Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-73-2021.pdf
PDF · 110.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/73/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov: 1. N.. P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., D. XXX/X, 2. C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., D. XXX/X, 3. N.. N. I., nar. X.X.XXXX, bytom v Ž., G. XX, všetci zastúpení JUDr. Jánom Kožuškom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Sama Chalúpku 18 proti žalovaným: 1. T.. H.X. L., bytom v T., Y.. W. XXXX/XX, 2. H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., Y.. W. XX, 3. T. I., nar. XX.X.XXXX, bytom X., T. X, 4. P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., X. XX, 5. T.Á. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v T., Y.. V. XX, 6. V. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., Y.. W. XX, o náhradu škody, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.9.2020 č.k. 16C/9/2012-506 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 7.12.2020 č.k. 16C/9/2012-531 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením v jeho zamietajúcom výroku, ktorým bol zamietnutý nárok žalobcov na ušlý zisk vo výške 2.178,00 eur s prísl. a vo výroku o trovách konania strán sporu a náhrade trov štátu.
Žalobcovia sú povinní nahradiť trovy odvolacieho konania žalovaným v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom v spojení s dopĺňacím uznesením uložil žalovaným v 1. až 6. rade povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade titulom nároku na náhradu škody 572,93 eur s 9,25% úrokom z omeškania od 2.2.2012 do zaplatenia. Zamietol žalobu ohľadom nároku na ušlý zisk vo výške 2.178,00 eur s prísl. Zastavil konanie v časti nároku na náhradu škody vo výške 482,98 eur s prísl. Žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. až 6. rade náhradu trov konania vo výške 64,58% zo všetkých účelne vynaložených trov s tým, že o výške nároku bude rozhodnuté v osobitnom uznesení. Priznal štátu náhradu trov, ktoré uložil zaplatiť žalobcom v rozsahu 82,29% a žalovaným v rozsahu 17,71%.
2. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa po poslednej zmene žaloby domáhali voči žalovaným zaplatenia náhrady škody ako majetkovej ujmy vo výške 1.302,23 eur. V tejto časti zobrali žalobu čiastočne späť o zaplatenie 236,32 eur s prísl., pričom súd prvej inštancie už skorším rozsudkom zo dňa 22.3.2017 v tejto časti právoplatne zastavil konanie. V priebehu ďalšieho konania zobrali v časti nárok späť o zaplatenie 482,98 eur s prísl., preto súd napadnutým rozsudkom konanie podľa § 145 C.s.p. aj v tejto časti zastavil. Pokiaľ ide o nárok v zostávajúcej časti o zaplatenie 572,93 eur s prísl., tomuto výrokom I. vyhovel, keď mal za to, že tento nárok je dôvodný. V tej súvislosti uviedol, že v konaní mal za preukázané, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi garáže súp. č. XXXX, vedenej na LV č. XXXXX, kat. úz. T., postavenej na parc. č. XXXX. Spoluvlastníkmi predmetnej parc. č. XXXX zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. T. sú strany sporu, teda žalobcovia a žalovaní. V konaní po vykonanom dokazovaní nebolo pochýb o tom, že žalovaní sa rozhodli zbúrať drevárku, postavenú na parc. č. XXXX/X v spoluvlastníctve žalovaných,
pričom múr, ktorý takto žalovaní zbúrali bol súčasťou predmetnej stavby, teda garáže v spoluvlastníctve žalobcov. Súd tak v zmysle § 415 v spojení s § 127 ods. 1 a § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka ustálil, že žalovaní ako spoluvlastníci drevárky nemali oprávnenie zbúrať múr, ktorý bol súčasťou garáže vo vlastníctve žalobcov. Porušením tejto právnej povinnosti spôsobili žalobcom škodu, spočívajúcu v zbúraní jedného z múrov garáže. Žalobcom za vzniknutú škodu tak žalovaní zodpovedajú. Znaleckým posudkom č. 10/2006 vyhotoveným znalcom N.. J.H. U., ktorý vyčíslil škodu za zbúraný múr garáže vo výške 572,93 eur mal preukázaný aj vznik škody v tejto výške. Preto priznal žalobcom nárok na náhradu škody, spočívajúcu v majetkovej ujme vo výške 572,93 eur. Žalobe tak v tejto časti vyhovel a tento nárok priznal žalobcom spolu s príslušenstvom bližšie vyčísleným vo výroku I. rozsudku v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z.
3. Žalobcovia si v konaní uplatnili voči žalovaným aj nárok na ušlý zisk, ktorý vyčíslili čiastkou 2.178,00 eur. Tento nárok opreli o skutočnosť, že v dôsledku vybúraného múru garáže nemohli predmetnú garáž užívať a ani ju dať do podnájmu inej osobe. Podľa žalobcov ušlý zisk tvorí majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu ich majetku, ktorý mohli dôvodne žalobcovia ako poškodení očakávať vzhľadom na bežný chod vecí. Príčinou vzniku škody je okolnosť, ktorá stratu predpokladaného prínosu spôsobila. Uviedli, že ušlý zisk na nájomnom možno uplatniť aj bez zabezpečenia konkrétneho nájomcu, ktorý by s prenajímateľom uzavrel nájomnú zmluvu a je potrebné preukázať len to, že pri pravidelnom behu udalostí možno takýto zisk reálne očakávať. Uviedli, že v roku 2011, konkrétne v júni mali záujemcu o prenajatie predmetnej garáže za obvyklé nájomné, o čom svedčí čestné vyhlásenie záujemkyne T.. G. S., rod. R., ktorá v tomto čestnom vyhlásení uviedla, že v júni 2011 mala záujem o prenajatie predmetnej garáže od žalobcov. V tej súvislosti poukázali na judikatúru NS ČR (sp.zn. 29Cdo/1501/2002, 25Cdo/546/2006).
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 126 ods. 1, § 415, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3, § 443 Občianskeho zákonníka uzavrel, že nárok žalobcov v tejto časti nemožno považovať za preukázaný, preto v tejto časti žalobu zamietol.
5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že vchod do predmetnej garáže bol situovaný tak, že prístup do vchodu do garáže bol možný len cez pozemok v spoluvlastníctve žalobcov, ale aj ostatných osôb, konkrétne P. P., H. X., Y. X., T. X.W., T. P., T. J., L. J. H. Y. J.. Ide o parc. č. XXXX, vedenú na LV č. XXX, kat. úz. T. v spoluvlastníctve týchto osôb. Žalobcovia na preukázanie skutočností, že spoluvlastníci predmetnej parcely súhlasili s tým, aby bol umožnený prejazd autom do garáže, či už žalobcami alebo cudzími osobami, predložili čestné prehlásenia týchto osôb, z ktorých vyplynulo, že by nemali námietky a nároky titulom spoluvlastníctva pozemku, na ktorom je garáž postavená. Tieto menované osoby boli v konaní vypočuté aj ako svedkovia, pričom z ich svedeckých výpovedí vyplynulo, že pokiaľ ide o tzv. starú garáž, ktorá je predmetom konania, s prenájmom by nesúhlasili, nakoľko v takom prípade by sa prechádzalo cez spomínanú parc. č. XXXX, ktorá je v ich spoluvlastníctve, pričom ide o dvor, kde sa nachádza oddychová zóna pre všetkých spoluvlastníkov. Neželali by si preto, aby cez tento pozemok prechádzali autá. Konkrétne svedkyňa T. P. uviedla, že v lete sa spomínaný dvor využíva na oddych, sedenia na lavičke, vešanie prádla. Svedkovia L. J., T. P., Y. J., T. X., P. P. uviedli, že „stará“ garáž bola vo veľmi zlom stave a nebola vhodná na garážovanie auta. Nespomenuli si, že by žalobcovia túto garáž aj využívali na garážovanie auta. Z takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali vznik príčinnej súvislosti medzi možným vznikom škody a porušením povinnosti žalovaných. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by pri pravidelnom priebehu udalostí mohli takýto zisk (ušlé nájomné) reálne očakávať, nakoľko k prenájmu garáže a k realizovaniu takéhoto nájmu bol potrebný aj súhlas spoluvlastníkov pozemku, na ktorom sa garáž nachádza a cez ktorý viedol príjazd k predmetnej garáži. Z výpovedí svedkov mal za preukázané, že títo ako spoluvlastníci pozemku by nesúhlasili v čase, za ktorý žalobcovia žiadajú ušlý zisk, aby cez ich pozemok prechádzali autá do predmetnej garáže. Vzhľadom na takýto nesúhlas spoluvlastníkov by žalobcovia predmetnú garáž ani nemohli prenajímať. Súd prvej inštancie tak ustálil, že bez ohľadu na to, či by došlo alebo nedošlo k zbúraniu múra garáže žalovanými, žalobcovia vzhľadom na nesúhlas spoluvlastníkov pozemku, na ktorom sa garáž nachádzala, túto nemohli prenajímať. Preto nárok na ušlý zisk zamietol. Pokiaľ žalobcovia predložili geometrický plán zo dňa 18.12.2019 na preukázanie toho, že predmetnú garáž bolo možné prenajímať aj bez súhlasu spomínaných spoluvlastníkov, nakoľko vchod do nej je možný aj z verejnej cesty, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že tento geometrický plán sa týka novopostavenej garáže, ktorá má vchod z verejnej cesty a teda nezohľadňuje stav „starej garáže“, ktorú už žalobcovia zbúrali.
6. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. a vychádzal z pomeru úspechu strán sporu v konaní. Žalobcovia uplatňovali nárok na náhradu škody vo výške 1.055,91 eur a nárok na ušlý zisk vo výške 2.178,00 eur. Úspešnými boli v časti o zaplatenie 572,93 eur, pričom v zostávajúcej časti nároku na náhradu škody zobrali žalobu späť. Pokiaľ ide o ušlý zisk, boli v konaní neúspešní. V percentuálnom vyjadrení tak úspech žalobcov predstavuje 17,71% a ich neúspech 82,29%. Preto priznal nárok na náhradu trov konania úspešným žalovaným vo výške 64,58% (82,29%-17,71%).
7. O trovách štátu rozhodol dopĺňacím uznesením k rozsudku tak, že priznal štátu náhradu trov konania, ktoré uložil nahradiť žalobcom v rozsahu 82,29% a žalovaným v rozsahu 17,71%, vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu. Trovy štátu predstavujú náhradu trov štátu, vzniknutých v súvislosti s výplatou odmeny znalcovi za znalecký posudok vypracovaný v konaní za účinnosti O.s.p. v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p.
8. Proti tomuto rozsudku a to (len) proti zamietajúcemu výroku ohľadom nároku na ušlý zisk vo výške 2.178,00 eur s prísl. a súvisiacemu výroku o trovách konania strán sporu a štátu v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok v tejto časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnili náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania a na náhradu trov štátu navrhli zaviazať žalovaných. V odvolaní vytkli súdu prvej inštancie, že nesprávne vyhodnotil dôkazy pred ním vykonané, preto dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Nemožno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o nesúhlase spoluvlastníkov pozemku, ktorý slúži ako prístupová cesta ku garáži. Na jednej strane súd konštatoval, že spoluvlastníci najprv podpísali čestné prehlásenia po takomto súhlase, avšak na pojednávaní v rámci svojich svedeckých výpovedí písomné prehlásenia korigovali v tom zmysle, že by nesúhlasili s prejazdom cudzích áut, ale len s prejazdom auta žalobkyne, prípadne že by ich to nezaujímalo a pod. Stalo sa tak zrejme pod nátlakom žalovaných, k čomu sa aj niektorí priznali. Napriek takémuto rozporuplnému dokazovaniu súd prijal záver, že nebol by tu súhlas spoluvlastníkov pozemku a z tohto dôvodu žalobkyňa by nemohla predmetnú garáž prenajímať. Takéto vyhodnotenie dôkazov žalobcovia považujú prinajmenšom za neúplné a nepresvedčivé, ktoré nezodpovedá výsledkom dokazovania. Súd sa v tej súvislosti vôbec nezaoberal prípadnou aplikáciou ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou. Žalobcovia už v písomnom podaní zo dňa 8.9.2020 poukazovali na to, že žalobkyňa v 1. rade je spoluvlastníčkou predmetnej parc. č. XXXX v podiele 1/4, pričom Y. X., spoluvlastník v rozsahu 1/8 písomne súhlasil s prenájmom a spoluvlastník P. P., ktorý vlastní 1/4 tohto pozemku, resp. jeho právni predchodcovia nadobudli tento podiel až v roku 2018. V podstate by sa dal vyhodnotiť takto súhlas aj zo strany T. X., ktorý vlastní pozemok v rozsahu 1/8, ktorý by nesúhlasil iba s prejazdom cudzieho auta, aj keď dvor neužíva, ani tam nebýva. Za takejto situácie by žalobcovia boli oprávnení garáž prenajímať s nadpolovičným súhlasom spoluvlastníkov pozemku slúžiaceho prejazdu ku garáži počítaným podľa veľkosti ich podielov. Spoluvlastníci rozhodujú konsenzuálnou dohodou. Predmetná garáž bola postavená v 60. tych rokoch za účelom garážovania vozidla a takémuto účelu dlhodobo slúžila, pričom na prístup ku garáži slúžila parc. č. XXXX, čo nepopreli ani jej spoluvlastníci. Žalobcovia neboli v užívaní obmedzovaní, pretože prístupová cesta viedla popri bočnej stene garáže. Navyše parc. č. XXXX je všeobecne prístupná a užívaná na rôzne účely (aj na parkovanie áut). Žiadne dôkazy nenasvedčujú tomu, že by právni predchodcovia žalobkyne, prípadne žalobkyňa mali problém s prístupom k predmetnej garáži za účelom garážovania vozidla. Súhlas spoluvlastníkov pozemku k prístupu ku garáži cez ich pozemok bol daný už minimálne od 60. tych rokov minulého storočia (v čase rozhodovania súdu prinajmenšom nadpolovičnou väčšinou). Žalobcovia v konaní preukázali nárok na ušlý zisk za žalované obdobie. Zároveň je daná príčinná súvislosť medzi vybúraním múra garáže a nemožnosťou jej užívania a prenajímania. Možnosti prenajímania preukázali písomným prehlásením možného záujemcu o prenájom. Výška prenájmu bola stanovená znaleckým posudkom. Tieto skutočnosti neboli namietané ani rozporované. Nie je pravdivé tvrdenie jedného zo svedkov, že garáž bola stará a neschopná užívania. Stavba až do čias, pokiaľ nebol vybúraný múr, bola prevádzkyschopná, suchá a na účely garážovania spôsobilá, čo prejavil záujmom aj potenciálny nájomca. Protiprávnym konaním žalovaných bolo žalobcom na dlhé obdobie znemožnené užívanie ich nehnuteľnosti.
9. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že toto považujú za zmätočné, účelovo zavádzajúce, najmä pri tvrdení, že žalobcovia mali písomné potvrdenie o záujme potencionálneho nájomcu o prenájom predmetnej garáže. Ide o pochybný, umelo vytvorený a nepravdivý dôkaz, ktorým žalobcovia chceli
vyvolať dojem, že o prenájom garáže je záujem. Nikdy predtým garáž nikomu neprenajímali a ani na prenájom neponúkali. Sami pre schátralosť nemohli garáž využívať. Stotožnili sa s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol tento nárok žalobcov. Nesúhlas spoluvlastníkov s možnosťou prechodu tretích osôb cez ich pozemok znemožňuje „plánovaný“ zámer žalobcov garáž prenajímať.
10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
11. Odvolaním bol napadnutý výrok rozsudku v jeho zamietajúcej časti ohľadom nároku na ušlý zisk vo výške 2.178,00 eur s príslušenstvom, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania strán sporu a štátu, preto len tieto výroky sa stali predmetom odvolacieho prieskumu. Rozsudok v zostávajúcej časti, ktorým bolo vyhovené nároku žalobcov a v časti, ktorým bolo konanie o zaplatenie 482,98 eur s prísl. zastavené, neboli odvolaním napadnuté, preto sa ani nestal predmetom odvolacieho prieskumu.
12. Žalobcovia namietajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p., teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti ustanovené § 220 ods. 2 C.s.p., keď súd správne, výstižne a presvedčivo uviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu nároku žalobcov na náhradu ušlého zisku. Nemožno preto konštatovať, že by rozhodnutie bolo nepreskúmateľné, teda že by bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
15. Výsledky dokazovania vykonané pred súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu svedčia o tom, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu základného predpokladu zodpovednosti žalovaných titulom náhrady škody v podobe ušlého zisku v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorým je príčinná súvislosť medzi existenciou škody v podobe ušlého zisku a porušením povinnosti na strane žalovaných.
16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
17. V súlade s ust. § 132 C.s.p. strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka (§ 187 ods. 2 C.s.p.). Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci, je dôvodom pre zamietnutie žaloby po vecnom prejednaní veci.
18. Podľa ustálenej judikatúry za ušlý zisk je potrebné považovať ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci. Nepostačuje pritom samotná pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti, ale musí byť naisto preukázané - a v tomto smere je dôkazné bremeno na poškodenom, že nebyť protiprávneho konania, majetkový stav poškodeného by sa zvýšil. Popri určitej dohode, resp. zmluve, ktorá poškodenému zaručuje určitý zisk, tu musí byť spravidla aj spomínaný „obvyklý pravidelný chod veci“. Za typický príklad vzniku škody možno považovať prípad, keď v dôsledku
škodovej udalosti nemohol vlastník veci realizovať úžitkovú hodnotu veci tým, že vec dá do nájmu inému za odplatu, teda prevedie vec inému na užívanie vrátane práva na úžitky tejto veci.
19. Žalobcovia v danom prípade nárok na náhradu škody titulom ušlého zisku voči žalovaným opierali o priznanie ušlého zisku, ktorý predstavuje nájomné, ktoré by žalobcovia získali v prípade prenájmu predmetnej garáže za obdobie od 23.7.2011 do 24.1.2017. V súvislosti s preukázaním tohto nároku v žalobe tvrdili, že požadujú ušlé nájomné vo výške za jeden mesiac v rozsahu 33,00 eur, čo činí obvyklú cenu za nájom garáže v predmetnej lokalite v čase zbúrania jedného z múrov garáže. V tej súvislosti tiež tvrdili, že zbúrané steny garáže znemožnili žalobcom túto nehnuteľnosť riadne užívať garážovaním auta, ale spôsobili aj stratu možnosti prenajatia predmetnej garáže inej osobe a tým stratu získania nájomného za toto užívanie. Až potom, ako Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením zo dňa 27.7.2018 č.k. 9Co/444/2017-374 zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 22.3.2017, ktorým bolo žalobe žalobcov v tejto časti nároku vyhovené, predložili žalobcovia súdu čestné vyhlásenie T.. G. S., rod. R. zo dňa 21.6.2019, ktorým táto osoba potvrdila úmysel prenajať predmetnú garáž a tiež, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo, lebo jej žalobcovia oznámili, že garáž nie je užívaniaschopná pre zbúranie bočnej steny. V tomto čestnom prehlásení uviedla, že v júni 2011 sa dohodla so žalobcami, ktorí sú vlastníkmi predmetnej garáže, že garáž prenajme za obvyklú cenu garáže z dôvodu blízkosti tejto stavby k miestu jej trvalého bydliska, čo je cca 5 minút cesty pešo. Išlo teda o dôkaz predložený žalobcami dodatočne, po vyslovení právneho názoru odvolacieho súdu, čo znižuje jeho presvedčivosť.
20. Odvolací súd po preskúmaní odvolania je toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy v súlade s ust. § 191 C.s.p., keď prihliadol ku všetkým dôkazom jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach. Čestné prehlásenia, predložené žalobcami, z ktorých vyplýva, že spoluvlastníci parc. č. XXXX nemali námietky a nároky titulom spoluvlastníctva tohto pozemku, na ktorom je postavená garáž sú listinnými dôkazmi, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi, a to konkrétne svedeckými výpoveďami týchto osôb, ktorí v rámci svedeckých výpovedí sa podrobnejšie vyjadrili k otázkam, relevantným z hľadiska posúdenia ich súhlasu s tým, aby cez pozemok spoluvlastnícky im patriaci mohol byť umožnený prístup k predmetnej garáži a to tým spôsobom, že s takýmto prístupom vyslovili nesúhlas. Nemožno sa stotožniť s názorom odvolateľov, že títo svedkovia pri svojom vypočutí boli pod určitým nátlakom zo strany žalovaných, k čomu sa aj mali niektorí vypočutí svedkovia žalobkyni priznať, pretože o žiadnom takomto „nátlaku“ nesvedčí obsah zápisnice, ktorá zachycuje svedecké výpovede týchto svedkov súdom vypočutých. Nemožno sa stotožniť ani s názorom žalobcov o tom, že by súd vykonal „rozporuplné“ dokazovanie. Obsah spisu takýto záver neumožňuje.
21. Odvolací súd považuje názor súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovia nepreukázali, že predmetná nehnuteľnosť - garáž bola v takom stave, že by bola pripravená na prenajímanie a to tak po faktickej, ako aj právnej stránke, za správny. Žalovaní spochybnili, že predmetná garáž bola v predmetnom čase v užívaniaschopnom stave, o čom svedčí skutočnosť, že samotní žalobcovia v tom čase predmetnú garáž dlhodobo neužívali a navyše v konaní bolo preukázané, že v danom čase existovali aj formálne právne prekážky pre prenajímanie predmetnej garáže, ku ktorej prístup viedol len cez pozemok v spoluvlastníctve viacerých osôb, ktoré s takýmto prechodom za účelom užívania garáže cez ich pozemok prejavili jednoznačný nesúhlas.
22. Za ušlý zisk nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá konkrétny preukázateľný základ. Ušlý zisk je stratou konkrétnej reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutiu zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti konkrétneho prípadu pravdepodobná, blížiaca sa k istote. V prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už vzniklú, nie o ujmu, ktorá by mohla vzniknúť v budúcnosti.
23. Nestačí preto tvrdenie žalobcov o tom, že došlo k zmareniu zamýšľaného prenajímania predmetnej garáže bez toho, aby bolo bezpečne preukázané, že konkrétna majetková ujma v podobe ušlého zisku vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaných, teda že škodová udalosť zasiahla zásadným spôsobom do priebehu deja.
24. K dôvodom uvedeným v rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné navyše podľa názoru odvolacieho súdu doplniť, že z čestného prehlásenia T.. G. S., rod. R. vyplýva (len) úmysel zobrať do nájmu predmetnú garáž, avšak tento dôkazný prostriedok nie je dôkazom o tom, že by k takémuto nájmu aj
skutočne došlo a na akú dobu. Za situácie, keď žalobcovia nepreukázali, že predmetná garáž nebola v takom stave (faktickom a právnom), že bola pripravená na prenajímanie, tak nebolo možné takémuto nároku na náhradu ušlého zisku vyhovieť.
25. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ žalobu v tejto časti zamietol.
26. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách strán sporu a štátu, vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu v konaní podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v rozsudku a dopĺňacom uznesení, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
27. Odvolací súd preto v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku, ktorým bol zamietnutý nárok žalobcov na náhradu ušlého zisku vrátane výroku o trovách konania strán sporu a štátu ako vecne správny.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom v celom rozsahu.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).