Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Ek-903-2018.pdf
PDF · 83.37 KB
Case nature
Subarea
10Ek/903/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: TOTI Mont s.r.o., so sídlom Dlhá 60/8, 935 21 Tlmače, IČO: 36 747 629, právne zast.: JUDr. Ladislav Chmelár, advokát, so sídlom Levická 579, 952 01 Vráble, proti povinnému: MC-MONT SERVIS GmbH, s. r. o., so sídlom Zlatovská 27, 911 05 Trenčín, IČO: 50 922 009, právne zast.: poruban advokáti s. r. o., so sídlom Jilemnnického 2/532, 911 01 Trenčín, IČO: 50 818 473, o vymoženie 7032,40 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Adriana Steinerová, so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/903/2018 zo dňa 19. februára 2019, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/903/2018 zo dňa 19. februára 2019 zamieta.
II. Oprávnenému proti povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Ek/903/2018 zo dňa 19. februára 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zamietol a zároveň uložil povinnému povinnosť nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vo výške 127,88 eur. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 04.06.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 7032,40 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/17/2018-51 zo dňa 26.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.05.2018. Súd preskúmaním dôvodov návrhu na zastavenie exekúcie ako aj z vyjadrenia oprávneného zistil, že v nich účastníci konania uvádzajú skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Pripomenul, že exekučný súd je v danom štádiu konania viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje zákonný procesný prostriedok obrany povinného podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, na základe ktorého súd môže preskúmať exekúciu podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Jeho účelom je zastavenie neprípustnej exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. K tvrdeniu povinného o nedostatku právomoci Okresného súdu Trenčín vydať exekučný titul súd podal vysvetlenie, že povinný mal v zmysle § 5 ods. 1 Civilného sporového poriadku možnosť, a to najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril (pri podaní odporu) uplatniť námietku, že sa má spor prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. K tvrdeniu povinného o jednostrannom započítaní pohľadávok, resp. o tom, že sa oprávnený „domáha vymoženia
sumy, na ktorú nemá právo, pretože dňa 05.03.2018 mu bolo doručené jednostranné započítanie zo strany povinného na sumu 2430, 00 Eur na faktúru č. 2017/066 a 4602,40 Eur na faktúru č. 2017/070, súd uviedol, že sa jedná o skutočnosti, ktoré mal povinný namietať v základnom konaní. Uvedené skutočnosti nastali pred vznikom exekučného titulu, a teda predstavujú skutočnosti, ktoré mal skúmať po podnete povinného orgán, ktorý exekučný titul vydal, a preto problematika uvedených námietok ako okolností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, nepatrí do preskúmavacej právomoci exekučného súdu. Povinný v základnom konaní uvedené skutočnosti nenamietal, v čoho dôsledku exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný. Rovnako aj dokumenty priložené k návrhu na zastavenie exekúcie (Jednostranný započítací prejav pohľadávok a záväzkov zo dňa 02.03.2018, podací lístok, informácie o doručovaní zásielky, reklamácia nekvalitnej práce zo dňa 28.02.2018 a zo dňa 16.02.2018) mali byť predložené súdu ako dôkazné prostriedky v základom konaní.
2. Voči tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania. Namietal, že súdom aplikované ustanovenia je potrebné vykladať v tom kontexte, že i exekučné konanie je konaním súdnym a vo väzbe na vzájomné vzťahy medzi základným a exekučným konaním. V tomto systematickom výklade Exekučný poriadok len dopĺňa - pre účely exekučného konania - právo na spravodlivý proces vrátane práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky. Nedostatkom celého konania (základného i vykonávacieho) je, že v základnom konaní vydala platobný rozkaz vyššia súdna úradníčka a nie sudca, pričom v exekučnom konaní rozhodoval opäť len vyšší súdny úradník, čo znamená, že povinný je zaviazaný k určitému plneniu bez toho, aby jeho vec bola posúdená zákonným sudcom. Exekučný súd sa nemôže lakonickým tvrdením, že mu „neprináleží posudzovať otázku právomoci civilného súdu a ani procesný postup súdu v základnom konaní“ (bod 13. napadnutého rozhodnutia), zbaviť svojej povinnosti chrániť práva a oprávnené záujmy sporových strán. Povinný musí mať možnosť uplatniť svoju argumentáciu pred zákonným sudcom bez ohľadu na fázu konania, a teda, aby bola posúdená aj otázka právomoci prejednať a rozhodnúť spor v zmysle § 5 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Táto námietka patrí žalovanému pri prvom procesnom úkone, pričom zákonodarca kladie dôraz na slovo „prvom“, ktorým boli v tomto prípade námietky povinného zo dňa 28. júna 2018. Podľa názoru povinného je nesprávny aj výrok III. napadnutého uznesenia, v ktorom súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania bez toho, aby posúdil, či išlo o účelne vynaložené trovy oprávneného v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Sám exekučný súd v bode 11. preskúmavaného uznesenia uviedol, že oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza iba „také skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu“. Ak však súd prihliada „len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku“ (bod 10.), tak vyjadrenie oprávneného nemohlo mať význam pre rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie a teda bolo neúčelné.
3. Oprávnený sa k sťažnosti povinného ku dňu rozhodovania súdu nevyjadril.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 61l ods. 2, § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Sudca sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Písomné vyhotovenie uznesenia tak nemusí obsahovať odôvodnenie (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
10. Nad rámec svojej povinnosti však súd považuje za potrebné sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať zo zásadnou argumentáciou povinného prednesenou v podanej sťažnosti.
11. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
12. Podľa § 267 ods. 3 veta prvá CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie.
13. Podľa § 45 ods. 2 CSP, v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje súdny úradník.
14. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych úradníkoch“), v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu o návrhu na vydanie platobného rozkazu a o zrušení platobného rozkazu.
15. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
16. Z citovaných zákonných ustanovení CSP ako aj z ustanovenia § 202 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že vyšší súdny úradník koná a rozhoduje v civilnom procese na základe poverenia sudcu alebo v exekučnom konaní na základe Exekučného poriadku. Výkladom citovaných právnych predpisov je nutné dospieť k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nemôže byť v súlade s účelom sledovaným čl. 142 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy nikdy konečným rozhodnutím vo veci. Je to tak preto, že zverenie výkonu súdnej moci iným osobám než sudcom musí mať v zmysle ústavy minimálne také obmedzenie, pri ktorom účastníkovi súdneho konania ostane zachovaná možnosť domáhať sa prejednania jeho veci nestranným a nezávislým sudcom uplatnením opravného prostriedku (a to bez ohľadu na to, či túto možnosť účastník skutočne využije). V zmysle uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že u povinného bola v danom prípade zachovaná možnosť prieskumu dotknutých rozhodnutí vydaných vyšším súdnym úradníkom zákonným sudcom a to možnosťou podať odpor proti platobnému rozkazu v základnom konaní a v exekučnom konaní možnosťou podať sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Nie je preto možné prisvedčiť argumentácii povinného v podanej sťažnosti, že bol postupom súdu zbavený možnosti hájiť svoje práva a záujmy pred zákonným sudcom. Túto možnosť povinný v základnom konaní len nevyužil tým, že nepodal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom by okrem iného mohol namietať aj nedostatok právomoci konajúceho súdu. Nesprávny je preto aj názor povinného, že právo uplatniť námietku právomoci mu patrilo pri prvom procesnom úkone, ktorým boli v tomto prípade jeho „námietky“ v exekučnom konaní zo dňa 28. júna 2018. V § 5 ods. 1 CSP je jednoznačne stanovené, že súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu vo veci patrí. Uplatnenie námietky nedostatku právomoci civilného súdu v dôsledku rozhodcovskej zmluvy alebo doložky podlieha prísnej koncentrácii a pojem „prvý procesný úkon, ktorý žalovanému patrí“ je potrebné vykladať ako prvé meritórne vyjadrenie sa k žalobe. Musí tak ísť o úkon inherujúci meritórne vyjadrenie k uplatnenému nároku v základnom, nachádzacom konaní, a preto týmto úkonom nemôže byť už zo
svojej podstaty návrh povinného na zastavenie exekučného konania, kde zákon ani nepripúšťa meritórne napádanie exekučného titulu. V prípade vydaného platobného rozkazu Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/17/2018-51 zo dňa 26.03.2018 tak povinný mohol vzniesť námietku nedostatku právomoci konajúceho súdu najneskôr pri podaní odporu proti tomuto rozhodnutiu. Pokiaľ tak povinný neučinil a odpor proti vydanému platobnému rozkazu nepodal, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a zároveň nastala v tejto veci aj preklúzia práva povinného uplatniť voči konajúcemu súdu námietku nedostatku jeho právomoci.
17. Na základe uvedeného výkladu súd dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.
18. Súd nemôže súhlasiť ani s názorom povinného, že oprávnenému neprináleží náhrada trov právneho zastúpenia v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pretože vyjadrenie oprávneného nemohlo mať význam pre rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie a teda bolo neúčelné. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že bolo procesným právom oprávneného vyjadriť sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pričom oprávnený vo svojom vyjadrení reagoval práve na obranu povinného prezentovanú v návrhu na zastavenie exekučného konania. Súdu ani neprináleží hodnotiť obsah právneho úkonu z hľadiska jeho účelnosti vo vzťahu k prejednávanej veci o to viac, keď je takýto úkon vypracovaný advokátom. Súd mal preto za preukázané, že vykonanie tohto úkonu bolo účelné a zároveň dostatočne preukázané. Preto aj v tejto časti je napadnuté uznesenie potrebné považovať za vecne správne.
19. Z uvedených dôvodov súd podanú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
23. Keďže oprávnený bol v konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol v celom rozsahu), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. Oprávnený si nárok na náhradu trov konania o sťažnosti voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné výdavky v tomto konaní nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania proti povinnému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).