Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-3Cpr/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, Palúčanská 25, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 17336163, zast.: JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, AK Ul.1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42219361, proti žalovanej: P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. č.XXX, zast. JUDr. PaedDr. Róbertom Monsbergerom Kozákom, advokátom, AK Štúrova 17, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 40454576, o zaplatenie 3.200,00 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.971,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.971,43 eur od 20.01.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

II. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 85,72%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Lipt. Mikuláš dňa 22.01.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.200,00 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 20.01.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca uviedol, že je zamestnávateľ a žalovaná bola v rozhodnom čase jeho zamestnankyňou. .Pracovnou náplňou žalovanej ako zamestnanca bolo plnenie úloh na úseku metrológie. Jej povinnosťou bolo zabezpečiť plnenie povinností podľa zákona č.142/2000 Z.z. o metrológii. Jej povinnosťou okrem iného bolo aj zabezpečiť, aby všetky určené meradlá, ktoré žalobca pri svojej činnosti používa, mali platné overenie a tiež viesť zoznam určených meradiel s uvedením dátumov i overenia. Žalovaná kvôli plneniu týchto pracovných úloh absolvovala niekoľko školení v odbore metrológia. Slovenský metrologický inšpektorát vykonal dňa 16.07.2015 u žalobcu metrologickýž dozor. Inšpektori SMI pri dozore zistili porušenie povinnosti podľa § 19ods.2 písm. e/ zákona a § 19 ods.2 písm. c/ zákona. Žalovaná neviedla evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia. Šlo o neinvazívne meradlá tlaku krvi mechanické a neinvazívne meradlá tlaku krvi elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií. Tieto meradlá, ktoré boli určenými meradlami v zmysle zákona, nemali pri používaní platné overenia. SMI preto rozhodnutím č.3136/600/2015/R zo dňa 06.11.2015 uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.200,00 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Ú rad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Úrad rozhodnutie SMI zmenil, ale v podstate iba odstránil formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia a žalobcovi uložil pokutu v nezmenenej výške 3.200,00 eur. Rozhodnutie Úradu bolo žalobcovi doručené 21.01.2016. Žalobca uloženú pokutu zaplatil. SMI a následne Úrad uložili žalobcovi pokutu z dôvodu porušenia zákonom stanovených povinností. Ich splnenie mal v rámci plnenia pracovných povinností zabezpečiť žalovaný. Tento však nezabezpečil, porušil § 81 písm. a/, c/ Zákonníka práce. Nebyť toho, SMI ani Úrad by žalobcovi pokutu neuložili a škoda by mu nevznikla. Zo strany žalovanej šlo o zavinené porušenie povinnosti vo forme nepriameho úmyslu. Žalovaná si vzhľadom na zverené pracovné úlohy a absolvované školenia musela byť vedomá toho, že porušuje svoje povinnosti. Napriek tomu si ich nesplnila a bola uzrozumená s prípadným škodlivým následkom - uložením sankcie príslušným orgánom. Žalobca so žalovanou prejednal povinnosť nahradiť škodu. Žalovaná však svoju zodpovednost' neuznala, preto žalobcovi nezostáva iné, ako podať túto žalobu, ktorou sa v súlade s § 179 ods.1, § 186 ods.1 Zákonníka práce domáha zaplatenia 3.200,00 eur.

2. Vyjadrenie žalovanej k žalobe. Žalovaná žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a spochybňuje jeho právny základ. Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou bol založený Pracovnou zmluvou uzavretou dňa 29.04.2013, pričom ako druh práce v predmetnej pracovnej zmluve je uvedené: samostatný odborný referent. Následne bol prijatý Dodatok č. 1 zo dňa 15.08.2013, ktorým sa rozšírila pracovná náplň žalovanej o činnosti pokladničnej služby a poštovej doručovateľky, Dodatok č. 2 zo dňa 01.01.2014, ktorým sa doba trvania pracovného pomeru u žalovanej predĺžila do 31.12.2014, Dodatok č. 3 zo dňa 01.06.2014, ktorým sa trvanie pracovného pomeru u žalovanej predĺžilo na dobu neurčitú. Dňa 31.05.2013 bola žalovaná s účinnosťou od 01.06.2013 vymenovaná u žalobcu za metrológa, pričom jej však nijakým spôsobom v zmysle tohto menovania nebola zmenená, ani doplnená pracovná zmluva. Dodatok č. 4 zo dňa 11.08.2014 vo svojom bode 29. len stručne konštatuje, že žalovaná bola vymenovaná za metrológa u žalobcu. Žalovaná bola žalobcom poverená za vedúcu technicko-prevádzkového odboru u žalobcu od 11.08.2014 (t. j. odo dňa, kedy bol uzavretý Dodatok č. 4 k pracovnej zmluve) do 31.05.2015, kedy funkcia žalovanej ako vedúcej technickoprevádzkového odboru u žalobcu zanikla. Kontrola u žalobcu Slovenským metrologickým inšpektorátom bola vykonaná v dňoch 15.07.2015 a 16.07.2015. Z rozhodnutí Slovenského metrologického inšpektorátu, Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, ako aj z následných písomností žalobcu vyplýva, že samotný žalobca si bol vedomý, že k porušeniu povinností podľa zákona č. 142/2000 Z.z. došlo aj z personálnych a ekonomických dôvodov na jeho strane, nakoľko žalobca ako zamestnávateľ nevytvoril pre zamestnancov také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ihneď' po svojom vymenovaní (t. j. dňa 11.8.2014) funkciou vedúcej technicko-prevádzkového odboru u žalobcu, žalovaná informovala vedenie žalobcu o nutnosti agendu metrológie presunúť na kolegyňu p. Q.u P.ovú a žiadala o odňatie agendy metrológie, a to z dôvodu obrovskej a nadmernej vyťaženosti pri spracovávaní agendy na pozícií vedúcej technicko-prevádzkového odboru. V zmysle svojej pracovnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom v znení jej všetkých dodatkov pracovná náplň žalovanej obsahovala 31 rôznych činností a variovala od takých činností, ako je zodpovednosť za vozový park v organizácii (bod 27. Dodatku č. 4 zo dňa 11.08.2014), zodpovednosť za investičnú výstavbu u žalobcu a materiálov s ňou spojených (bod 22. Dodatku č. 4 zo dňa 11.08.2014), až po preverovanie potreby práce nadčas (bod 11. Dodatku č. 4 zo dňa 11.08.2014), či vodné hospodárstvo žalobcu (bod 1. Dodatku č. 4 zo dňa 11.08.2014). Pracovnú náplň takéhoto rozsahu nemôže plnohodnotne fyzicky ani mentálne zvládnuť vykonávať len jeden zamestnanec! Ku vzniku škody žalovaná podotýka, že jej doposiaľ nebol doručený žiadny dôkaz o tom, že by žalobca pokutu vo výške 3.200,- EUR aj skutočne uhradil, takýto dôkaz o úhrade pokuty k žalobe pôvodne žalobca ani nepriložil, a preto sa z tohto dôvodu žalovaná nevie vyjadriť k výške žalovanej sumy (čím samozrejme nie je dotknuté neuznanie nároku žalobcu zo strany žalovanej). Je síce nesporné, že žalobcovi bola udelená pokuta v príčinnej súvislosti s porušením povinností mu uložených podľa zákona č. 142/2000 Z. z., no ako sám žalobca vo svojich vyjadreniach uvádza (a ako je uvedené aj pod nasledovným písm. e) tohto vyjadrenia), škodu nemožno pričítať k zavineniu žalovanej. Žalovanou absolvovaný kurz metrológie, na ktorý poukazuje žalobca, bol jednodňový (17.06.2014) a týkal sa v prevažnej miere výrobného procesu pri pásovej výrobe dielcov. Takisto žalovaná uvádza, že agendu metrológíe mala vykonávať aj p. Q. P., ktorá sa takisto zúčastnila školenia metrológie v Liptovskom Hrádku v zamestnankyne (p. Q. P.), nakoľko so zmenou pracovnej náplne nesúhlasila námestníčka žalobcu -Ing. X. S. - D., PhD. V čase, kedy bola vykonávaná kontrola Slovenským metrologickým inšpektorátom (t. j. v dňoch 15.07.2016 a 16.07.2015) bola žalovaná v práci len od 01.07.2015. Práceneschopnosť u žalovanej nastala dňa 10.05.2015 a trvala do 30.06.2015. Začiatok práceneschopnosti žalovaná trávila na lôžkovom oddelení traumatológie u žalobcu, kde pri prvých návštevách svojich kolegýň (p. Q. P. a p. U. O.) ich žalovaná upovedomila o skončení platnosti overenia meradiel v mesiaci jún 2015 a požiadala ich, aby zabezpečili celý proces overenia. Podľa vedomosti žalovanej v zmysle pracovnej náplne uvedenej v pracovnej zmluve p. U. O. celý proces overenia meradiel v tom čase mal pripadať na ňu, nakoľko pracuje už niekoľko rokov na pozícii zástupcu technicko-prevádzkového odboru a v čase neprítomnosti vedúceho plne zastupuje a preberá jeho práva a povinnosti. Ako už žalovaná uvádza vyššie pod písm. b) tohto vyjadrenia, na nedostatky, ktoré žalobcovi vytkol Slovenský metrologický inšpektorát, žalobcu upozorňovala. Žalobca, ako zamestnávateľ, vedel, že októbri 2014, avšak agenda metrológie nebola zapracovaná do pracovnej zmluvy tejto žalovaná je dočasne práceneschopná (táto skutočnosť je zrejmá aj z vyjadrení žalobcu po vykonanej kontrole), pričom práceneschopnosť žalovanej začala plynúť v lehote vyše dvoch mesiacov pred vykonaním kontroly Slovenským metrologickým inšpektorátom. Preto na strane žalovanej nemožno hovoriť o zavinení vo forme úmyslu, ako ani o nedbanlivosti. Slovenský metrologický inšpektorát pri vykonávaní predmetnej inšpekcie vytkol žalobcovi, okrem iného, aj neoverenie monitorov vitálnych funkcií. Tu žalovaná podotýka, že žalobca tieto monitory vitálnych funkcií nemal úradne overené už v minulostí pred jej nástupom do zamestnania v roku 2013. Na základe odporúčaní audítorov, ktorí overovali a kontrolovali agendu metrológie každý rok, boli hodnoty získané na monitoroch vitálnych funkcií kontrolované s overeným ortuťovým tlakomerom, zoznam výsledkov bol vedený v papierovej podobe a nakoľko žalovaná agendu metrológie spracovávala len krátko, tento zaužívaný postup u žalobcu, ako svojho zamestnávateľa, nemenila. Po svojom návrate z dočasnej práceneschopnosti dňa 01.07.2015 žalovaná zistila, že na pozíciu vedúceho prevádzky technickoprevádzkového odboru bol odo dňa 01.07.2015 menovaný p. B. F., ktorého ako nastupujúceho kolegu žalovaná zaúčala a postupne mu odovzdávala rozsiahlu agendu. So žalovanou bola prerokovaná zo strany žalobcu náhrada škody až v čase, kedy plynula výpovedná lehota po požiadaní o ukončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej, a to v mesiaci august 2017, a to so škodovou komisiou žalobcu, pričom žalovaná predložila svoje vyjadrenie k zmenenému Rozhodnutiu Slovenského metrologického inšpektorátu č. 2015/300/009932/03242 zo dňa 18.01.2016 doručenému žalobcovi dňa 21.01.2016 tejto škodovej komisii dňa 25.01.2017, avšak o výsledku rozhodnutia škodovej komisie žalobcu dodnes nebola upovedomená. Nad rámec vyššie uvedeného žalovaná poukazuje na skutočnosť, že jej bola žalobcom počas trvania pracovného pomeru a aj počas plynutia výpovednej doby vyplácaná tzv. nenárokovateľná časť mzdy, preto je pre žalovanú nepochopiteľné, prečo si následne žalobca uplatňuje úhradu zaplatenej pokuty súdnou cestou. Zo skutočností uvedených pod písm. a) až e) tohto vyjadrenia žalovanej je bezpochyby zrejmé, že na strane žalovanej nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu, na základe ktorého by žalobcovi v priamej súvislosti s konaním žalovanej vznikla škoda vo forme úhrady mu uloženej pokuty, a preto ani nemožno hovoriť o príčinnej súvislosti medzi konaním žalovanej a vznikom škody u žalobcu. Žalovaná, ako zamestnanec, nezavinila svojím konaním (a to ani formou nepriameho úmyslu, ani nedbanlivostne) škodu žalobcovi tak, ako to tento opisuje vo svojej Žalobe. Na základe vyššie uvedených skutočností preto žalovaná navrhuje, aby súd po vykonaní dokazovania žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v plnej výške.

3. Replika žalobcu. Žalobca nepopiera skutkové tvrdenia žalovanej uvedené vo vyjadrení pod rubrikou „Ad a)“ týkajúce sa vzniku, zmien a zániku pracovnoprávneho vzťahu so žalovanou ani dátumy, kedy došlo ku kontrole zo strany Slovenského metrologického inšpektorátu (ďalej len „SMI“). Žalobca popiera skutkové tvrdenie, že si bol vedomý porušovania povinností podľa zákona č. 142/2000 Z. z. Všetky písomnosti, na ktoré žalovaná odkazuje, sú z obdobia po skončení kontroly SMI. V tom čase už žalobca o porušení zákona č. 142/2000 Z. z. mal, ale až z protokolu o výsledku kontroly. Žalobca popiera skutkové tvrdenie, že by ho žalovaná niekedy upozornila na porušenia zákona, pre ktoré mu SMI uložil pokutu vo výške 3 200,00 Eur. Žalobca popiera aj skutkové tvrdenie o tom, že ho žalovaná informovala o nutnosti pre sunúť agendu metrológie na iného zamestnanca kvôli vysokej pracovnej vyťaženosti. Žalovaná na preukázanie tohto tvrdenia neoznačila žiadne dôkazy. Tvrdenie, že žalovaná mala ako vedúca technicko- prevádzkového odboru na starosti širokú škálu problémov žalobca nespochybňuje. Nesúhlasí však s výkladom, ktorý žalovaná podala. Ako vedúca technicko-prevádzkového odboru bola manažérom. Teda nemala na starosti reálny výkon týchto činností, ale povinnosť zabezpečovať a kontrolovať ich plnenie. To neplatí vo vzťahu k agende metrológie, kde mala na starosti aj reálny výkon. Túto povinnosť si však riadne neplnila a v príčinnej súvislosti s tým vznikla žalobcovi škoda. Žalobca požiadal o možnosť uhradiť pokutu v splátkach, ktorej SMI nevyhovel. Zaplatenia sa domáhal v exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Q.om P.m pod sp. zn. EX 67/16. Ten súhlasil so zaplatením vymáhanej pohľadávky v 16 splátkach. Prvá sa stala splatnou v júni 2016 a posledná v septembri 2017. V súlade s tým žalobca škodu uhradil. Žalobca predložil stanovisko exekútora k návrhu o postupnom splatení pohľadávky. Skutkové tvrdenie žalovanej o tom, že kurz metrológa absolvovala aj M. P., ale metrológia nebola náplňou jej práce, preto je to pre predmet sporu nepodstatné. Skutkové tvrdenie žalovanej o dobe trvania jej pracovnej neschopnosti žalobca nespochybňuje. Žalobca však popiera skutkové tvrdenie, že žalovaná upozornila žalobcu na skončenie platnosti overenia meradiel v júni 2015. Meradlá, ktorých sa kontrola týkala a ktorým chýbalo overenie, neboli ani vedené v evidencii, ktorú mala žalovaná ako metrológ viesť. Teda ani iný zamestnanec, ktorý by ju počas pracovnej neschopnosti zastupoval, nemohol o skončení platnosti overenia vedieť. Žalobca opakuje, že žalovaná ho neupozornila na skončenie overenia a na preukázanie tohto tvrdenia neoznačila žiaden dôkaz. K tvrdeniu žalovanej, že v prípade monitorov vitálnych funkcií postupoval v súlade s odporúčaniami audítorov žalobca uvádza, že audítori vykonávali audit plnenia STN EN ISO 9000 (neskôr 9001) Systémy manažérstva kvality. Nie správnosť vedenia agendy metrológie. Tú mala v pracovnej náplni žalovaná, ktorá bola povinná viesť ju v súlade so zákonom. Teda vedieť, akú evidenciu viesť, akým spôsobom, ktoré meradlá vyžadujú úradné overenie, v akých intervaloch a zabezpečiť ich úradné overenie. Ani odovzdávanie rozsiahlej agendy novému vedúcemu technicko- prevádzkového odboru nebolo dôvodom na neplnenie si povinností metrológia. Ak by žalovaná riadne viedla evidenciu určených meradiel, mala by vedomosť o tom, že uplynula platnosť overenia meradiel v monitoroch vitálnych funkcií a mohla vykonať príslušné opatrenia aj v období od skončenia pracovnej neschopnosti do kontroly Slovenským metrologickým inšpektorátom. Ale ako vyplýva z rozhodnutia SMI, žalovaná túto evidenciu neviedla. To spôsobilo chýbajúce úradné overenia meradiel v monitoroch vitálnych funkcií.

4. Duplika žalovanej. Tvrdenia vo Vyjadrení sú nepravdivé a zavádzajúce. U žalovanej trvala spomínaná práceneschopnosť nepretržite od 10.05.2015 do 30.06.2015, pričom prvé 2 týždne z tejto práceneschopnosti bola žalovaná hospitalizovaná na traumatologickom oddelení prevádzkovanom žalobcom, kde bola navštívená kolegyňami zo zamestnania: p. O. a p. P., ktoré žalovaná ihneď upozornila na nutnosť zabezpečenia overenia určených meradiel, nakoľko ich lehota platnosti končila v mesiaci jún 2015. Dôkazom o tomto upozornení zo strany žalovanej je aj tá skutočnosť, že p. P. poslala počas trvania dočasnej práceneschopnosti žalovanej objednávku na obchodnú spoločnosť: CHIROSAN, s.r.o. na overenie tlakomerov, a to dňa 04.06.2015. Počas trvania dočasnej práceneschopnosti žalovanej sa vrátila žalobcovi späť prvá zásielka overených tlakomerov (dňa 15.06.2015), avšak žalobca tieto nezačal bezodkladne distribuovať na svoje jednotlivé oddelenia, kde boli potrebné. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by žalovaná neupozornila zamestnávateľa na uplynutie lehoty platnosti overenia u predmetných zariadení (ak by žalovaná predmetné kolegyne neinformovala o uplynutí lehoty overenia na meradlách, kolegyne by ani nezačali zabezpečovať overovanie určených meradiel počas trvania dočasnej práceneschopnosti žalovanej a nezaslali by objednávku do spoločnosti CHIROSAN, s.r.o.). Žalovaná žiadala presunúť agendu na p. P.ovú, a to pri osobnom stretnutí s riaditeľkou žalobcu (jednalo sa o poverenie viesť technicko-prevádzkový úsek žalobcu), s čím riaditeľka súhlasila. Následne bol vypracovaný, a tak žalovanou, ako aj p. P. podpísaný preberací protokol o tejto skutočnosti. Znenie tohto protokolu však nebolo premietnuté do pracovnej zmluvy p. P., nakoľko s ním nesúhlasila Ing. X. D. - S., PhD. (námestníčka zamestnávateľa). Predmetný protokol je uložený v spise škodovej komisie žalobcu v kancelárii Ing. X.. Čo sa týka uhradenia pokuty zo strany zamestnávateľa, žalovaná nikdy nemala žiadne informácie o tom, či žalobca predmetnú pokutu uhradil alebo neuhradil, resp. prečo ju žalobca uhradil až v exekučnom konaní. Takisto čas úhrady predmetnej pokuty žalovaná ani nemohla z dôvodu svojho pracovného zaradenia u žalobcu nijakým spôsobom ovplyvniť. Evidencia meradiel (zoznam) bola vedená u žalobcu vždy a v čase kontroly v tejto evidencii neboli uvedené len dátumy platnosti, nakoľko prebiehalo overovanie a dátumy sa postupne zapisovali (žalovaná uvádza, že audítor každý rok kontroloval tieto zoznamy spolu so žalovanou). V čase odovzdávania príslušnej dokumentácie a preberania pracovných povinností novým vedúcim už overenie platnosti predmetných meradiel prebiehalo a z prevádzkových dôvodov po návrate žalovanej do zamestnania v júli 2015 nebolo možné poslať naraz všetky meradlá na overenie, nakoľko v jednej zásielke sa zasiela cca 20 kusov meradiel z celkového počtu 140 kusov.

5. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 04.12.2018 uviedla, že sa pridržiavajú písomne podanej žaloby. Čo sa týka žaloby, domnievajú sa, že nastali všetky skutočnosti, ktoré zakladajú zodpovednosť žalovanej za škodu, a preto sa domáhajú voči nej zaplatenia peňažnej sumy tak, ako je uvedené v žalobe. Čo sa týka existencie pracovnoprávneho vzťahu, preukázali písomnými listinnými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou s dodatkami menovaním za meteorológa osvedčením o absolvovanom školení meteorológa, čo sa týka protiprávneho úkonu domnievajú sa, že tento spočíval v tom, že žalovaná si riadne neplnila pracovné povinnosti, ako jej to vypláva z § 81 písm. a Zákonníka práce, teda si neplnila riadne náplň práce meteorológa, zabezpečiť dodržiavanie zákona a povinnosti vyplývajúce zo zákona 142/2000 tak, aby meradlá mali overenie a aby boli vedené riadne v zozname určených meradiel, túto skutočnosť preukázali práve rozhodnutím Slovenského meteorologického inšpektorátu, teda obidvoma, aj to prvostupňovým a druhostupňovým rozhodnutím, čo sa týka vzniku škody, škoda spočíva vo výške pokuty znížením majetku žalobcu, keď uhradil túto pokutu, ktorá mu bola v dôsledku porušenia povinnosti uložená, domnievame sa, že toto preukázali listinnými dôkazmi, a to výpismi z účtu a správou exekútora a čo sa týka príčinnej súvislosti, v tom odkazujeme na písomné vyjadrenie, na repliku a na žalobu. Ak by si žalovaná riadne plnila pracovné povinnosti, nedošlo by k uloženiu pokuty a škoda by nevznikla. Z tohto testu možno zistiť, že práve konanie žalovanej bolo príčinou vzniku škody na strane žalobcu a čo sa týka zavinenia, minimálne bolo dané zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti, ktoré sa podľa nášho názoru prezumuje v pracovnoprávnych vzťahoch, pretože žalovaná mala možnosť vedieť a mohla vedieť, že porušuje povinnosti, ktoré vyplývajú z pracovnoprávneho vzťahu. Napriek tomu sa domnievajú, že si bola vedomá toho, že porušuje tieto povinnosti a spoliehala sa bez primeraného dôvodu, že tieto nenastanú, teda konala v eventuálnom úmysle. Čo sa týka obrany žalovanej, poukázali vlastne len na 3 okruhy jej obrany, a to na to, že vlastne prešla auditom, ktorý je vykonávaný podľa normy ISO 9001 v nemoci. K tomu chcem uviesť, že tento audit nekontroluje vecnú správnosť činnosti jednotlivých zamestnancov, ale kvalitu riadenia procesov, teda či sú správne nastavené procesy a akým spôsobom sú tieto procesy vykonávané v nemocnici, nie je v kapacite auditora kontrolovať ani v jeho odborných znalostiach, nemá každý auditor také odborné znalosti, aby dokázal skontrolovať samotný obsah práce. Ak by to mal povedať príkladom, tak auditori kontrolujú nie len THP pracovníkov alebo nezrod nízkych pracovníkov aj zdravotníckych pracovníkov a zdravotnícky pracovníci takisto nemôžu tvrdiť, že prešli auditom, keď pochybia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Čo sa týka obrany týkajúcej sa práceneschopnosti žalovanej, k tomu chceme poukázať na protokol o kontrole, ktorý sme predložili spolu so žalobou, kde sú uvedené dátumy, kedy skončila platnosť overenia jednotlivých meradiel, tieto dátumy sú rôzne, ale spravidla ide vlastne o opakujúce sa dátumy 01. 06, 10.07, 18.06, 30.11. 2013, 10.07, 16.06, 03.06 a 22.05. 2015. Ako uvádza aj rozhodnutie Slovenského meteorologického inšpektorátu o opätovné overenie určených meradiel, je potrebné požiadať minimálne 60 dní pred uplynutím platnosti tohto overenia a táto lehota vlastne spadá ešte od obdobia, kedy žalovaná nebola práceneschopná, teda mala možnosť stále svoju pracovnoprávnu povinnosť si splniť. Čo sa týka ostatnej obrany žalovanej, poukázal na písomné vyjadrenie k žalobe a navrhol, aby súd v žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Svedok Ing. Y. O. na pojednávaní uviedol, že v rámci preverovania zhody vykonávaných činností s požiadavkami normy ISO 2001, čo bolo predmetom certifikácie danej spoločnosti, jednou z požiadaviek tejto normy bola aj požiadavka na meracie a monitorovacie zariadenia, preto uvedené bolo aj predmetom auditu. Kontrolovali, čo vyžaduje samotná norma, aby organizácia, ktorá požiadala o certifikát splnila dané požiadavky. V rámci tohto bodu sa u nemocníc preveruje v rámci toho, či je tam nejaký riadiaci predpis na preverovanie meradiel, čo najčastejšie je nejaký metrologický poriadok. U metrológa sa preveruje evidencia a komplexné spravovacie všetkých meradiel. V prípade Liptovskej nemocnice to bolo riešené cez počítačový systém, evidencia bola v počítači, kde bol zoznam všetkých meradiel. Pri audite sa kontroluje fyzicky to meradlo na jednotlivých oddeleniach, či je fyzicky prítomné, či je tam prítomná overovacia, resp. kalibračná značka. U metrológa sa preveruje, či evidencia pôsobí komplexne, či sú tam uvedené meradlá, ktoré nemocnica spravuje a používa a či sedia overovacie kalibračné plány, konkrétne preveruje sa posledný záznam, kedy meradlo bolo overené, resp. kalibrované, či je tam zadefinovaná perióda overenia, resp. kalibrácie a sleduje sa, kedy končí platnosť tej overovacej alebo kalibračnej značky jednotlivých meradiel. Auditori formou vzorkovania. Vyberie sa námatkovo niekoľko typov meradiel z tohto zoznamu a preverí sa stav meradla podľa záznamov, ktoré metrológ vie odprevzentovať v danom momente, kedy bolo poslané overenie alebo kalibrácia meradla, prípadne má existovať overovacie alebo kalibračný list, čo však nie je podmienka. Môže to nahrádzať kalibračná overovacia značka. Overovacia značka určených meradiel a kalibračný list u pracovných meradiel. Či ten zoznam je kompletný, to nie je z pozície auditora možné zistiť, dalo by sa to overiť len tak, že nájde sa na oddelení meradlo, ktoré nemá žiadnu značku a následne by sa overovalo, či je v evidencii metrológa. Kontrolovali sa meradlá aj fyzicky na oddeleniach, robil to kolega, ktorý chodil po oddeleniach. Svedok mal na starosti preverenie záznamov u firemného metrológa. Výsledky auditu, neboli zistené žiadne nedostatky u preverovaných meradiel, ale týka sa to len meradiel, ktoré konkrétne preverovali. To znamená, môže tam byť x meradiel, ktoré neboli predmetom auditu a ktoré nemusia byť v 100 %-tnom stave. Svedok poukazuje ohľadom súhrnnej správy z auditu za rok 2014 na str. 5, kde je uvedené: Boli preverované aj tlakomery, či už ortuťové alebo manometrické, kde konkrétne u každého bolo uvedené výrobné číslo, platnosť overenia, všetky z nich mali platnosť až do roku 2015, to znamená v čase konania auditu boli platne overené a to isté by malo byť uvedená aj v súhrnnej správe z auditu v roku 2013, tiež str. 5 v dolnej časti, oblasť metrológie. Preverované sú aj tlakomery, rovnako sú uvedené výrobné čísla a platnosť overenia. V čase vykonávania auditu boli tieto meradlá platne overené. Týka sa to len meradiel, ktoré sme my preverovali. Keby to v poriadku nebolo, tak sa dáva požiadavka na vykonanie opatrení, čo u týchto auditov nebolo.

7. Svedkyňa Q. P. na pojednávaní uviedla, že čo sa týka strán sporu, žalobca je jej zamestnávateľ a žalovaná bola jej kolegyňou. Jej pracovný pomer u zamestnávateľa vznikol v septembri 2013. Zo začiatku bola prijatá na pozíciu referent verejného obstarávania a neskôr bola preradená na plný úväzok na servis zdravotnej techniky. K preradeniu došlo v roku 2014. V pracovnej náplni boli činnosti týkajúce sa metrológie, až keď p. X. skončila pracovný pomer, potom bola jej agenda metrológie daná svedkyni. Počas obdobia PN zastrešovali nielen metrológiu, ale aj celý prevádzkový úsek spolu s p. O.. Na otázku, či v danom čase dostali od žalovanej pokyny na plnenie úloh v oblasti metrológie, uviedla, že je to už dosť dávno, jediné, čo si pamätá, že robili v labáku kontrolu teplomerov. Navštevovali ju na traumatologickom oddelení, pamätá si tieto teplomery, nepamätá si, že by museli zadávať nejakú objednávku.

8. Svedkyňa U. O. na pojednávaní uviedla, že je zamestnankyňou žalobcu a žalovaná je jej bývalá kolegyňa. Pracuje v nemocnici od roku 1990.V období rokov 2013 - 2015 bola na funkcii samostatný referent na technicko-prevádzkovom oddelení, zastupovala šéfa. Nikdy nevykonávala úlohy v oblasti metrológie, ani v rámci kompetencie zastupovania šéfa. Pokiaľ bola žalovaná na maródke 5 týždňov, nebola si istá, či v tom období mala v pracovnej zmluve zastupovanie šéfa.

9. Žalovaná na pojednávaní uviedla, čo sa týka výsluchu pani riaditeľky, že nie nadarmo boli pani O. a pani P. v nemocnici u žalovanej, mali k tomu zrejme nejaké poverenie. Keď je už preukázané, že uložená pokuta od pána Drobča sa nevymáha ale od pani žalovanej sa vymáha, čo považujeme zo strany žalobcu za diskriminačné. Tiež pani P. sa zúčastnila školenia týkajúceho sa meteorológie v pracovnej dobe, čo nebolo bez súhlasu od zamestnávateľa možné. Následne bol pripravený aj protokol o prebratí agendy meteorológie na pani P. ale toto bolo zastavené. Táto skutočnosť, t.j. rozsah pracovnej náplne, bol ospravedlniteľným dôvodom u bývalého zamestnanca pána P. ale už nie je ospravedlniteľným dôvodom u žalovanej. K tejto skutočnosti v podstate a predloženým zápisniciam v jej prípade škodovej komisie a rozhodnutiu bývalého zamestnávateľa o náhrade škody voči jej osobe za uloženú pokutu, verzus zápisnica zo škodovej komisie, ktorou v podstate predchodca v rovnakom prípade bol oslobodený v podstate od náhrady škody za predchádzajúcu uloženú pokutu, by som chcela uviesť: predchodca v agende meteorológie pracoval na pozícií, ktorá bola podriadená pozične vedúcemu technickoprevádzkového odboru, tzn. pracovnej náplni, aj keď tieto pracovné náplne boli rozsiahleho charakteru, boli v menšom počte. V jej prípade v tom čase, kedy v podstate zamestnávateľovi bola uložená pokuta a jej zamestnávateľ navrhuje zosobniť, pracovala na pozícii vedúceho technickoprevádzkového odboru, kedy rozsiahla táto agenda bola podstatne pracovnej náplne aj z pracovnej zmluvy je zrejmé, bolo oveľa viac, meteorológia bola výkonná pozícia. Preto v podstate nesúhlasí a ani si nemyslí, že zamestnávateľ by mal v tomto prípade voči jej osobe vyvodzovať dôsledky a žiadať náhradu škody, nakoľko skutočne pracovala na pozícií nadriadenej jej predchodcovi a pracovná náplň bola široká, rozsiahla za rovnaký pracovný čas. Tiež nerozumie veľmi rozhodnutiu bývalého zamestnávateľa, ponechať agendu meteorológie na tejto silnej pozícií, popri všetkých iných ostatných pracovných činnostiach v tom čase, nakoľko jej kolegyňa bola odľahčená o túto pozíciu za plný pracovný fond, tzn. 7 a pol hodín nebola prijatá na polovičný úväzok, bola prijatá na plný úväzok. Takéto sú jej argumenty. Pani P., ktorá prešla na technickoprevádzkový úsek z polovičného úväzku na plný úväzok, pričom tá agenda meteorológie zostala v mojej pôsobnosti, nepresunula sa v podstate na pozíciu, na ktorej agenda meteorológie bývala aj pred tým a je aj teraz pridelená. V podstate to znamená, že jej kolegyňa bola odľahčená o túto pozíciu, ona bola o to viac zaťažená, v podstate pri plnej a vyššej pozícií. Jej predchodca pracoval na nižšej pozícií a odôvodnenie zamestnávateľa bolo také, ktoré vidí v zápise škodovej komisie predchádzajúcej. Po nej preberal od 01.07. túto agendu na vedúceho technickoprevádzkového odboru pán Ing. F., ktorý vydržal menej na tejto pozícií. Skončil ku koncu roka alebo pred koncom roka, k 31.12.2015 skončil pracovný pomer. Na agende technickoprevádzkového úseku, tzn. tá agenda bola skutočne náročná. Meteorológom nebol, meteorológia spadala pod túto pozíciu organizačne aj pozične. Meteorológia zostala stále v jej pracovnej náplni, tzn. v podstate v tejto pozícií spracovávala stále agendu meteorológie a od 01.07 bola podriadená pánovi Ing. F.vi. Poukázala v podstate na pracovnú vyťaženosť na pozícií technickoprevádzkového úseku na pozícií vedúceho tohto úseku. Tá agenda je skutočne náročná + ešte ponechanie meteorológie, je veľmi zaťažujúce. Ing. B.

F., nastúpil k 01.07.2015 na funkciu vedúci TPO. Zotrval na tejto funkcií do 31.12.2015. Ona riešila agendu meteorológie už pod vedúcim Ing. B.om F.m. Jej prac. zmluva bola rovnaká, menila sa až nasledujúcim dodatkom č. 5, ktorý nadobudol účinnosť od 18.07.2016. Hneď pri prevzatí funkcie vedúcej TPO požiadala pani riaditeľku o presun agendy meteorológie na pani P.. Dôkazom toho je školenie pani P. v októbri 2014 v Liptovskom Hrádku na školení meteorológie, a tiež protokol o odovzdaní agendy s pani P. zo dňa 02.01.2015, ktorý je podpísaný nami dvomi. Avšak pani P. nebola táto agenda zapracovaná do pracovnej zmluvy. Tieto kroky boli všetky zrealizované na základe súhlasu pani riaditeľky.

10. Štatutárna zástupkyňa žalobcu Ing. I. V. na pojednávaní dňa 04.04.2019 uviedla, že v tom rozhodnom čase na PN, t.j. od 10.05.2015 do 30.06.2015 nebol poverený činnosťou funkcie metrológa nikto, lebo nemocnica mala len jedného vyškoleného metrológa, a to bola práve žalovaná. Počas rozhodného obdobia PN žalovanej bolo plne v jej kompetencii riešiť, kto ju v čase neprítomnosti na pracovisku zastupuje. Po vymenovaní žalovanej do funkcie vedúceho TPL bola žalovaná za ňou s tým, aby časť agendy, ktorú má v pracovnej náplni, bola presunutá na inú osobu, riešili túto situáciu, keď poverovali žalovanú touto funkciou, nakoľko jedná sa o veľké pracovisko. Motivovali mikropracoviská stimulmi, a to finančnými stimulmi, aby to mikropracovisko bolo riadené samostatne. Ona na to dohliadala. Riešili to priamo pri poverení, nemala vedomosť o tom, že by dostala písomnú požiadavku od p. X.. Čo sa týka nejakej osobnej požiadavky, osobnej návštevy, toto si nepamätá. Zdôraznila, že metrológ musí prejsť preškolením, je menovaný do tejto funkcie, oni na tejto agende trvali, lebo iného človeka na to nemali. Písomný podnet, aby vyškolili iného človeka, od p. X. nemala. K protokolu o odovzdaní agendy zo dňa 02.01.2015 uviedla, že p. P. bola priamo podriadená p. X., teda je to priamo v kompetencii vedúceho toho pracoviska. Ak ju poverila nejakými agendami, muselo to byť skutočne medzi nimi, ona pri tom nebola. Toto by asi neprešlo ani v rámci procesov hodnotenia kvality, nakoľko nemožno menovať do funkcie metrológa osobu, ktorá nebola vyškolená. Škodová komisia je prakticky orgán, ktorý môže odporučiť, ako riešiť situáciu v prípade vzniku škody, pričom p. P. v tom čase, keď bol menovaný do funkcie metrológa, neprešiel žiadnymi školeniami, mal dosť rozsiahlu agendu, ako správa majetku, oprava zdravotníckej techniky. Pristúpili k tomu ako také ponaučenie, je skutočne potrebné v tejto pozícii s ľuďmi pracovať, dať im možnosť školenia a urobiť ten časový priestor, aby metrológia fungovala, ako má. Škodová komisia dňa 22.06.2017 prijala stanovisko, že bude zosobnená p. X. vo výške jednej polovice, s čím súhlasili, nakoľko to podpísali, teraz to prehodnotili, skutočne urobili všetky podmienky, aby tá metrológia fungovala. Stačilo nastaviť časové harmonogramy, kedy aký prístroj má byť kontrolovaný. Žalobca má uzavreté poistenie pre prípad vzniku takýchto škôd, ale určite by si to neuplatňovali voči žalovanej v spore, keby získali nejaké poistné plnenie. Priestor na výkon agendy metrológie u žalovanej bol, oni ju nezaťažili natoľko, ako bol zaťažený p. P.. Na dotaz vysvetliť podrobnejšie, pokiaľ p. P. bol zaťaženejší viac ako žalovaná, hoci ona bola vedúcou TOP, kde sa predpokladá vyšší rozsah zodpovednosti v súvislosti s riadiacou funkciou, uviedla, že urobili priestor už vtedy, keď nastúpila žalovaná do zamestnania v nemocnici, nebola zaťažená toľkou agendou ako p. P. a v čase, kedy bolo dané poverenie na riadenie odboru, finančne stimulovali jednotlivé mikropracoviská, aby nebola celá zodpovednosť len na nej. 31 činností neznamená, že sa priamo podieľala na výkone týchto činností, ona určite bola za to zodpovedná. Ďalej nie je činnosť ako činnosť, nemôže sa porovnávať parkovací systém a evidencia správy majetku z hľadiska náročnosti. Parkovací systém je určite jednoduchší. Čo sa týka BOZP a PO, pokiaľ je riaditeľkou nemocnice, tak tieto činnosti sú zabezpečované externe, vedúci TPO sa na tomto podieľa len dohľadom. Externá firma urobí kontrolu, navrhne opatrenia a výkon týchto opatrení zabezpečí vedúci TPO. Prostredníctvom zastupujúceho zamestnanca, resp. personálneho odboru, sa zaujímali o jej zdravotný stav, resp. aký je predpoklad trvania dočasnej PN žalovanej, keď sa riešil doklad ohľadom PN, výplaty nemocenského. Úlohou metrológa je držať si v evidencii všetok ten majetok podliehajúci kontrolám. Sú verejnou nemocnicou napojení na rozpočet, preto musia riešiť aj verejné obstarávanie meradiel. Toto sa nedeje zo dňa na deň. Pokiaľ metrológ má v poriadku svoju agendu, nie je problém, aby ho zastúpil aj niekto iný v rámci pracoviska. Ak oni vytiahli zo zoznamu, čo je potrebné aktuálne objednať a zrealizovali to, postupovali leg artis. Keby boli nejaké pravidlá nastavené, netreba na to ani zásah ľudskej ruky, deje sa to automaticky. Nemyslí si, že by bolo vhodné riešiť tieto otázky na posledný deň. Dá sa to zvládnuť, ak sú zavedené procesy, aj v prípade, že metrológ na určitý čas odíde. Kontrola prišla na to, že neboli komplexne pripravené zoznamy všetkých prístrojov, ktoré majú podliehať kontrolám a ďalšia vec je časový horizont, to znamená nesmie sa čakať, aby sa čo i o jeden deň pretiahol stanovený časový horizont. Na to striktne technická inšpekcia trvá, že to musí byť zrealizované. Na otázku, či neuvažovali nad tým, že by funkciu metrológa vykonávali dve osoby aj vzhľadom k tomu, že už bola raz uložená pokuta a aké opatrenia prijal žalobca po rozhodnutí o uložení pokuty v oblasti metrológie v r.2013 až do obdobia ďalšieho rozhodnutia o uložení pokuty, čo je doba cca. 2,5 roka, uviedla, že jednoznačne nedali toľko agendy, koľko mal p. P. a poslali žalovanú na školenie a po tom školení ju prakticky menovali do funkcie metrológa. Ak aj súhlas bol daný na účasť na školení, pre dve osoby, nič to nemení na skutočnosti, že poverená touto agendou bola p. X.. Nejaká písomná žiadosť k tomu, aby začali pripravovať nového metrológa, od p. X. neprišla. Žalovaná bola menovaná za metrológa dňom 01.06.2013, avšak zúčastnila sa školenia až 17.06.2014, t.j. viac ako po uplynutí doby jedného roka, toto nepoprela, že k tomu takto došlo, vyplýva to z dokumentov, ale oni realizovali opatrenia na základe kontroly technickej inšpekcie, stačilo len nastaviť systém, aby nedošlo k opakovaniu nedostatkov z našej strany. Riadením TPO bola poverená určitá osoba, ktorá bola zodpovedná aj za túto oblasť, keď p. P. skončil prac. pomer vo februári 2013, žalovaná bola menovaná 01.06.2013. Tým, že bola žalovaná poverená vedením TPO a bola súčasne aj menovaná metrológom, nikde nie je striktne uvedené, že by verejné obstarávanie ohľadom týchto objednávok mohol urobiť iný podriadený zamestnanec. Keby žalovaná poverila p. P., inú osobu, touto činnosťou v rámci pracoviska, mohla by to urobiť aj ona, prípadne v nemocnici je referent verejného obstarávanie a teda mohla by sa priamo obrátiť aj na toto špecializované pracovisko. Toto predsa nie sú činnosti, zjednotené činnosti. Dá sa organizácia práce nastaviť tak, že pokiaľ sú zoznamy v poriadku, môže delegovať činnosti, čo sa týka verejného obstarávania a objednávok, na iných zamestnancov. Naformulovali sme nejakú pracovnú náplň. Keď bola poverená riadením TPO, vtedy oslovila osobne p. Jurášovú po odchode p. Antaša z tejto funkcie, lebo sa jej zdala šikovná na výkon tejto činnosti. Vedeli, že ona s prevádzkami nemala, s prevádzkou údržby nemala skúsenosti, chceli jej pomôcť, to znamená riešili tie finančné stimuly na mikropracoviská, aby jej boli nápomocní, aby situáciu na danom pracovisku zvládla. Boli to mikropracoviská elektrika, vodári, nádvorníci a kuriči. Túto časť mala dosť dobre pokrytú. Boli to ľudia, ktorí dlhé roky pracovali v nemocnici, nemala tam nijakých nových ľudí. Zabezpečovali jej aj 24- hodinovú službu, prítomnosť na telefóne, kedy sa odstraňovali v rámci nemocnice havárie. Neboli by ju oslovili, keby nevedeli, že v nej ten potenciál je. V čase, kedy sa uzavieral dodatok na funkciu vedúceho TPO, nevyjadrila žalovaná žiadne pochybnosti, možno neskôr niečo pociťovala, keď vyhotovila protokol o odovzdaní agendy metrológie. Vo výkonnej činnosti mala ešte parkovací systém, stavebné činnosti. Nevidela by, keby s tým prišla za nimi, že by to presunuli na niekoho iného. Čo sa týka metrológie, na to by asi ani nepristúpila, kým by takéhoto nového človeka nevychovali. Všetko vyžadujú od ľudí písomne, aby to potom mohli riešiť. Keby prišla s takouto žiadosťou o presun niektorých činností, nebol by s tým problém. Bola vedúcou pracoviska, mohla činnosti delegovať na podriadených.

11. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä protokol Slovenského meteorologického inšpektorátu, rozhodnutie Úradu pre normalizáciu meteorológie o skúšobníctve SR, rozhodnutie Slovenského meteorologického inšpektorátu, pracovná zmluva, dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, dodatok č.2 k pracovnej zmluve, dodatok č. 3 k pracovnej zmluve, dodatok č. 4 k pracovnej zmluve, menovací dekrét, osvedčenie meteorológa, rozhodnutie sociálnej poisťovne, vyjadrenie žalovanej k rozhodnutiu, vyjadrenie žalobcu k protokolu, žiadosť žalobcu o povolenie zaplatenia pokuty v splátkach, stanovisko k návrhu o postupnosť splatenia pohľadávky, výpisy z účtu žalobcu, objednávka na overenie meradiel, protokol o odovzdaní agendy meteorológie zo dňa 02.01.2015, dodatok zápisnice zo zasadnutia škodovej komisie, protokol z interného auditu, správa z auditu, zápisnica zo zasadania škodovej komisie zo dňa 22.06.2017, meteorologický poriadok žalobcu vydanie č. 3 schválený riaditeľom dňa 14.07.2014, pracovná zmluva medzi žalobcom a Q. P., vrátane dodatkov pracovná zmluva medzi žalobcom a U. O., vrátanie dodatkov.

12. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 179 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

Podľa § 186 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 187 ods.1 Zákonníka práce, ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § 191 ods.1,2 Zákonníka práce: (1) Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. (2) Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 19 ods. 1, 2 písm. c), e) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii v znení účinnom k 16.07.2015 (dátum vykonania kontroly): (1) Určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje. (2) Podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná c) predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona, e) viesť evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia.

Podľa § 17 ods.1 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii k 10.05.2015 (dátum nástupu na PN žalovanej), následné overenie je každé overenie, ktoré nasleduje po prvotnom overení. Následné overenie je povinný zabezpečiť používateľ meradla. Objednávku na následné overenie je povinný podať ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe najmenej 60 dní pred skončením času platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia [§ 15 ods. 6 písm. b) až e)].

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods.4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13. V tomto spore uplatňoval žalobca voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy vo výške 3.200,- eur s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5% ročne od 20.01.2018 do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej žalovanou žalobcovi porušením právnej povinnosti pri plnení pracovných úloh na úseku metrológie. Žalobca odôvodnil žalobu s poukazom na skutočnosť uloženia pokuty žalobcovi vo výške 3.200,- eur rozhodnutím Slovenského metrologického inšpektorátu zo dňa 06.11.2015 v spojení s rozhodnutím Úradu pre normalizáciu metrológiu a skúšobníctvo SR zo dňa 18.01.2016.

14. Predpoklady zodpovednosti zamestnanca za škodu v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce: existencia protiprávneho úkonu zamestnanca - porušenia povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, vznik škody u zamestnávateľa, príčinná súvislosť medzi medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, zavinenie zamestnanca. Protiprávne konanie je konanie v rozpore s objektívnym právom. Porušenie povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním môže spočívať v porušení ustanovení Zákonníka práce, ustanovení kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku, určených pracovných postupov, ale aj ustanovení pracovnej zmluvy alebo iných právnych predpisov, ktoré majú pracovnoprávny charakter. Právo na náhradu škody vznikne zamestnávateľovi okamihom vzniku škody, za ktorú zamestnanec zodpovedá. Vo všeobecnosti sa uhrádza skutočná škoda. Zamestnávateľ má nárok na náhradu skutočnej škody v plnej výške okrem iných prípadov aj v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselne, v prípade škody spôsobenej z nedbanlivosti je výška náhrady škody limitovaná 4-násobkom priemerného mesačného zárobku u zamestnanca s výnimkou osobitných druhov zodpovednosti.

15. Medzi stranami nebola sporná existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom. Táto skutočnosť bola preukázaná listinami: pracovná zmluva uzavretá dňa 29.04.2013 s nástupom do práce 01.05.2013, druh práce: samostatný odborný referent - samostatná odborná práca na odbore technickoprevádzkovom, dodatky k pracovnej zmluve, osobitne dodatok č. 4 k pracovnej zmluve uzavretý dňa 11.08.2014 a menovací dekrét do funkcie metrológa žalovaného s účinnosťou od 01.06.2013 s určením konkrétnych povinností metrológa, predovšetkým plnenie metrologických úloh, ktoré vyplývajú zo zákona o metrológii, všeobecne platných predpisov a noriem ISO rady 9001, evidencia všetkých kontrolných, meracích a skúšobných zariadení, zabezpečovanie overovania a kalibrácie meradiel. Nesporná medzi stranami , aj preukázaná bola skutočnosť uloženia pokuty žalobcovi na základe rozhodnutia Slovenského metrologického inšpektorátu zo dňa 06.11.2015 v spojení s rozhodnutím Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skušobníctvo SR zo dňa 18.01.2016. Preukázané v spore bolo tiež, že žalobca uloženú pokutu zaplatil, a to výpisom z bežného účtu žalobcu. V rozhodnutiach orgánov štátnej správy boli uvedené dôvody uloženia pokuty, konkrétne bolo zistené, že žalobca nepredložil a neviedol evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumu ich overenia - neinvazívne meradlá tlaku krvi mechanické a neinvazívne meradlá tlaku krvi elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií a zároveň žalobca v počte 28 ks (neinvazívne meradlá tlaku krvi mechanické v počte 10 ks a neinvazívne meradlá tlaku krvi elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií v počte 18 ks) používal určené meradlá bez platného overenia. Splnenie týchto povinností mala zabezpečiť v rámci plnenia pracovných povinností žalovaná, ktorá to však nezabezpečila a následkom toho došlo k uloženiu pokuty žalobcovi, teda k vzniku škody. Vzhľadom k tomu súd má za to, že je daná existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovanej pri plnení pracovných úloh a vzniku škody u žalovaného. Ďalej súd skúmal existenciu zavinenia. Žalobca tvrdil, že je dané zavinenie žalovanej vo forme nepriameho úmyslu, nakoľko žalovaná vzhľadom na zverené pracovné úlohy a absolvované školenia musela si byť vedomá toto, že porušuje svoje povinnosti, napriek tomu ich nesplnila a bola uzrozumená s tým, že správny orgán môže žalobcovi uložiť pokutu, zaplatením ktorej sa zmenší majetok žalobcu, teda vznikne mu škoda. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 36 Ukladanie pokút zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii v znení účinnom ku dňu vykonania kontroly. Ide o základný právny predpis na úseku metrológie. Zároveň súd opätovne poukazuje na skutočnosť zistenú z pracovnej zmluvy, jej dodatkov, z menovacieho dekrétu na funkciu metrológa, že úsek metrológie u žalobcu nepochybne zabezpečovala žalovaná, ktorá bola na túto oblasť zaškolená - ako vyplýva z osvedčenia vystaveného poradenskou spoločnosťou Q-System, s.r.o. zo dňa 17.06.2014, keď ide o obdobie dlhšie ako jeden rok pred vykonaním predmetnej kontroly u žalobcu. Dňa 14.07.2014 schválil riaditeľ žalobcu interný predpis - metrologický poriadok, ktorý je základným predpisom upravujúcim metrologické zabezpečenie z pohľadu požiadaviek zákona o metrológii a medzinárodných noriem a smerníc, ktorý upravuje osobitne otázku kategorizácie meradiel, metrologickú starostlivosť o meradlá, zodpovednosť a právomoci jednotlivých subjektov na úseku metrológie u žalobcu. Okrem toho súd poznamenáva, že u žalobcu v roku 2014 prebiehal audit - certifikácia systému riadenia norma ISO 9001 a z vykonaného dokazovania vyplynulo (protokol z interného auditu, súhrnná správa z auditu, výsluch auditora Ing. Y. O.), že boli preverované v tomto smere u žalobcu aj procesy v oblasti metrológie, pričom neboli zistené nedostatky - bola vedená evidencia meradiel, vybrané meradlá boli s platným overením, t.zn. súd zistil, že žalobca mal správne nastavené pravidlá v oblasti metrológie už v roku 2014 a bolo povinnosťou žalovanej, ktorá zodpovedala za túto oblasť u žalobcu, plniť povinnosti stanovené zákonom v rámci nastavených pravidiel. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zavinenie u žalovanej vo forme nepriameho úmyslu je dané.

.16. Žalovaná v spore namietala, že vzhľadom na jej vysokú pracovnú zaťaženosť pre výkone riadiacej funkcie vedúcej technickoprevádzkového úseku žiadala presun agendy metrológie na iného zamestnanca. Hoci žalovaná predložila listinu - odovzdávací protokol zo dňa 02.01.2015 medzi žalovanou a Q. P., medzi stranami bolo sporné, či skutočne žiadala vedenie nemocnice o tento presun a či k nemu došlo, resp. či žalovaná bola nadmerne pracovne žaťažená, t.j. nemala vytvorené pracovné podmienky pre riadny výkon funkcie metrológa. Súd nemal preukázanú zmenu v tomto smere v obsahu pracovnej zmluvy žalovanej (na základe Dodatku č. 4 pracovnej zmluvy od 11.08.2014: riadiaca činnosť na technickoprevádzkovom odbore, metrológ), či Q. P. (pôvodne samostatný odborný referent agendy verejného obstarávania a od 18.08.2014 na základe Dodatku č. 2 pracovnej zmuvy samostatný odborný referent na odbore technickoprevádzkovom). Účasť Q. P. na školení v oblasti metrológie v Liptovskom Hrádku na jeseň roku 2014 sama o sebe nepostačuje pre prijatie záveru o presune agendy, môže nasvedčovať úmyslu žalobcu zaškoliť v tejto agende aj ďalšieho zamestnanca okrem žalovanej, čo nie je nezvyčajné, ani prekvapivé vzhľadom na charakter činnosti žalobcu a množstvo meradiel, ktoré žalobca pri svojej činnosti využíva, na špecifickosť problematiky metrológie. Nadmerné pracovné zaťaženie žalovanej na pozícii riadenia technickoprevádzkového úseku žalobcu súd preukázané nemal. Riaditeľka žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní v tejto súvislosti uviedla, že pri nástupe do tejto pracovnej pozície zaoberali sa otázkou jej zaťaženia a boli prijaté opatrenia za účelom poskytnutia úľav pri riadiacej činnosti, aby žalovaná funkciu zvládla, a to aj pri súčasnom výkone funkcie metrológa. Bolo v záujme žalobcu, aby funkciu metrológa vykonávala práve žalovaná, ktorá bola na tieto účely zaškolená. Je nutné v tejto súvislosti zdôrazniť, že pracovná pozícia žalovanej obnášala predovšetkým riadiace činnosti, kde gro činnosti predstavoval dohľad s výnimkou výkonu funkcie metrológa a preto poukaz žalovanej na množstvo činností, ktoré sú uvedené v náplni práce vedúceho technickoprevádzkového úseku nadmernú zaťaženosť nepreukazuje. Rovnako nebolo preukázané zo strany žalovanej vo vzťahu k vedeniu nemocnice podanie žiadosti o presun agendy metrológie zo žalovanej na iného zamestnanca, ale ani iných činností, ani upozornenie na jej nadmerné zaťaženie. Riaditeľka žalobcu vo svojej výpovedi túto skutočnosť poprela, uviedla, že zaoberali sa otázkou zaťaženia žalovanej pri poverovaní žalovanej do funkcie technickoprevádzkového odboru, konkrétne mikropracoviská spadajúce pod riadenie vedúcej technickoprevádzkového odboru motivovali finančnými stimulmi, aby boli riadené samostatne, žalovaná vykonávala už len dohľad. Žalovaná nepochybne Dodatok č. 4 pracovnej zmluvy akceptovala. Následne žalovaná nedoručila písomnú žiadosť vedeniu nemocnice o presun agendy metrológie na iného zamestnanca. Riaditeľka žalobcu na ústnu žiadosť žalovanej v tomto zmysle si nespomenula. Žalovaná ani súdu nepredložila k tejto skutočnosti žiadnu relevantnú listinu. Porovnanie zaťaženia žalovanej a zamestnanca X. P., ktorý v minulosti sa venoval agende metrológie a tvrdenie o nerovnakom zaobchádzaní zo strany žalobcu voči nej neobstojí, keďže tento zamestnanec ako vyplynulo z výpovede riaditeľky žalobcu a zo zápisnica zo zasadnutia škodovej komisie z 26.11.2015 vyplynulo, že bol zaťažený viacerými výkonnými činnosti (tri agendy - evidencia OTE, metrológia a opravy zdravotníckej techniky) na rozdiel od žalovanej, ktorá vykonávala prevažne funkciu riadiacu. Vzhľadom k tomu súd je toho názoru, že zavinenie žalovanej nebolo možné vylúčiť ani len čiastočne na základe tvrdenia o nadmernej zaťaženosti žalovanej z dôvodu jeho nepreukázania.

17. Ďalej žalovaná namietala v spore existenciu zavinenia aj vzhľadom na jej dočasnú práceneschopnosť v období od 10.05. 2015 do 30.06.2015 - medzi stranami nebolo sporné tvrdenie žalovanej o trvaní dočasnej PN a o tom, že išlo o náhle a neočakávané zhoršenie zdravotného stavu žalovanej, vrátane hospitalizácie na lôžkovom oddelení nemocnice. Žalovaná tvrdila, že počas svoje dočasnej PN upozornila podriadené zamestnankyne U. O. a Q. P., aby riešili otázku overovania meradiel a že následne došlo k objednávke overenia meradiel a ich overeniu v zmysle objednávky. Z výpovede p. O., že nikdy nevykonávala činnosti v oblasti metrológie, nikdy nebola poverená takýmito činnosťami jej nadriadenou - žalovanou. Z výpovede p. P. vyplynulo, že žalovaná ju nasmerovala, aby zadala objednávku overenia platnosti meradiel - tlakomerov v čase, keď bola hospitalizovaná na traumatologickom oddelení. Z objednávky čl. 111 vyplynulo, že bola daná objednávka overenia platnosti meradiel počas trvania dočasnej práceneschopnosti žalovanej zo dňa 04.06.2015 Q. P. pre Chirosan, s.r.o., Vrbové. Zo sprievodky opravy zo dňa 15.06.2015 vyplynulo, že Chirosan, s.r.o., Vrbové vykonal overenie ortuťových tlakomerov v počte 15 ks. Je zrejmé, že aj počas trvania dočasnej PN boli vykonané určité úkony v oblasti metrológie. Uvedené nasvedčuje skôr jednorazovej požiadavke zo strany žalovanej počas hospitalizácie v rámci návštevy podriadených zamestnankýň, nie však systémovému riešeniu žalobcu v otázke zastupovania metrológa počas jeho neprítomnosti v práci. V tomto prípade išlo o neprítomnosť metrológa v dlhšom trvaní, t.j. 51 dní. Podľa názoru súdu ide už od obdobie, kedy pri zanedbaní systémových opatrení môže dôjsť k závažnejším následkom. Preto podľa názoru súdu bol potrebné žalobcom túto otázku upraviť. Súd nezistil skutočnosť úpravy zastúpenia metrológa žalobcom nijakým spôsobom. Tvrdenie riaditeľky žalobcu, že žalovaná si mala sama zabezpečiť ako vedúca technickoprevádzkového odboru zastupovanie počas jej dočasnej PN a poveriť podriadené zamestnankyne výkonom činností metrológa, neobstojí, nakoľko ide o otázku, ktorú treba riešiť vopred, pretože si vyžaduje špeciálne znalosti, daná osoba by mala mať nepochybne prehľad v oblasti metrológie. Žalobca alternatívu pre takýto prípad nemal pripravenú. Táto skutočnosť teda zavinenie žalovanej počas jej dočasnej PN vylučuje, ale len čiastočne vzhľadom na zákonnú úpravu povinnosti podať objednávku na následné overenie meradla ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe najmenej 60 dní pre skončením času platnosti overenie v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii účinného v čase trvania dočasnej PN žalovanej. Účelom tejto úpravy je zabezpečiť overenie meradiel do uplynutia skončenia platnosti overenia plynule, priebežne a v dostatočnom časovom predstihu, aby bola vytvorená dostatočná časová rezerva pre prípad neočakávaných udalosti. Súd poznamenáva, že pri skúmaní otázky zavinenia je relevantné skúmať jednotlivé prípady porušenia povinností žalobcu v zmysle rozhodnutia o uložení pokuty, resp. protokolu o kontrole a zisťovať, či žalovaná riadne viedla evidenciu meradiel, či či boli prijaté podľa potreby opatrenia, t.j. či boli zaslané v zákonnej lehote na overenie ich platnosti. Pokiaľ táto 60 dňová lehota plynula pred začiatkom dočasnej PN žalovanej súd má za to, že je dané zavinenie žalovanej u toho ktorého konkrétneho meradla, kde zistili kontrolné správne orgány porušenie povinností uložených zákonom a naopak, ak ešte nezačala plynúť zavinenie žalovanej nie je dané.

18. Rozbor zistení z kontroly na základe protokolu o výsledku kontroly plnenia povinností ustanovených citovaným zákonom zo dňa 16.07.2015. Kontrolou bolo zistené, že žalobca porušil § 19 ods. 2 písm. e/ citovaného zákona tým, že neviedol evidenciu používaných určených meradiel s uvedením dátumov ich overenia - neinvazívne meradlá tlaku krvi mechanické a neinvazívne meradlá tlaku krvi elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií. Ďalej bolo zistené porušenie § 19 ods. 1,2 písm. c/ citovaného zákona tým, že pri meraniach súvisiacich s platbami, ochrane zdravia, pri diagnostike a plánovaní terapie a pri meraniach vyplývajúcich z osobitných predpisov - meranie tlaku krvi, používal žalobca určené meradlá: neinvazívne meradlo tlaku krvi mechanické - 10 ks a neinvazívne meradlo tlaku krvi elektromechanické ako súčasť monitorov vitálnych funkcií -18 ks (v rozhodnutí nadriadeného správneho orgánu uvedený tento údaj), bez platného overenia. Súd teda zistil, že z celkového počtu kontrolovaných meradiel 42 ks bolo zistené porušenie ustanovení zákona (bez platného overenia) u 28 ks (14 meradiel s platným overením), z toho uvedená 60-dňová lehota u 2 meradiel, ide o 2 meradlá na chirurgickom oddelení JIS s platnosťou overenia do 10.07.2015 u oboch, nezačala plynúť pred začiatkom dočasnej PN žalobkyne (zavinenie nie je dané), u ostatných 26 ks už plynula (zavinenie je dané, žalovaná mala zákonnú povinnosť objednať overenie ešte pred začiatkom PN). Preto súd má za to, že zodpovednosť za škodu u žalovanej je daná v prípade 26 meradiel. Na základe tohto pomeru súd vyčíslil sumu náhrady škody nasledovne: 3.200,- eur/28 meradielx26meradiel= 2.971,43 eur.

19. K námietke žalovanej týkajúcej sa záveru škodovej komisie k jej prípadu na náhradu škody súd poukazuje, že je právom zamestnávateľa znížiť zamestnancovi nárok na náhradu škody, keď pôvodne žalobca prezentoval určité zníženie. V tomto prípade je zrejmé, že žalovaný k zníženiu nároku na náhradu škody v konečnom dôsledku nepristúpil vzhľadom na petit podanej žaloby.

20. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.971,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.971,43 eur od 20.01.2018 do zaplatenia, t.j. počnúc dňom spísania žaloby, nakoľko tým, že žalovaná žalobcovi uplatnenú sumu nezaplatila na základe požiadavky žalobcu v zmysle petitu žaloby, nepochybne je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi (nárok na náhradu škody vznikol však zaplatením pokuty žalobcom, žalovaná je teda v omeškaní nasledujúcim dňom, teda žalobca uplatňuje v spore menej ako mu patrí), pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 1 ods.4 Zákonníka práce. V ostatnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

21. Súd priznal žalobcovi s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 85,72%, nakoľko žalobca bol v spore úspešný v časti 2.971,43 eur, keďže súd jeho žalobe vyhovel v uvedenej časti, čo v percentuálnom vyjadrení z uplatnenej sumy 3.200,00 eur predstavuje 92,86 % a žalovaná bola v spore úspešná v časti 228,57 eur, keď súd v uvedenej časti žalobu zamietol, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 7,14% a rozdiel týchto percentuálnych vyjadrení 85,72 % predstavuje čistý procesný úspech žalobcu.

Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.