Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/103/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou, v právnej veci žalobkyne: G. W., A..XX.XX.XXXX, S. W. XXX XX E. XX, Š. E. X., proti žalovaným v rade X/: P.. N. U., H.. H., A..XX.XX.XXXX, S. W. X. XXXX/X, XXX XX Ž., štátna občianka SR, v rade 2/: G.. F. U., A..XX.XX.XXXX, S. W. X. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. E. X., obaja právne zastúpení JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, o zaplatenie 300,- EUR, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom zo dňa 30.11.2017 podaným osobne Okresnému súdu Žilina dňa 11.12.2017 sa žalobkyňa voči žalovaným domáhala zaplatenia 300,- EUR.

2. Svoj žalobný návrh skutkovo odôvodnila tým, že žalovaným požičala pred troma rokmi sumu vo výške okolo 1.000,- EUR. Z predmetnej sumy žalovaní vrátili len časť, pričom do podania žalobného návrhu nevrátili 300,- EUR. Žalovaní sa žalobkyni vyhýbajú, nezdvíhajú jej telefón a neodpovedajú na sms ani na výzvy zaslané poštou. Daná vec sa riešila na polícii na E. F. Ž. - E. pod č. spisu: Č.: E.-XXXX/ZO-N.-XXXX. Pri výsluchu sa žalovaná v rade 1/ priznala k tomu, že žalobkyni dlží peniaze a že ich nesplatila. Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 300,- EUR. Spolu so žalobným návrhom doručila súdu uznesenie Okresnej F. Ž. č.k. XPn XXX/XX/XXXX-X zo dňa 08.09.2017, ktorým bola sťažnosť oznamovateľky G. W. podľa § 193 ods. 1 písm. b) Tr. por. zamietnutá ako podaná oneskorene a uznesenie OR PZ, odbor poriadkovej polície, E. F. Ž. - E. č. ČVS: E.-XXXX/ ZO-N.-XXXX zo dňa 04.08.2017, ktorým bola v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku vec odmietnutá, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku.

3. Podaním zo dňa 15.11.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných k žalobnému návrhu, v ktorom uviedli, že vznášajú námietku premlčania uplatneného nároku, a to s poukazom na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o splnení záväzku s dôrazom na dikciu § 563 Občianskeho zákonníka a v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené je nárok žalobkyne premlčaný, a súd takéto právo nemôže žalobkyni priznať. Citovali ust. § 563 a § 101 Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka splatnosť pohľadávky môže byť dohodnutá v zmluve alebo určená právnym predpisom, prípadne rozhodnutím súdu. Toto ustanovenie sa týka tých prípadov, keď čas plnenia nebol určený žiadnym z uvedených spôsobov. Právo určiť čas plnenia má podľa tohto ustanovenia veriteľ. Ak čas splnenia nebol dohodnutý a nebol daný ani na voľbu dlžníka, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň po uzatvorení zmluvy, vyzvať dlžníka, aby plnil. Dlžník je povinný predmet záväzku splniť nasledujúci deň po obdržaní výzvy. V takom prípade platí

na splnenie čas, ktorý veriteľ určil vo svojej výzve dlžníkovi. Veriteľ však musí svoje právo na plnenie uplatniť najneskôr do uplynutia premlčacej doby. V opačnom prípade sa vystavuje nebezpečenstvu, že jeho právo sa premlčí a dlžník v súdnom konaní môže vzniesť námietku premlčania. Žalovaní v rade 1/ a 2/ kvalifikovane vzniesli týmto vyjadrením námietku premlčania nároku na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z pôžičky. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu mala vzniknúť pred viac ako troma rokmi (ako sama žalobkyňa uviedla vo svojom podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 30.11.2017). V uznesení E. F. Ž. zo dňa 04.08.2017, Č.: E.-XXXX/ZO-N.-XXXX, ktorým vec odmieta, sa uvádza, že žalobkyňa vo výsluchu uviedla čas poskytnutia pôžičky mesiac október 2014. Žalobkyňa sa so žalovanými nedohodla na presnom termíne splatnosti. Určenie termínu splatnosti záväzku tak bolo ponechané výlučne na vôli veriteľa. V tejto právnej veci ide o spor, ktorý vyplýva z ústnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi fyzickými osobami, t.z. v plnom rozsahu sa na tento právny vzťah aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane ustanovenia § 101, ktorý upravuje dĺžku premlčacej doby. Všeobecná premlčacia lehota tak začala plynúť najneskôr 01.11.2014, teda deň po poslednom dni v mesiaci október 2014, kedy bola pôžička uzavretá a poskytnutá. A táto premlčacia lehota uplynula dňa 01.11.2017. Žalobkyňa v tomto období o plnenie dlhu nepožiadala, t.z. právo žalobkyne na podanie výzvy na plnenie sa premlčalo. Žaloba bola podaná dňa 11.12.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Premlčanie je všeobecný občianskoprávny inštitút, ktorý sa uplatňuje pri všetkých subjektívnych občianskych právach okrem tých, ktoré sa buď nepremlčujú vôbec, alebo ktoré sa prekludujú v prípadoch výslovne stanovených v zákone, alebo ktoré zanikajú uplynutím doby. Bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí) by totiž išlo iba o akademické rozhodovanie, takže činnosť justičných orgánov by tým strácala akýkoľvek zmysel. Prostredníctvom námietky premlčania sa rieši situácia, v ktorej sa povinný subjekt bráni proti právam, ktoré trvali dlho a preto možno predpokladať, že už zanikli. K prípadnej obrane žalobkyne, ktorou by namietala pripustenie námietky premlčania žalovaní uviedli, že žalobkyňa mala dosť času na to, aby sa o vykonanie svojho práva starala a aby ho uplatnila. Názor žalovaných 1/ a 2/ ohľadom premlčania práva veriteľa požiadať dlžníka o vrátenie predmetu pôžičky potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť súdov. Žalovaní vo svojom vyjadrení poukázali na rozsudok NS SR z 24. júna 2003, sp. zn. X I. XX/XX, rozhodnutie NS ČR (Rc) X I. XX/XX a rozhodnutie NS ČR (Rc) 3 I. /., rozhodnutie NS SR č. H. XX/XXXX. Žalovaní vo svojom vyjadrení ďalej uviedli, že momentom splatnosti sa záväzok navyše stáva aj vymáhateľným. Ak dlžník záväzok nesplní ani po uplynutí jeho splatnosti, dostáva sa automaticky do omeškania. Možnosť vyvolania splatnosti záväzku, ktorú veriteľovi poskytuje všeobecné ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka prípadne špeciálnych ustanoveniach upravujúcich určitý právny vzťah nesie so sebou súčasne i právo veriteľa vymáhať splnenie záväzku. Následne (objektívne posudzované) môže svoje právo aj vykonať. Prvá objektívna možnosť výkonu práva je daná okamžikom, kedy veriteľ najskôr mohol o splnenie požiadať. V týchto prípadoch je treba považovať ten deň, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu. Preto, ak ide o právo z časovo neobmedzeného právneho vzťahu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci deň nasledujúci po dni, kedy došlo ku vzniku tohto právneho vzťahu a nie deň kedy došlo ku splatnosti dlhu. Právny názor, podľa ktorého je plynutie premlčacej doby viazaný na splatnosť dlhu, ktorý nastáva prvý deň po tom, ako bol o splnenie dlhu dlžník požiadaný veriteľom, by znamenal neprípustné posunutie začiatku plynutia premlčacej doby prakticky na neobmedzenú dobu, čo je v zjavnom rozpore s účelom inštitútu premlčania. Žalovaní 1/ a 2/ mali za to, že v posudzovanom prípade je odôvodnenie začiatku plynutia premlčacej doby od okamihu možnosti objektívneho výkonu práva v plnom rozsahu legitímne a v súlade s účelom premlčania a početnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Žalovaní 1/ a 2/, tak ako to už niekoľkokrát uviedli, vznášajú námietku premlčania voči právu na podanie výzvy na zaplatenie voči žalobkyni. Právo požiadať o plnenie je majetkovým právom, ktoré môže byť po prvýkrát vykonané deň po vzniku právneho vzťahu, v rámci ktorého nebola dohodnutá lehota splatnosti. Žalobkyňa toto právo využila až podaním žaloby, ktorú podala po premlčacej lehote. Žalovaní 1/ a 2/ žiadali, aby sa súd s otázkou premlčania nároku žalobkyne uplatňovanej v tomto konaní vysporiadal ako s otázkou predbežnou, a uznal námietku premlčania vznesenú žalovanými v tomto konaní za dôvodnú. žalovaní 1/ a 2/ žiadali, aby vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol a priznal im nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

4. Podaním doručeným dňa 17.01.2019 bolo súdu zaslané vyjadrenie žalobkyne z 16.01.2019 k vyjadreniu žalovaných, v ktorom uviedla, že kategoricky nesúhlasí s vyjadreniami žalovaných, ktoré sú nepravdivé a zavádzajúce. Svoje právo získať finančnú hotovosť vo výške 300,- EUR si uplatnila u žalovaného ešte pred vypršaním premlčacej doby, teda do 2 rokov. Nakoľko už v prvý rok si od žalovaného vymáhala spomenuté finančné prostriedky a to telefonátmi a osobným kontaktom. Nakoľko

žalovaný počas roka len sľuboval, že už o mesiac zašle žalobkyni peniaze, tak zvyšovala nátlak na žalovaného aj prostredníctvom rodičov N. U., ktorí ju vyzývali na vrátenie zvyšných dlžných peňazí. Dôkazom tohto apelovania žalobkyne na rodičov žalovanej N. U. bola aj skutočnosť že z dlžnej sumy 1000,- EUR prostredníctvom vytvárania nátlaku na jej rodičov žalovaná žalobkyni vrátila 700,- EUR. Z tohto dôvodu podľa vyjadrenia žalobkyne nemožno hovoriť o tom, že žalovanú nevyzývala na vrátenie peňazí, nakoľko z dlžnej sumy 1000,- EUR jej už vrátila 700,- EUR. Zvyšných 300,- EUR žalobkyňa vymáhala od žalovanej nielen opätovným nátlakom na rodičov žalovanej (P. Y. U. H., trvale bytom M. XXXX/XX Ž.) ale aj zasielaním sms správ na jej telefónne číslo, ale aj telefonátmi. Nakoľko si obaja neskôr zmenili tel. čísla a žalobkyňa na nich nemala kontakt tak im zaslala poštu na ich adresu. Po určitom čase žalobkyňa si zistila ich ďalšie tel. číslo, na ktorom jej to obaja nezdvíhali a ešte k tomu sa tajne odsťahovali zo Ž. do W. bez toho, aby jej dali vedieť, na ktorú adresu si má od nich vymáhať dlžnú čiastku. Žalovaní v danom prípade menili niekoľkokrát tel. čísla a zmenili aj svoj pobyt, čo žalobkyni sťažovalo si vymáhať od nich dlžnú čiastku. Po opätovnom zistení ich ďalšieho nového tel. čísla im žalobkyňa volávala a posielala sms a nedostala od nich odpoveď. Nakoľko sa žalobkyňa cez ich kontaktné údaje nemohla s nimi skontaktovať, pretože sa jej utajovali tak i naďalej apelovala cez rodičov žalovanej N. U. ako aj cez jej brata. V tomto prípade jej odovzdali odkaz žalobkyne, že trvá na vrátení 300,- EUR, čo bolo žalobkyni z ich strany potvrdené. Tieto odkazy o vrátení 300,- EUR odovzdával P. H. (otec žalovanej), U. H. (matka žalovanej) a P. H. (brat žalovanej). Táto snaha žalobkyne o vrátenie peňazí prostredníctvom uvedených osôb, ktoré sú ochotné v danej veci aj svedčiť sa nestretla so spätnou odozvou. Zakaždým jej bolo buď sľubované prostredníctvom uvedených osôb, že táto dlžná čiastka jej bude vrátená o mesiac, ale nikdy sa tak nestalo alebo jej nezdvíhali telefón a neodpovedali na sms. Uvedené tvrdenia vedia žalobkyni dosvedčiť spomínané osoby ako aj sms správy a list s výzvou, ktorú žalobkyňa žalovaným zaslala. Všetky tieto úkony boli vykonávané v časovom horizonte do 2 rokov od požičania si peňazí žalovanou ako aj po tejto dobe. Nemožno vravieť, že žalobkyňa si nenárokovala späť svoje peniaze, ktoré jej boli dlžní žalovaní. Celú situáciu však komplikovala skutočnosť, že keď žalobkyňa pritvrdzovala na vrátenie dlžných peňazí, tak si žalovaní nielen zmenili niekoľkokrát tel. čísla, ale zmenili aj svoj pobyt. Následne na to si žalobkyňa musela tieto kontaktné údaje zháňať. Podľa vyjadrenia žalobkyne, žalobkyňa vyvíjala maximálne úsilie na to, aby dostala späť čo jej žalovaní dlžia, ale ich konanie jej to komplikovalo bez toho, aby ju o týchto zmenách oni sami oboznámili tak ako to v iných prípadoch robia slušní ľudia.

5. K vyjadreniu žalobkyne bolo súdu dňa 28.02.2019 doručené vyjadrenie žalovaných, v ktorom uviedli, že tvrdenia žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 16.01.2019 sú účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Žalobkyňa sa snaží danými tvrdeniami vyhnúť právnemu následku premlčania jej pohľadávky, ktorú si nepochybne uplatnila žalobou o zaplatenie po uplynutí premlčacej doby. Svoje tvrdenia žalobkyňa nijako nepreukázala. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu mala vzniknúť pred viac ako troma rokmi (ako sama žalobkyňa uviedla vo svojom podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 30.11.2017). V uznesení OR PZ Žilina zo dňa 04.08.2017, Č.: E.-XXXX/ZO-N.-XXXX, ktorým vec odmieta, sa uvádza, že žalobkyňa vo výsluchu uviedla čas poskytnutia pôžičky mesiac október 2014. Žalobkyňa sa so žalovanými nedohodla na presnom termíne splatnosti. Určenie termínu splatnosti záväzku tak bolo ponechané výlučne na vôli veriteľa. V tejto právnej veci ide o spor, ktorý vyplýva z ústnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi fyzickými osobami, t.z. v plnom rozsahu sa na tento právny vzťah aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane ustanovenia § 101, ktorý upravuje dĺžku premlčacej doby. Všeobecná premlčacia lehota tak začala plynúť najneskôr 01.11.2014, teda deň po poslednom dni v mesiaci október 2014, kedy bola pôžička uzavretá a poskytnutá. A táto premlčacia lehota uplynula dňa 01.11.2017. Žalobkyňa v tomto období o plnenie dlhu nepožiadala, t.z. právo žalobkyne na podanie výzvy na plnenie sa premlčalo. Žaloba bola podaná dňa 11.12.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Žalovaní v rade 1/ a 2/ opätovne vzniesli námietku premlčania a žiadali, aby sa s ňou súd vysporiadal ako s otázkou predbežnou, a uznal námietku premlčania vznesenú žalovanými za dôvodnú a žalobný návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaním 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

6. Súd vo veci nariadil a dňa 03.05.2019 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP v neprítomnosti žalovaných v rade 1/ a 2/ a za účasti žalobkyne a právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ a 2/. Možno konštatovať, že strany sporu na pojednávaní zásadne zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii v spore. Pred otvorením pojednávania žalobkyňa upravila žalobný petit tak, že žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v rade 1/ a 2/ povinnosťou zaplatiť jej spoločne a nerozdielne sumu 300,- EUR a nahradiť trovy konania. Súd takto navrhnutú zmenu žalobného petitu na pojednávaní pripustil.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania najmä vyjadreniami žalobkyne, prednesom právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ a 2/, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä uznesením OR PZ, odbor poriadkovej polície, E. F. Ž. - E. č. ČVS: E.-XXXX/ZO-N.-XXXX zo dňa 04.08.2017, uznesením Okresnej prokuratúry Ž.G. č.k. XPn XXX/XX/XXXX-X zo dňa 08.09.2017 ako aj celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

8. Predmetom prejednávanej veci bol žalobkyňou uplatňovaný nárok na zaplatenie peňažnej sumy 300,- EUR titulom poskytnutej pôžičky. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma (táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne) pričom odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdaním predmetu pôžičku vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Predmetom zmluvy sú najčastejšie peniaze. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu o pôžičke je nevyhnutný konsenzus zmluvných strán a akonáhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak až odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality.

11. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

12. Zmluva o pôžičke je odplatná len keď odplatnosť vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke môže odplatnosť spočívať v povinnosti dlžníka platiť úroky.

13. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. Podľa § 137 a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

18. Treba zdôrazniť, že pri žalobe na plnenie podľa § 137 a) CSP dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje ten subjekt, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky.

19. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

20. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

21. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

22. Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovenia § 215 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

23. Zo skutkových zistení nepochybne vyplynulo, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke peňazí, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovaným sumu vo výške 1.000,- EUR, z ktorej jej žalovaná v rade 1/ vrátila 700,- EUR. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu v zmysle ich vyjadrení sporné. Vzhľadom na nespornosť týchto skutkových zistení, t.j. poskytnutia pôžičky vo vyššie uvedenej sume, súd návrh žalobkyne na vypočutie svedkov otca žalovanej P. H. a brata žalovanej P. H., obaja bytom M. XX, Ž. ako nadbytočný a nehospodárny zamietol. Teda medzi stranami vznikol právny vzťah z pôžičky, žalovaným vznikol záväzok vrátiť peňažné plnenie a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom na E. F. X. Ž. - E. uviedla, že žalovaným požičala peniaze vo výške 1.000,- EUR koncom mesiaca október 2014, pričom vo svojej výpovedi na nariadenom pojednávaní tento dátum upresnila, keď uviedla, že tak stalo dňa 05.10.2014.

24. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/ sa súd musel najprv zaoberať touto skutočnosťou.

25. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu v občianskoprávnych vzťahoch zmeniť ani dohodou strán. Jej uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania (zníženie možnosti vynúteného splnenia práva). Premlčacie doby majú spravidla objektívnu povahu; začínajú od určitej skutočnosti a sú nezávislé od vôle a vedomia dlžníka. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú premlčaciu dobu. Všeobecnú premlčaciu dobu ustanovuje zákon v dĺžke troch rokov. Občiansky zákonník súčasne ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol byť dôvodne podaný návrh na začatie konania na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Je to vlastne časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Pokiaľ subjektívne právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať návrh na začatie konania bez nebezpečenstva, že bude zamietnutý súdom pre predčasnosť.

26. Pri záväzkoch charakteru dare (niečo dať) začína premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať, je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu začína dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. Avšak v prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá a ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol (R 28/1984). V praxi určenie začiatku plynutia premlčacej doby prevažujú prípady, keď sa premlčanie odvíja od splatnosti dlhu. Splatnosť dlhu môže byť určená právnym predpisom, dohodou strán, rozhodnutím súdu (napr. ak splatnosť dlhu bola ponechaná na dlžníka). V prípade, keď splatnosť dlhu nebola určená, splatnosť dlhu závisí od momentu, keď bol dlžník vyzvaný veriteľom na plnenie. Podľa § 563 OZ platí: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Tradičná judikatúra sa prikláňa k názoru, že začiatok plynutia premlčacej doby pri nedohodnutom čase plnenia začína plynúť dňom nasledujúcim po vzniku dlhu (napr. H. XX/XXXX).

27. Občiansky zákonník v § 101 hovorí, že premlčanie plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. Týmto dňom je deň, keď veriteľ objektívne mohol vykonať všetky úkony potrebné pre úspešné podanie žaloby. Medzi ne patrí aj možnosť požiadať dlžníka o plnenie. Veriteľ tak mohol urobiť hneď po vzniku dlhu. Je jedno, či tak urobil alebo nie. Dôležité je, že tak urobiť mohol. Actio nata preto nastane vtedy, keď veriteľ mohol privodiť splatnosť dlhu. Z tohto záveru vychádza aj rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. XCz/XX/XXXX zo dňa 30.11.1981 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. R XX/XXXX, ale napr. aj rozsudok NS ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX, H. XX/XXXX Y. H. XXX/XXXX.

28. Občiansky zákonník stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve. Už v judikáte H. XX/XXXX bol prijatý záver, podľa ktorého „ak nebola doba splnenia dlhu dohodnutá ani inak ustanovená, začína premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu“. Na tomto závere sa ustálila aj neskoršia súdna prax [napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 25/2003, ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) ako judikát H. XX/XXXX] zotrvávajúca na tom, že ak doba plnenia nie je určená zákonom, rozhodnutím alebo zmluvou, splatnosť vyvolá veriteľ tým, že dlžníka požiada o plnenie (§ 563 OZ). Dlžník je v takom prípade povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol veriteľom požiadaný o jeho splnenie. Ak má veriteľ možnosť sám vyvolať splatnosť dlhu, má právo aj vykonať svoje právo vyplývajúce zo záväzku. Pre účely premlčania je preto významný prvý objektívny okamih, kedy tak môže urobiť a požiadať o plnenie. Rozhodujúcim je preto bezpochyby deň bezprostredne nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol. (H. XX/XXXX - Rozsudok NS SR z 10. 11. 2016, sp. zn. X I. XXX/XXXX).

29. Všeobecnú premlčaciu dobu ustanovuje Občiansky zákonník v dĺžke 3 (troch) rokov. V konaní vzhľadom na vzájomné vyjadrenia strán sporu nebolo sporné, že strany uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej žalobkyňa požičala žalovaným sumu vo výške 1.000,- EUR v mesiaci október 2014, čo uviedla pri výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ako to vyplynulo z uznesenia OR PZ SR, odbor poriadkovej polície, E. F. Ž. - E. zo dňa 04.08.2017, Č.Q.:E.- XXXX/ZO-N.-XXXX, pričom žalobkyňa na pojednávaní dňa 03.05.2019 upresnila, že išlo o dátum 05.10.2014. Žalobkyňa sa so žalovanými nedohodla na presnom termíne splatnosti. Určenie termínu splatnosti záväzku tak bolo ponechané výlučne na vôli veriteľa, t. j. na vôli žalobkyne. V prejednávanej veci ide o spor, ktorý vyplýva z ústnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi fyzickými osobami, t.z. v plnom rozsahu sa na tento právny vzťah aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane ustanovenia § 101, ktorý upravuje dĺžku premlčacej doby. Všeobecná premlčacia lehota tak začala plynúť 06.10.2014 (deň po poskytnutí pôžičky podľa vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní), resp. najneskôr 01.11.2014, teda deň po poslednom dni v mesiaci október 2014, kedy bola pôžička najneskôr uzavretá a poskytnutá. A táto premlčacia lehota uplynula dňa 06.10.2017, resp. najneskôr dňa 01.11.2017. Žalobkyňa v tomto období o plnenie dlhu nepožiadala, t.z. právo žalobkyne na podanie výzvy na plnenie sa premlčalo. V rámci svojich vyjadrení žalobkyňa nepredložila relevantné dôkazy. Žaloba bola podaná na súd až dňa 11.12.2017, teda po uplynutí premlčacej objektívnej lehoty.

30. Z vyššie uvedených dôvodov na základe zisteného skutkového stavu veci a po vykonanom dokazovaní vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných, na ktorú musel súd obligatórne prihliadnuť, je nárok žalobkyne premlčaný. Súd takéto právo nemohol žalobkyni priznať, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom vzhľadom na plný úspech žalovaných v rade 1/ a 2/ v spore proti žalobkyni priznal podľa ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.