Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-4-2019.pdf
PDF · 115.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-1T/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní dňa 06. 05. 2019 v Revúcej, takto
rozhodol:
Obžalovaní
E. L., X.. XX. XX. XXXX Y. K., trvale bytom H. G. Z. XXX, toho času vo výkone väzby v ÚVV Banská Bystrica,
H. D., X.. XX. XX. XXXX Y. K., trvale bytom H. G. Z. XXX, toho času vo výkone väzby v ÚVV Banská Bystrica,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h ,
že
dňa 21.10.2018 v čase asi o 10.00 hod. obidvaja obžalovaný na lúke nad miestnym poľnohospodárskym družstvom v katastrálnom území obce Muránska Dlhá Lúka, okres Revúca, po predchádzajúcej dohode v úmysle zmocniť sa cudzej veci, napadli E. M., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Č.. XXX, okres Revúca, ktorý tam v tom čase pásol ovce, tým spôsobom, že obžalovaný H. D. rukami strčil poškodeného do chrbta, na čo poškodený spadol na zem, kde ho obžalovaný H. D. viackrát päsťou udrel do tváre, pričom obžalovaný E. L. v tom čase odcudzil poškodenému z plátennej kapsy, ktorú mal prehodenú cez plece, rôzne potraviny, a to 1 ks chlieb vo vajci, 2 ks zaváraných bravčových rebier, 2 ks chlieb s maslom a z vrecka kabáta odcudzil igelitové vrecko, v ktorom sa nachádzal tabak, zapaľovač a cigaretové papieriky, čím E. M. spôsobili povrchové poranenie a pomliaždenie vlasatej časti hlavy s dobou liečenia do 7 dní a škodu na odcudzených veciach vo výške nie menej ako 20,- eur,
t e d a
obidvaja obžalovaní
spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
č í m s p á c h a l i
obidvaja obžalovaní
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona
rozhodol:
Z a t o i m s ú d u k l a d á
obžalovanému E. L.
podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 5 Trestného zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods. 1, 3 písm. e) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
obžalovanému H. D.
podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods. 1, 3 písm. e) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obidvom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému E. M.Z.S., X.. XX.XX.XXXX v Č. Z., okres Rožňava, trvale bytom H. Č.. XXX, okres Revúca, spôsobenú škodu vo výške 15,- eur.
Podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku súd
o s l o b o d z u j e
obžalovaného H. D., X.. XX. XX. XXXX Y. K., trvale bytom H. G. Z. XXX, toho času vo výkone väzby v ÚVV Banská Bystrica,
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Revúca zo dňa 20.02.2019, vedenej pod zn. 1Pv/261/18/6608-47 zo skutku právne kvalifikovaného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
následne na poškodeného E. M.Z.C., X.. XX.XX.XXXX, pri odchode dňa 21.10.2018 zakričal, že nech neskúsi zavolať políciu, lebo uvidí, čo s ním bude, že oni si ho nájdu,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na obvinených E. L. C. H. D. obžalobu, pre skutok, ktorým mali spoločným konaním naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a v prípade obžalovaného H. D. aj pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorú časť skutku súd na rozdiel od obžaloby posúdil, ako samostatný (v poradí druhý) skutok, nakoľko tento nebol spáchaný v jednočinnom súbehu so zločinom lúpeže v spolupáchateľstve, ale bezprostredne po jeho dokonaní, teda vo viacčinnom súbehu a jedným páchateľom.
Obžalovaný E. L. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu tvrdiac, že je nevinný, hoci v prípravnom konaní sa k jeho spáchaniu priznal, a skutkový dej popísal v zhode s obžalovaným H. D.. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný E. L. vypovedal, že dňa 21.10.2018 v obci H. G. Z. išli s H. D.F. na drevo. Na lúke nad družstvom zazreli poškodeného M., ktorého pozná už dlhšie, 8 mesiacov, šiel preto za ním slušne si pýtať tabak. Keď mu M. povedal, že tabak nemá, odišiel preč. Následne prišiel za M. H. D. a povedal mu: „Dajte mi tabak“, na čo mu M. povedal, že nemá, tak ho H. D. ľavou rukou chytil za krk a vytiahol mu tabak z vrecka z pravej časti kabáta, a udrel ho päsťou do tváre tak, že M. spadol na zem na chrbát. D. povedal, aby poškodeného nechal, čím vlastne poškodeného chránil, aby mu D. ďalej neubližoval. Ten si však nedal povedať a poškodeného ďalej bil. Následne, keď ho prišli policajti do osady zobrať, spolupracoval s nimi, a H. D. označil ako osobu, ktorá napadla poškodeného. Ďalej vypovedal, že pri napadnutí poškodeného boli C. U. D. C. Y. L., ktorí už v tom čase boli na lúke. Poprel, že by poškodenému zobrali potraviny tvrdiac, že poškodený tam mal 5 psov, ktoré mohli jedlo zožrať. Rozpory vo svojich výpovediach v priebehu trestného konania vysvetliť nevedel, uviedol len, že vtedy bol zmetený a nevedel, čo povedal, bol mimo.
Obžalovaný E. L. zo spáchania druhého skutku usvedčoval obžalovaného H. D. a svoju vinu zásadne popieral. Keď H. D.Á. zakričal na poškodeného, že nech neskúsi zavolať políciu, lebo uvidí, čo s ním bude, poškodený už odchádzal preč a bol od nich vzdialený asi 4 metre. Nevedel upresniť, čo tým D. pritom myslel, ani nevedel presne povedať, čo ďalej H. D. povedal poškodenému.
Obžalovaný H. D. na hlavnom pojednávaní, rovnako tak v prípravnom konaní sa priznal ku spáchaniu prvého skutku a jeho spáchanie oľutoval tvrdiac, že pokiaľ poškodenému vznikla nejaká škoda, bude sa ju snažiť nahradiť. Poprel však spáchanie druhého skutku tvrdiac, že ho spáchal obžalovaný E. L..
K prvému skutku rovnako ako v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 21.10.2018, keď boli na lúke nad miestnym poľnohospodárskym družstvom v H.X. G. Z. L. navrhol, aby išli za M. pre tabak. Ako prvý šiel za ním L.. M. mu však povedal, že tabak nemá, preto od neho odišiel. Potom šiel za M. on. Aj on si od poškodeného pýtal tabak, a tiež mu M. povedal, že nemá, tak ho udrel päsťou raz do nosa. M. na to spadol tvárou na zem a on mu tabak zobral. Keď sa M. chcel postaviť, L. do neho strčil, a keď spadol a bol na zemi, L. ho začal biť päsťami zozadu do hlavy, udrel ho trikrát. Zobral mu tiež potraviny, ktoré mal M. v kapse, a to chlieb vo vajci, asi dve rebrá a tiež pivo. Potraviny zjedol L. a on pil pivo a fajčil tabak. Tabak si delili na polovicu, aj L. fajčil tabak a tiež pil pivo, bola to 1,5 l platová fľaša. Ďalej vypovedal, že v ten deň predtým, ako napadli M. pil alkohol a bol opitý, preto to spravil. Nepamätal si množstvo a druh alkoholu, ktoré v ten deň vypil, ale bolo to výnimočné. V ten deň dovtedy nič nejedol. Negatívny výsledok dychovej skúšky, ktorá mu bola v deň spáchania skutku v čase o 16.26 hod. robená, vysvetliť nevedel.
K druhému skutku obžalovaný H. D. ďalej vypovedal, že keď odchádzali preč, L. X. M. zakričal, že nech neskúsi zavolať policajtov, lebo uvidí, čo s ním bude, a potom si ho nájde. M. bol vtedy otočený chrbtom a už odchádzal preč, nevedel povedať v akej vzdialenosti od nich sa vtedy nachádzal. Keď prišli k nim domov policajti, ku všetkému sa priznal. Zdôraznil, že pri celom incidente nebol žiadny svedok, iba oni dvaja. M. nemal žiadne zranenia.
Poškodený E. M., rovnako ako v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní v podstatných rysoch popísal okolnosti spáchania skutku. Vypovedal, že dňa 21.10.2018 obžalovaní za ním najskôr slušne prišli, pýtali sa ho, čo robí, tak im povedal, že či nevidia, že pasie ovce. Vytiahol z vrecka sáčok s tabakom a dal im ušúľať si cigarety. Nevie, ktorý z nich mu potom ten sáčok s tabakom zobral. Na to mu povedal, že nech mu to vráti, že čo bude do večera fajčiť. Zhodili ho na zem a potom, ako zozadu na neho niekto skočil, jeden ho bil a druhý, nevie kde vtedy bol, lebo on si na zemi rukami chránil tvár. Pritom mu zobrali aj jedlo, ktoré mal v kapse. Nevedel povedať, ktorý z nich ho strčil. Nikto iný okrem nich dvoch pritom nebol. Keď od nich kráčal preč a bol od nich ďalej, nevie ktorý z nich zakričal, že nech neskúsi volať políciu, lebo uvidí, čo so mnou bude, že si ma nájdu. Nahnevalo ho, že ho zhodili na zem a zbili ho. Pôvodne nechcel ani volať políciu, ale keď to povedal bačovi, políciu zavolal on. Utrpel pri tom aj zranenia, ale nevie presne aké. Doktorovi pri ošetrení povedal, že ho napadli dvaja Rómovia, okradli a zbili.
Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi svedka - poškodeného po vznesení obvinenia z prípravného konania zo dňa 22.10.2018, kde vypovedal k podstatným okolnostiam spáchania skutkov zo dňa 21.10.2018, ako aj jeho výpoveď pred vznesením obvinenia zo dňa 21.10.2018, na podrobnosti ktorej vo svojej výpovedi dňa 22.10.2018 odkázal samotný poškodený, a to za účelom odstránenia rozporov v jeho výpovediach, s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Tz 31/2002, keďže svedok - poškodený bol dňa 21.10.2018 vo veci vypočutý po začatí trestného stíhania a po vznesení obvinenia bol orgánmi činnými v trestnom konaní v rovnakom procesnom postavení vypočutý znova, čím bolo zachované právo obvinených na obhajobu, ako aj právo na kontradiktórny procesný postup, rešpektujúc pritom zásadu rovnosti strán v zmysle § 2 ods. 14 Tr. poriadku.
Poškodený E. M. po výzve na odstránenie rozporov vo svojej výpovedi v časti, v ktorej vypovedal, že nevie, kto ho bil, vypovedal, že to bolo to tak, ako uviedol v prípravnom konaní teda, že ho bil jeden z nich, a to mladší a druhý mu zobral potraviny. Pokiaľ ide o moment, kedy malo dôjsť k odcudzeniu tabaku vypovedal, že im najskôr tabak dal, ten mu aj vrátili, ale potom mu ho hneď z ruky schytili, zobrali a nevrátili. Nevie ktorý z nich, nevnímal, ktorý z nich mu to trhal.
Na návrh obhajcu obžalovaného E. L. boli následne na hlavnom pojednávaní podľa § 264 ods. 1 per analogiam Tr. poriadku prečítané aj zápisnice o konfrontácii medzi poškodeným a obvinenými E. L. C. H. D.F. za účelom odstránenia rozporov v jeho výpovediach a pri konfrontácii s obidvoma obžalovanými, kedy poškodený síce uvádzal, že na mieste skutku boli okrem neho len dve osoby, ale pri konfrontácii s obžalovaným E. L. tvrdil, že L. mu nič neurobil, kým pri konfrontácii s obžalovaným H. D. zase tvrdil, že nevie, či ho bil aj L., bil ho jeden, ale možno sa aj vymenili, nevidel, pretože si rukami kryl tvár.
Poškodený po výzve na odstránenie rozporov v jeho výpovediach a vykonaných konfrontáciách uviedol, že vie len toľko, že ho napadli a okradli, nevie ktorý z nich, ale bolo to tak, ako to povedal prvý deň. Napadali ho zozadu, jeden z nich. Čo s ním robili na zemi, či jeden z nich alebo obidvaja, nevie. Vie len, že ho bili obidvaja obžalovaní, ktorých zároveň na hlavnom pojednávaní spoznal, a ako mladšieho z nich označil obžalovaného H. D.. Či ho fyzicky napadol mladší obžalovaný jednoznačne uviesť nevedel, keďže ho napadli odzadu. Ďalej vypovedal, že potraviny mu zobrala iná osoba, ako tá, ktorá ho bila, a to preto, že tam boli iba oni dvaja, nikto iný tam nebol, preto len oni dvaja to museli byť.
Od výsluchu svedka U. D., brata obžalovaného H. D. a nevlastného syna obžalovaného E. L., ktorého prokurátor navrhol na hlavnom pojednávaní osobne vypočuť, prokurátor upustil, po tom, čo svedok vzhľadom na svoje fyzické, psychické predpoklady nebol schopný náležite pochopiť ani podstatu a dôležitosť tejto prísahy, a nebol schopný prísahu ani zložiť, a v zmysle ustanovenia § 267 Tr. poriadku ho preto nebolo možné vziať do prísahy, ako svedka, a súčasne navrhol na hlavnom pojednávaní prečítať len zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania. K jeho návrhu sa pripojili aj obhajcovia obidvoch obžalovaných.
Svedok U. D. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 21.10.2018, nevie presne v akom čase, išli spolu s obvinenými zháňať nejaké drevo za družstvo. Keď mali drevo nazháňané, povedal im, že ide domov. Obžalovaní mu na to povedali, že domov ešte nejdú, tak išiel domov sám. Nebýva v dome s obžalovanými, žije s družkou a svojimi deťmi, tak ani nevie, kedy obžalovaní prišli domov. Poškodeného nevidel a ani ho nepozná, nebol s ním ani v kontakte ani od neho nič nepýtal ani pivo, ani cigarety alebo jedlo.
Výsluch svedka maloletého Y. L., navrhnutého obžalovaným E. L. a jeho obhajcom na hlavnom pojednávaní súd odmietol vykonať z dôvodu, že navrhnutý svedok bol o skutočnostiach podstatných pre rozhodnutie súdu upovedomený v priebehu hlavného pojednávania, keďže pred tým, než súd pristúpil k čítaniu zápisnice o výsluchu svedka U. D., maloletý Y. L. bez výzvy súdu vstúpil do pojednávacej miestnosti a nachádzal sa v nej počas čítania celej zápisnice o výsluchu svedka U. D.Ľ..
Z lekárskej správy H.. E. D. zo dňa 21.10.2018 vyhotovenej v čase o 12.38 hod. vyplýva, že poškodený E. M.Z. pri ošetrení uviedol, že bol pri pasení oviec napadnutý dvomi Rómami, ktorí ho zbili údermi päsťou do hlavy, okradli ho, v bezvedomí ale nebol, nezvracal, objektívnym nálezom lekára pri vyšetrení bola zistená palpačná bolestivosť vo vlasatej časti hlavy, rtg. lebky a krčnej chrbtice bol bez evidentných traumatických zmien. Diagnosticky ošetrujúci lekár uzavrel, že sa jedná o povrchové poranenie vlasatej časti hlavy: pomliaždenie, ktoré je ľahkým poranením s dobou liečenia do 7 dní.
Z fotodokumentácie zranení tváre poškodeného Jozefa Chochola je tiež zrejmé povrchové škrabnutie na pravej lícnej časti tváre.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu - lúky v katastrálnom území obce H. G. Z. v okrese Revúca nad miestnym poľnohospodárskym družstvom vykonanej dňa 21.10.2018 v čase o 14.40 hod. do 15.15 hod. vyplýva, že miesto činu sa nachádza 15 metrov do kopca od menšieho z dvoch orechov smerom na juh, kde je trávnatá plocha spásaná ovcami, časť lúky je rozrytá diviakmi. Počas ohliadky miesta činu neboli zaistené žiadne stopy.
Z odborného vyjadrenia vyplýva hodnota odcudzených vecí: 1 ks chlieb vo vajci vo výške 0,60 eur, 1 ks chlieb s maslom a salámou vo výške 1,40 eur, 1ks zavárané bravčové rebro vo výške 2,- eura, 1ks sáčok tabaku v sume 10,- eur, 1 ks zapaľovač v sume 0,50 eur, 1 ks cigaretové papieriky v sume 1,60 eur.
Na základe vykonaného dokazovania hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach mal súd jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že obžalovaní E. L. C. H. D.Á. dňa 21.10.2018 v čase asi o 10.00 hod. na lúke nad miestnym poľnohospodárskym družstvom v katastrálnom území obce H. G. Z., okres K., po predchádzajúcej dohode v úmysle zmocniť sa cudzej veci, napadli poškodeného E. M., ktorý tam v tom čase pásol ovce, tým spôsobom, že obžalovaný H. D. rukami strčil poškodeného do chrbta, na čo poškodený spadol na zem, kde ho obžalovaný H. D. viackrát päsťou udrel do tváre, pričom obžalovaný E. L. v tom čase odcudzil poškodenému z plátennej kapsy, ktorú mal prehodenú cez plece, rôzne potraviny a z vrecka kabáta mu odcudzil igelitové vrecko, v ktorom sa nachádzal tabak, zapaľovač a cigaretové papieriky. Okrem vlastného priznania obžalovaného H. D., ktorí zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje aj spoluobžalovaného E. L., sú títo usvedčovaní aj výpoveďou poškodeného E. M., či lekárskou správou o ošetrení poškodeného zo dňa 21.10.2018 bezprostredne po jeho fyzickom napadnutí. Obhajoba obžalovaného E. L., ktorý spáchanie skutku na hlavnom pojednávaní popieral tvrdiac, že skutok spáchal iba obžalovaný H. D., čoho svedkom podľa neho mal byť aj U. D., bola vyvrátená nielen výpoveďou svedka U. D., ktorý túto skutočnosť výslovne poprel, ale aj výpoveďou samotného poškodeného E. M., ktorý opakovane v priebehu celého trestného konania vypovedal a zdôrazňoval, že ho napadli dvaja Rómovia, a to obžalovaní E. L. C. H. D., ktorých opoznal aj na hlavnom pojednávaní, a okrem nich, nikto iný pri jeho napadnutí nebol. Na rozdiel od neustále meniacej sa výpovede obžalovaného E. L., výpoveď obžalovaného H. D. aj v ďalšom v podstatných bodoch korešponduje s výpoveďou poškodeného E. M. v zhode s lekárskou správou o spôsobe, akým k napadnutiu poškodeného došlo, a to fyzickým útokom päsťami miereným na hlavu poškodeného, ale i v tom, že F.Ý. H. D. ako mladší z obžalovaných poškodeného bil, druhý z obžalovaných, keďže nikto iný tam nebol, mu odcudzil z plátennej kapsy potraviny a igelitové vrecko, v ktorom sa nachádzal tabak. Nie je preto dôvod neveriť obžalovanému H. D., že potraviny, ktoré odcudzili poškodenému E. M. zjedli a tabak si podelili a vyfajčili, keďže toto tvrdenie sa v ďalšom zhoduje so zápisnicou o obhliadke miesta činu zo dňa 21.10.2018, počas ktorej na mieste činu neboli zaistené žiadne stopy. Obžalovaný H. D. v podstatných rysoch opísal okolnosti skutkového deja, rovnako ako poškodený E. M., zhodne opísali aj okolnosti, ktoré skutkovému deju predchádzali, čo vo vzájomných súvislostiach vytvorilo celistvý obraz, ktorý obžalovaného E. L. jednoznačne zo spoluúčasti na spáchaní skutku usvedčuje. Z lekárskej správy o ošetrení poškodeného, ako aj z fotodokumentácie zranení, ktoré poškodený pri násilnom útoku utrpel, ďalej vyplýva, že objektívny nález poranenia poškodeného, a to povrchové poranenie vlasatej časti hlavy: pomliaždenie, zodpovedalo mechanizmu poranenia tak, ako ho opísal nielen S. H. D., ale i obžalovaný E. L. a poškodený E. M., a to opakovanými údermi päsťou do hlavy poškodeného.
Z uvedených skutočností súd uzatvára, že obžalovaní E. L. C. H. D. spoločným konaním, spôsobom popísaným v skutkovej vete výroku tohto rozsudku, proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Pokiaľ ide o vinu obžalovaných, z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že obidvaja obžalovaní, ako všeobecne trestne zodpovedné subjekty, svojim úmyselným konaním porušili záujem chránený Trestný zákonom tak, že obžalovaný H. D. opakovane použil fyzické násilie proti poškodenému E. M.Z.S. v úmysle umožniť obžalovanému E. L. zmocniť sa vecí poškodeného. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obidvoch obžalovaných ako priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obidvaja obžalovaní sa chceli zmocniť vecí poškodeného E. M. za použitia fyzického násilia proti nemu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obidvoch obžalovaných vinných zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Podľa správy o povesti z miesta bydliska na obžalovaného E. L. obec H. G. Z. neviedla žiadne konanie voči jeho správaniu, podľa informácii od obyvateľov - susedov na osade K., obžalovaný na osade nemá dobré vzťahy, vyvoláva roztržky, a vraj často a nadmerne požíva alkoholické nápoje. V registri ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR má za obdobie od 02.04.2015 do 14.02.2019 vedených celkovo 26 záznamov, najmä za porušenie predpisov na úseku cestnej premávky. V registri trestov má 7 záznamov za rôznu tresnú činnosť. V roku 2004 bol odsúdený za zločin lúpeže podľa § 234 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ktoré odsúdenie nemá zahladené a v roku 2012 bol odsúdený za zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona a iné, na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 a pol roka, ktoré odsúdenie taktiež nemá zahladené. Podľa správy ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica je jeho správanie od nástupu výkonu väzby hodnotené kladne, ústavný poriadok a denný režim dodržiava, príkazy a nariadenia príslušníkov ZVJS plní bez pripomienok. V styku s obvinenými konfliktné situácie nevyvoláva. V období od 24.10.2018 do 23.11.2018 disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Do pracovnej činnosti zaradený nebol, nakoľko o pracovnú činnosť neprejavil záujem. Podľa správy ÚPSVaR Revúca v období od 01.01.2017 do 21.11.2018 nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani nepoberal žiadne dávky, bol len spolu posudzovanou osobou pri výplate dávky v hmotnej núdzi s U. D., nar. XX.XX.XXXX.
Podľa správy o povesti z miesta bydliska na obžalovaného H. D. obec H. G. Z. neviedla žiadne konanie voči jeho správaniu, s obyvateľmi obce vychádza bez problémov. Obec nemá znalosť, či požíva alkoholické nápoje alebo iné návykové látky. V registri ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR má za obdobie od 03.09.2014 do 14.02.2019 vedených celkovo 7 záznamov, prevažne za porušenie predpisov na úseku cestnej premávky. V registri trestov má 1 záznam z roku 2018 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 80 hodín, ktorý doposiaľ nevykonal. Podľa správy ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica je jeho správanie od nástupu výkonu väzby na požadovanej úrovni, ústavný poriadok a denný režim dodržiava, príkazy a nariadenia príslušníkov ZVJS plní bez výhrad. V styku s obvinenými konfliktné situácie nevyvoláva. Do pracovnej činnosti zaradený nebol, nakoľko o zaradenie do práce dosiaľ nepožiadal. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Podľa správy ÚPSVaR Revúca v období od 01.01.2017 do 21.11.2018 nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani nepoberal žiadne dávky.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu v prípade obidvoch obžalovaných vyhodnotil povahu trestného činu, závažnosť a spôsob jeho spáchania vrátane následku, zavinenia, priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti, ako aj osoby jednotlivých páchateľov, ich pomery a možnosť ich prevýchovy. Súd v prípade obžalovaného E. L. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona. Naopak zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že už bol za trestný čin odsúdený. Súčasne pri zistení, že opätovne spáchal zločin, v zmysle ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona (nakoľko predchádzajúce odsúdenia za zločiny nemá zahladené) vychádzal zo zvýšenej dolnej hranice trestnej sadzby (3 až 8 rokov) o jednu polovicu, v rozmedzí od 5 rokov a 6 mesiacov až do 8 rokov. Postupujúc ďalej podľa základných zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, zohľadňujúc pritom funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu, ktorá má predovšetkým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, najmä povahu, charakter a závažnosť spáchaného trestného činu, ale aj spôsobený následok v dôsledku použitého násilia, by použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka bolo neprimerane prísne a minulo by sa zákonom sledovanému účelu trestu, ktorý podľa názoru súdu možno dosiahnuť aj trestnom kratšieho trvania, preto za použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia zakotveného v § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona, pristúpil k uloženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom zníženého o jednu tretinu, vo výmere 3 roky a 10 mesiacov. Okolnosti prípadu, na ktoré súd prihliadal, a v ktorých vzhliadol dôvody pre mimoriadne zníženie trestu je predovšetkým druh použitého násilia voči poškodenému, a to fyzickej sily vedenej údermi rukou a nie aj kopmi nohou, intenzita ktorých by bola nepochybne neporovnateľne väčšia, čomu svedčí aj spôsobený následok vo forme ľahkého poranenia poškodeného, (pomliaždenie) vo vlasatej časti hlavy s dobou liečenia do 7 dní, ktoré zranenia si nevyžiadali liečenie ani jeho hospitalizáciu a poškodeného ani neobmedzovali na bežnom spôsobe života, keďže nebolo možné zároveň prehliadnuť, že na fyzickom útoku proti poškodenému sa podieľal najmä spoluobžalovaný H. D.. V neposlednom rade je to druh vecí, ktoré obžalovaní poškodenému za použitia násilia odcudzili tabak a potraviny, ako chlieb vo vajci, zavárané bravčové rebrá, chlieb s maslom, ktoré zrejme v dôsledku hladu zjedli, keďže ako uviedol obžalovaný H. D. v uvedený deň ešte nič nejedli. Okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, ktoré by aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona vylučovali pritom zistené neboli. Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody podľa názoru súdu je pre obžalovaného E. L. dostatočným zvýraznením nebezpečnosti spáchaného trestného činu pre spoločnosť, a snáď povedie aj k jeho prevýchove a uvedomeniu si skutočnosti, že len pravidelný príjem z pracovnej činnosti mu v budúcnosti zabezpečí prostriedky na obživu inak ako páchaním ďalšieho protiprávneho konania a súčasne ho bude viesť aj k zmysluplnému tráveniu svojho času.
Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho preto zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
V prípade obžalovaného H. D. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že sa ku spáchaniu zločinu lúpeže priznal. Zároveň zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, a to že už bol za trestný čin odsúdený. Pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona vychádzal zo základnej výmery trestnej sadzby v rozmedzí od 3 rokov do 8 rokov. S poukazom na už uvedené okolnosti prípadu súd za použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia zakotveného v § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona, pristúpil k uloženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom zníženého o jednu tretinu, vo výmere 2 roky, avšak ako trestu nepodmienečnému, keďže bolo preukázané, že jeho podiel na spáchanej trestnej činnosti je závažnejší, keďže to bol obžalovaný H. D., kto použil proti poškodenému fyzické násilie, navyše prejednávanej trestnej činnosti sa dopustil len mesiac po tom, čo bol právoplatne odsúdený za majetkovú trestnú činnosť. Je preto zrejmé, že jeho protispoločenské konanie vo veľmi krátkom čase sa vo svojej závažnosti a intenzite stupňuje, keďže za účelom zmocnenia sa veci (majetku) iného bol schopný použiť aj fyzické násilie. Iba nepodmienečný trest odňatia slobody je za takejto situácie dostatočným zvýraznením nebezpečnosti spáchaného trestného činu pre spoločnosť, a povedie k jeho prevýchove a uvedomeniu si skutočnosti, že len pravidelný príjem z pracovnej činnosti mu v budúcnosti zabezpečí prostriedky na obživu inak ako páchaním ďalšieho protiprávneho konania a súčasne rovnako ako v prípade obžalovaného E. L. snáď ho bude viesť aj k zmysluplnému tráveniu svojho času.
Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho preto zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
V súvislosti s výrokom o náhrade škody súd ďalej uvádza, že poškodený E. M. si riadne a včas uplatnil svoj nárok na náhradu škody, súd preto v zmysle ustanovenia § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obidvom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému E. M. uplatnenú škodu vo výške 15,- eur za odcudzené potraviny a tabak, i keď ich hodnota je podľa odborného vyjadrenia vyššia, súd bol však návrhom poškodeného viazaný, a tento nemohol prekročiť, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
V súvislosti s ďalším protiprávnym konaním, ku ktorému malo dôjsť dňa 21.10.2018 bezprostredne potom, čo obžalovaní E. L. C. H. D. použili proti E. M. násilie v úmysle zmocniť sa vecí poškodeného, ktoré protiprávne konanie súd na rozdiel od obžaloby posúdil, ako samostatný (v poradí druhý) skutok, keďže tento nebol spáchaný v jednočinnom súbehu so zločinom lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona, ale bezprostredne po jeho dokonaní, teda vo viacčinnom súbehu, ktorého konania sa mal podľa obžaloby dopustiť obžalovaný H. D.Á. tak, že na poškodeného pri odchode zakričal, že nech neskúsi zavolať políciu, lebo uvidí, čo s ním bude, že oni si ho nájdu, súd uzatvára, že vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný H. D.. Obžalovaný H. D.Ľ.Á., ktorý sa k spáchaniu trestného činu lúpeže priznal, popísal okolnosti jeho spáchania, ako aj okolnosti ktoré mu predchádzali, a okolnosti, ktoré po ňom nasledovali a z jeho spáchania v priebehu celého trestného konania usvedčoval aj spoluobžalovaného E.X. L., svoju vinu zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní výslovne poprel. Zo spáchania skutku je usvedčovaný iba spoluobžalovaným E. L., keďže poškodený E. M. nevidel, ktorý z obžalovaných na neho uvedené zakričal, lebo po tom, čo ho obžalovaní zbili a okradli, a od neho odchádzali, boli k nemu otočený chrbtom, navyše už niekoľko metrov od neho. Výpovede obžalovaného E. L. v priebehu trestného konania boli rozporné, obžalovaný vypovedal v súvislosti s vlastným trestným stíhaním pre zločin lúpeže inak prípravnom konaní a inak vypovedal na hlavnom pojednávaní. Tieto rozporné výpovede nevedel na hlavnom pojednávaní logicky a presvedčivo vysvetliť. Keďže z vykonaného dokazovania pritom jednoznačne vyplýva, že na mieste činu okrem obžalovaných a poškodeného nikto iný nebol, súd za týchto okolností nepovažuje výpoveď obžalovaného E. L. za vierohodnú. Podľa názoru súdu preto za takejto dôkaznej situácie nemožno jednoznačne a spoľahlivo dospieť k záveru, že skutku sa dopustil obžalovaný H. D.. Naopak v tomto smere sú pochybnosti, ktoré sa vykonaným dokazovaním ani na hlavnom pojednávaní odstrániť nepodarilo, a preto v zmysle zásady „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného, preto súd obžalovaného H. D. podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, lebo dôkazná situácia neumožňuje súdu dospieť k jednoznačnému a presvedčivému záveru, že skutok, ktorý napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona spáchal obžalovaný H. D..