Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-36-2018.pdf
PDF · 91.35 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci manželov: Z. E., H.. XX.XX.XXXX, C. Š. XXX/XX, N. a M. E.Q. Q.. E., H.. XX.XX.XXXX, R. C. D. XXX, t.č. v cudzine na neznámom mieste, za účasti maloletých detí G. E., H.. XX.XX.XXXX, Z. E., H.. XX.XX.XXXX, deti pri otcovi a maloletých detí H. E., H.. XX.XX.XXXX B. M. E., H.. XX.XX.XXXX, deti pri matke, deti zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Manželstvo Z. E., H.. XX.XX.XXXX B. M. E. Q.. E., H.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v R., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. číslom XXX, rozvádza.
II. Na čas po rozvode zveruje maloleté deti G. E., H.. XX.XX.XXXX, Z. E., H.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca.
III. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého G., H.. XX.XX.XXXX a na výživu maloletého Z., H.. XX.XX.XXXX, mesačne sumou zodpovedajúcou 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a to na každé dieťa, počnúc od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám otca.
IV. Na čas po rozvode zveruje maloleté deti H. E., H.. XX.XX.XXXX B. M. E., H.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
V. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej H., H.. XX.XX.XXXX a na výživu maloletej M., H.. XX.XX.XXXX, mesačne sumou zodpovedajúcou 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a to na každé dieťa, počnúc od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky.
VI. Každý z rodičov je oprávnený na čas po rozvode maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
VII. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi H. a M. bez časového obmedzenia.
VIII. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi G. a Z. bez časového obmedzenia.
IX. Manželka nie je povinná zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh.
X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Konečným návrhom manžel žiadal, aby súd jeho manželstvo rozviedol, na čas po rozvode zveril maloleté deti G., H.. XX.XX.XXXX B. Z., H.. XX.XX.XXXX, do jeho osobnej starostlivosti. Maloletú H., H.. XX.XX.XXXX B. M., H.. XX.XX.XXXX, navrhol zveriť do starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov bude prispievať na výživu maloletých detí sumou zodpovedajúcou 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a to na každé dieťa, počnúc od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred s tým, že na čas po rozvode je každý z rodičov oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Styk rodičov s deťmi žiadal upraviť bez časového obmedzenia.
2. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že účastníci uzavreli manželstvo po trojročnej známosti. K vážnemu narušeniu vzťahov v rodine došlo asi rok po narodení štvrtého dieťaťa, keď manželka začala reagovať na manžela podráždene, dochádzalo k roztržkám ohľadom výchovy detí. Hádky boli na dennom poriadku. V súčasnosti manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nie sú v žiadnom kontakte, citovo sa odcudzili. Keďže manželstvo je hlboko rozvrátené, žiadal, aby súd toto manželstvo rozviedol.
3. Manželka sa k návrhu, ktorý jej bol doručený dňa XX.XX.XXXX, nevyjadrila.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX a na deň XX.XX.XXXX. Manželka sa na pojednávania nedostavila, o odročenie pojednávania nežiadala. Súd za splnenia podmienok uvedených v § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti.
5. Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov v rodine uviedol, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Otec dieťaťa obýva trojizbový rodinný dom, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho matky Z. E.. V domácnosti býva spolu s maloletými deťmi Z. B. G.. Je bez pracovného pomeru, vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zdrojom jeho príjmu je pomoc v hmotnej núdzi 97,-Eur mesačne a prídavok na dve deti vo výške 47,36 Eur mesačne. Zo svojho príjmu platí mesačné úhrady za bývanie a to elektrinu po 90,-Eur, plyn 10,-Eur a zdravotné poistenie 20,-Eur. Znáša i ďalšie výdavky spojené s výchovou a výživou detí a výdavky spojené s vedením domácnosti. Deti sú zdravé, navštevujú T.E. Š. N. N.. Matka detí sa Z. XXXX nasťahovala do obce D. spolu s maloletou M. a maloletou H.. Rodičia sa od prerušenia spolužitia nekontaktujú, nie sú v kontakte ani s deťmi, ktorých starostlivosť zabezpečuje druhý rodič. Otec sa pokúšal spojiť s dcérami prostredníctvom sociálnych sietí; matka synov od prerušenia spolužitia nekontaktovala. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletým Z. a G.; obaja prejavili vôľu bývať s otcom.
6. Šetrenie v rodine matky vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Z. na základe dožiadania kolízneho opatrovníka, keďže matka sa mala podľa vyjadrenia otca zdržiavať v D.. Pri šetrení však bolo zistené, že na adrese D. XXX býva sesternica matky p. E., ktorá poprela, že by sa matka zdržiavala na tejto adrese, nakoľko od rodičov matky menovaná odkúpila rodinný dom. Úrad práce vykonal šetrenie i na adrese D. XXX, na ktorej adrese býva stará matka z matkinej strany P. E., ktorá tvrdila, že matka sa zdržiava vo N.. Stará matka uviedla, že matka počas spolužitia s manželom aj v minulosti opakovane opúšťala spoločnú domácnosť, no stará matka ju usmerňovala, aby žila v spoločnej domácnosti s manželom a otcom maloletých detí. Súčasný pobyt matky, jej príjem a majetkové pomery, sa napriek vykonanému šetreniu nepodarilo zistiť.
7. Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v R.. U oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú občanmi SR. Posledné spoločné bydlisko mali vo N. na ulici Š. Č.. XXX/ XX. Z manželstva pochádzajú štyri maloleté deti G., H.. XX.XX.XXXX, Z., H.. XX.XX.XXXX, H., H.. XX.XX.XXXX B. M., H.. XX.XX.XXXX.
8. Manžel vo svojej výpovedi doplnil že ich manželstvo nebolo od začiatku ideálne. Manželka neustále odchádzala zo spoločnej domácnosti. Cestovala hore dole z B. na K. a späť. Nepovedala kam ide, odišla a po čase sa vrátila k manželovi. Naposledy sa vo U. XXXX rozhodla, že ide do B.. Manžel jej kúpil letenku. V noci pred odletom manželka zobrala obe maloleté dcéry M. a H. a odišla s nimi na neznáme miesto. Manžel ich od tej doby nevidel, nie je s nimi v kontakte. s dcérami sa pokúšal spojiť cez sociálne siete, spýtať sa, ako sa majú. Dievčatá mu odpísali „bye bye“ a zablokovali ho. V B. XXXX odcestoval manžel do B., zobral so sebou oboch synov. V cudzine sa zamestnal, no pracovný pomer musel ukončiť, nakoľko si potrebuje dať do poriadku rodinné vzťahy. V súčasnosti nadviazal mimomanželskú známosť, s priateľkou očakávajú narodenie dieťaťa. O deti sa stará od narodenia, obaja chlapci navštevujú základnú školu. Manželia od U. XXXX nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária.
9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. zo dňa XX.XX.XXXX i lustráciou v databáze Sociálnej poisťovne súd zistil, že manžel v súčasnosti nie je zamestnaný, nie je ani vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dôchodok nepoberá.
10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Z. zo dňa XX.XX.XXXX i lustráciou v databáze Sociálnej poisťovne súd zistil, že manželka v súčasnosti nie je zamestnaná, nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dôchodok nepoberá. Naposledy bola zamestnaná od XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX. Menovaná nepoberá ani žiadne sociálne dávky. Rodičovský príspevok a prídavky na deti poberala naposledy v roku XXXX.
11. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa ust. § 23 ods. 2 vety prvej Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
14. V konaní bolo preukázané, že manželia nežijú usporiadaným rodinným životom, neposkytujú si vzájomnú podporu a pomoc. Od U. XXXX nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, ani nežijú manželským životom. Navzájom nekomunikujú, nie sú ani v žiadnom kontakte. Ich manželstvo nebolo harmonické od samotného počiatku. Manželka neustále opúšťala spoločnú domácnosť, neoznámila miesto svojho pobytu, no po čase sa vrátila späť k manželovi. Vo U. XXXX sa rozhodla, že odcestuje do B., no v noci pred odletom zobrala obe maloleté dcéry M. a H. a odišla na neznáme miesto. Od tej doby s manželom, ani s maloletými synmi G. a Z. nebola v kontakte, nezavolala im. Manžel v súčasnosti nadviazal mimomanželskú známosť, s priateľkou očakáva narodenie dieťaťa. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvale rozvrátené, má formálny charakter a neplní svoj účel. Manželia od U.Q. XXXX nie sú v žiadnom kontakte, citovo sa odcudzili, každý z nich žije vlastným životom. Za daných okolností preto súd dospel k záveru, že obnovenie manželstva účastníkov nie je možné. Keďže sú splnené podmienky pre rozvod tohto manželstva, súd toto manželstvo rozviedol.
15. V časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd vychádzal zo zistení vyplývajúcich z predložených listinných dôkazov, z vyjadrení otca detí i zo správy kolízneho opatrovníka.
16. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa ust. § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
19. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Súd na čas po rozvode zveril maloleté deti G. a Z. do starostlivosti otca a maloleté deti H. a M. do osobnej starostlivosti matky, berúc do úvahy stanovisko kolízneho opatrovníka i vyjadrenie otca. Súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že od U. XXXX sa rodičia o svoje maloleté deti starajú takýmto spôsobom. Otec zabezpečuje starostlivosť o oboch maloletých synov a matka o dve maloleté dcéry. Matka sa so svojimi synmi od prerušenia spolužitia s manželom nekontaktuje. Otec detí rovnako nie je v kontakte s maloletými dcérami. Súd prihliadol i na vyjadrenie maloletého G. a Z., ktorí prejavili vôľu zostať v starostlivosti otca.
21. Otec maloletých detí je v súčasnosti bez pracovného pomeru, nemá vlastný príjem. Nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie sú mu vyplácané žiadne sociálne dávky. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a maloletými deťmi G. a Z..
22. Matka detí od roku XXXX nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie sú jej vyplácané dávky v hmotnej núdzi ani prídavky na deti. Zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti H. a M.. Zdroj a výšku jej príjmu sa súdu zistiť nepodarilo.
23. Rodičia okrem vyživovacej povinnosti k svojim štyrom maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, inú vyživovaciu povinnosť nemajú.
24. O výške výživného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, vychádzajú zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení. Otcovi súd uložil povinnosť platiť výživné na maloleté H. a na maloletú M.; matke súd uložil povinnosť platiť výživné na maloletého G. a na maloletého Z.. Súd uložil obom rodičom povinnosť platiť na maloleté deti výživné v minimálnej zákonnej výške, t.j. vo výške 30% sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje finančné možnosti, keďže v konaní nebolo preukázané, že by príjem a majetkové pomery rodičov umožnili uložiť výživné vo vyššej sume. V deň vyhlásenia rozsudku predstavuje mesačná výška výživného pre každé dieťa sumu 28,08 Eur (zák. č. 601/2003 Z.z.). Sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka. Súdom určené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ktoré by rozhodne odôvodňovali určenie výživného vo vyššej sume, zohľadnil však schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré sú limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu potrieb detí.
25. Podľa ust. § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú na úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
26. V zmysle citovaného ustanovenia súd styk rodičov s maloletými deťmi upravil bez časového obmedzenia.
27. Podľa ust. § 2 ods. 2. veta prvá zák. č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
28. Manžel bol od platenia súdneho poplatku oslobodený. Súd v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. rozhodol tak, že manželka nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by to dovoľovala jej majetková situácia.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak vo veciach starostlivosti o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP). Rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením ( § 44 CMP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošle priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).