Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Cob-40-2019.pdf
PDF · 86.6 KB
Case nature
Subarea
2Cob/40/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba a členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: POLEX Slovakia, s.r.o., sídlo : Hlavná 40, Košice, 040 01, IČO : 44 281 188, zastúpený advokátkou : JUDr. Martina Gombosová, sídlo : Floriánska č. 16, Košice, proti žalovanému: AP ANDREAS, spol. s r.o., sídlo : Hlavná 28, Košice, 040 01 IČO : 31 710 085, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalobcu proti Uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 29 Cb/132/2018-128 zo dňa 17.1.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia a o trovách konania o neodkladnom opatrení rozhodol tak, že ich stranám sporu nepriznal.
2. Žalobca sa svojim návrhom na vydanie neodkladného opatrenia počas konania o určenie neplatnosti právnych úkonov (neplatnosť odstúpenia žalovaného zo dňa 23.10.2018 od Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 29.10.2008 a neplatnosť výpovede žalovaného zo dňa 27.11.2018 zo Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 29.10.2008) domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by rušil výkon práva žalobcu užívať príslušné nebytové priestory, najmä aby sa žalovaný zdržal úkonov, ktorými by prenechal nebytové priestory do užívania tretím osobám alebo ich sám užíval a taktiež aby bol povinný zdržať sa úkonov, ktoré by viedli k svojvoľnému vyprataniu žalobcu z týchto priestorov alebo k znemožneniu alebo obmedzeniu ich užívania.
3. Žalobca svoj žalobný návrh (v tejto súvislosti aj svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia) odôvodnil tvrdením, že Zmluva o podnájme nebytových priestorov zo dňa 29.10.2008, na základe ktorej príslušné nebytové priestory užíva je od počiatku neplatná, nakoľko ju žalobca nepodpísal. Z dôvodu neplatnosti samotnej zmluvy teda nemôžu byť podľa tvrdenia žalobcu platné neskoršie úkony žalovaného - jeho odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.10.2018 a výpoveď zmluvy zo dňa 27.11.2018. Neplatnosť Zmluvy o podnájme nebytových priestorov bola podľa tvrdenia žalobcu spôsobená skutočnosťou, že Generálna plná moc zo dňa 9.10.2008 udelená žalobcom splnomocnenkyni S.. Q. X., na základe ktorej táto osoba za žalobcu predmetnú zmluvu podpísala, je absolútne neplatná. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pričom poukázal na skutočnosť, že v predmetných priestoroch dlhodobo poskytuje vo svojej verejnej lekárni lekárenskú starostlivosť pre svojich klientov, takže vyprataním by došlo k priamemu ohrozeniu tejto činnosti žalobcu a nepriaznivému dopadu na jeho klientov , ale aj na zamestnancov.
4. Súd prvej inštancie žalobcov návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol, čo odôvodnil nepreukázaním potreby bezodkladne upraviť pomery strán sporu v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku. Prvoinštančný súd konkrétne uzavrel, že sporná Zmluva o podnájme nebytových priestorov zo dňa 29.10.2008 bola uzavretá platne a to postupom podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka (dodatočné schválenie zmluvy žalobcom), pričom tiež poukázal nato, že k 31.12.2018 uplynula výpovedná lehota, t.j. aj doba pokiaľ mal žalobca právo predmetné nebytové priestory užívať.
5. Žalobca v zákonnej lehote podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi danými § 365 ods. 1 písmená d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Vo svojom odvolaní žalobca uviedol, že mu od 2.1.2019 reálne vznikla škoda a to tým, že mu žalovaný neumožnil vstup do priestorov, takže mu je znemožnené vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, pričom v priestoroch sa nachádzajú lieky, ktoré podliehajú expirácii, s ktorými žalovaný nemôže nakladať. Žalobca uviedol, že žalovaný oznámil ukončenie podnájomného vzťahu KSK, ktorý túto skutočnosť u žalobcu overoval prostredníctvom svojho referenta. Taktiež opätovne poukázal na svoje tvrdenie, že uzavretá Zmluva o podnájme nebytových priestorov zo dňa 29.10.2008 je absolútne neplatná a to na základe rovnakých dôvodov, ktoré uviedol vo svojom žalobnom návrhu.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu ako aj k jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyjadril tak, že ich nepovažuje za oprávnené a preto navrhol vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
7. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadom platnosti spornej zmluvy ako aj s okamihom skončenia tohto zmluvného vzťahu o podnájme príslušných nebytových priestorov. Ohľadom uzavretia spornej zmluvy žalovaný zaujal rovnaké stanovisko ako súd, t.j. podľa neho k uzavretiu zmluvy došlo postupom podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom v tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca na základe tejto zmluvy priestory dlhodobo užíval a bolo k nej uzavretých celkovo 24 dodatkov, z ktorých za žalobcu Dodatky č. 2 až 8 podpísala priamo konateľka žalobcu. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že za žalobcu dlhodobo na základe udeleného Generálneho splnomocnenia vykonávala rôzne právne úkony splnomocnená S. X. ( aj v rámci správneho konania ) a v danej dobe bolo takéto zastupovanie bežným zastupovaním právnických osôb. Žalobcom namietané stanovisko o neplatnosti splnomocnenia a teda aj zmluvy považuje žalovaný za účelové, ktorého cieľom je snaha vyhnúť sa povinnosti zaplatiť žalovanému dlžné nájomné a odplatu za poskytnuté služby.
8. Podľa § 365 ( Odvolacie dôvody ) ods. 1 písmená d), h) a f) Civilného sporového poriadku : „Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“
9. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.“
10. Podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku : „Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.“
11. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvého stupňa ako aj z obsahu ďalších podaní a listinných dôkazov predložených sporovými stranami v rámci odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto konštatuje, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu boli správne. T.j. podľa zistenia odvolacieho súdu neboli žalobcom deklarované odvolacie dôvody naplnené.
13. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia (odseky 14 až 22 tohto odôvodnenia).
14. Podľa § 33 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka : „Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli.“
15. Odvolaciemu súdu a obdobne aj súdu prvej inštancie je známy žalobcom spomínaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého sú tzv. „generálne splnomocnenia“ na zastupovanie právnickej osoby neplatné, pretože podľa zákona za právnickú osobu vo všeobecnosti má konať jej štatutárny orgán. S ohľadom na tento záver je zrejmé, že Generálna plná moc zo dňa 9.10.2008 udelená žalobcom splnomocnenkyni PhMr. Q. X. na jej zastupovanie vo všetkých veciach je neplatným právnym úkonom.
16. Bez ohľadu na neplatnosť vyššie uvedeného splnomocnenia však súd prvej inštancie s ohľadom na znenie § 33 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka správne uzavrel, že žalobca uzavretie spornej Zmluvy o podnájme nebytových priestorov bezodkladne dodatočne schválil.
17. PhMr. Q. X. bez plnomocenstva (resp. bez platného plnomocenstva) za žalobcu podpísala príslušnú zmluvu a na jej základe žalobca bezodkladne začal dohodnuté nebytové priestory riadne užívať. Takéto konanie žalobcu z pohľadu súdu v tejto veci jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že žalobca uzavretie tejto spornej zmluvy bezodkladne schválil a to konkludentne postupom možným podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Iný výklad tejto skutočnosti by bol (ako to správne poznamenal súd prvej inštancie) v rozpore s princípom materiálnej spravodlivosti.
18. Podľa Čl.5 Civilného sporového poriadku : „Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.“
19. Užívanie nebytových priestorov žalobcom trvá viac ako 10 rokov a priamo štatutárny zástupca žalobcu dokonca k predmetnej zmluve uzavrel jej Dodatky č. 2 až 8 z celkového počtu 24 Dodatkov. Vo vzťahu k správnym orgánom žalobca deklaroval svoje oprávnenie predmetné nebytové priestory užívať. Súčasné stanovisko žalobcu, ktorým spochybňuje platnosť uzavretej zmluvy, ku ktorému došlo až po výzvach žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného, súd skutočne považuje za účelové konanie ako na to poukázal žalovaný. Následné kroky žalobcu (podanie jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia) je teda možné považovať za zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.
20. Odvolací súd tiež považuje za potrebné dodať, že pokiaľ by bola sporná Zmluva o podnájme nebytových priestorov absolútne neplatná ako to tvrdí žalobca, tak by neexistoval žiadny právny dôvod na užívanie príslušných nebytových priestorov žalovaným. Za takéhoto právneho stavu veci taktiež nie je možné vyhovieť jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
21. Žalobcom namietané skutočnosti v rámci odvolacieho konania (uzavretie priestorov žalovaným, tvrdený vznik škody žalobcu a oznámenie žalovaného Košickému samosprávnemu kraju ohľadom ukončenia zmluvného vzťahu) nepovažuje odvolací súd za podstatné pre rozhodnutie o navrhovanom bezodkladnom opatrení. K tomuto záveru súd dospel z dôvodu, že tieto právne skutočnosti nemajú žiadny vplyv na súdom zistenú absenciu relevantného právneho titulu na užívanie nehnuteľností žalobcom po ukončení podnájomného vzťahu.
22. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť účelom neodkladného opatrenia „legalizácia“ protiprávneho užívania nehnuteľnosti žalobcom po tom, čo daný vzťah skončil (respektíve ako tvrdí žalobca - vôbec neexistuje).
23. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku (Trovy odvolacieho konania) : „Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.“
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi priznal právo na nahradenie trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu, t.j. v plnom rozsahu.
26. O výške nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
27. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).