Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-116-2010.pdf
PDF · 112.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/116/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v spore žalobcu: X.. N. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom R. D. Č.. XXX, proti žalovanej: MB SERVIS, s.r.o., IČO 44 020 091, so sídlom Kostolecká 1242/19A, Moravany nad Váhom, zast. JUDr. Marekom Lehutom, advokátom so sídlom Waltariho 7, Piešťany, o zaplatenie 2 2652,67 eura t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1 902,21 eura netto, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 360,46 eura súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 68,14%; o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.04.2010 (došlou súdu toho dňa) domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu cca 1 900,- eur, resp. podľa výplatnej pásky za mesiac február 2010, titulom nevyplatenia mzdy za mesiac február 2010 a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. K podanej žalobe pripojil listinné dôkazné prostriedky.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, s listinnými dôkaznými prostriedkami založenými v spise, s podaniami a prednesmi sporových strán a ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.08.2009 medzi žalobcom a žalovanou (konajúcou žalobcom ako jej konateľom) súd zistil, že žalobca sa zaviazal pre žalovanú vykonávať pracovnú funkciu riaditeľa spoločnosti (od 01.08.2009), s dohodnutou pracovnou dobou 40 hodín/5 dní. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Ďalej súd z tejto zmluvy zistil, že mzda bude vyplácaná zamestnancovi (žalobcovi) mesačne pozadu, vždy k 15. dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý mu prináleží mzda, a to na bankový účet zamestnanca. 5. Z Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.07.2009 (?), uzatvoreného sporovými stranami dňa 17.08.2009 (podpísaného za žalovanú žalobcom ako jej konateľom) súd zistil, že základná mzda žalobcu bola stanovená vo výške 2 300,- eur mesačne + pohyblivé odmeny.
6. Zo mzdového dekrétu zo dňa 05.02.2010 (podpísaného za žalovanú žalobcom ako jej konateľom) súd zistil, že žalobcovi sa s účinnosťou od 01.02.2010 stanovila mesačná mzda vo výške 1 900,- eur brutto.
7. Z Dohody o skončení pracovného pomeru, zo dňa 26.02.2010 (podpísanej za žalovanú žalobcom ako jej konateľom) súd zistil, že sporové strany sa dohodli na skončení pracovného pomeru ku dňu 28.02.2010.
8. Z listu žalobcu zo dňa 26.04.2010 súd zistil, že žalobca vyzýval konateľa žalovanej X.. W. Q. na vyplatenie mzdy za mesiac február 2010, na zaslanie výplatnej pásky za mesiac február 2010 a na zaslanie stravných lístkov za mesiace január a február 2010.
9. Z listov žalobcu zo dňa 26.04.2010 (č.l. 26 a 27) súd zistil, že žalobca vyzýval konateľa žalovanej X.. W. Q. na vyplatenie mzdy za mesiac február 2010, na zaslanie výplatnej pásky za mesiac február 2010 a na zaslanie stravných lístkov za mesiace január a február 2010 a na vystavenie a zaslanie potvrdení o odpracovanej dobe (zápočet), o príjmoch FO za r. 2010 a o výške preddavkov za r. 2010 pre účely ročného zúčtovania poistného.
10. Podaním zo dňa 07.06.2011 (doručeného súdu na pojednávaní konanom dňa 08.06. 2011) žalobca zmenil žalobu tak, že sa domáhal zaplatenia sumy 2 262,67 eura a náhrady trov konania.
11. Konateľ žalovanej vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca v mesiaci február 2010 čerpal 2,5 dňa dovolenky, mzda za február 2010 mu bola vyplatená spolu s náhradou mzdy za čerpanú dovolenku ako aj za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 6 pracovných dní, všetko spolu v hrubej mzde 2 551,70 eura; čistá mzda spolu predstavovala sumu 1 922,87 eura, z ktorej bola žalobcovi zrazená suma 20,66 eura titulom stravného a žalobcovi tak bola vyplatená suma 1 902,21 eura. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil súdu kópie výplatnej pásky žalobcu a výplatnej listiny zamestnancov za obdobie 2/2010 (vyhotovenej dňa 12.04.2010) na ktorej má byť podpis preberajúceho. Uviedol, že uvedeného dňa prebehlo stretnutie sporových strán za prítomnosti X.. D. (ktorý je cez inú obchodnú spoločnosť spoločníkom žalovanej), p. D. a p. K. (ktorí sú obchodnými partnermi X.. D.). Tvrdil, že vyzval žalobcu na dostavenie sa do sídla žalovanej, kde sa stretli začiatkom apríla 2010, vo veci nevyporiadanej pokladne (kde malo byť viac ako 2 000,- eur), ktorú žalobca stále držal a nevrátil ju pri predaní (správne "odovzdaní") spoločnosti. Tu došlo k ústnej dohode, že peniaze, ktoré si ponechal a nevrátil do spoločnosti, mu budú vyplatené namiesto mzdy; žalobca podpísal prevzatie mzdy (sumy 1 902,21 eura), aj keď fakticky mu na tomto stretnutí vyplácaná nebola s tým, že si ponechá nevyúčtované peniaze z poklade (viac ako 2 000,- eur).
12. Žalobca zhora uvedené tvrdenia konateľa žalovanej v celom rozsahu poprel.
13. Žalovaná dňa 15.06.2011 predložila súdu výplatné pásky žalobcu za 2/2010 a 3/2010 (zúčtovanie dane a bonusu za r. 2009) a Výplatnú listinu zamestnancov za obdobie 2/2010, s podpisom preberajúceho (malo ísť o originály týchto listín), spolu s adresa- mi osôb, uvedených v ods. 11. zhora.
14. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne vyjadrila podaním jej advokáta zo dňa 04.11. 2011 (doručeným súdu krátkou cestou dňa 07.11.2011), v ktorom tvrdila, že žalobcovi bola riadne vyplatená mzda za 2/2010, o čo svedčí výplatná listina zamestnancov zo dňa 12.04. 2010; mzda bola vyplatená žalobcovi v hotovosti na stretnutí v sídle žalovanej začiatkom apríla 2010 za prítomnosti osôb, uvedených v ods. 11. zhora; tvrdil, že žalobca mzdu riadne prevzal a vzhľadom na neodovzdanú kasu (pokladňu) použil žalobca zaplatenú mzdu na úhradu časti svojho záväzku voči žalovanej. Žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
15. Svedok X.. K. D. uviedol, že sa zúčastnil stretnutia v sídle žalovanej, v mesiaci marec či apríl 2010, konaného za účasti žalobcu, konateľa žalovanej, p. D.V.D.Á. a K.. Tvrdil, že sa rokovalo o vyporiadaní nejakej administratívnej agendy spoločnosti a vyporiadania nejakých mzdových náležitostí. Riešili otázku mzdy a výplaty (domnieval sa) pokladne, ktorú mal žalobca odovzdávať spolu s inými dokladmi konateľovi žalovanej. Žalobca mal vyplatenú mzdu a čiastočne potom dorovnával pokladňu. Tvrdil, že na vlastné oči videl, ako boli žalobcovi vyplatené peniaze, nevedel v akej sume. Uviedol, že jeho partnerka je spoločníčkou žalovanej a z toho dôvodu sa predmetného rokovania zúčastnil, nebol chápaný ako cudzí. Ďalej tvrdil, že videl, ako žalobca peniaze fyzicky prevzal, chytil ich do ruky a vzápätí komunikovali s X.. Q. (t.j. s konateľom žalovanej), že aspoň čiastočne v tomto momente vyrovnáva pokladňu a dal mu ich späť. Trval na tom, že X.. Q. podal X.. A.C.I. peniaze v hotovosti.
V ďalšom svedok poprel akýkoľvek vzťah k žalovanej spoločnosti.
16. Svedok K. D. uviedol, že bol zúčastnený na rokovaní u p. D. vo firme niekedy v období marec - apríl 2010, ktorého sa zúčastnili aj p. D., K., Q. a neskôr prišiel žalobca, ktorý si prišiel k p. Q. pre mzdu. Tvrdil, že vie, že W.V.Q. (Q.) nemal takú hotovosť, tak mu p. D. dal nejaké peniaze (nevedel, koľko), p. Q. ich potom odovzdal Ing. A.. Svedok ďalej tvrdil, že tomu nevenoval pozornosť, pretože predmetom rokovania nebola mzda, vedel, že potom tam boli nejaké nezhody medzi p. Q. a p. A., od ktorého chcel nejakú pokladňu, ktorú mal a starosti ako bývalý konateľ a v ktorej chýbala nejaká hotovosť. Nepamätal si sumy, o ktorých sa jednalo a nevedel, akú sumu v hotovosti odovzdával p. Q. p. A., ktorý si peniaze vzal a podpísal doklad, že prevzal výplatu.
17. Svedok C. K. na položené otázky potvrdil, že sa začiatkom apríla 2010 prítomný na rokovaní v žalovanej spoločnosti, ktoré sa konalo za účasti aj p. D., D., Q., neskôr prišiel žalobca. Uviedol, že predmetom rokovania X.. A.C.I. a p. Q. prevzatie výplaty, ktorú (ak to dobre pochopil) odovzdal p. Q. X.. A.. Tvrdil, že p. Q. peniaze dostal od p. D.. Potvrdil, že peniaze boli odovzdané v hotovosti. X.. A. bol daný papier,aby podpísal prevzatie peňazí s tým, že mu bolo povedané, že má vyporiadať nejakú pokladňu, ktorá nebola doplatená; bola vyplatená výplata a na jej základe mal ešte odovzdať nejaké peniaze do pokladne, v ktorej chýbali (ale to presne nevedel). Uviedol, že videl, ako X.. A. po prevzatí peňazí potvrdil ich prevzatie a následne tieto peniaze odovzdal p. Q., kvôli nedoplatku na pokladni.
18. Žalobca v podaní zo dňa 15.01.2012 uviedol, že žalovaná sfalšovala výplatnú pásku za 3/2010, nakoľko v marci 2010 už so žalovanou nebol v pracovnom pomere. 19. K zhora uvedenému súd iba pripomína, že výplatná páska za 3/2010 rieši iba zúčtovania dane a bonusu za r. 2009. Vyplatenie v nej uvedenej sumy nie je predmetom tohto konania.
20. Uznesením č. k. 4C/116/2010-104 zo dňa 17.07.2012 (právoplatným dňom 20.07.2012) súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 07.06.2011.
XX. K.. O. R., znalkyňa v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa), ktorej úlohou bolo určiť, či podpis obsiahnutý na písomnosti "Výplatná listina zamestnancov za obdobie 2/2010, zo dňa 12.04.2010" je vlastnoručný podpisom žalobcu, v závere znaleckého posudku č. 20/2013, vypracovaného dňa 05.06. 2013 uviedla, že "X.. N. A. nie je možné jednoznačne vylúčiť, ale ani určiť ako pisateľa sporného podpisu. Sporné aj nesporne pravé podpisy X.. N. A. sú veľmi jednoduché, ľahko napodobniteľné. Vzhľadom na túto skutočnosť a zistené tak zhodné ako i rozdielne znaky, sa nedá ani vylúčiť možnosť, že sporný podpis mohol byť vyhotovený pomocou priesvitu.".
22. Na návrh žalobcu bolo opäť nariadené znalecké dokazovanie a uznesením č. k. 4C/116/2010-191 zo dňa 15.05.2014 bol ako znalec ustanovený Ústav súdneho inžinierstva univerzity v Žiline (ďalej aj "Ústav") na podanie znaleckého posudku; úlohou Ústavu bolo určiť, či podpis obsiahnutý na písomnosti "Výplatná listina zamestnancov za obdobie 2/2010, zo dňa 12.04.2010" je vlastnoručný podpisom žalobcu.
23. Ústav v závere znaleckého posudku č. 252/2014 zo dňa 20.10.2014 uviedol, že neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisu, (...) sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu; (...) porovnaním sporného podpisu s predloženými porovnávacími podpismi X.. N. A. vo všeobecnej a zvláštnej rovine skúmania zistili podobné, zhodné, rozdielne znaky. Vzhľadom na zistené rozdielne znaky, ktoré vykazuje sporný podpis a porovnávacie podpisy X.. N. A. a vzhľadom na charakter sporného podpisu - má jednoduchú štruktúru, neobsahuje dostatočné množstvo identifikačne hodnotných znakov, v podpise sa vyskytujú neistoty písacieho pohybu - nie je možné jednoznačne potvrdiť pravosť sporného podpisu, ktorý sa nachádza na spornej písomnosti Výplatná listina zamestnancov za obdobie 2/2010 zo dňa 12.04.2010.".
24. Konateľ žalovanej opakovane tvrdil (na poj. konanom dňa 01.02.2017), že na konanom stretnutí X.. A. peniaze odovzdané boli.
25. Vzhľadom na rozpory v tvrdeniach konateľa žalovanej a vypočutých svedkov bolo nariadené pojednávania na termín 13.06.2018 (na ktorom boli svedkovia vypočutí); podľa úradného záznamu zo dňa 18.07.2018 (č.l. 411) zápisnica z 13.06.2018 nebola vyhotovená z dôvodu chybnej nahrávky na elektronickom diktafóne.
26. Výsluch svedkov (za účelom odstránenia rozporov ich svedeckých výpovediach a výpovedi konateľa žalovanej) bol zrealizovaný dňa 03.10.2018.
27. Svedok X.. D. uviedol, že na predmetnom stretnutí v K. R. C. s p. D. a p. K. prejednávali svoje záležitosti a práve v ten deň sa tam dostavil žalobca na to, aby si vyporiadal pracovné záležitosti spoločnosti (rozumej: žalovanej), odovzdanie poklade a prevzatie mzdy, čo si preberali s p. Q. a následne došlo k vyrovnaniu aj mzdových záležitostí. Tak, že on dával peniaze p. Q. do pokladne (cca 2 000,- až 3 000,- eur), čo nebolo výslovne len kvôli tej mzde, na nejaké nákupy; peniaze posielala jeho partnerka, ktorá je konateľkou spoločnosti vlastniacou žalovanú spoločnosť. Z týchto peňazí sa vyrovnávala mzda žalobcu a následne žalobca si vyrovnal pokladňu. Tvrdil, že konateľ žalovanej proti podpisu fyzicky odovzdal peniaze žalobcovi, ten ich prevzal a následne sčasti vyrovnávali pokladňu s tým, že ostatok chýbajúcich peňazí neskôr vráti.
28. K tejto výpovedi svedka konateľ žalovanej uviedol, že pri prvej výpovedi možno zle formuloval priebeh vyrovnania pokladne a vyplatenia mzdy žalobcovi, ale bolo to tak, ako povedal svedok D.. Ďalej tvrdil, že osobne fyzicky dal žalobcovi peniaze do ruky, on podpísal prevzatie peňazí na výplatnej páske a následne došlo medzi nimi ku konfrontácii pre manko v pokladni a tak sa dohodli, že žalobca mu tie peniaze (teda vyplatenú mzdu) odovzdá na vyrovnanie časti manka s tým, že zostatok manka žalobca vyrovná neskôr, k čomu ale už nedošlo. Tvrdil, že žalobcovi dal peniaze do ruky za mzdu, ktorá mu (spoločnosť) bola dlžná za odpracované obdobie, následne došlo medzi nimi ku konfrontácii, pýtal od žalobcu peniaze, dlžné v pokladni a žalobca mu potom peniaze, ktoré mu dal, fyzicky vrátil ako dlh v pokladni.
29. Svedok K. D. uviedol, že na predmetnom stretnutí p. D. odovzdal peniaze p. Q., ktoré vyplácal ako mzdu žalobcovi. Tvrdil, že na vlastné oči videl, ako p. D. podával peniaze p. Q., ktorý ich vkladal do pokladne a vyplácal mzdu žalobcovi. Následne riešili nejaké záležitosti ohľadom pokladne.
30. Svedok C. K. uviedol, že p. D. odovzdával p. Q. peniaze na výplatu; detaily ho nezaujímali. Tvrdil, že peniaze boli odovzdané a prevzaté. Nevedel o akú sumu išlo; videl, že peniaze boli na stole.
31. Advokát žalovanej vo svojom prednese uviedol, že z výpovede svedkov ako aj konateľa žalovanej vyplynulo, že mzda bola žalobcovi vyplatená, jej prevzatie žalobca podpísal. Tvrdil, že konateľ žalovanej sa pri prvej výpovedi na pojednávaní (kde nebol zastúpený) nepresne vyjadril vzhľadom na neznalosť niektorých pojmov. Tvrdil, že medzi výpoveďami svedkov a konateľa nie je rozpor.
32. Podaním došlým súdu dňa 05.12.2018 žalovaná na preukázanie existencie manka v pokladni žalovaná predložila o. i. jej interný doklad zo dňa 31.07.2010, podľa ktorého manko v pokladni predstavovalo sumu 11 186,64 eura. Z prevažne nečitateľnej prílohy tohto podania je zrejmé, že väčšina údajov sa týka obdobia po 28.02.2010, teda po skončení pracovného pomeru žalobcu.
33. Žalobca na podanej žalobe trval. Uviedol, že manko v pokladni zavinil jeho predchodca. Právo záverečnej reči nevyužil.
34. Advokát žalovanej právom záverečnej reči v podstate zopakoval svoje predchádzajúce skutkové tvrdenia a uviedol, že žalovaná suma bola žalobcovi vyplatená za prítomnosti zhora uvedených svedkov a ten prijaté peniaze následne použil na úhradu časti manka v pokladni. Navrhol žalobu zamietnuť.
35. V konaní nebolo sporné, že sporové strany uzatvorili pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca vykonával funkciu riaditeľa žalovanej spoločnosti, že počnúc dňom 01.02.2010 patrila žalobcovi mesačná mzda vo výške 1 900,- eur brutto, že mzda mala byť vyplácaná žalobcovi do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, na jeho bankový účet, že pracovný pomer žalobcu skončil dňom 28.02.2010 a ani to, že ročná výmera dovolenky žalobcu bola v rozsahu 25 dní ročne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná vystavila výplatnú pásku žalobcu za mesiac február 2010, podľa ktorej mala byť žalobcovi vyplatená suma 1 902,21 eura. Sporné bolo, či žalovaná žalobcovi mzdu za mesiac február 2010 vyplatila alebo nevyplatila.
36. Konateľ žalovanej najprv tvrdil, že žalobcovi mzdu, teda sumu 1 902,21 eura, za prítomnosti zhora uvedených a v konaní vypočutých svedkov fakticky nevyplatil, nakoľko sa so žalobcom ústne dohodli, že túto mzdu použijú na uhradenie manka v pokladni, ktoré malo byť vyššie ako mzda žalobcu, ktorý ale žalovanej (teda jej konateľovi) prevzatie mzdy svojim podpisom potvrdil. Následne žalovaná (už zastúpená advokátom) tvrdila, že žalobcovi mzda vyplatená bola, ale ihneď po vyplatení bola použitá žalobcom na čiastočnú úhradu manka v pokladni (k tomu viď ods. 14.). Svedkovia pri ich prvom výsluchu priebeh stretnutia v marci - apríli 2010 popísali tak, že na tomto stretnutí bola žalobcovi mzda vyplatená, teda popísali skutkový dej inak, ako konateľ žalovanej (k tomu viď ods. 11., 15. až 17.). Pri opakovanom výsluchu konateľa žalovanej a svedkov sa tento pri popísaní priebehu údajného stretnutia pridal k výpovediam svedkov a tvrdil, že mzdu žalobcovi vyplatil. Tu súd len pripomína, že tak sporové strany, ako aj svedkovia mali povinnosť uvádzať a vypovedať pravdu. Nesplnenie tejto povinnosti sporovými stranami môže mať za následok stratu sporu (teda prehru v konaní), nesplnenie tejto povinnosti svedkami môže mať za následok postih podľa ust. § 346 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon.
37. Ako je už zhora uvedené, žalobca konanie stretnutia v marci - apríli 2010 v sídle žalovanej za účasti svedkov poprel, rovnako tak poprel prevzatie mzdy a pravosť jeho podpisu na predmetnej výplatnej listine, ktorým mal potvrdiť konateľovi žalovanej prevzatie mzdy.
38. V konaní boli podané dva znalecké posudky, pričom ani jeden z nich jednoznačne nepotvrdil ani nevyvrátil, že by podpis na predmetnej výplatnej listine bol pravým podpisom žalobcu (k tomu viď ods. 21. až 23.). Vzhľadom na závery oboch znaleckých posudkov a na to, že dôkazné bremeno čo do pravosti podpisu žalobcu na predmetne listine zaťažuje žalovanú (keď žalobca pravosť svojho podpisu poprel), je tu namieste záver, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno.
39. Vzhľadom na rozporné tvrdenia konateľa žalovanej a svedkov je tu potom namieste záver, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ani čo do odovzdania mzdy za mesiac február 2010 žalobcovi (ktorú mu mala podľa pracovnej zmluvy vyplatiť do 15. marca 2010 prevodom na jeho účet v banke). Žalovaná žiadnym spôsobom neodôvodnila, prečo v tomto smere porušila pracovnú zmluvu, uzatvorenú so žalobcom a prečo mu mzdu do 15. marca 2010 nevyplatila.
40. Medzi stranami nebolo sporné, že v pokladni žalovanej bolo manko, na úhradu (časti) ktorého mala byť mzda žalobcu za február 2010 použitá. Sporné bolo, kto manko v pokladni zavinil. Nakoľko ale vyrovnanie manka v pokladni nebolo predmetom tohto konania, súd sa touto otázkou bližšie nezaoberal; tu súd pripomína, že v prípade zistenia manka v pokladni bolo povinnosťou konateľa žalovanej urobiť všetky kroky potrebné na vyrovnanie tohto manka, a to aj prípadnou žalobou na súde, čo ale urobené nebolo. Súd potom dospel k záveru, že tvrdenia žalovanej o vyporiadaní časti manka v pokladni tým, že žalobca obdržanú mzdu obratom ponechal žalovanej, sa javí ako účelová obrana žalovanej.
41. Nelogické by podľa súdu bolo žalovanou a svedkami tvrdené konanie sporových strán spočívajúce v tom, že by žalovaná žalobcovi najprv vyplatila mzdu v sume 1 902,21 eura (ktorú sumu konateľ žalovanej pri tvrdenom stretnutí ani nemal mať k dispozícii z vlastných zdrojov) a žalobca by ihneď túto sumu vydal konateľovi žalovanej na vyrovnanie manka v pokladni. Naopak, celkom logické je konanie žalobcu, ktorý sa písomne už od 22.03.2010 domá- ha vyplatenia mzdy za február 2010 (ktoré je predmetom tohto konania), ako aj iných náležitostí (stravné lístky), ktoré ale nie sú predmetom tohto sporu.
42. Vzhľadom na zhora uvedené súd dospel k záveru, že žalovaná žalobcovi mzdu za február 2010 nevyplatila a žaloba je čo do vyplatenia mzdy a náhrady mzdy za dovolenku dôvodná.
43. Otáznou potom ostáva dôvodnosť žaloby čo do výšky žalovanej sumy.
44. Ako je už zhora uvedené, žalobca sa podanou žalobou najprv domáhal zaplatenia sumy cca 1 900,- eur, resp. podľa výplatnej pásky za mesiac február 2010, titulom mzdy, pričom táto suma mala zahŕňať aj náhradu za čerpanú aj nevyčerpanú dovolenku. Žalobca následne zmenil žalobu tak, že sa domáha proti žalovanej priznania nároku na sumu 2 262,67 eura netto, k čomu pripojil aj výpočet netto mzdy, avšak nesprávny. Chyby sa dopustil v tom, že požadoval náhradu mzdy za 10 dní dovolenky, pričom ročná výmera dovolenky žalobcu bola 25 dní.
45. Podľa ust. § 100 zákona č. 300/2001 Z.z. Zákonník práce (v znení účinnom do 28.02. 2010, ďalej aj "ZP"), zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na: a/ dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, b/ dovolenku za odpracované dni, c/ dodatkovú dovolenku.
46. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku. [§ 103 ods. 2 ZP]
47. Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. [§ 105 ZP]
48. Nakoľko žalobca v r. 2010 neodpracoval u žalovanej 60 dní, patrila mu dovolenka za odpracované dni, a to v dĺžke 1/12-iny dovolenky za kalendárny rok (čo v prípade žalobcu nesporne bolo 25 dní/rok) za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku, teda 2 dni za rok 2010, pričom z r. 2009 mu ostalo nevyčerpaných 6,5 dňa dovolenky a tak mal žalobca v mesiaci február 2010 právo čerpať spolu 8,5 dňa dovolenky, z ktorých čerpal 2,5 dňa a 6 dní dovolenky nečerpal.
49. Brutto mesačná mzda žalobcu predstavovala sumu 1 900,- eur, pri stanovenom pracovnom čase 40 hodín/5 dní, teda 8,0 hod. denne. Vzhľadom na čerpanie 2,5 dňa dovolenky toto bolo potrebné zohľadniť pri výpočte brutto mzdy žalobcu ma mesiac február (ktorý mal 20 pracovných dní), ako aj pri výpočte náhrady mzdy za dovolenku ako aj pri výpočte preplatenia nevyčerpanej dovolenky (v rozsahu 6 dní). Tu je namieste konštatovať, že výpočet mzdy tak, ako je uvedený vo výplatnej páske žalobcu za mesiac február 2010 je správny, a teda žalobca mal mať za mesiac február 2010 vyplatenú sumu 1 902,21 eura netto, avšak žiadal priznať nárok na sumu 2 262,67 eura netto (teda o 360,46 eura viac, ako mu patrí), preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
50. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. [§ 251 CSP]
51. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. [§ 255 ods. 1 CSP]
52. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2 262,67 eura (= 100%), z ktorej sumy mu bol priznaný nárok na zaplatenie sumy 1 902,21 eura, čo predstavuje 84,07% žalobou uplatneného nároku a zamietnutý mu bol nárok v časti o zaplatenie sumy 360,46 eura, čo predstavuje 15,93% žalobou uplatneného nároku, teda žalobca mal procesný úspech v rozsahu 84,07% a neúspech v rozsahu 15,93%.
53. Pomer procesného úspechu a neúspechu žalobcu je 84,04% : 15,93%, teda čistý procesný úspech žalobcu je 68,14% (= 84,07% - 15,93%) a v tomto rozsahu aj súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania (výrok II. tohto rozsudku).
54. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. [§ 262 ods. 1 a 2 CSP]
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é o d v o l a n i e. (§ 356 CSP a contrario, § 357 písm. m/ CSP) Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. [§ 362 ods. 1 veta prvá CSP]
O odvolaní rozhoduje krajský súd. [§ 34 (časť vety po čiarku) CSP] (tu: Krajský súd v Trnave)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. [§ 358 CSP]
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. [§ 359 CSP]
Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä [...], odvolanie, [...]. [§ 123 CSP]
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. [§ 125 CSP] Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje a e/ podpis. (2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. [§ 127 CSP]
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). [§ 363 CSP]
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 364 CSP]
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. [§ 365 ods. 1 CSP]
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. [§ 365 ods. 2 CSP]
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. [§ 365 ods. 3 CSP]
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. [§ 149 CSP]
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. [§ 366 CSP]
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. [§ 367 ods. 1 CSP]
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. [§ 369 CSP]
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).