Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/131/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: R Collectors s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, zastúpený: JUDr. Paulína Vargicová, PhD., advokátka so sídlom Palisády 59, Bratislava, proti žalovanému: M. M., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. O.. Č.. XXX/XX, W., o žalobe na zaplatenie 2.827,85 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Z a s t a v u j e konanie v časti istiny v sume 288,00 Eur a v časti zmluvného úroku vo výške 14,90 % ročne zo sumy 36,00 Eur od 12.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 36,00 Eur od 23.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 36,00 Eur od 19.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 36,00 Eur od 20.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 36,00 Eur od 24.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 36,00 Eur od 22.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 36,00 Eur od 23.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 36,00 Eur od 13.08.2018 do zaplatenia.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca - Poštová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou, ktorú podal na Okresný súd Levice (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 13.11.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť finančného plnenia v sume 2.827,85 eura, v sume 321,81 eura, ako nároku na dlžné úroky z istiny a tiež si uplatnil nárok na zmluvný úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 2.827,85 eura od 01.11.2017 do zaplatenia, ako aj si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Uplatneného nároku sa domáhal titulom porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného vyplývajúcich mu zo zmluvy o úvere dostupná pôžička zo dňa 10.12.2012.

2. Uznesením č. k. 15Csp/131/2017-43 zo dňa 16.11.2017 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe. Žalovaný dňa 07.12.2017 doručil súdu vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedol, že je ochotný dlh splácať na splátky po 25,00 eur, nakoľko má malý dôchodok a nemá vedľajší príjem. Spolu s vyjadrením predložil doklad o sume mesačného dôchodku, ktorý predstavuje 118,60 eura.

3. Súd výzvou zo dňa 11.12.2017 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Na výzvu súdu žalobca reagoval podaním zo dňa 01.02.2018 v ktorom uviedol, že možnosť poskytnutia splácania dlhu žalovaným pod hrozbou straty splátok ponecháva na rozhodnutí súdu. Navrhovanú výšku splátky v sume 25,00 eur však žalobca považuje s ohľadom na výšku dlhu a s tým súvisiacu dĺžku splácania za neprimerane nízku. Žalobca zároveň zotrval na podanej žalobe.

4. Žalovanému bolo vyjadrenie žalobcu doručené na vyjadrenie dňa 29.10.2018, ktorý sa k nemu už nevyjadril.

5. Dňa 13.10.2018 bol súdu doručený návrh na zmenu žalobcu, kde pôvodný žalobca poukazuje na skutočnosť, že postúpil pohľadávku dňa 06.08.2018 ako postupca na spoločnosť R Collectors s. r. o. (ďalej len „ žalobca“) ako postupník, pričom predmetom postúpenia je aj suma žalovaná v tomto konaní. Zároveň bol predložený aj súhlas nového veriteľa (žalobcu) so vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu, ako aj príloha č.1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. I/2018. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením č. k. 15Csp/131/2017-106 zo dňa 22.10.2018 tak, že návrhu vyhovel a pripustil na miesto doterajšieho žalobcu vstup nového žalobcu - spoločnosť R Collectors s. r. o. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2018.

6. Súd zároveň vyzval právneho zástupcu žalobcu na predloženie listinných dokladov preukazujúcich platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (výzva na č. l. 109), ktorú právny zástupca prevzal dňa 26. 10. 2018.

7. Vyjadrenie bolo súdu doručené dňa 12.11.2018, v ktorom žalobca uviedol, že pôvodný žalobca - Poštová banka, a.s. postúpil žalovanú pohľadávku Zmluvou o postúpení na nového veriteľa - spoločnosť R Collectors s.r.o. Uvedenú skutočnosť súdu preukázal, na podklade čoho súd zmenu pripustil. Žalobca ďalej citoval ustanovenie § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách a následne uviedol, že žalovaný sa stal dlžníkom z dôvodu, že na neho prešiel dlh zo Zmluvy o úvere na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D/38/2015 zo dňa 02.07.2015. Vzhľadom k týmto skutočnostiam bol zo strany pôvodného žalobcu vyzvaný listom zo dňa 26.08.2015 na splnenie dlhu po poručiteľovi. Podľa výzvy mal byť dlh uhradený do 10 tich dní odo dňa doručenia výzvy, t. j. ešte v roku 2015 (najneskôr v 09/2015). Žalovaný tak ku dňu postúpenia bol v omeškaní nielen 90 dní, ale dokonca necelé tri roky. Žalobca ako doklad predložil aj aktuálny stav úveru ku dňu 28.09.2018 ako aj výzvu adresovanú žalovanému zo dňa 26.08.2015, bez preukázania doručenia tejto výzvy (č. l. 117).

8. Súd vo veci určil termín pojednávania na dňa 03.05.2019, na ktorom pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý podaním zo dňa 25.04.2019 ospravedlnili svoju neúčasť a vyjadrili súhlas s konaním v ich neprítomnosti. Predmetné podanie obsahovalo aj čiastočné späťvzatie žaloby. Žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti úhrad v sume 288,00 eur, ktoré boli započítané na istinu pohľadávky. S prihliadnutím na späťvzatie žaloby, žalobca žiadal priznať plnenie v sume 2.539,85 eura, dlžné úroky z istiny v sume 321,81 eura, ako aj zmluvný úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 2.827,85 eura od 01.11.2017 do 11.12.2017, zmluvný úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 2.791,85 eura od 12.12.2017 do 22.01.2018, zmluvný úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 2.755,85 eura od 23.01.2018 do 18.02.2018, zmluvný úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 2.719,85 eura od 19.02.2018 do 19.03.2018, zmluvný úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 2.683,85 eura od 20.03.2018 do 23.04.2018, zmluvný úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 2.647,85 eura od 24.04.2018 do 21.05.2018, zmluvný úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 2.611,85 eura od 22.05.2018 do 22.07.2018, zmluvný úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 2.575,85 eura od 23.07.2018 do 12.08.2018, zmluvný úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 2.539,85 eura od 13.08.2018 do zaplatenia.

9. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že sa snaží platiť tak ako sa dá, avšak nemôže to uhrádzať, lebo nemá finančné prostriedky a záleží na súde, ak by sa dalo, tak žiada, aby bol od platenia oslobodený, alebo aspoň platil menšie splátky. Ďalej uviedol, že vykonával splátky po 36,00 eur mesačne, avšak pre finančné problémy prestal vykonávať úhrady. Zároveň poukázal aj na tú skutočnosť, že sa jedná o dlh jeho otca. Na vykonané úhrady reagoval aj žalobca vyššie uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby.

10. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

13. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Žalobca zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 288,00 eur, kde prihliadol na vykonané úhrady zo strany žalovaného po podaní žaloby. S poukazom na skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby došlo po tom, ako bola žalovanému už doručená žaloba, ale pred tým, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, okresný súd v súlade s citovanou zákonnou úpravou konanie zastavil v rozhodnutí vo veci samej a to bez dotazu na žalovaného. Konanie bolo zastavené tak čo do istiny, ako aj čo do príslušného úroku z omeškania, s prihliadnutím na navrhovaný petit žaloby po čiastočnom späťvzatí žaloby uvedený v odseku 8 tohto rozsudku a to tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

15. Na pojednávaní vykonal okresný súd dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi tvoriacimi obsah spisového materiálu a to: čl. 1 - 2 žaloba, čl. 3 zmluva o úvere dostupná pôžička zo dňa 10.12.2012, čl. 4 - 6 obchodné podmienky pre úver Dostupná pôžička, čl. 7 - 24 VOP účinné od 23.06.2012, čl. 25 - 26 sadzobník poplatkov s účinnosťou od 16.08.2012, čl. 27 prihláška pohľadávky do dedičského konania zo dňa 12.03.2015, čl. 28 - 31 kópia osvedčenia o dedičstve neb. Z. M., ppl. 17.07.2015, čl. 32 - 34 aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017, čl. 46 vyjadrenie žalovaný zo dňa 07.12.2017, čl. 47 potvrdenie o výške dôchodkových dávok, čl. 53 - 56 vyjadrenie žalobcu, čl. 67 - 71 návrh na zmenu subjektov na strane žalobcu, čl. 72 súhlas nového veriteľa so vstupom do konania, čl. 73 tabuľka preukazujúca zostatok dlhu poručiteľa, čl. 74 - 81 zmluva o postúpení pohľadávok č. 1/2018 zo dňa 06.08.2018, čl. 106 uznesenie zo dňa 22.10.2018 - zmena žalobcu, právoplatné 14.11.2018, čl. 112 - 117 listinné doklady k výzve súdu - aktuálny stav úveru ku dňu 28.09.2018 a výzva C.U. H. na úhradu sumy v lehote 10 dní zo dňa 26.08.2015, čl. 118 - 119 vyjadrenie žalobcu na výzvu súdu, čl. 127 - 132 ospravedlnenie neúčasti + čiastočné späťvzatie žaloby, pripojený spis 10D/38/2015; najmä osvedčenie o dedičstve z čl. 31.

16.1. Z uvedených listinných dokladov, ako aj z obsahu žaloby, výpovede žalovaného a z obsahu celého spisového materiálu, okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

16.2. Pôvodný žalobca v žalobe uvádza, že dňa 18.03.2014 uzatvoril spolu s otcom žalovaného poručiteľom - Z. M. (ďalej len „poručiteľ“), ktorého dedičom je žalovaný, zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 1452014677 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol poručiteľovi peňažné prostriedky v sume 3.000,00 eur. Na základe zmluvných podmienok sa poručiteľ zaviazal v stanovenej lehote vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných podmienok, ako aj plniť ostatné povinnosti v zmysle zmluvných dokumentov. Poručiteľ dňa 08.02.2015 zomrel, pričom v dôsledku smrti poručiteľa ešte pôvodný žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný 03.03.2015 a zároveň prihlásil do dedičského konania pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvných dokumentov a to nezaplatenú istinu v sume 2.827,85 eura, poplatky v sume 10,00 eura a úrok z istiny v sume 48,57 eura ( od momentu poskytnutia úveru do 03.03.2015) ako aj zmluvný úrok vo výške 14,90 % ročne z dlžnej istiny od 04.03.2015 do zaplatenia. Pôvodný žalobca však ako doklad preukazujúci uzatvorenie zmluvy s poručiteľom predložil inú zmluvu a to č. 8681497312 zo dňa 10.12.2012, na základe ktorej bola poručiteľovi poskytnutá suma 2.000,00 eur (č. l. 3). Aj žalovaný na pojednávaní poukazoval na tú skutočnosť, že jeho nebohý otec - poručiteľ, mal uzatvorené dve zmluvy. Žalovaný však nerozporoval uzatvorenie úverovej zmluvy, na základe ktorej bol poručiteľovi poskytnutý úver v sume 3.000,00 eur (dokonca uviedol, že si zobral až dve pôžičky po 3.000,00 eur). Žalobca preukázal, že si prihlásil prihlášku do dedičského konania, tak ako je uvedené vyššie, teda nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere identifikovanej číslom 1452014677 (č. l. 27). Táto skutočnosť vyplýva aj z pripojeného dedičského spisu č. 10D/38/2015, kde sa nachádza aj prihláška pohľadávky (č. l. 25 dedičského spisu), ako aj zmluva o úvere, od ktorej žalobca odvodzuje v žalobe uplatnený nárok ( č. l. 28 ).

16.3. Z osvedčenia o dedičstve č. k. 10D/38/2015 - 31 zo dňa 02.07.2015, právoplatného dňa 17.07.2015 má súd preukázané, že dedičmi poručiteľa boli - I. M. - manželka a deti - M. M. (žalovaný), H. M. a W. M.. Pohľadávka poručiteľa, od ktorej žalobca odvodzuje v žalobe uplatnený nárok bola súčasťou pasív dedičstva, ktoré boli v celkovej sume 6.367,54 eura. Aktíva boli vyčíslené v sume 7.000,00 eur a čistá hodnota dedičstva potom predstavovala sumu 632,46 eura. Z tohto rozhodnutia má súd ďalej preukázané, že dedičia uzatvorili dohodu, podľa ktorej celé dedičstvo prevzal práve žalovaný a to bez povinnosti vyplatiť spoludedičov s tým, že zároveň zodpovedá aj za pohľadávky poručiteľa, ale len do výšky nadobudnutého dedičstva. Žalovaný časť dlžnej sumy aj uhrádzal a to postupnými mesačnými splátkami po 36,00 eur počnúc dňom 12.12.2017 do 13.08.2018. Takýmto spôsobom spolu uhradil sumu 288,00 eur (8 x 36,00 eur). Aj napriek skutočnosti, že žalobca predložil do konania aktuálny stav úveru k 28.09.2018(č.k.114,115), v prehľade splátok sa nenachádzajú aj platby vykonané zo strany žalovaného. Keďže však žalobca na ich vykonanie prihliadol, pričom suma splátok medzi stranami sporná nebola, súd konanie zastavil tak, ako je uvedené vyššie.

17. V konaní je nesporná skutočnosť, že pôvodný žalobca postúpil pohľadávku voči žalovanému práve na žalobcu. Pôvodný žalobca podal návrh na zmenu žalobcu, ktorému súd vyhovel, pretože boli splnené všetky procesné podmienky. V konaní je tiež nesporný spotrebiteľský charakter sporu vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má formulárový charakter bez možnosti žalovaného privodiť jeho zmenu, a uvedené vyplýva aj z označenia žalovaného len ako fyzickej osoby identifikovanej rodným číslom (zmluva v pripojenom dedičskom spise). Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere nespochybňoval ani sám žalobca.

18. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky (ďalej len „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

19. Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

21. Podľa § 565 OZ (účinného v čase zosplatnenia pohľadávky), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ (účinného v čase zosplatnenia pohľadávky), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

24. Podľa § 470 ods. 2 OZ, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

25. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov a v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, (ďalej len „zákon o bankách“), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje úvery, a ktorá má na výkon činnosti podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

26. Podľa § 2 ods. 3 zákona o bankách, bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

27. Podľa § 3 ods. 2 zákona o bankách, bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

28. Podľa § 6 ods. 1 zákona o bankách, činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami, ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c.

29. Podľa § 6 ods. 8 veta prvá zákona o bankách, za výkon dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.

30. Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

31. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. V konaní je preukázané, že pôvodným žalobcom bola banka, ktorá si uplatňovala svoj nárok voči dedičovi poručiteľa z titulu uzatvorenej zmluvy o úvere medzi bankou a poručiteľom. Predmetná pohľadávka však bola postúpená na žalobcu. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, okresný súd v prvom rade riešil základnú otázku a síce či má žalobca aktívnu legitimáciu v spore, to znamená, či zo strany pôvodného žalobcu došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky, pretože v danom prípade bola predmetom postúpenia banková pohľadávka. Súd vyzval žalobcu na preloženie listinných dokladov preukazujúcich platné postúpenie pohľadávky, na čo žalobca reagoval podaním, kde okrem iného uvádza, že v konaní bolo preukázané postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho súd uznesením zo dňa 22.10.2018 pripustil zmenu na strane žalobcu (č. l. 119). Je pravdou, že súd o návrhu na zmenu žalobcu rozhodol tak, že túto pripustil, avšak v danom prípade sa jedná len o procesné rozhodnutie, ktoré bolo vydané v dôsledku podaného návrhu pôvodného žalobcu na zmenu v súlade s ustanovením § 80 CSP. V citovanom ustanovením sú stanovené presné zákonné podmienky, len za splnenia ktorých je možné rozhodnúť o zmene strany sporu (v danom prípade žalobcu). Jedná sa o - právnu skutočnosť, ktorá nastala po začatí konania, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práva alebo povinnosti o ktorých sa koná, súhlas toho, kto má vstúpiť na miesto žalobcu a návrh žalobcu. Žalobca spolu s návrhom na zmenu strany sporu predložil súdu aj kópiu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.08.2018 a jej prílohu (č. l. 73-81), čím preukázal, že k právnej skutočnosti s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv skutočne došlo až v priebehu konania, keďže žaloba bola podaná dňa 13.11.2017 ako aj preukázal postupovanie žalovanej pohľadávky. Spolu s návrhom na zmenu strany sporu bol predložený aj súhlas vstupujúceho žalobcu (č. l. 72). Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle CSP, súd preto uznesením č. k. 15Csp/131/2017-106 zo dňa 22.10.2018 vyhovel podanému návrhu tak, ako je to uvedené v citovanom uznesení. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2018. Samotná skutočnosť, že súd pripustí zmenu žalobcu, keďže boli k tomu splnené všetky procesné podmienky, automaticky však ale neznamená, že žalobca je v konaní aj aktívne legitimovanou osobou. Aj keď zvyčajne následkom zmluvy o postúpení pohľadávok dochádza k prevodu práv a povinností, avšak či v skutočnosti k takémuto prevodu aj došlo, to je možné zistiť až po preskúmaní hmotnoprávnych podmienok upravujúcich cesiu, na skúmanie ktorých ale nebol dôvod už pri pripustení zmeny žalobcu, kedy súd rozhoduje výlučne podľa procesných predpisov. Žalobca bol výslovne vyzvaný na zaslanie listinných dokladov preukazujúcich platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ak žalobca poukazuje na uznesenie, ktorým bola pripustená zmena žalobcu, z dôvodov uvedených vyššie, takého rozhodnutie nemožno považovať za doklad preukazujúci splnenie zákonných podmienok pri postúpení bankovej pohľadávky.

34. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon o bankách nad rámec pravidiel cesií upravených v sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom, všeobecne môže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná pohľadávka, môže byť ňou pohľadávka splatná, nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však týka cesia bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný právny predpis (leg specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie tak, že bankovú pohľadávku je možné postúpiť iba v tej časti, ktorá je po splatnosti a iba po písomnej výzve na splnenie, pričom výzva musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

35. Až na výzvu súdu žalobca predložil do konania listinný doklad: výzva datovaná dňom 26.08.2015, ktorú adresoval žalovanému (č. l. 117). Ako je uvedené vyššie, v súlade s citovanou úpravou zákona o bankách, pri postúpení bankovej pohľadávky musia byť splnené dve podmienky. Prvou z nich je písomná výzva banky vo vzťahu k riadne nesplácanej úverovej pohľadávke, aby ju dlžník splnil a druhou je nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Žalobca má zato, že takýmto dokladom má byť práve následne predložená výzva na č. l. 117, ktorou ešte pôvodný žalobca (banka) vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, vyčíslenej ku dňu 26.08.2015 v sume 3.089,60 eura. Uvedená suma pozostávala z istiny v sume 2.827,85 eura, z úrokov v sume 251,75 eura a z poplatku v sume 10,00 eur. Žalobca však nepreukazuje aj skutočné doručenie tohto dokladu žalovanému. Ďalej uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní nie len 90 dní, ale dokonca necelé tri roky.

36. Žalobca uviedol, že pristúpil k zosplatneniu dlhu v dôsledku smrti poručiteľa. Súd má z listinného dokladu preukázané, že pôvodný žalobca postupoval v zmysle ustanovenia bodu 3.11 písm. k/ a 3.12 písm. b/ obchodných podmienok ( č. l. 23). Podľa uvedených ustanovení banka môže pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, ak klient zomrel a medzi bankou a dedičmi nedošlo bez zbytočného odkladu k inej dohode. S prihliadnutím na citované ustanovenie je zrejmé, že pred tým, ako banka vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru v dôsledku smrti klienta, musia byť splnené kumulatívne dve podmienky

- smrť klienta a neexistencia dohody medzi dedičmi. Ako vyplýva zo žaloby a listinných dokladov, poručiteľ zomrel dňa 08.02.2015, pričom banka pristúpila k zosplatneniu necelý mesiac po úmrtí klienta, bez preukázania, či bola splnená aj druhá podmienka, rokovania s dedičmi. V danom prípade banka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená v zmysle obchodných podmienok, pretože len samotná smrť klienta automaticky nezakladá možnosť banky pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Aj v zmysle obchodných podmienok tak banka môže urobiť len potom, ako s dedičmi klienta nedôjde bez zbytočného odkladu k inej dohode.

37. Navyše je súd aj toho názoru, že v danom prípade ustanovenie obchodných podmienok nekorešponduje s ustanovením 53 ods. 9 OZ, čo pre spotrebiteľské zmluvy je kogentným ustanovením pre prípad zosplatnenia spotrebiteľského úveru. Z uvedeného dôvodu možno mať zato, že ustanovenie obchodných podmienok na ktoré žalobca odkazuje, je v rozpore s citovanou zákonnou úpravou a teda sa jedná o neplatné ustanovenie. S prihliadnutím na uvedené možno prijať záver, že žalobca nielenže nepostupoval v súlade s citovanou zákonnou úpravou, dokonca nepostupoval ani v súlade s obchodnými podmienkami, na ktoré v konaní poukazuje a v zmysle ktorých mal podľa žalobcu platne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca nepreukazuje dokladmi rokovania s dedičmi, výsledkom ktorých nedošlo k inej dohode. Takýto doklad nielenže do konania predložený nebol, navyše žalobca naň v žalobe ani len neodkazuje. Ako je uvedené vyššie, samotná smrť klienta ako taká nezakladá automaticky dôvod na mimoriadne zosplatnenie úveru, nielen v zmysle citovaných ustanovení OZ, ale ani v zmysle obchodných podmienok pôvodného žalobcu.

38. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že výzvou na plnenie sumy s ktorou je žalovaný, ako právny nástupca poručiteľa v omeškaní viac ako 90 dní, má byť vyššie uvedený listinný doklad, tu rovnako žalobca zároveň nepredkladá doklad, že takýto list bol žalovanému aj skutočne doručený. Žalobca dokonca nepreukazuje ani odoslanie uvedeného listinného dokladu a to aj napriek tomu, že na preukázanie splnenia si podmienok v zmysle citovanej úpravy § 92 ods. 8 zákona o bankách bol žalobca výslovne vyzvaný. Podľa citovaného ustanovenia, je však potrebné, aby bolo preukázané odoslanie ale aj doručenie tejto výzvy, pretože práve doručenie výzvy je z hľadiska posúdenia platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky mimoriadne dôležité, nakoľko až keď sa takáto výzva dostane do sféry dispozície dlžníka, a tento je napriek tomu v omeškaní po dobu dlhšiu ako 90 dní, až potom je pohľadávka banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilá na postúpenie. Dovtedy takáto pohľadávka nemôže byť postúpená. Dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565 OZ, t. j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplatenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splatením splátky, pričom toto právo môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Lehota 15 dní musí uplynúť odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Predmetnou výzvou bola žalovanému stanovená lehota na plnenie len 10 dní. Rovnako aj v tomto prípade pôvodný žalobca postupoval v rozpore so zákonnou úpravou, ak stanovil kratšiu lehotu na plnenie, ako ju stanovuje zákon.

39. Súd poukazuje na vyššie citovaného zákonné ustanovenia, z ktorých jednoznačne vyplýva, že predmetom spôsobilým na postúpenie bankovej pohľadávky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktorá je už splatná. Vyplýva to z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách: „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky) ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva“. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. V prípade, ak by tomu tak nebolo, znamenalo by to, že banka by mohla postúpiť akýkoľvek nesplatný úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú a na akýkoľvek subjekt, činnosť ktorého nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, a ktorý nemá povolenie na vykonávanie bankových činností. Toto by však bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by to k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by bol tiež v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od banky vyžadovaná v súlade s § 27 ods.1 zákona o bankách a v rozpore so smernicou o nekalých praktikách.

40. Súd v danom prípade nespochybňuje samotné právo banky postúpiť aj pohľadávku celého úverového vzťahu, ale k takémuto postúpeniu môže banka pristúpiť len v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami potom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru, alebo sa úver stal splatným. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením banky, ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt.

41. Ak teda pôvodný žalobca nepostupoval v súlade so zákonom o bankách, pretože pristúpil k zosplatneniu úveru nielen v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami, dokonca aj v rozpore s obchodnými podmienkami, na ktoré sám žalobca v žalobe odkazuje ( za predpokladu, že by boli uzatvorené platne), keďže nepreukázal doručenie prvej výzvy žalovanému a zároveň nie je možné prijať ani záver o splatnosti úveru, kedy stanovil lehotu na plnenie v rozpore so zákonnou úpravou, a ak aj napriek tomu došlo k postúpeniu bankovej pohľadávky, takéto postúpenie je neplatné. K otázke dodržiavania zákonného postupu pri postupovaní bankovej pohľadávky rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 7CdO/26/2017 zo dňa 28.03.2018, z ktorého vyplýva, že v prípade postúpenia bankovej pohľadávky, musí byť jednoznačne dodržaný postup uvedený v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý však v prípade postúpenia pohľadávky, od ktorej žalobca odvodzuje v žalobe uplatnený nárok, dodržaný nebol.

42. Pri riešení otázky aktívnej legitimácie žalobcu okresný súd potom dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky v súlade s citovanou zákonnou úpravou. Uvedené má za následok, že žalobca nie je v konaní nositeľom tých práv, od ktorých odvodzuje v žalobe uplatnený nárok, teda v konaní nemá aktívnu legitimáciu. V dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Následne súd nepristupoval k preskúmavaniu zmluvných podmienok ako aj k preskúmaniu dôvodnosti uplatneného nároku v jednotlivých položkách, pretože takéto dokazovanie sa stalo už nadbytočným.

43. Keďže v danom prípade žaloba smerovala voči dedičovi poručiteľa, na záver súd ešte dodáva, že pod pojmom dedič, v zmysle ustanovenia § 470 OZ nemožno rozumieť každého, komu svedčí niektorý z dôvodov dedenia ani tých, ktorí boli síce spôsobilí dediť a dedičstvo neodmietli, ale v skutočnosti z dedičstva nič nenadobudli. Z hľadiska tohto zákonného ustanovenia je dedičom iba ten, kto na základe právoplatného rozhodnutia súdu dedičstvo alebo jeho časť nadobudol, pritom nezáleží na tom, či dedičstvo nadobudol in natura alebo v podobe peňažnej výplaty od preberajúceho dediča. Z uvedeného možno dôvodiť, že pre určenie dediča zodpovedajúceho za primerané náklady pohrebu poručiteľa a za jeho dlhy, je rozhodujúce uznesenie súdu o dedičstve (účinky právoplatného uznesenia o dedičstve má aj osvedčenie o dedičstve vydané notárom ako súdnym komisárom) lebo len na jeho podklade vyjde najavo, ktorý z potencionálnych dedičov sa stali skutočnými právnymi nástupcami poručiteľa ohľadne jeho majetku, prípadne jednotlivých častí tohto majetku. Občiansky zákonník vychádza pri úprave zodpovednosti dedičov zo zásady zodpovednosti v rozsahu ceny zdedeného majetku (zásada „pro viribus hereditatis“), nie zo zásady zodpovednosti výlučne zdedeným majetkom (zásada „cum viribus hereditatis“). Z uvedeného vyplýva, že dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy nie len majetkom a vecami, ktoré mu z dedičstva pripadli, ale i svojim vlastným majetkom. Dedič je však chránený tak, že jeho zodpovednosť voči veriteľom je obmedzená cenou nadobudnutého dedičstva.

44. Z právoplatného osvedčenia o dedičstve má súd za preukázané, že čistá hodnota dedičstva, to znamená cena nadobudnutého dedičstva, bola vyčíslená sumou 632,46 eura. Žalobca nespochybňoval ohodnotenie majetku určujúce všeobecnú cenu majetku poručiteľa vyčíslenú v sume 7.000,00 eur, z ktorého výška pasív dedičstva predstavuje sumu 6.367,54 eura. Za nesporné súd preto považuje čistú hodnotu dedičstva vyplývajúcu z osvedčenia o dedičstve a vyčíslenú v sume 632,46 eura. S dedičstvom neprechádzajú na dediča len poručiteľove aktíva, ale aj jeho pasíva, t. j. dlhy, ktoré nezanikli smrťou poručiteľa. Nie je pritom rozhodné, či sú tieto dlhy dedičovi známe. Zákon súčasne limituje rozsah zodpovednosti za poručiteľove dlhy, ktorý je obmedzený cenou toho, čo z dedičstva nadobudol a v prípade viacerých dedičov, títo zodpovedajú podľa pomeru toho, čo nadobudli z dedičstva k celému dedičstvu. Ak je dedičov viac, nezodpovedajú za poručiteľove dlhy solidárne, ale ich zodpovednosť je delená, pritom každý z nich zodpovedá za dlhy len v rozsahu ceny svojho dedičského podielu k cene celého dedičstva. Z osvedčenia je ďalej preukázané, že celé dedičstvo nadobudol práve žalovaný, bez povinnosti výplaty ostatných dedičov. V danom prípade, teda žalobca žaluje správne žalovaného, ako jediného dediča, ktorý skutočne aj dedil. Pokiaľ však v zmysle citovanej zákonnej úpravy § 470 OZ dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, potom zodpovednosť žalovaného za dlhy jeho otca je len v rozsahu 632,46 eura, z ktorej sumy žalovaný už plnil sumu 288,00 eur. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak by bola pohľadávka žalobcu postúpená platne, žaloba nie je dôvodná v celom žalovanom rozsahu, keďže žalobca neprihliadol na rozsah zodpovednosti žalovaného, ktorý je len do výšky zodpovedajúcej cene nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade by súd ale pri rozhodovaní o nároku žalobcu pristúpil aj k skúmaniu zmluvných podmienok, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor. Z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, ako je uvedené vyššie, dokazovanie v tomto smere sa stalo nadbytočným.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania podľa § 256 ods. 1 CSP a vo vzťahu k zamietnutiu žaloby a contrario podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal plnenia vyčísleného v sume 3.149,66 eura (2.827,85 eura + 321,81 eura). Žalovaný spôsobil zastavenie konania v rozsahu 288,00 eur, čo predstavuje 9,14 % ( 3.149,66 eura : 100 = 31,4966; 288,00 : 31,4966 = 9,14 %. ). V tomto rozsahu by mal žalobca nárok na náhradu trov konania. Vo zvyšnej časti 90,86 % z dôvodu zamietnutia žaloby bol úspešný žalovaný, ktorý si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil. Pri spriemerovaní uvedeného úspechu a nároku na náhradu trov konania v dôsledku ich zavinenia žalovaným, súd dospel k záveru, že tento priemer je v prospech žalovaného v rozsahu 81,72 % ( 90,86 % - 9,14 %). Z uvedeného dôvodu, v konečnom dôsledku by vznikol nárok na náhradu trov konania práve žalovanému voči žalobcovi. Žalovaný si ale nárok na trovy konania neuplatnil, súd mu ich preto nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.