Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-12-2016.pdf
PDF · 126.32 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/12/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v právnej veci žalobcu: Q. Q., H.. XX.XX.XXXX, C. F. XX, D., proti žalovanému: Slovenská republika zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 14.460,44 EUR, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania .
odôvodnenie:
1. Žalobou z 25.01.2016, doručenou tunajšiemu súdu 02.02.2016 žalobca žiada, aby súd svojim rozhodnutím uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 14.460,44,-EUR titulom náhrady škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite ČVS: PPZ-36/BOK-C-2006 mu bolo dňa 18. 10. 2006 vznesené obvinenie za zločin marenie spravodlivosti podľa § 344 ods. 1, písm. d./ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že som v období od 18. 07. 2006 do 24. 07. 2006 v Prievidzi v internetovej kaviarni Eurocentra na ul. Mariánskej č. 15A spoločne s A. F., ktorý bol v tom čase stíhaný ako obvinený v inej trestnej veci mal niekoľkokrát vyhľadať poškodeného Q. E., narodeného 18. 06. 1972 a žiadať ho najskôr sľubmi a to vyplatením všetkých jeho dlhov vo výške 100.000.- Sk u P.. A. E., ako aj poskytnutím finančnej odmeny vo výške 100.000.- Sk na jeho vlastnú útratu za to, aby odvolal svoje výpovede, ktoré učinil ako svedok
- poškodený v trestnej vecí obvinených A. F. B. E. C., vedenej na ÚJKP OR PZ Prievidza pod ČVS: ORP-532/OVK-PD-2006 a keď na tieto sľuby a ponuky Róbert Kohút nereagoval, tak sa mali pokúšať na neho pôsobiť slovnou hrozbou "keď to tak nepôjde, tak sa to dá riešiť aj inak" a či má rád svoju rodinu a svoje deti. Po oznámení obvinenia dňa 18. 10. 2006 mu bola o 08.30 hod obmedzená osobná sloboda a následne bol na základe podnetu prokurátora Vojenskej obvodovej prokuratúry Bratislava vzatý sudcom pre prípravné konanie Vojenského obvodového súdu Bratislava do väzby. Vo väzbe bol nepretržite od 18.10. 2006 do 17. 04. 2007, kedy bol na základe uznesenia prokurátora Vojenskej obvodovej prokuratúry Bratislava prepustený na slobodu, pretože pominul dôvod na ďalšie trvanie väzby. Žalobca od začiatku jednoznačne tvrdil, že sa skutku, ktorý je mu kladený za vinu nedopustil, a že celé trestné konanie je zmanipulované s cieľom poškodiť ho, ako príslušníka PZ. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ako aj proti uzneseniu o vzatí do väzby podal sťažnosti, ktoré boli zamietnuté, ako nedôvodné. Počas doby trvania väzby viackrát žiadal, aby bol z väzby prepustený z dôvodu, že ju považoval za nedôvodnú a nezákonnú. Žalobca využil všetky dostupné opravné prostriedky. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, spisová značka 4T/46/2007-VOS-1162 zo dňa 12. 06. 2012, právoplatným dňa 14. 06. 2012 bol žalobca oslobodený spod obžaloby VOP Bratislava zo dňa 20. 12. 2007, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Proti rozsudku nepodal prokurátor OP Bratislava I. odvolanie. Rozsudok mu bol doručený dňa 14. 06. 2012.Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že trestné stíhanie bolo od začiatku vedené pre skutok, ktorý sa nikdy nestal; žalobca sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a napriek tomu bol v období od 18.10. 2006 do 17. 04. 2007 (celkom 181 dní) vo väzbe a priamym následkom tohto trestného stíhania bol aj prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ pre porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, pričom za hrubé porušenie služobnej prísahy bolo považované jeho konanie v skutku, ktorý sa podľa právoplatného rozhodnutia súdu nikdy nestal. Nezákonným rozhodnutím o väzbe, ktoré bolo zrušené oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, ako aj nezákonným trestným stíhaním mu vznikla nemajetková ujma spočívajúca v tom, že výkonom väzby došlo zo strany štátu k neprimeranému zásahu do jeho občianskej a ľudskej dôstojnosti. Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy považuje sumu 50.- Eur za každý deň vykonanej väzby, t. j, sumu 50 Eur x 181 dní, teda sumu 9.050.- Eur. Poukazuje na skutočnosť, že okrem toho, že žalobca nemohol vykonávať prácu policajta a bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, nemohol z dôvodu väzby zabezpečovať výchovu svojich maloletých detí Simony, narodenej 27. 07. 1999 a Radky, narodenej 30. 10. 2005 (ktorá mala v čase vzatia do väzby jeden rok), s ktorými stratil kontakt a nemohol zabezpečovať starostlivosť o svoju rodinu. Tým, že bol prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1, pism. e.) zákona č. 73/1998 Z. z. mu nebolo vyplatené odchodné, na ktoré by mal nárok vo výške 6 priemerných mesačných služobných platov (podľa § 33 ods. 2 zákona Č. 328/2002 Z. z. ). Priemerný mesačný plat žalobcu pre účely dôchodkového zabezpečenia bol pri skončení služobného pomeru vypočítaný na sumu 27.166.- Sk ( 901,74.- Eur ). Pre účely dôchodkového zabezpečenia bola určená do 16 rokov trvania služobného pomeru. Tieto skutočnosti preukazuje kópiou rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku. Na základe nezákonného rozhodnutia o väzbe a nezákonným trestným stíhaním mu bola štátom spôsobená škoda spočívajúca v nevyplatení odchodného v celkovej výške 6 x 901,74.- Eur, t. j. celková suma 5.410,44.- Eur.
3. Na preukázanie svojich tvrdení, žalobca predložil Personálny rozkazom Ministra vnútra SR č. 468 zo dňa 14. 12. 2006, rozsudok Okresného súdu Bratislava I, spisová značka 4T/46/2007-VOS-1162 zo dňa 12. 06. 2012, kópiu uznesenia VOS Bratislava 3 Tp/461/2006-43 o vzatí do väzby, kópiu uznesenia prokurátora VOP Bratislava OPv 363/06-294, vrátane rozhodnutia o rozklade a kópie rozhodnutia o priznaní výsluhového dôchodku.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 24.10.2016, doručeným súdu 25.10.2016 s tým, že žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. V prvom rade vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na to, že žalobca svoj žalobný návrh vyhotovil dňa 25.01.2016 a tunajšiemu súdu ho doručil dňa 02.02.2016 pričom subjektívna premlčacia lehota na jeho uplatnenie uplynula dňa 14.12.2015 (3 roky a 6 mesiacov od právoplatného oslobodenia žalobcu 14.12.2016). Žalovaný považoval žalobu za nezrozumiteľnú, nakoľko vyjadrenia žalobcu neboli spôsobilé ustáliť z akého titulu si škodu uplatňuje (nezákonné rozhodnutie o väzbe, nezákonné trestné stíhanie). K rozhodnutiu o väzbe žalovaný uviedol, že pobyt žalobcu vo väzbe bol determinovaný okolnosťami negatívne charakterizujúcimi jeho osobu ako obvineného a jeho správanie, čím je vylúčený jeho prípadný nárok na náhradu škody podľa ust. 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. K existencii škody a príčinnej súvislosti žalovaný uviedol, že žalobcom požadovaná majetková škoda predstavujúca nárok na odchodné nevznikla v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o väzbe, ani s iným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní. Žalobca naň nemá nárok z dôvodu prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobca zároveň v konaní netvrdí, že by personálny rozkaz ministra vnútra SR zo dňa 14.12.2006, č. 468 alebo rozhodnutie ministra vnútra SR zo dňa 23.02.2007, č. p.: KM-24/PK-2007 bolo nezákonné a existenciu a záväznosť týchto rozhodnutí, ktoré mali za následok nepriznanie odchodného žalobcovi, tak nemožno spochybňovať. V časti nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 9.050 Eur, žalovaný uviedol, že žalobca doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno, kedy vôbec nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, pričom si nesplnil ani elementárnu povinnosť tvrdenia o zásahu do jeho práv v takej intenzite, ktorá by spoľahlivo preukazovala existenciu nemajetkovej ujmy a zároveň odôvodňovala jej peňažnú náhradu. Žalobca sa v žalobe obmedzil výlučne na uvedenie výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, ale ako dospel k predmetnej sume, konkrétne ako dospel k sume 50,-€ za deň väzby, už bližšie neobjasňuje. Vo vzťahu k výške požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný túto považuje za neodôvodnenú a neprimeranú. Žalobca okrem tvrdenia o nemožnosti vykonávať prácu policajta (čo je nepochybne dôsledkom personálneho rozkazu) a zabezpečovania výchovy mal. detí v čase výkonu väzby, neuviedol žiadne skutočností, ktoré túto odôvodňujú z hľadísk predpokladaných v § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., resp. neuviedol žiadne skutočností odôvodňujúce konkrétnu výšku náhrady.
5. Žalobca v rámci ústnych prednesov trval na podanej žalobe a doplnil, že cieľom jeho žaloby je zistiť kto má niesť zodpovednosť za to, že bol nezákonne trestne stíhaný, nakoľko sa preukázalo, že nič nespáchal, pritom v dôsledku trestného stíhania bol prepustený zo služby v zmysle personálneho rozkazu, ktorý považuje za právny titul svojho nároku a považuje toto rozhodnutie za nesprávne. K otázke včasnosti podania žaloby sa žalobca vyjadriť nevedel
6. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Žaloba žalobcu bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd konal podľa ustanovení CSP, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. CSP ,ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy.
8. Súd poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa § 160 CSP a podľa § 153 a § 154 CSP písomne.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s žalobcom predloženými dôkazmi, ako aj písomných a ústnych vyjadrení žalobcu a povereného zástupcu žalovaného; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav, pričom na základe zhodných tvrdení strán mal za preukázané, že:
10. Z uznesenia vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite ČVS: PPZ-36/BOK-C-2006 súd zistil, že dňa 18. 10. 2006 bolo žalobcovi vznesené obvinenie za zločin marenie spravodlivosti podľa § 344 ods. 1, písm. d./
11. Z uznesenie Vojenského obvodového súdu Bratislava zo dňa 20.10.2006, č. k. 3Tp/461/2006-43 súd zistil, že žalobca bol vzatý do väzby dňom 18.10.2006 Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že sudca pre prípravné konanie rozhodol o vzatí žalobcu do väzby aj s poukazom na trestné stíhanie žalobcu Úradom inšpekčnej služby PZ, Inšpekčný odbor Západ Bratislava, CVS: ÚIS-13/IOZ- SV-2006 z trestného činu ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva formou spolupáchateľstva, ktorého konania sa mal dopustiť dňa 08.04.2004; ďalšie trestné stíhanie žalobcu pre trestný čin ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva, ktorého konania sa mal dopustiť dňa 27.11.2004; vykonané dokazovanie konkrétne výpovede svedkov, z ktorých vyplývalo, že žalobca využívajúc svoje postavenie príslušníka PZ SR realizoval neprípustný nátlak na poškodeného; skutočnosť, že žalobca ako príslušník PZ disponuje služobnými oprávneniami, ktorými by mohol ovplyvňovať nielen už vypočutého poškodeného a svedkov, ale predovšetkým svedkov, ktorí budú musieť byť vypočutí, príp. iným spôsobom mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné konanie.
12. Z uznesenia č. k. Opv 363/06-294 z 17.04.2007 súd zistil, že žalobca bol prepustený z väzby na slobodu, nakoľko pominul dôvod na ďalšie trvanie väzby
13. Z Personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 468 podľa § 192 ods. 1, písm. e.) zákona č. 73/1998 Z. z. zo dňa 14. decembra 2006 súd zistil, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu porušenia služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom.
14. Z Rozsudku Okresného súdu Bratislava I, spisová značka 4T/46/2007-VOS-1162 zo dňa 12. 06. 2012, právoplatným dňa 14. 06. 2012 súd zistil, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby VOP Bratislava zo dňa 20. 12. 2007 pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý som bol stíhaný. Proti rozsudku nepodal prokurátor OP Bratislava I. odvolanie. Rozsudok mu bol doručený dňa 14. 06. 2012.
15. Žalobca sa žalobou zo dňa 25.01.2016 doručenou súdu dňa 02.02.2016 domáha náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ktorá mu mala byť spôsobená v dôsledku uznesenia o vzatí do väzby zo dňa 20.10.2006, č. k. 3Tp 461/2006-43. Na základe predmetného rozhodnutia žalobca vykonával väzbu v čase od 18.10.2006 do 17.04.2007 (181 dní), čo v konaní sporné nebolo. Žalobca rovnako namieta "nezákonné trestné stíhanie", ktoré skončilo rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.06.2012, č. k. 4T 46/2007-VOS-1162 oslobodením žalobcu spod obžaloby. V súvislosti s namietanými skutočnosťami mala žalobcovi vzniknúť škoda v celkovej výške 14.460,44€, ktorá predstavuje majetkovú škodu vo výške 5.410,44€ (nevyplatené odchodné) a nemajetkovú ujmu vo výške 9.050,-€.
16. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúcich zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu.
17. Podľa § 3 ods.1 písm. b) o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody.
18. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
20. Podľa § 5 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
21. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
22. Podľa § 6 ods.2 zák. č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 6 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
24. Podľa § 7 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
25. Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie ,b) bol oslobodený spod obžaloby alebo vec bola postúpená inému orgánu.
26. Podľa ustanovenia § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.
27. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
28. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
29. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
30. Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
31. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
32. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne vzniku škody a ani dôkazné bremeno ohľadne popretia tvrdení protistrany t.j. žalovaného.
33. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatnených nárokov. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva a súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Zásada hospodárnosti konania vedie k tomu, že súd prednostne posudzuje v konaní vznesenú námietku premlčania bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky škody a podobne. Žalobca sa žalobou domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorej vznik mu mal konštituovať rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.06.2012, č. k. 4T 46/2007-VOS-1162, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby .Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2012 Skutočnosť, že žalobca sa o oslobodzujúcom rozsudku dozvedel 14.06.2012 nebola v konaní sporná, sám žalobca ju deklaruje v podaní na č,l 31 spisu (Rozsudok Okresného súdu Bratislava 1, spisová značka 4T/46/2007-VOS-1162, ktorým som bol právoplatne oslobodený spod obžaloby mi bol doručený dňa 14. 06. 2012. Uvedený deň považujem za deň začatia plynutia lehoty na uplatnenie práva podľa§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.) Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola žalobcom doručená Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 13.05.2015, pričom lehota na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplynula dňa 13.11.2015. Premlčacia lehota začala plynúť momentom doručenia oslobodzujúceho rozsudku , teda najneskôr 14.06.2012 kedy predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť t.j. momentom kedy sa žalobca o škode dozvedel (Trojročná premlčacia doba uplynula najneskôr 13.11.2015). Žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 02.02.2016 teda po uplynutí zákonom stanovenej subjektívnej premlčacej doby podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď žalovaný sa dôvodne dovolal premlčania celého žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 14.460,44,- Eur s príslušenstvom žalobu žalobcu v dôsledku premlčania nároku zamietol.
35. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca ani nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi uznesením o vzatí do väzby zo dňa 20.10.2006 č. k. 3Tp 461/2006-43, a ním uplatnenou škodou. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody, ktorá predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. V prejednávanom prípade by žalobca nemohol byť v konaní o náhradu škody v dôsledku vydania rozhodnutia o vzatí do väzby resp. nezákonného trestného stíhania úspešný tiež z dôvodu, že za daného skutkového stavu neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku ňou uplatnenej majetkovej škody a jej výšky. Žalobca v priebehu konania nepreukázal vznik škody, ktorej náhrady sa domáhal, uplatnená náhrada majetkovej škody predstavovala odchodné, na ktoré by mal žalobca mať nárok podľa § 33 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to VO výške 6 priemerných mesačných služobných platov. Skutočnosť, pre ktorú mu nárok na odchodné nebol priznaný žalobca odôvodňuje v žalobe nasledovne:" Tým, že som bol prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1, písm. e) zákona č. 73/1998 Z z. mi nebolo vyplatené odchodné,...Z uvedeného vyplýva, že k nevyplateniu odchodného došlo v dôsledku personálneho rozkazu ministra vnútra SR zo dňa 14.12.2006, č. 468. Následne však žalobca tvrdí, že:"Na základe nezákonného rozhodnutia o väzbe a nezákonným trestným stíhaním mi bola štátom spôsobená škoda spočívajúca v nevyplatení odchodného...". Tieto dve skutkové tvrdenia sú vo vzájomnom rozpore. Žalobca v podstate tvrdí, že škoda mu vznikla aj prepustením zo služobného pomeru, aj väzobným stíhaním, pričom, ale príčina vzniku škody môže byť len jedna. Žalobca nepreukázal ani ďalšiu podmienku pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody a to preukázanie príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím o vzatí do väzby a vznikom majetkovej ujmy. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou je priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím (uznesením o vzatí do väzby) a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nezákonnému rozhodnutiu, nevznikla by majetková ujma. V prejedávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku majetkovej ujmy v dôsledku nezákonného trestného stíhania resp väzby. Žalobca preukazoval príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom ujmy skutočnosťou, že v prípade, že by nedošlo k vzatiu žalobcu do väzby nebol by vydaný personálny rozkaz v zmysle ktorého bol žalobca prepustený zo služobného pomeru. Na pojednávaní ďalej žalobca upresnil, že práve personálny rozkaz je dôvodom, pre ktorý mu vnikla škoda. Takto žalobcom uvádzaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a ním uplatnenou náhradou škody však neobstojí, nakoľko nejde o priamu príčinnú súvislosť, keďže majetková škoda uplatnená žalobcom mu mohla vzniknúť výlučne v príčinnej súvislosti s personálnym rozkazom ministra vnútra SR zo dňa 14.12.2006, č. 468 ako individuálnym správnym aktom. Personálny rozkaz bol potvrdený rozhodnutím ministra vnútra SR zo dňa 23.02.2007, č. p.; KM-24/PK-2007, v ktorom je doslovne uvedené ( nesporná skutočnosť):"To, či odvolateľ svojím protiprávnym konaním naplnil niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu uvedeného v Trestnom zákone je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonávajú úkony potrebné k zisteniu, či skutok je trestným činom, či ho spáchal obvinený, mieru jeho zavinenia a pod. Na rozdiel od trestného konania o prepustení policajta zo služobného pomeru rozhoduje príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený prepustiť príslušníka PZ zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. Tento si podľa zákona utvára vo veci vlastný úsudok a v samostatnom personálnom konaní rozhoduje nezávisle na výsledku trestného konania. Otázka trestnoprávnej zodpovednosti nie je zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijaté personálne opatrenie a toto personálne opatrenie nie je závislé na rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní." citovaného vyplýva celkom jednoznačný záver o tom, že personálne konanie a trestné konanie predstavujú dve na sebe nezávislé konania a kým skutok, pre ktorý je príslušník prepustený zo služobného pomeru nemusí napĺňať skutkovú podstatu trestného činu, uvedené nevylučuje, aby nenapĺňal znaky porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. Tomuto záveru svedčí i nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/2014, podľa ktorého "ústavný súd v súvislosti s posudzovaním predmetnej veci konštatuje, že v prípade prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru ide o personálne opatrenie za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti, ktoré nemožno stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. Porušenie služobnej prísahy nemusí dosiahnuť intenzitu trestného činu a dôvody prepustenia príslušníka Policajného zboru neposudzuje z hľadiska vykazovania znakov trestného činu, ale konanie v rozpore so služobnou prísahou. Nie každé porušenie zákona musí byť trestným činom alebo priestupkom. Právny záver obsiahnutý v napadnutom rozsudku najvyššieho súdu o existencii o príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorej náhradu si žalobca uplatňoval v napadnutom konaní v súvislosti so svojím prepustením zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a obvinením, ktoré mu bolo vznesené v inej trestnej veci, je nielen v rozpore s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu, ale zároveň ho možno považovať za arbitrárny a z ústavného hľadiska za neakceptovateľný a neudržateľný."
36. Podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007, odchodné podľa § 33 nepatrí policajtovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením z dôvodu porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom.
37. Citované ustanovenie jednoznačne určuje podmienky, za ktorých nárok na odchodné policajtovi nevznikne. Podmienkou jeho aplikácie je nepochybne existencia personálneho rozkazu, ktorým je policajt prepustený práve z uvedeného dôvodu.
38. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie ako aj skutkový stav teda uznesenie o vzatí do väzby, žalobcu nebolo v priamej príčinnej súvislosti so žalobcom uplatnenou náhradou škody pričom žalobcom požadovaná majetková škoda predstavujúca nárok na odchodné nevznikla v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o väzbe, ani s iným rozhodnutím vydaným v trestnom konaní. Žalobca naň nemá nárok z dôvodu prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Žalobca zároveň v konaní netvrdí, že by personálny rozkaz ministra vnútra SR zo dňa 14.12.2006, č. 468 alebo rozhodnutie ministra vnútra SR zo dňa 23.02.2007, č. p.: KM-24/PK-2007 bolo nezákonné a existenciu a záväznosť týchto rozhodnutí, ktoré mali za následok nepriznanie odchodného žalobcovi, tak nebola nijako spochybnená.
39. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, keď intenzita zásahu nie je primerane napraviteľná inými právnymi prostriedkami. Základným predpokladom pre uplatnenie nemajetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla ako aj preukázanie, že zásah vyvolal závažné následky v súkromnom živote poškodeného a v jeho spoločenskom uplatnení, prípadne ďalších skutočností a to predovšetkým z dôvodu ustálenia výšky takejto peňažnej náhrady. Súd môže náhradu nemajetkovej ujmy priznať iba vtedy, ak sa v konaní preukáže, že prišlo k skutočnému závažnému následku na poškodenom a tento zásah mal značnú intenzitu. Preukázanie vzniku závažných následkov zaťažuje poškodeného, v danom prípade žalobcu. On nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať vznik následkov, ktoré odôvodňujú priznanie nemajetkovej ujmy.
40. V danom prípade si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 9050,- Eur, ktorú odôvodnil tým, že na základe nezákonného rozhodnutia bol pozbavený osobnej slobody, čo spôsobilo vážny zásah do jej súkromného života, v čase väzby sa nemohol podieľať na výchove maloletých detí.
41. V zmysle citovaného ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza nemajetková ujma v peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak a to len v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením.
42. Súd uvádza, že v prejedávanom prípade žalobca priebehu konania nepreukázal, že mu bola spôsobená nemajetková ujma. Samotná skutočnosť, že došlo k väzbe žalobcu a k pozbaveniu jeho osobnej slobody, ešte sama o sebe nezakladá nárok na nemajetkovú ujmu automaticky.
43. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy, t.j. preukázať dopad rozhodnutia o väzbe na jeho vážnosť v spoločnosti a následné sťaženie jej spoločenského uplatnenia ako aj preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť okolností, za ktorých došlo k porušeniu jeho práv. Žalobca svoje argumenty zhrnul len na konštatovanie o obmedzení osobnej slobody žalobcu po dobu 181 dní a nemožnosti sa podieľa sa v tomto čase na rodinnom živote. Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy náhradu, ktorej sa žalobca v konaní domáhal je nutné preukázať, žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno keď v priebehu konania nepreukázal, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia mu bola spôsobená nemajetková ujma. Pokiaľ žalobca v súvislosti s nárokom na nemajetkovú ujmu poukazoval na článok 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho porušenie, súd má za to, že ten síce zakladá právo na slobodu a osobnú bezpečnosť, zakazuje pozbavenie slobody, s výnimkou stanovených prípadov, v opačnom prípade umožňuje poškodenej osobe odškodnenie, avšak aj toto právo podlieha právnej úprave zákona č.514/2003 Z.z. a nemožno ho aplikovať paušálne; aj v takom prípade je potrebné preukázať vznik a existenciu nemajetkovej ujmy a preukázať, že nezákonné rozhodnutie spôsobilo žalobcovi ujmu takej intenzity, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Žalobca ale v konaní nepreukázal dopad nezákonného rozhodnutia na jeho rodinný a spoločenský život, na jeho česť, vážnosť a dôstojnosť, prípadne na iné sféry života. Žalobca nenavrhol žiadne dokazovanie, čím teda neuniesol dôkazné bremeno.
44. Napokon k tvrdenému zavineniu žalobcu za väzbu, je potrebné uviesť, že žalobca tvrdenia žalovaného o tom, že si väzbu zavinil sám vôbec nerozporoval, ako vyplýva z uznesenia zo dňa 20.10.2006, č. k. 3Tp 461/2006-43 dôvodom pre vzatie žalobcu do väzby bolo okrem iného ďalšie trestné stíhanie žalobcu pre trestný čin ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva, ktorého konania sa mal dopustiť dňa 27.11.2004 (Zavinenie obvineného na začatí trestného stíhania proti nemu znamená, že obvinený svojim zavineným úkonom prispel k tomu, že jeho konanie bolo dôvodom pre začatie trestného stíhania proti nemu) a skutočnosť, že žalobca ako príslušník PZ disponuje služobnými oprávneniami, ktorými by mohol ovplyvňovať nielen už vypočutého poškodeného a svedkov, ale predovšetkým svedkov, ktorí budú musieť byť vypočutí, príp. iným spôsobom mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné konanie. Správanie žalobcu bolo vyhodnotené ako konanie predstavujúce reálnu možnosť pokračovania v trestnej činnosti, pre ktorú mu bolo vznesené obvinenie pričom súd vyvodil existenciu sklonov k páchaniu trestnej činnosť u žalobcu. Rozhodnutie o vzatí do väzby bolo potvrdené i súdom vyššieho stupňa. Pobyt žalobcu vo väzbe bol determinovaný okolnosťami negatívne charakterizujúcimi jeho osobu ako obvineného a jeho správanie (v tom čase prebiehali voči žalobcovi viaceré trestné stíhania). Tieto tvrdenia žalovaného, žalobca ani v náznaku nepoprel, nenavrhol žiaden dôkaz, ktorý by mohol preukazovať jeho nezavinenie za vzatie do väzby, čím je možné sa prikloniť k záverom žalovaného, že je vylúčený nárok žalobcu na náhradu škody podľa § 8 ods. 6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. nakoľko si väzbu zavinil sám svojim správaním, keď vzhľadom na zistené okolnosti nebolo možné ho stíhať na slobode a to až do času keď dôvody väzby odpadli.
45. Súd na základe právnych záverov mal po vyhodnotení vykonaného dokazovania za to, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody je premlčaný a zároveň mal i za to, že žalobca nepreukázal zákonom predpokladané podmienky pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003Z.zkeď v konaní nepreukázal vznik majetkovej ujmy a priamu príčinnú súvislosť medzi ňou a nezákonným rozhodnutím a vznikom majetkovej i nemajetkovej ujmy a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP teda podľa úspešnosti žalovaného vo veci ale žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si nárok na náhradu trov konania výslovne neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.