Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-190-2013.pdf
PDF · 113.39 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/190/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcu GRAND HOUSE, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 36 790 893 proti žalovanému Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, 811 01 Bratislava, IČO: 00 603 481v konaní o určenie neplatnosti Dohody o uznaní záväzku z 20.04.2012, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.10.2013 domáhal, aby súd určil neplatnosť dohody o uznaní záväzku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania dôvodiac, že strany podpísali dňa 10. 3. 2009, resp. 11.3. 2009 Zmluvu o nájme pozemku č. 08-83-0138-09--00. Následne dňa 20.4.2012 uzatvorili Dohodu o uznaní záväzku a jeho zaplatení, v ktorej žalobca uznal svoj záväzok na úhradu nedoplatku na nájomnom s prísl. vyplývajúci zo zmluvy o nájme. Žalobca sa domáhal určenia podľa § 80 písm. c) OSP, že dohoda o uznaní záväzku je neplatná. Žalobca tvrdil naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobca uviedol, že dohoda o uznaní záväzku je neplatná, pretože nájomná zmluva nebola nikdy riadne uzavretá. Každý z účastníkov podpísal nájomnú zmluvu s iným obsahom; nikdy neprišlo ku konsenzu účastníkov o celom jej obsahu. Dohodu o uznaní záväzku považoval žalobca za neplatnú, pretože aj samotná nájomná zmluva je neplatná. Podľa žalobcu je nájomná zmluva neplatná z dôvodu, že žalovaný nemohol žalobcovi prenechať do užívania pozemok, ktorý už žalobca oprávnene užíval na základe zákonného vecného bremena; takéto plnenie je nemožné, príp. chýba vážnosť vôle zmluvných strán uzavrieť Zmluvu; ďalej z dôvodu, že podstatné náležitosti nájomnej zmluvy, a to predmet nájmu a výška nájomného sú vymedzené neurčito a nakoniec absentuje pojmový znak nájomnej zmluvy dočasnosť nájmu . Ďalej žalobca pokračoval v špecifikácii neplatnosti dohody o uznaní záväzku pre neurčité vymedzenie právneho dôvodu uznaného záväzku ako podstatnej náležitosti dohody o uznaní záväzku . Naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o uznaní záväzku odôvodnil žalobca tým, že sa nachádza v procese jeho likvidácie a žalovaný do likvidácie prihlásil o. i. tvrdené pohľadávky na zaplatenie dlžného nájomného a súvisiacich sankcií, ktoré mal žalobca uznať v dohode o uznaní záväzku. Likvidátor žalobcu sa domnieva, že existujú dôvody, pre ktoré bola dohoda o uznaní záväzku uzavretá neplatne. Vzhľadom na to sa stalo sporným, či nastali právne dôsledky uvedené v § 558 Občianskeho zákonníka, a teda či platí právna domnienka o existencii dlhu v čase jeho uznania žalobcom. Tým sa i právne postavenie žalobcu (aj žalovaného) stalo neistým, pričom určovacím výrokom bude táto neistota odstránená. Bez určovacieho výroku bude ohrozené právo žalobcu riadne ukončiť likvidáciu jeho majetku. Bez rozhodnutia súdu žalobca, resp. jeho likvidátor, nevie, či má na Dohodu o uznaní záväzku hľadieť ako na platný právny úkon so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Žalobca má za to, že k uzavretiu
nájomnej zmluvy nedošlo, preto neexistuje právny titul, z ktorého by vyplýval záväzok na zaplatenie nájomného a sankcií uznaný v dohode o uznaní záväzku. Každá zo zmluvných strán podpísala inú verziu obsahu nájomnej zmluvy, teda nevznikol konsenzus o celom jej obsahu. Návrh nájomnej zmluvy bol žalobcom prijatý (akceptovaný) s iným znením čl. I ods. 1. Preto v zmysle § 44 ods. 2 OZ išlo o odmietnutie návrhu a o nový návrh. Tento nový návrh žalovaný dodatočne nepodpísal - neakceptoval. Preto nemohlo dôjsť k uzavretiu nájomnej zmluvy, a to ani v znení pred úpravou čl. I ods. 1, ani v znení po úprave čl. I ods. 1 nájomnej zmluvy. K záveru o neplatnosti dohody o uznaní záväzku je potrebné dospieť aj prípade, ak právny titul uznaného záväzku (zmluva) síce existuje, avšak je neplatný. Účelom nájmu dojednaného nájomnou zmluvou bolo užívanie pozemkov žalovaného pod stavbami žalobcu (čl. I ods. 3 zmluvy). Žalovaný však nemohol žalobcovi prenechať do užívania pozemky pod stavbami žalobcu, pretože žalobca ich už oprávnene užíval na základe zákonného vecného bremena. Takéto plnenie bolo nemožné, príp. chýbala vážnosť vôle zmluvných strán dojednať prenechanie už užívaných pozemkov do užívania. Nie je objektívne možné niekomu prenechať do užívania vec, ktorú už oprávnene užíva. Ak žalobca v čase uzavretia nájomnej zmluvy mal zo zákona právo zodpovedajúce vecnému bremenu - právo užívať cudzí pozemok pod stavbami žalobcu, nájomná zmluva je od počiatku neplatným právnym úkonom pre nemožnosť plnenia . Stavba so súp. č. 752 vznikla v roku 1995, kedy bola skolaudovaná. Druhá stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku s parc. č. 10800/11 je „vsadená" do obvodových múrov stavby so súp. č. 752 ; preto nemohla vzniknúť skôr ako stavba so súp. č. 752 . Ustanovenia § 23 ods. 5 a § 24 ods. 1 z.č. 182/1993 Z.z. v rozhodnej časti nadobudli účinnosť 1. 9. 1993, t. j. v čase vzniku oboch stavieb už boli účinné. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu preto prvýkrát vzniklo zo zákona pôvodnému vlastníkovi stavieb v čase ich postavenia. Nakoľko ide o právo „in rem" spojené s vlastníctvom stavieb stojacich na cudzích pozemkoch, patrí každému ďalšiemu nadobúdateľovi stavieb. Žalobca spolu s nadobudnutím vlastníctva k týmto stavbám v roku 2007 (teda ešte pred uzavretím Zmluvy), nadobudol aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu - tzv. právo stavby. Podľa právoplatného kolaudačného rozhodnutia je stavba so súp. č. 752 (postavená na pozemkoch s parc. č. 10800/18 a 10800/19) určená na iné účely ako bývanie , preto nespĺňa zákonnú definíciu bytového domu a ide o budovu, ktorá nemá charakter bytového domu podľa § 24 ods. 1 z.č. 182/1993 Z.z.. Charakter predmetnej stavby ako nebytovej budovy vyplýva i zo zápisu v katastri nehnuteľností. Na LV č. 1546, k. ú. Nivy, sú oba pozemky, na ktorých stavba stojí, označené kódom 16 -pozemky, na ktorých je postavená nebytová budova označená súpisným číslom. Pokiaľ ide o stavbu bez súp. č. umiestnenú na pozemku s parc. č. 10800/11, ide len o konštrukciu prestrešenia rampy pre zásobovanie, ktorá prečnieva nad pozemok s parc. č. 10800/11 zo západnej strany pozemku s parc. č. 10800/18. Samotná rampa je stavebnou súčasťou stavby so súp. č. 752. Rovnako ako samotná rampa, aj konštrukcia jej prestrešenia je z občianskoprávneho hľadiska súčasťou hlavnej veci - stavby so súp. č. 752. Konštrukcia prestrešenia rampy je stavebne spojená s hlavnou stavbou so súp. č. 752 a vzhľadom na (jediný možný) spôsob jej použitia, výlučnú funkčnú väzbu so stavbou so súp. č. 752, spôsob jej umiestnenia a jej rozmery určené na mieru k hlavnej stavbe nepochybne patrí k stavbe so súp. č. 752. Keďže každá súčasť veci sleduje osud hlavnej veci, ktorej je súčasťou, aj na konštrukciu prestrešenia rampy sa vzťahuje právny režim ako na stavbu so súp. č. 752. Žalobca mal v čase uzavretia Zmluvy zákonné právo zodpovedajúce vecnému bremenu aj vo vzťahu k pozemku pod konštrukciou prestrešenia rampy - pozemku s parc. č. 10800/11. Zmluva je v celom rozsahu neplatná pre nemožnosť plnenia, príp. pre absenciu vážnosti vôle zmluvných strán uzavrieť nájomnú zmluvu. Za ďalší samostatný dôvod, pre ktorý je nájomná zmluva (a následne aj dohoda o uznaní záväzku) neplatná považuje žalobca neurčité vymedzenie podstatných náležitostí nájomnej zmluvy , a to predmetu nájmu a výšky nájomného. Neurčitosť podstatnej náležitosti zmluvy spôsobuje neplatnosť celej zmluvy. V posudzovanom prípade ide o pozemky - 3 parcely identifikované v čl. I ods. 1 nájomnej zmluvy. V nájomnej zmluve nie je správne uvedené číslo listu vlastníctva, na ktorom sú pozemky v katastri nehnuteľností vedené. Predmet nájmu je vymedzený neurčito aj preto, lebo ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 v čl.1 nájomnej zmluvy si navzájom odporujú. Je vylúčené, aby žalovaný prenechal žalobcovi do nájmu všetky tri pozemky v celosti a zároveň aby žalobca tieto pozemky v celosti využíval ako pozemky pod uvedenými stavbami. Ak chcel žalovaný žalobcovi prenechať do nájmu všetky tri pozemky v celosti, potom nemohol vymedziť ako účel nájmu - užívanie pozemkov pod stavbou s.č. 753, ktorý objektívne nie je dosiahnutý ani dosiahnuteľný vo vzťahu ku všetkým trom pozemkom v celosti. Nie je možné jednoznačne identifikovať, či predmetom nájmu majú byť skutočne všetky tri pozemky v celosti, alebo len tie ich časti, na ktorých stoja obe predmetné stavby. Žalobca považuje za neurčité dojednanie o výške nájomného v nájomnej zmluve, keď slovné vyjadrenie v zátvorke je v rozpore s číselným vyjadrením nájomného. Podľa žalobcu je nájomná zmluva neplatná aj pre absenciu pojmového znaku nájomnej zmluvy, a to dočasnosti nájmu. Žalovanému bola ponechaná možnosť
ukončiť nájomnú zmluvu z akéhokoľvek dôvodu či bez dôvodu, avšak žalobcovi bola táto možnosť zásadným spôsobom obmedzená. Z rozsahu výpovedných dôvodov žalobcu je zrejmé, že ide len o formálne ustanovenie, ktorého realizácia v praxi takmer neprichádza do úvahy. Kým žalovaný môže zmluvu kedykoľvek vypovedať, žalobca ju vypovedať de facto nemôže. Zmluva nepočíta s možnosťou jej výpovede žalobcom v prípadoch, kedy si to situácia z povahy veci zjavne vyžaduje. Žalobca je napríklad nútený zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalovaným a platiť mu nájomné v celom dojednanom rozsahu aj vtedy, ak dôjde k zmene rozsahu užívania prenajatých pozemkov (napr. po stavebných úpravách a zmenšení pôdorysu stavby). Práva zmluvných strán vo vzťahu k možnosti ukončiť nájom sú vo výraznej nerovnováhe a na strane žalobcu nie je zachovaná podmienka dočasnosti nájomného vzt'ahu, a preto je nájomná zmluva neplatná. Neplatnosť nájomnej zmluvy má za následok neplatnosť dohody o uznaní záväzku . Podľa žalobcu je neplatná aj samotná dohoda o uznaní záväzku, pretože právny dôvod uznaného záväzku ako jej podstatná náležitosť je vymedzený neurčito. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 22.10.2018 žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a uviedol, že strany sporu dňa 11. 3. 2009 uzatvorili Zmluvu o nájme pozemku č. 08-83-0138-09-00. Dňa 20. 4. 2012 uzatvorili Dohodu o uznaní záväzku a jeho zaplatení. V konaní sa žalobca domáha určenia neplatnosti dohody, ktorou žalobca ako dlžník uznal pohľadávku žalovaného ako veriteľa čo do základu a výšky a zaviazal sa ju uhradiť v dohodnutých splátkach spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Žalobca považuje dohodu za neplatnú, pretože aj samotná zmluva je neplatná. S týmto tvrdením žalovaný nesúhlasil, nakoľko v konaní o určenie neplatnosti zmluvy z dôvodu, že táto nebola nikdy riadne uzavretá, ktoré sa konalo na Okresnom súde Bratislava I, pod. sp. zn. 30Cb/189/2013. bolo rozsudkom zo dňa 4. 12. 2017 rozhodnuté vo veci tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamieta. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 2. 2018. Ďalej žalobca tvrdil pre prípad posúdenia nájomnej zmluvy ako platnej, že dohoda je neplatná, pretože právny dôvod uznaného záväzku ako podstatná náležitosť dohody je vymedzený neurčito. Podľa dohody má ísť o zmluvu, na základe ktorej sa žalobca stal nájomcom pozemkov - troch parciel s č. 10800/11, 10800/18 a 10800/19 zapísaných na LV č. 1546, avšak v skutočnosti na LV č. 797. Žalovaný bol toho názoru, že dohoda bola riadne uzavretá na základe zhodných prejavov vôle oboch účastníkov. Títo mali záujem a dobrovoľne uzavreli dohodu, o čom svedčia ich súhlasy, ktoré potvrdili podpismi na poslednej strane dohody. Jedná sa o zhodný prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto predpisom spájajú (§ 34 OZ). V súlade s ust § 37 ods. 3 OZ právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. V ďalšom považoval žalobca Dohodu za neplatnú, pretože zmluva je neplatná pre nemožnosť plnenia. Uviedol, že žalovaný nemohol žalobcovi prenechať do užívania pozemky pod stavbami žalobcu, pretože žalobca ich už užíval na základe zákonného vecného bremena. K tomu žalovaný uviedol, že na uzavretie akejkoľvek zmluvy resp. dohody je potrebný zhodný prejav vôle zmluvných strán. Je zrejmé, že ani žalobca nemal sám vedomosť o zákonnom vecnom bremene, inak by zrejme žiadnu zmluvu ani dohodu neuzatváral. Pokial' sa jedná o zákonné vecné bremeno zriadené na základe ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vyslovil žalovaný názor, že toto bremeno nemohlo byť zriadené, pretože budova nespĺňa základné znaky, ktoré predpokladá zriadenie vecného bremena. Stavba so súpisným číslom 752, Záhradnícka 95 v Bratislave nachádzajúca sa na parc. č. 10800/18 a 10800/19 nemôže byt' posudzovaná ako „bytový dom" podľa definície v § 2 zákona č. 182/1993 Z.z. Bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty, a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Nemôže byť použitá ani definícia podľa § 24 zákona č. 182/1993 Z.z. v ktorom sa uvádza, že ustanovenia tohto zákona týkajúce sa bytového domu sa vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, ak je v nich najmenej jedna tretina podlahovej plochy určená na bývanie a majú najmenej štyri byty. Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu s výnimkou § 7, 7a, 7b, 7c a 7d, § 29 a 29a ods. 1; na správcu týchto budov sa nevzťahuje osobitný predpis. Podľa názoru žalovaného predmetná budova „nespadá" ani do jednej z uvedených definícií. V predmetnej stavbe nie je ani jediný priestor určený výlučne na bývanie, teda na vznik zákonného vecného bremena nie sú splnené zákonné predpoklady. Na základe Kúpnej zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou FORESPO DUNAJ 4 a.s. vkladom V - 29779/12 zo dňa 14. 12. 2012 bol povolený vklad vlastníckeho práva k stavbám umiestnených na pozemkoch, ktoré boli predmetom nájmu v prospech nového vlastníka spoločnosti FORESPO DUNAJ 4 a.s. Dňa 20. 5. 2013 Hlavné mesto SR Bratislava ako predávajúci a spoločnosť FORESPO DUNAJ 4 a.s. uzavreli Kúpnu zmluvu a Zmluvu o zriadení vecného bremena č. 048801721300 (ďalej len „Kúpna
zmluva"), na základe V - 13825/13 zo dňa 22. 7. 2013 boli pozemky p. č. 10800/18 o výmere 3991 m2 a parc. č. 10800/19 o výmere 57 m2, k. ú. Nivy zapísané v prospech nového vlastníka. V čl. 3 ods. 1 Kúpnej zmluvy je uvedené, že predávajúci prehlasuje, že na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, bremená, ani iné právne povinnosti. Zároveň vyhlasuje, že k prevádzaným nehnuteľnostiam neexistujú žiadne práva tretích osôb okrem nájmu zriadeného Zmluvou o nájme pozemku č. 08-83-0138-09-00 zo dňa 11. 3. 2009 pre nájomcu spoločnosť GRAND HOUSE, s.r.o., so sídlom Hattalova 12/C, Bratislava, ktorá je v likvidácii a nájomné už dlhodobo neuhrádza. V čl. 2 Kúpna cena bola dohodnutá kúpna cena pozostávajúca z dvoch častí. Druhá časť kúpnej ceny tvorila náhradu za užívanie pozemkov v k. ú. Nivy, parc. č. 10800/18, 10800/19 o výmere 4048 m2, za obdobie od 14. 12. 2012 do podpisu kúpnej zmluvy. I z týchto skutočností vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach nebolo a ani nemohlo byť zriadené vecné bremeno ako tvrdí žalobca. Žalobcu považoval žalovaný za špekulatívnu a účelovú. Neplatnosti Dohody o uznaní záväzku ajeho zaplatení (ako aj neplatnosti Zmluvy o nájme pozemku č. 08-83-0138-09-00 v inom konaní) sa žalobca domáhal až potom ako sa spoločnosť dostala do finančných problémov a vstúpila do likvidácie. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o nájme pozemku č. 08-83-0138-09-00 , dohody o uznaní záväzku a jeho zaplatení, s obsahom prihlásenia pohľadávky do likvidácie z 06.02.2013 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav. 4. Žalobca ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ uzatvorili dňa 11.03.2009 Zmluvu o nájme pozemku č. 08-83-0138-09-00, predmetom ktorej bol prenájom pozemkov v Bratislave zapísaných v katastri nehnuteľností v k.ú. Nivy, na liste vlastníctva č. 797 ako parcela č. 10800/11, parcela č. 10800/18 a parcela č. 10800/19 o celkovej výmere 5553 m2 tak, ako sú zakreslené v kópii katastrálnej mapy, ktorá tvorila prílohu zmluvy. Dohodnutým účelom nájmu bolo užívanie pozemku pod stavbami súpisné číslo 752 a bez súpisného čísla. 5. Z dohody o uznaní záväzku a jeho zaplatení uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 20.04.2012 zistil súd, že žalobca uznal písomne svoj dlh na nájomnom, ktorý malo voči žalovanému vo výške 127.193,50 eur za obdobie druhej polovice roku 2010 a roku 2011 a zaviazal sa tento uhrádzať v splátkach vo výške a splatnosti dojednaných v dohode. 6. Žalovaný si prihláškou z 06.02.013 prihlásil do likvidácie žalobcu svoje pohľadávky z nájomnej zmluvy vo výške 147.175,95 eur, zo sankčnej faktúry č. 9117800052 vo výške 56.555,50 eur a zo sankčnej faktúry č. 9117800461 vo výške 18.533,16 eur. 7. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.10.2013 domáhal, aby súd určil neplatnosť dohody o uznaní záväzku dôvodiac, že strany sporu uzatvorili nájomnú zmluvu a následne dohodou o uznaní záväzku a jeho zaplatení, ktorou žalobca uznal svoj záväzok na úhradu nedoplatku na nájomnom s príslušenstvom vyplývajúceho zo zmluvy o nájme pozemku. Podľa žalobcu je dohoda neplatná, pretože zmluva o nájme pozemku nebola nikdy riadne uzavretá, keď každý z účastníkov podpísal zmluvu o nájme pozemkov s iným obsahom a neprišlo ku konsenzu účastníkov o celom jej obsahu. Neplatnosť dohody o uznaní záväzku dovodzuje žalobca aj zo skutočnosti, že samotná zmluva o nájme pozemku je neplatná, pretože žalovaný nemohol žalobcovi prenechať do užívania pozemok, ktorý už žalobca oprávnene užíval na základe zákonného vecného bremena, ďalej žalobca tvrdil neplatnosť nájomnej zmluvy pre absenciu určitého vymedzenia predmetu zmluvy a výšky nájomného ako podstatných náležitostí nájomnej zmluvy a nakoniec pre absenciu dočasnosti nájmu ako pojmového znaku nájomnej zmluvy. Naviac žalobca dovodzoval neplatnosť dohody o uznaní záväzku z dôvodov spočívajúcich v samotnej dohode. Dohoda o uznaní záväzku je podľa žalobcu neplatná, pretože právny dôvod uznaného záväzku je vymedzený neurčito. Naliehavý právny záujem odôvodnil žalobca tak, že sa nachádza v procese jeho likvidácie a žalovaný do likvidácie prihlásil aj pohľadávky na zaplatenie dlžného nájomného a súvisiacich sankcií, ktoré mal žalobca uznať v dohode o uznaní záväzku. Podľa žalobcu je teda sporné, či nastali dôsledky uvedené v § 558 Občianskeho zákonníka a platí teda právna domnienka o existencii dlhu v čase jeho uznania žalobcom. Tým sa podľa žalobca stalo právne postavenie žalobcu a žalovaného neistým, pričom určovacím výrokom bude táto neistota odstránená. Bez určovacieho výroku by podľa žalobcu bolo ohrozené jeho právo ukončiť likvidáciu jeho majetku, pretože likvidátor nevie, či má na dohodu o uznaní záväzku hľadieť ako na platný právny úkon so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. 8. Žalobca sa žalobou domáhal podľa § 80 písm. c) OSP platného a účinného v čase podania žaloby určenia neplatnosti dohody o uznaní záväzku.
9. Počnúc dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý bolo potrebné na postup súdu pri prejednávaní žaloby žalobcu v zmysle § 470 ods. 1 CSP použiť, a to z dôvodu okamžitej aplikability, na ktorej je Civilný sporový poriadok založený. Vychádzajúc z § 137 písm. d) CSP dospel súd k záveru, že v zmysle nových procesných pravidiel zavedených zákonom
č. 160/2015 Z.z. je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti, pričom domáhanie sa určenia neplatnosti dohody považuje súd za určenie právnej skutočnosti, tak ako to má na mysli citované zákonné ustanovenie, len ak by takéto oprávnenie žalobcovi vyplývalo z osobitného právneho predpisu tak, ako to vyžaduje § 137 písm. d) CSP. Inak povedané, žaloba o určenie neplatnosti dohody je žalobou podľa § 137 písm. d) CSP, preto súd musí ako predpoklad jej prípustnosti skúmať, či osobitný právny predpis pripúšťa, aby súd o takomto určení právnej skutočnosti vôbec rozhodoval. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia neplatnosti dohody o uznaní záväzku, nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je (v tom prípade by postačovalo preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení podľa § 137 písm. c) CSP), ale je formulovaná ako žaloba o určenie právnej skutočnosti (neplatnosti dohody o uznaní záväzku), ktorej prípustnosť môže byť založená len osobitným predpisom. V tomto prípade však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť napadnúť platnosť dohody o uznaní záväzku žalobou o určenie jej neplatnosti. Takýto výklad § 137 písm. d) CSP súdom, je odôvodnený aj obsahom dôvodovej správy ku citovanému ustanoveniu Civilného sporového poriadku. Prípad, kedy by mohol žalobca žalovať o určenie neplatnosti určitej právnej skutočnosti, pretože to pripúšťa osobitný predpis, je napr. žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu v súlade s § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka alebo žaloba o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou v súlade so Zákonníkom práce a pod., kedy výslovné ustanovenie príslušného právneho predpisu pripúšťa určenie takejto právnej skutočnosti. Pretože žaloba o neplatnosť dohody o uznaní záväzku , ako právnej skutočnosti, nie je prípustným procesným prostriedkom ochrany práva žalobcu, súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.
10. Pre úplnosť súd uvádza, že podľa konštantnej judikatúry žaloba na určenie neplatnosti dohody o uznaní záväzku kritéria naliehavého právneho záujmu nesplňuje. Posúdenie ne/platnosti dohody má totiž povahu otázky predbežnej ku vzťahu k existencii práva, a teda nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti dohody o uznaní záväzku.
Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti návrhu na určenie neplatnosti dohody o uznaní záväzku, bola existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení , pričom dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo práve žalobcu . Teda základnou otázkou, ktorou sa musel súd v konaní zaoberať podľa § 80 písm. c) OSP platného a účinného do 01.07.2016 skôr, ako by prikročil k vecnému skúmaniu samotnej žaloby, bolo posúdenie naliehavosti právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti dohody o uznaní záväzku. V tejto otázke dospel súd k záveru, že základná procesná podmienka dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacej žaloby žalobcu podľa § 80 písm. c) O.s.p., teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade splnená nebola. Zmyslom zavedenia existencie naliehavého právneho záujmu na určení ako predpokladu úspechu určovacej žaloby je snaha, aby meritórne konania boli vedené len vo veciach, v ktorých požadované určenie (ktoré má len deklaratórnu povahu a je pojmovo nevykonateľné) aj reálne môže vyriešiť spornú situáciu medzi stranami konania a bude mať faktický dopad na ich právny vzťah. Vo všeobecnosti, vychádzajúc z konštantnej aplikačnej praxe súdov, naliehavý právny záujem na určení sa považuje za daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia právo žalobcu stalo neistým. Určovacia žaloba spravidla nemôže byť opodstatnená, pokiaľ je možné žalovať na plnenie povinnosti (R 17/1972); naliehavý právny záujem je však daný aj vtedy, ak takéto určenie žalobe na plnenie môže predísť (R 24/1995).
11. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodňoval žalobca tým, že bez takéhoto určenia je jeho postavenie neistým, pretože žalovaný si v procese likvidácie žalobcu prihlásil pohľadávku, ktorú žalobca napádanou dohodou o uznaní záväzku uznal.
12. Predpokladom toho, aby pri možnosti žaloby na plnenie existoval naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu či jednotlivého práva z neho je, aby určovacie rozhodnutie vytvorilo v právnom vzťahu účastníkov pevný právny základ pre realizáciu práv z ich právneho vzťahu, a to až do tej miery, aby sa tým predišlo žalobe o plnenie. To predpokladá, že posúdenie právneho vzťahu medzi stranami závisí predovšetkým na vyriešení otázky, určenia vo vzťahu ku ktorej sa žalobca žalobou domáhal. Pokiaľ však vyriešenie len takejto otázky nerieši alebo objektívne nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva, stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa v takomto prípade neodstráni a prípadnej žalobe na plnenie sa účinne nepredíde. V danom prípade si žalovaný prihlásil do likvidácie žalobcu svoju pohľadávku, ktorá tvorí predmet dohody o uznaní záväzku. Týmto prihlásením pohľadávky žalovaným sa postavenie žalobcu nestalo neisté a v prípade, ak žalobca
tvrdí neplatnosť dohody o uznaní, žalovaným nárokovanú pohľadávku zrejme neuhradí a žalovaný si ju bude musieť uplatniť cestou súdu. K tomu však súd uvádza, že aj prípadná neplatnosť dohody o uznaní záväzku by nemala žiaden vplyv na trvanie uznaného záväzku, pretože jeho základ nie je daný uznaním záväzku ale iným právnym dôvodom, ktorým bola nájomná zmluva a prípadne ak by aj táto bola neplatná užívaní predmetu nájmu bez právneho dôvodu. Určenie neplatnosti dohody o uznaní záväzku by nič nezmenilo na právnom postavení žalobcu alebo žalovaného. Nepochybne by nebránilo žalovanému uplatniť si voči žalobcovi ním tvrdený peňažný nárok i bez toho, aby tomu nevyhnutne predchádzalo určenie neplatnosti dohody o uznaní záväzku, resp. aj napriek tomu, že by súd prípadnú neplatnosť dohody o uznaní záväzku určil.
13.V danej veci je nepochybné, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože nárok žalovaného na zaplatenie nájomného nezakladá dohoda o uznaní záväzku , ale nájomná zmluva prípadne plnenie poskytnuté žalovaným ako vlastníkom pozemkov žalobcovi bez právneho dôvodu. Platná dohoda o uznaní záväzku by mala relevanciu len k prípadnému posúdeniu dôkazného bremena v konaní o splnenie povinnosti zaplatiť nájomné, prípadne vo vzťahu ku posúdeniu premlčania, ak by bola takáto námietka vznesená. Potom by ale platnosť/neplatnosť dohody o uznaní záväzku bola riešená len ako predbežná otázka v konaní o uloženie povinnosti plniť. Určenie ne/platnosti dohody o uznaní záväzku by neumožnilo bez ďalšieho, uplatniť vlastné vynutiteľné právo súvisiace s predmetom plnenia podľa nájomnej zmluvy.
Naliehavý právny záujem na určení práva nemá podľa súdu každý, kto takéto právo tvrdí.
14. Určovacie žaloby nemôžu byť prostriedkom pre vedenie akademických sporov , ak sa výsledok takéhoto konania žiadnym spôsobom nepremietne do právnej sféry účastníka navrhujúceho určenie neplatnosti zmluvy.
15. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí mať určitú relevanciu, významovú zásadnosť a istú nástojčivosť a neodkladnosť. Zákon vyžaduje, aby tento právny záujem bol naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov práve navrhovaným určením. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide zo strany súdu o posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany žalobcovho práva. Súd v tomto prípade dospel k záveru, že žalobca môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva v konaní o zaplatenie nájomného a v prípade prejednávanej žaloby o určenie ne/platnosti dohody o uznaní záväzku ide len o zbytočne vyvolané (akési „čiastkové“) konanie po ktorom by prípadné iné súdne konania museli nasledovať. Nejde teda o samotný určovací návrh, ale o to, akého určenia sa ním žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza.
16. Súd dospel k záveru, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázal, a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako neprípustnú, bez skúmania jeho vecnej stránky (viď rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp.zn. 3 Cdo 98/2004, 1 Cdo 91/2006, 3 Cdo 240/2006, 1 Cdo 13/2010, 3 Cdo 56/2011). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva názor, že ak všeobecný súd dospeje k záveru, podľa ktorého naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podaného určovacieho návrhu sa už ďalej nezaoberá (sp.zn.II. ÚS 137/08).
17. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške proti neúspešnému žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.