku 2007 právna predchodkyňa žalobcov sa rozhodla previesť uvedené nehnuteľnosti s vecným bremenom ich doživotného užívania na žalovaného 1/, nakoľko na základe zlých skúseností vo Francúzsku u svojej dcéry chce dožiť v opatere žalovaného 1/ a jeho rodiny. Následne, keď dňa 30.1.2008 pricestovala žalobkyňa 1/ po niekoľkých rokoch z Francúzska na Slovensko a dozvedela sa o darovaní nehnuteľností výlučne v prospech žalovaného 1/, začala konať a odviezla matku so sebou natrvalo do Francúzska, pričom žalovanému 1/ cieľavedome zamedzovala akýkoľvek (i telefonický) kontakt s ňou. Pokiaľ ide o zdravotný (najmä psychický) stav právnej predchodkyne žalobcov, žalovaný 1/ bol presvedčený, že v rozhodnom čase fungovala samostatne, aktívne a s jasnou mysľou, sama si varila, prala a bola úplne samoobslužná. Na podporu svojich tvrdení o psychickom stave svojej matky v čase podpisu darovacej zmluvy poukázal na splnomocnenie, ktoré udelila na zastupovanie v spore právnickej spoločnosti, podpis na návrhu zo dňa 05.12.2008, ako aj list zo dňa 08.03.2009, ktorý adresovala na Okresný súd Pezinok.
3. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 37P/120/2009-45 zo dňa 23.02.2010 uznal na území Slovenskej republiky rozhodnutie Inštančného súdu v Grenobli, Francúzska republika, oddelenie ochrany dospelých - č. RG: 09/00074, pracovňa 2, zo dňa 18.06.2009, ktorým bola zverená pani G. R., ovdovená S., nar. XX.XX.XXXX v Z., bytom XX L. M. S., XXXXX K.. Z. M. V., do poručníckej opatery s dĺžkou výkonu opatrenia na 60 mesiacov a ako poručníčku za účelom zastupovania jej osoby a správy jej majetku určil pani K. K. (žalobkyňu 1/).
4. Podaním zo dňa 15.06.2010 sa žalobkyňa 1/ ako poručníčka svojej matky (právnej predchodkyne žalobcov) vyjadrila k vyjadreniu žalovaného 1/ a doplnila žalobu o nové podstatné skutočnosti, ktoré majú potvrdiť fakt, že G. S. konala v duševnej poruche, ktorá ju robila na právny úkon neschopnou, a to že na základe znaleckého posudku súdnej lekárky M.L. Chardon-Tourné sa G. S. vzhľadom na jej vážny zdravotný stav dostala pod právnu ochranu najvyššieho stupňa, keď súd v Grenobli dňa 18.06.2009 určil jej dcéru K. K. za jej poručníčku a toto rozhodnutie bolo uznané Okresným súdom Bratislava III dňa 23.02.2010. Poukázala na viacnásobné hrubé porušenia dobrých mravov žalovaným 1/ voči jeho matke a porušovanie výkonu práv z vecného bremena vzniknutého darovacou zmluvou, nakoľko jeho matka nemá prístup do bytu a garáže a ani k vlastnej pošte, pretože vo februári 2009 žalovaný 1/ s využitím jej neprítomnosti dal vymeniť kľúče od bytu bez toho, aby matku upovedomil a zaslal jej nové kľúče. Poukázala na trestné oznámenia podané voči žalovanému 1/, ktorý po smrti N. R. - brata G. S. - ukradol kreditnou kartou z bežného účtu zosnulého strýka sumu 126.285,97 CZK, čím okradol vlastnú matku, jedinú dedičku pána R.. Mala za to, že žalovaný 1/ svojej matke neposkytol potrebnú starostlivosť v chorobe a starobe, nezaviedol ju načas k neurológovi, (prvýkrát až po podpísaní darovacej zmluvy), pričom diagnostiku Alzheimerovej choroby (DAT), o ktorej bol poučený 06.12.2007 s tým, aby matku strážil, sestre zámerne zatajil. K námietkam žalovaného 1/, týkajúcim sa výpovednej hodnoty lekárskych správ o duševnej poruche G. S. uviedla, že dňa 26.07.2007 bratislavská neurologička MUDr. Bujdáková diagnostikovala DAT, teda demenciu typu Alzheimer a táto diagnostika bola potvrdená CT s nálezom ľahšej atrofie, majúc za to, že absencia nádoru mozgu znamená, že demencia je spôsobená chorobou Alzheimer. K tvrdeniu žalovaného 1/, že právna predchodkyňa žalobcov nevykazovala žiadne známky zmätenosti pri overovaní podpisu na darovacej zmluve, čo môže dosvedčiť i pracovníčka poverená notárom, žalobkyňa 1/ spochybnila hodnovernosť tejto pracovníčky a s poukazom na znalecký posudok doktorky M. L. Chradon Tourné z 18.12.2008 deklarovala, že postihnutie chorobou Alzheimer nie je v prvých piatich rokoch vôbec vidieť na fyzickom vzhľade pacienta. K pochybnostiam žalovaného 1/ o záveroch vyplývajúcich z lekárskej správy zo dňa 19.05.2008 namietla, že už na základe potvrdenia obvodného lekára Dr. Philippa Neela zo dňa 04.02.2008 zdravotný stav jej mamy bol zaradený do kategórie GIR 2 (najvyšší je GIR 1) a žiadal vybaviť pre ňu poručníctvo, následne bola vyšetrená neurológom Dr.Jean-Marc Gaiom, ktorý je predpísal Exelon - liek na chorobu Alzheimer a potvrdil diagnózu doktorky Bujdákovej. V súvislosti s objektivitou znaleckého posudku vydaného na žiadosť žalobkyne 1/ a jej osobného záujmu na výsledku sporu, táto uviedla, že na rozdiel od žalovaného 1/, ktorý stále obťažoval svoju matku, aby si s ním vymenila jeho byt v Senci, ona o byt v Bratislave záujem nemá, nakoľko sa na Slovensko nikdy nevráti, ale záujem o nehnuteľnosti by mohol mať vnuk právnej predchodkyne žalobcov - Z. S., ktorý bol darovacou zmluvou poškodený, a preto sa nechce podieľať na krádeži vlastnej matky a vlastného synovca. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa konania žalobkyne 1/, ktorým mala izolovať ich mamu od žalovaného 1/, uviedla, že žalovaný 1/ nejavil o ňu záujem, zatelefonoval jej do Francie len jediný raz a matka si dokonca nepriala, aby bol pochovaný v rodinnej hrobke a nechcela o ňom už nič v živote počuť. Žalobkyňa 1/ tiež vykreslila vývoj správania žalovaného 1/ už od jeho útleho detstva s tým, že trpel kleptomániou, čím strpčoval život celej rodine, rodičia ho však nedali liečiť a nakoniec sa sama matka stala jeho obeťou. Žalobkyňa 1/ poukázala na sled skutkových okolností ohľadom počiatkov a postupného priebehu choroby jej matky s tým, že začiatkom mája 2007 keď prišla matka znovu do Francie, jej psychický stav sa veľmi zhoršil. Informovala brata, že matka už nebude môcť cestovať sama autobusom, navyše po prechádzkach nevedela trafiť domov, mala kompulzívne chovanie, všetko schovávala majúc strach pred zlodejmi a o nič neprejavovala záujem. Jediné, čo ju zaujímalo bolo, kedy treba brať lieky a rátala peniaze, ktoré jej zvykla žalobkyňa 1/ dávať na prilepšenie penzie na Slovensku. V máji 2007, keď ju polícia doviedla domov, lebo sa znovu stratila, rozhodla sa zaviesť ju k francúzskemu obvodnému lekárovi, ktorý jej predpísal lieky na psychické problémy. Keď sa vrátila na Slovensko išla 21.07.2007 k neurologičke sťažujúc sa na problémy s pamäťou a lekárka diagnostikovala chorobu Alzheimer. Naposledy bola sama u lekárky 21.08.2008 (správne má byť „21.08.2007“), ale vtedy už ani nevedela povedať lekárke, či bola na žiadaných vyšetreniach. Mala za to, že žalovaný 1/ využil čas pred predpokladaným príchodom žalobkyne 1/ na Slovensko a dňa 13.11.2007 dal rýchlo podpísať matke darovaciu zmluvu vo svoj prospech bez toho, aby sa s ňou ako sestrou o tom porozprával. Až 06.12.2007, teda po podpísaní darovacej zmluvy zaviedol žalovaný 1/ matku k doktorke Bujdákovej, ktorá jej dala test MMS poukazujúci na jej vážny zdravotný stav. Z obavy o starostlivosť o matku zo strany žalovaného 1/, sa rozhodla svoju matku vziať okamžite k sebe do Francie a vysvetlila jej, čo sa stalo s jej nehnuteľnosťami. Matka neverila, že jej nehnuteľnosti sú teraz majetkom žalovaného 1/ a dodnes tomu neverí. Dňa 04.02.2008 advokátka žalobkyne 1/ skontaktovala žalovaného 1/ s matkinou žiadosťou o vrátenie nehnuteľností, žalovaný 1/ naťahoval vyjadrenie, avšak dňa 22.05.2008 s tým súhlasil, preto advokátka pripravila doklady, ale 27.05.2008 žalovaný 1/ jej oznámil, že si to rozmyslel a nehnuteľnosti matke nevráti. Znovu ponúkol, že sa so sestrou o nehnuteľnosti podelí, čo žalobkyňa 1/ odmietla s tým, že deliť sa bude musieť aj so synovcom Z. S.. Vzhľadom na psychický stav matky v čase podpísania darovacej zmluvy žalobkyňa 1/ považovala za nespornú skutočnosť, že daný právny úkon je zo zákona neplatný. Navyše zdôraznila, že žalovaný 1/ viacnásobne porušil dobré mravy tým, že sa o svoju matku nestaral tak, ako to jej zdravotný stav vyžadoval, neupovedomil svoju sestru o diagnóze choroby, kradol matke peniaze z bankového účtu, z vkladnej knižky a v hotovosti, znemožňoval jej vysporiadanie dedičstva po jej zosnulom bratovi v Čechách, z ktorého účtu tiež ukradol peniaze, čím ju ako jedinú dedičku okradol, dal vymeniť zámok na byte bez vedomia matky a bez toho, aby jej poslal kľúče a odmieta je vrátiť kľúče od garáže a poštovej schránky.
5. Žalovaný 1/ podaním zo dňa 19.08.2011 v rámci svojej procesnej obrany založenej na preukázaní skutočnosti, že jeho matka v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 13.11.2007 nekonala v duševnej poruche a že táto u nej vôbec neexistovala, poukázal na Protokol o predbežnom šetrení, ktorý s právnou predchodkyňou žalobcov ako dedičkou po jej bratovi N. R. dňa 22.07.2008 spísal súdny komisár - notár JUDr. Otakar Pánek a táto ho bez námietok vlastnoručne podpísala. V dedičskom konaní zdedila po bratovi okrem iného byt, ktorý bol na ňu riadne zapísaný v liste vlastníctva českými úradmi a tento pár mesiacov po jeho nadobudnutí slobodne, určite a vážne predala tretej osobe, s ktorou uzavrela riadnu kúpnu zmluvu. Svedeckú výpoveď Q.. B. O. označil za falošný a nevierohodný dôkaz o fyzickom a psychickom stave jeho matky, nakoľko vypovedala na objednávku žalobkyne 1/, má len farmaceutické vzdelanie a ako lekárnička nemôže spochybňovať prácu lekárky MUDr. Bujdákovej, ktorá sa o matku riadne a odborne starala. K okolnostiam predchádzajúcim a vedúcim k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy uviedol, že začiatkom roka 2007 sa sestra (žalobkyňa 1/) na neho obrátila so žiadosťou previesť byt a garáž darovacou zmluvou na nich oboch. Avšak na niekoľkonásobné telefonické urgencie z jeho strany o dodanie potrebných osobných údajov nereagovala. Na jeseň roku 2007 počas prítomnosti manželky žalovaného 1/ a jeho dcéry matka oznámila, že na základe zlých skúseností z posledných pobytov u sestry vo Francúzsku sa rozhodla definitívne natrvalo zostať na Slovensku a dožiť v opatere rodiny žalovaného 1/, pričom zárukou jej bola jeho starostlivosť najmä od skonu otca v roku 1985 a následne brata v roku 2001. Z uvedeného dôvodu sa právna predchodkyňa žalobcov rozhodla previesť nehnuteľnosti na žalovaného 1/ darovacou zmluvou s vecným bremenom doživotného užívania.
6. Podaním zo dňa 20.03.2012 žalobkyňa 1/ ako poručníčka svojej matky doplnila svoju žalobu o ďalšie prostriedky procesného útoku v podobe rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní a najmä trestného rozkazu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 3T 262/2011, ktorým bol žalovaný 1/ odsúdený za prečin krádeže a neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, ktorými trestnými činmi poškodil svoju matku.
7. Žalovaný 1/ podaním zo dňa 04.04.2012 považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa 1/ svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 06.09.2011 osvetlila pravú podstatu sporu, t. j. že jej matka nielen pri darovaní bytu a garáže, ale aj v jej neprítomnosti počas dedičského konania po jej nebohom bratovi a pri predaji bytu v Chodove konala samostatne a pri plnom vedomí bez akejkoľvek duševnej poruchy, zastávajúc názor, že žalobkyňa 1/ manipuluje od januára 2008 so svojou matkou, ktorá trpí bežnou stareckou demenciou a zosnovala legendu o chorobe Alzheimer a zaobstarala pochybné a nevierohodné znalecké posudky francúzskych lekárov o tomto predstieranom stave matky.
8. V priebehu konania dňa 15.01.2014 právna predchodkyňa žalobcov zomrela, ktorú právnu skutočnosť dokladovala žalobkyňa 1/ úmrtným listom zo dňa XX.XX.XXXX, vystaveným starostom mesta K. Z. M. V., U.. V dôsledku úmrtia G. S., rodenej R. a vzhľadom na jednoznačne prevažujúcu súdnu prax právny zástupca žalobcov zmenil žalobný návrh tak, aby súd určil, že nehnuteľnosti -
- byt č. 36, na 9. poschodí, situovaný v C., Q. XX, bytový dom súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa v okrese Bratislava III, mestskej časti Bratislava Nové Mesto, katastrálne územie H. Z., ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 7016/523549, zapísaný na LV č. XXXX katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor;
- nebytový priestor - garážový box č. 2 - 366, prízemie, situovaný v C., S. V.., garážového domu súpisné číslo XXXX, nachádzajúci sa v okrese Bratislava III, mestskej časti Bratislava Nové Mesto, katastrálne územie H. Z., ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach garážového domu o veľkosti 1482/551304, zapísaný na LV č. XXXX katastra nehnuteľností vedeného Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, patrili ku dňu XX.XX.XXXX do výlučného vlastníctva G. S., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, naposledy C. Q. XX (K. Z. C. „. XX“), C..
9. Uznesením č. k. 14C 128/2009-721 zo dňa 21.11.2014 (právoplatným dňa 03.12.2014) súd pripustil zmenu žalobného návrhu v zmysle požadovanej zmeny.
10. V rámci zisťovania okruhu dedičov po poručiteľke G. S. súd na základe oznámenia dedičskej kancelárie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 30D 423/2014 zo dňa 20.09.2017 ustálil nasledovný okruh zo zákona do úvahy pripadajúcich dedičov: K. K., nar. XX.XX.XXXX (žalobkyňa 1/), P.. Z. S., nar. XX.XX.XXXX (žalobca 2/) a B. S. (Y.), nar. XX.XX.XXXX (dcéra žalovaného 1/ ako nespôsobilého dediča).
11. Uznesením č. k. 14C 128/2009-997 zo dňa 05.11.2018 v spojení s opravným uznesením č. k. 14C/128/2009-1021 zo dňa 21.01.2019 súd pripustil, aby do konania vstúpila na stranu žalovaných B. N. (správne má byť „Y.“), nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, C. ako žalovaná 2/.
12. Súd prejednal spor na pojednávaniach dňa 02.11.2010, 06.09.2011, 05.04.2012, 06.11.2012, 10.10.2013, 24.02.2015, 27.02.2018, 15.01.2019 a 06.05.2019, vo veci vykonal kontradiktórne dokazovanie listinnými dôkazmi, znaleckými posudkami, výsluchom žalobkyne 1/ a žalovaného 1/, výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:
13. Právna predchodkyňa žalobcov G. S., rodená R. darovacou zmluvou zo dňa 13.11.2007 darovala žalovanému 1/ ako svojmu synovi nehnuteľnosti špecifikované v žalobnom návrhu v znení pripustenej zmeny žaloby s tým, že účastníci tejto darovacej zmluvy si zároveň dohodli vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo doživotného užívania nehnuteľnosti darcom a právo doopatrenia v starobe a chorobe. Výlučné vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol obdarovaný (žalovaný 1/) na základe právoplatného rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu o povolení vkladu č. V 36203/07 dňa 11.03.2008.
14. V konaní bolo medzi procesnými stranami nesporné, že žalovaný 1/ výlučné vlastnícke právo k darovaným nehnuteľnostiam právoplatne nadobudol. Spornou bola otázka zdravotného, najmä psychického stavu právnej predchodkyne žalobcov v čase uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy, nakoľko procesný útok žalobcov bol založený na skutočnosti, že darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že darkyňa v čase uzatvorenia darovacej zmluvy konala v stave duševnej poruchy spôsobenej chorobou Alzheimer, ktorá mala trvalý charakter a neumožňovala jej uvedomiť si a posúdiť dôsledky svojho konania, a preto ju robila neschopnou na takýto právny úkon.
15. Zo svedeckej výpovede Q.. B. O., povolaním lekárnička, vyplynulo, že osobne poznala G. S., a keď zistila, že stráca pamäť a nechodí nakupovať, snažila sa ešte pred aprílom 2007 o kontakt s jej dcérou (žalobkyňou1/), avšak k tomu nedošlo, pretože G. S. už zabúdala. Bola už v takom stave, že si nechodila sama nakupovať a svedkyňa ju niekedy vzala najesť sa. V apríli 2007 sa jej podarilo skontaktovať so žalobkyňou 1/, ktorá prišla na Slovensko, všetko jej vysvetlila a žalobkyňa 1/ si matku odviezla do Francúzska. Svedkyňa uviedla, že bola prekvapená, že ani na Slovensku ani vo Francúzsku nikto nepostrehol, že G. S. má Alzheimera, nakoľko podľa názoru svedkyne bola už asi šesť mesiacov pred aprílom 2007 vo veľmi zlom stave.
16. Zhodné tvrdenia o nepriaznivom fyzickom a psychickom stave G. S., zjavne pozorované v roku 2007, vyplynuli i z čestného prehlásenia Z. Y., bytom Q. Č.. XX, C., zo dňa 25.06.2011 pre účely trestného konania vedeného na Okresnej prokuratúre Bratislava III pod sp. zn. 4Pv 716/10 a na Krajskej prokuratúre v Bratislave pod sp. zn. 1Kpt 597/11-4. Menovaná vo svojom prehlásení potvrdila, že od roku 2007 pani G. S. nebola schopná sa o seba postarať, mala zjavné psychické poruchy, bola zanedbaná, v zlom fyzickom stave a veľmi schudnutá, pričom na jej zmenené správanie bola upozornená aj pracovníčkou Slovenskej sporiteľne na Q. V., kde bola klientkou, nakoľko nebola schopná sama spraviť zmenu v platení záloh na bývanie, a preto ako členka rady Spoločenstva vlastníkov bytov a blízka suseda pani S., išla s ňou do sporiteľne. Z. Y. tiež prehlásila, že susedia jej krátkodobo nosili lieky na žiadosť žalovaného 1/, keďže už nebola schopná to robiť sama a zastávala názor, že pani S. potrebovala už v tej dobe celodennú starostlivosť, nevedela si už navariť, oprať a udržiavať dennú hygienu a tento jej zhoršujúci stav bol badateľný a vykazoval známky dezorientácie a pomätenosti. Obdobné závery vyplynuli i z písomného svedectva G. Č., bytom Q. XX, C., suseda G. S., ktorá pre účely vyššie uvedeného trestného konania uviedla, že v roku 2007 sa psychický stav G. S. veľmi zhoršil. Nebola schopná sa o seba postarať, nakúpiť si alebo trafiť do bytu, bývala zmetená, dezorientovaná, na čo upozornila aj lekárnička z lekárne na Q. V., ktorá ju nie raz priviedla domov.
17. Zo žalobkyňou 1/ predloženého znaleckého posudku vypracovaného francúzskym lekárom - špecialistom na choroby nervového systému: MUDr. Pierre Fouillet, znalcom Odvolacieho súdu mesta Grenoble, ktorý dňa 16.05.2008 vyhotovil posudok na jej vlastnú žiadosť, vyplynulo, že pani G. S. prejavuje výrazné zhoršenie intelektuálnych funkcií spôsobené chorobou Alzheimer, na ktorú je liečená neurológom MUDr. Gaiom, ktorý jej predpísal špecifickú liečbu (Exelon) 28.02.2008. V posudku ďalej konštatoval, že momentálne sa u pacientky prejavujú poruchy v správaní, spojené s časovou a priestorovou dezorientáciou, masívnymi poruchami pamäti a nepoznávaním blízkych s tým, že jej narušené správanie sa začalo zjavne prejavovať v máji 2007 so značnými poruchami správania, ktoré si vyžiadali konzultáciu u jej obvodného lekára vo Francúzsku dňa 17.05.2007, ktorý jej predpísal liečbu pre mozgový tropizmus - Iskedyl. Zároveň zhrnul neurologické nálezy lekárskych správ MUDr. Jarmily Bujdákovej s tým, že pani S. absolvovala prvú neurologickú konzultáciu na Slovensku dňa 26.07.2007, neurológ si vyžiadal CT vyšetrenie mozgu a na jeho základe bola 21.08.2007 zistená kortikálna atrofia; pri kontrolnej konzultácii dňa 06.12.2007 u toho istého lekára bola požadovaná za nevyhnutnú špecifická liečba proti demencii z dôvodu značného poškodenia intelektuálnych funkcií s jasne patologickým skóre MMSE testu 19/30 a v ten deň jej bola predpísaná liečba pre chorobu Alzheimer - Reminyl. Vzhľadom na zlú znášanlivosť lieku MUDr. Gaio ho zamenil za Exelon. Na základe uvedených skutočností znalec dospel k záveru, že kognitívne funkcie pani G. S. boli vážne narušené od mája roku 2007 a pravdepodobne už dávno predtým, preto je zjavné, že pacientka od tohto dátumu nebola spôsobilá na podpisovanie akéhokoľvek právneho dokumentu, čo platí určite aj pre mesiac november 2007, t. j. mesiac pred objektívnym a číselným konštatovaním kognitívnej poruchy s významne narušeným skóre MMSE testu. Z potvrdenia vydaného na žiadosť žalobkyne 1/ dňa 19.05.2008 všeobecným lekárom MUDr. Philippem Neeelom vyplynulo, že podľa výsledkov biologických testov bola pani G. S. podvyživená.
18. Posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 08.07.2008 deklaruje nepriaznivý zdravotný stav a zdravotné postihnutie G. S.Í. s tým, že je odkázaná na starostlivosť v zariadení sociálnych služieb. Následne rozhodnutím zo dňa 09.07.2008 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave vyhovel žiadosti o vydanie preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím a určil mieru funkčnej poruchy G. S. na 80 %.
19. Žalovaný 1/ namietol vierohodnosť žalobkyňou zaobstaraného znaleckého posudku a mal za to, že ani z lekárskych správ MUDr. Bujdákovej a potvrdenia MUDr. Philippe Neela nevyplýva skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcov konala v čase uzatvárania darovacej zmluvy v duševnej poruche, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, preto navrhol vykonanie riadnej súdnoznaleckej expertízy z odboru psychiatria.
20. Zo znaleckého posudku č. 41/2012 a č. 52/2012 vypracovaného ku dňu 05.10.2012 psychiatrami MUDr. Miroslavom Čerňanom a MUDr. Elenou Mokrášovou pre účely trestného konania na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, odboru kriminálnej polície, oddelenia ekonomickej kriminality, ktorého predmetom bolo vyšetrenie duševného stavu poškodenej G. S., vyplynul záver, že poškodená trpí demenciou Alzheimerovho typu, pre ktorú nie je schopná adekvátne vnímať objektívnu realitu a okolité dianie s tým, že prvé príznaky porúch správania, ktoré u poškodenej svedčili pre postupné zhoršenie kognitívnych funkcií, boli zaregistrované v roku 2005/2006 s postupnou progresiou procesu a jednoznačným objektivizovaním kognitívneho deficitu v máji 2007 a následne v júli 2007. V období podpisu darovacej zmluvy dňa 13.11.2007 ako i v nasledujúcom období poškodená pre závažnú duševnú chorobu nebola schopná ovládať svoje konanie a rozpoznať dôležitosť svojho konania a jeho eventuálne následky, nebola schopná chápať zmysel právnych úkonov a realizovať právne úkony. Vyššie opísané poruchy psychických funkcií tak zabránili poškodenej G. S. rozpoznať podstatné od nepodstatného, došlo u nej ku strate súdnosti, kritickosti, nebola schopná postarať sa o seba, vykonávať právne úkony a vybavovať svoje záležitosti.
21. Svedkyňa MUDr. Jarmila Bujdáková, neurologička, na pojednávaní dňa 06.11.2012 vypovedala, že v období 26.07.2007 - 06.12.2007 bola diagnóza G. S. v štádiu začínajúceho ochorenia, a vzhľadom na to, že je neurológ, právnu spôsobilosť menovanej pacientky posúdiť nevie.
22. Žalovaný 1/ namietol i znalecký posudok č. 41/2012 a č. 52/2012 zo dňa 05.10.2012 z dôvodu, že ho nepovažoval za relevantný dôkaz, pretože bol realizovaný na objednávku žalobkyne 1/, ktorá na jeho spracovanie pripravila a poskytla znalcom nevierohodných a krajne zaujatých svedkov - Z. Y., G. Č. a Q.. B. O.Ú., pričom za jediného nezaujatého svedka považoval MUDr. Jarmilu Bujdákovú.
23. Vzhľadom na námietky žalovaného 1/ k doposiaľ žalobkyňou predkladaným znaleckým posudkom súd nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou. V znaleckom posudku Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku č. 12/2012, vypracovaného ku dňu 17.04.2013, znalec z odboru psychiatrie MUDr. Georgína Hrková a MUDr. Pavel Černák, PhD. dospeli k nespornému záveru, že priebeh diagnostikovanej duševnej poruchy chorobným spôsobom ovplyvňoval rozpoznávacie a vôľové schopnosti G. S., schopnosť správne vnímať dianie okolo nej, správne hodnotiť toto dianie v čase uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, schopnosť správne posúdiť význam a dôsledky, ktoré jej z podpísania zmluvy vyplynú. Zo znaleckého posudku teda vyplynulo, že pre chorobné poruchy pamäti, orientácie, intelektu nebola v tom čase schopná vnímať a chápať príčinné súvislosti diania v okolitej realite, rozlišovať podstatné od nepodstatného a predvídať následky svojho konania. Nebola teda schopná pochopiť význam predmetného právneho úkonu, pričom v neskoršom období sa jej schopnosť orientovať v realite postupujúcim procesom demencie stále zhoršovala až do súčasného stavu. Vzhľadom na aktuálny psychický stav pacientky v čase vypracovania znaleckého posudku znalci tiež uzavreli, že v čase špecifikovaných právnych úkonov vykonaných v priebehu roka 2008 G. S. nevedela pre zistenú duševnú poruchu rozpoznať ich obsah ani následky z nich plynúce.
24. Nakoľko žalovaný 1/ spochybnil i obsah kontrolného znaleckého posudku č. 12/2012 zo dňa 17.04.2013, namietajúc, že posudok sa môže vyjadriť len k aktuálnemu psychickému stavu právnej predchodkyne žalobcov, a preto nie je možné so stopercentnou istotou spätne stanoviť presný dátum, kedy takýto stav nastal, súd nariadil aj vykonanie kontroly znaleckého posudku č. 12/2012. Zo znaleckého posudku č. 21/2016 vypracovaného ku dňu 26.06.2016 znalcom z odboru psychiatria MUDr. Slávkou Lenerovou vyplynulo, že podľa údajov v zdravotnej dokumentácii a výsluchov svedkov je možné so stopercentnou istotou určiť, že dňa 13.11.2007 a dňa 15.11.2007 konala p. G. S. v duševnej poruche tak, ako tomu bolo aj dňa 22.07.2008 a 15.09.2008 u notára JUDr. Pánka v Českej republike.
25. Vo vzťahu k žalovaným 1/ namietaným lucídnym momentom G. S. znalkyňa konštatovala, že psychická výkonnosť človeka s DAT (Alzheimerovou chorobou) kolíše, a teda máva tzv. lucídne intervaly, kedy sa správa adekvátne a spoločensky nenápadne, no vzápätí nespoznáva blízkych a je dezorientovaný. Avšak skutočnosť, že menovaná mohla mať lucídne intervaly neznamená, že jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti sú v danom čase zachované, nakoľko ochorenie DAT robí človeka neschopným právnych úkonov.
26. Keďže žalovaný 1/ v konaní namietal obdobie, v ktorom sa malo začať zjavne prejavovať narušené správanie G. S., t. j. máj 2017, v ktorom mesiaci jej obvodný lekár vo Francúzsku predpísal liek pre liečbu mozgového tropizmu pod názvom Iskedyl a v tejto súvislosti spochybnil účel uvedeného lieku s tým, že ide o liek určený na rozširovanie ciev, znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že liek Iskedyl síce nie je určený na liečbu Alzheimerovej demencie, ale keďže patrí do skupiny látok, ktoré rozširujú cievy, používa sa aj na poruchy prekrvenia mozgu s kognitívnym deficitom, problémy s pamäťou atď.
27. K ostatnému znaleckému posudku č. 21/2016 žalovaný 1/ nemal námietky a nespochybňoval jeho hodnovernosť či správnosť zistení a záverov v ňom deklarovaných.
28. Zhodnotením všetkých v konaní vypracovaných znaleckých posudkov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k jednoznačnému záveru, že právna predchodkyňa žalobcov G. S. v čase uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy dňa 13.11.2007 trpela duševnou poruchou v dôsledku u nej diagnostikovanej chorobnej demencie typu Alzheimer, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. K takémuto zhodnému záveru totiž dospeli všetci znalci z odboru psychiatria, ktorí vypracovali vyššie uvedené znalecké posudky, a preto súd nemal žiadny dôvod pochybovať o správnosti a presvedčivosti ich odborných názorov.
29. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
30. Vzhľadom na citovaného ustanovenie a v posudzovanom spore zistený skutkový stav, že právna predchodkyňa žalobcov konala pri uzatváraní darovacej zmluvy v stave duševnej poruchy, v dôsledku ktorej nebola schopná na takúto zmluvu pristúpiť pre nedostatok jej rozumových a vôľových schopností dostatočne pochopiť a posúdiť obsah darovacej zmluvy, ako aj dôsledky z nej plynúce. Z uvedeného dôvodu je nutné predmetnú darovaciu zmluvu považovať za absolútne neplatný právny úkon, ktorá skutočnosť zakladá prejudiciálnu otázku pre opodstatnenosť žalobcami požadovaného určenia, že G. S. bola ku dňu svojej smrti (XX.XX.XXXX) výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom neplatnej darovacej zmluvy.
31. Odhliadnuc od skutočnosti, že na základe znaleckého dokazovania vo vzťahu k psychickému stavu právnej predchodkyne žalobcov v čase relevantnom pre daný spor, mal súd dostatočne preukázanú skutočnosť, na ktorej žalobcovia založili svoje prostriedky procesného útoku, súd len pre úplnosť uvádza, že v konaní vyšli na povrch aj skutočnosti týkajúce sa správania žalovaného 1/ k G. S. v podobe trestnej činnosti, ktorej sa voči nej ako vlastnej matke dopustil. Okresný súd Pezinok trestným rozkazom sp. zn. 3T 262/2011 zo dňa 28.12.2011 odsúdil žalovaného 1/ za prečin krádeže a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že v mesiaci október a november 2007 v Českej republike vykonal neoprávnené výbery finančnej hotovosti prostredníctvom bankomatovej karty vydanej na meno N. R., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel, čím sestre zosnulého - dedičke G. S. spôsobil škodu v celkovej sume 121.000,- Kč.
32. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že nakoľko žalovaný 1/ bol schopný dopustiť sa majetkovej trestnej činnosti a poškodiť tým svoju matku, a to presne v období, kedy s ňou uzatvoril predmetnú darovaciu zmluvu, nemohol byť dobromyseľným prijímateľom daru a mal motív spočívajúci v zištnom majetkovom prospechu, ktorý ho viedol zneužiť nepriaznivý psychický stav svojej matky a primäť ju k podpísaniu darovacej zmluvy.
33. S prihliadnutím na zhodné a jednoznačné závery znaleckých posudkov, súd považoval za nedôvodné a nadbytočné námietky žalovaných týkajúce sa zaujatosti a účelových výpovedí svedkov Q.. B. O., G. Č. a Z. Y., nakoľko tieto výpovede iba podporili správnosť skutkových zistení o zdravotnom stave a priebehu choroby G. S., avšak nosnými faktami pre posúdenie jej zdravotného stavu v rozhodnom čase boli údaje, ktoré sú obsahom zdravotnej dokumentácie a najmä z týchto informácií vychádzali znalci vo svojich posudkoch. Navyše aj otázky kladené stranami na súdnych znalcov boli svojou povahou zamerané na také skutočnosti, že odpovede znalcov museli zohľadňovať počiatok, priebeh, dynamiku vývoja choroby na základe pacientkou podstúpených lekárskych vyšetrení a nasadenej liečby.
34. Závery znaleckého posudku č. 21/2016 v konaní tiež ozrejmili skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcov v čase právnych úkonov, ktoré nastali v priebehu roka 2008, teda po uzatvorení predmetnej darovacej zmluvy v súvislosti s dedičským konaním po poručiteľovi N. R. (bratovi právnej predchodkyne žalobcov) a následným predajom nehnuteľnosti, ktorú táto zdedila, sa nachádzala v duševnom stave nespôsobilom na právne úkony, nakoľko v uvedenom období bolo degeneratívne ochorenie CNS u G. S. plne rozvinuté. Vzhľadom na to, že z hľadiska predmetu sporu (určenie, či mala G. S. ku dňu svojej smrti výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 13.11.2007) je relevantný zdravotný stav právnej predchodkyne žalobcov v čase podpisovania predmetnej darovacej zmluvy, v danom konaní sú preto bez právneho významu závery znaleckého posudku o zdravotnom stave G. S. v období ďalších (iných) právnych úkonov vykonaných až následne v priebehu roka 2008.
35. So zreteľom na znaleckými posudkami spoľahlivo zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom pre právne posúdenie sporu, ktorý jednoznačne preukázal, že právna predchodkyňa žalobcov v čase uzatvorenia predmetnej darovacej zmluvy trpela duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou, a preto darovacia zmluva nebola platným právnym úkonom, súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov P.. Z. S., Z.. B. S., P. C. a P.. P. É., ktorých navrhol vypočuť právny zástupca žalovaných, nakoľko ich výsluch, ako i výsluch znalkyne MUDr. Slávky Lenerovej, ktorá sa určito a jasne vyjadrila k zdravotnému stavu právnej predchodkyne žalobcov v znaleckom posudku č. 21/2016, by bol v danom štádiu konania nadbytočný a neúčelný.
36. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 06.05.2019 vyjadril nesúhlas s obsahom žalobného návrhu (petitu) v zmysle jeho pripustenej zmeny uznesením č. k. 14C 128/2009-721 zo dňa 21.11.2014 z dôvodu, že petit považuje za nesprávny, a preto by mal súd žalobu zamietnuť a s tým, že nakoľko proti tomuto procesnému rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, nemohol uvedenú námietku uplatniť skôr.
37. Súd v tejto súvislosti poukazujúc na zásadu sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) uvádza, že žalovaný 1/ splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie v konaní dňa 20.12.2016, a teda svoju námietku týkajúcu sa žalobného návrhu mohol uplatniť zjavne skôr v akomkoľvek procesnom podaní, návrhu či vyjadrení nasledujúcom po uvedenom dátume splnomocnenia alebo mohol predniesť uvedenú námietku už na pojednávaní dňa 15.01.2019, ktoré predchádzalo pojednávaniu, ktoré sa konalo dňa 06.05.2019. Navyše je potrebné uviesť, že ak právny zástupca žalovaných od nesprávnosti petitu odvodzoval neodôvodnenosť žaloby a žiadal ju zamietnuť, mohol svoju námietku uplatniť nezávisle od prípustnosti odvolania proti uzneseniu o pripustení zmeny žaloby kedykoľvek potom, a to v rámci prostriedkov procesnej obrany, čo však neurobil, preto súd na námietku v súlade s § 153 ods. 2 CSP neprihliadol. Nevyužitie tejto možnosti osvedčuje aj písomné podanie právneho zástupcu žalovaných zo dňa 29.09.2017, v ktorom súdu oznámil, že okrem doteraz v súdnom konaní prednesených prostriedkov procesnej obrany a útoku, vrátane všetkých návrhov na vykonanie dôkazov, nepredkladá žiadne ďalšie prostriedky a návrhy. Z uvedeného dôvodu súd považoval námietku právneho zástupcu žalovaných týkajúcu sa správnosti žalobného petitu za účelovú.
38. Aj napriek potrebe rešpektovať vyššie uvedenú koncentračnú zásadu súdneho konania súd zároveň zastáva názor, že žalobný petit je správny, nakoľko od začatia predmetného súdneho konania, ktorého pôvodným predmetom bolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy, sa zmenila situácia vo vzťahu k okruhu procesných strán. Pôvodným žalobcom v spore bola G. S. (matka žalobkyne 1/ a žalovaného 1/), preto predmetom ňou iniciovaného konania bolo určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorej účastníkmi bola ona ako darkyňa a žalovaný 1/ ako obdarovaný. Z dôvodu smrti G. S., ktorá právna skutočnosť nastala počas konania, právni nástupcovia žalobkyne správne zmenili žalobu tak, že upustili od určenia neplatnosti darovacej zmluvy, keďže zmluva ako právny úkon pôsobí inter partes - len medzi účastníkmi záväzkového vzťahu -a domáhali sa v súlade s § 137 písm. c) CSP určenia, že v čase smrti pôvodnej žalobkyne jej prislúchalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli zahrnuté do darovacej zmluvy. Vzhľadom na zmenu žaloby sa otázka určenia neplatnosti darovacej zmluvy tak stala predbežnou právnou otázkou pre určenie vlastníckeho práva ku dňu smrti právnej predchodkyne žalobcov. Súd preto nevzhliadol dôvod, pre ktorý by mal byť žalobný návrh nesprávny alebo v rozpore so zákonom, majúc za to, že je riadne určitý, zrozumiteľný, vykonateľný a absolútne nepredstavuje dôvod na zamietnutie žaloby.
39. Rovnako súd vyhodnotil ako tendenčnú námietku žalovaných, že v spore neexistuje naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení, nakoľko ak by žalovaní skutočne zastávali presvedčenie, že žaloba je nedôvodná už z titulu nesplnenia procesných požiadaviek vyžadovaných pre obsah žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, namietali by absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov od počiatku - v danom prípade najneskôr v Oznámení zo dňa 29.09.2017, v ktorom však právny zástupca žalovaných ani túto námietku neuplatnil.
40. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
41. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že určovacou žalobou sa možno domáhať vydania deklaratórneho rozhodnutia, ktorým sa určuje existencia (neexistencia) subjektívneho práva iba za predpokladu, že žalobca má na domáhanom určení naliehavý právny záujem. Vychádzajúc z platnej judikatúry naliehavý právny záujem má žalobca v prípade, ak by bez žiadaného určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom sa zúčastňuje, alebo ak by sa právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým.
42. Odhliadnuc od účelovosti námietky týkajúcej sa naliehavého právneho záujmu žalobcov na domáhanom určení, súd uvádza, že táto námietka je zároveň nedôvodná, pretože bez určenia, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam patrilo právnej predchodkyni žalobcov ku dňu jej smrti, by bolo právne postavenie žalobcov neisté ako aj ohrozené, nakoľko by neprichádzali do úvahy ako zákonní dedičia po nej ako poručiteľke, keďže titulom darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi právnou predchodkyňou žalobcov a žalovaným 1/, by vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam svedčalo výlučne žalovanému 1/ ako obdarovanému.
43. Právny zástupca žalovaných napokon na pojednávaní dňa 06.05.2019 namietol, že žalovaná 2/ nemohla včas uplatniť prostriedky procesnej obrany, nakoľko do konania vstúpila až v roku 2019. Súd konštatuje, že uvedená námietka nemôže obstáť, nakoľko žalovaná 2/ písomne splnomocnila právneho zástupcu na zastupovanie v konaní dňa 05.12.2019 a od tohto okamihu mal dostatok času, aby uplatnil v mene žalovanej 2/ osobitné prostriedky procesnej obrany, ak to považoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Súd však zastáva názor, že sám právny zástupca nemal potrebu osobitne vo vzťahu k žalovanej 2/ uplatňovať iné prostriedky procesnej obrany ako vo vzťahu k žalovanému 1/, keďže z predmetu sporu je zrejmé, že rozsudok v posudzovanej veci sa musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalovaný. Z uvedeného vyplýva existencia nerozlučného spoločenstva na strane žalovaných, keď oba subjekty vystupujúce na strane žalovaných majú spoločnú povinnosť rešpektovať rozhodnutie vo veci určenia vlastníckeho práva, čo vyplýva aj zo samotnej povahy vlastníckeho práva ako absolútneho práva, ktoré pôsobí voči všetkým (erga omnes).
44. Z vyššie uvedených dôvodov súd na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý podriadil zodpovedajúcemu právnemu stavu (príslušnej právnej norme), súd dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
45. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešným žalobcom priznal proti neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.