Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1921-2014.pdf
PDF · 70.36 KB
Case nature
Subarea
6Er/1921/2014
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovna, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému Ľ. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. G., Q. XX, pre vymoženie sumy 110,80 eura s príslušenstvom, exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod spisovou značkou EX 4032/2014, takto
rozhodol:
I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor, JUDr. Peter Matejovie, m á voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trovy rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom, JUDr. Petrom Matejovie, sa dňa 06. 10. 2014 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 4032/2014 za účelom vymoženia sumy 110,80 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8Ro/1319/2013 zo dňa 18. 09. 2013, v spojení s opravným uznesením 8Ro/1319/2013 zo dňa 16. 06. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 05. 08. 2014. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 059996 zo dňa 16. 10. 2014, ktoré mu udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) za účelom vymoženia sumy 110,80 eura, spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 02. 01. 2013 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 1,73 eura a trov exekúcie.
2. Podaním zo dňa 13. 03. 2019, doručeným súdu dňa 15. 03. 2019, súdny exekútor predložil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 11. 02. 2019, z ktorého vyplýva, že oprávnený reagoval na správu súdneho exekútora o nemajetnosti povinného, v dôsledku čoho navrhol zastaviť exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Za výkon exekúcie, a rovnako aj za zvolený spôsob jej vykonania, je zodpovedný súdny exekútor. Ak súdny exekútor v priebehu konania zistí, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, je
v záujme hospodárnosti konania dať podnet na zastavenie exekúcie. Z oznámenia súdneho exekútora zo dňa 12. 06. 2018, adresovaného oprávnenému vyplýva, že povinný nie je držiteľom, ani vlastníkom, žiadneho motorového vozidla. Posledným zamestnávateľom povinného bol Hotel Európa LM, s.r.o. s tým, že súdny exekútor vydal exekučný príkaz zrážkami zo mzdy. Tento zamestnávateľ však dňa 14. 08. 2015 oznámil, že čistý príjem povinného je pod hranicou životného minima, pričom bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce od 03. 03. 2016 do 16. 01. 2017. Povinný má účet v U. Q. P., a.s., nie je majiteľom žiadneho nehnuteľného majetku. Neboli zistené iné pohľadávky povinného, ani finančné aktíva, z ktorých by mohla byť exekúcia uhradená s tým, že povinný neuhradil ani časť vymáhanej pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie. Existencia majetku povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, nevyplýva ani z exekútorského spisu. Pokiaľ ide o účet povinného, zistený v U. Q. P., a.s., na tomto bol evidovaný dispozitívny zostatok len 1,41 eura. Z uvedeného potom vyplýva, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, takže pokračovanie v exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Navyše mal súd preukázaný aj súhlas oprávneného so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
7. Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 54,05 eura.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník..
12. Vzhľadom k tomu, že právna úprava § 262 CSP je vo vzťahu k § 200 ods. 5 Exekučného poriadku novšia, súd postupoval v súlade s novšou právnou úpravou („lex posterior“), obsiahnutou v § 262 CSP, ktorou bola zavedená tzv. dvojinštančnosť rozhodovacej činnosti, pokiaľ ide o trovy konania (IV. ÚS 202/2018 a IV. ÚS 187/2018). V rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená, súd preto priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu s tým, že tieto trovy bude podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znášať oprávnený. O výške trov exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.