Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-8-2019.pdf
PDF · 90.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-1T/8/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Ingrid Kišacovou, PhD. v trestnej veci obžalovaného U. P. pre prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Topoľčanoch dňa 03. mája 2019 takto
rozhodol:
obžalovaný
U. P. narodený XX. XX. XXXX v K., trvale bytom W., R. XXX/X, na slobode,
j e v i n n ý , ž e :
dňa 12.04.2018 približne o 11.11 hod. v Topoľčanoch na Ulici T. po štátnej ceste II/499 v km 102,215 z nadjazdu smerom na obec Nemčice po dvojprúdovej ceste v ľavom jazdnom pruhu viedol ako vodič
- zamestnanec O. R. autobus zn. I., evidenčné číslo NR XXX GZ, v ktorom v tom čase prepravoval 16 cestujúcich, pričom zvýšil všeobecné nebezpečenstvo, nakoľko sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho neskoro spozoroval pred ním stojace vozidlo zn. W. J. ev. číslo: TO XXX DP odbočujúce vľavo na ul. U., došlo k zrážke autobusu s uvedeným vozidlom, pri ktorej jedna z cestujúcich v autobuse - poškodená E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, sediaca v jeho zadnej časti spadla do stredovej uličky a pri dopravnej nehode utrpela zranenie zlomeninu krčka prvej stehnovej kosti - bazicervikálnu s posunom, pre ktorú musela byť operovaná - museli napraviť postavenie kostí a zlomeninu stabilizovať osteosyntézou, ktoré zranenie si u poškodenej vyžiadalo liečenie v trvaní od 12.04.2018 do 03.10.2018, počas ktorej doby bola závažným spôsobom obmedzená v obvyklom spôsobe života tým, že v období od 12.04.2018 do 12.06.2018 nemohla sedieť ani vstať, väčšinu dňa musela ležať, od 12.06.2018 sa začala pohybovať v G aparáte a od 27.06.2018 začala chodiť s pomocou dvoch francúzskych barlí, ktoré používa doteraz (03.11.2018), obžalovaný U. P. uvedeným konaním porušil § 4 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov,
t e d a :
z nedbanlivosti zvýšil všeobecné nebezpečenstvo, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,
t ý m s p á c h a l :
prečin všeobecného ohrozenia podľa § 285 odsek 1, odsek 2 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno h) Trestného zákona.
Z a t o m u u k l a d á :
Podľa § 285 odsek 3 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodených E. Z., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. XXX a C. U.., N. cesta 2, D. - mestská časť N., XXX XX, X.: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na základe obžaloby prejednal trestnú vec obžalovaného U. P.. Na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z výsledkov ktorých zistil skutkový stav opísaný vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd vyhlásenie po splnení všetkých zákonom predpokladaných podmienok prijal. Súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Súd vykonal dokazovanie iba v súvislosti s výrokmi o treste a náhrade škody.
Ako vyplýva z prečítaných listinných dôkazov, obžalovaný je zamestnaný v spoločnosti O. R. a.s. R. ako vodič autobusu, ktorá ho hodnotila ako svedomitého, zodpovedného, v kolektíve obľúbeného, ochotného pracovať aj v nadčasoch. Z miesta bydliska je kladne hodnotený, stará sa o maloletú dcéru, ktorá je zverená o jeho starostlivosti a navštevuje lekárske kontroly v Partizánskom a Banskej Bystrici. Na obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený. V evidenčnej karte vodiča má z obdobia od roku 2005 do roku 2017 spolu 23 záznamov o dopravných priestupkoch pre opakované prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti a porušenie povinností vodiča, za ktoré mu boli uložené blokové pokuty od 5 do 60 eur. Okrem toho v jednom prípade sa dopustil závažného priestupku ako účastník dopravnej nehody, porušil povinnosti vodiča a nerešpektoval predpisy platné pre otáčanie a cúvanie, za čo mu bola 09.06.2014 uložená pokuta 400 eur. Mimo dopravných priestupkov sa dopustil dňa 20.12.2015 priestupku proti majetku - podvodu, za ktorý mu bola uložená pokuta v správnom konaní 20 eur a dňa 08.04.2014 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - fyzického napadnutia O. R., za ktorý mu bola uložená sankcia pokarhanie.
Prečítané boli aj listinné dôkazy predložené poškodenou na hlavnom pojednávaní. Vyplýva z nich, že v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpela pri predmetnej dopravnej nehode, navštevuje rôznych lekárov
- špecialistov. Je odkázaná na každodennú pomoc, nemôže sa sama prepravovať, odkázaná je na motorové vozidlo, ktorým ju vozí jej dcéra. Má trvalé následky, doposiaľ sa pohybuje pomocou dvoch barlí. Tiež má problémy kúpiť si vhodnú obuv, oblečenie - nemôže nosiť sukne, nie je schopná starať sa o záhradku. Má zvýšené náklady na stravu zabezpečenú z pizzerie (nemohla sama variť), je obmedzená aj v spoločenskom živote, keďže pred nehodou bola mimoriadne aktívna a samostatná aj pri vybavovaní všetkých osobných či úradných záležitostí a lekárskych vyšetrení.
Dôkazy týkajúce sa skutku súd zhodnotil nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Obžalovaný sa ku konaniu kladenému mu za vinu už v prípravnom konaní priznal. Okrem toho bola jeho vina jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná svedeckými výpoveďami poškodenej E. Z., poškodených K. J., K. P., S.. K. J., K.. O. F., znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia K.. O. I., lekárskymi správami a odbornými nálezmi, záznamom dopravnej nehody, ohliadkou miesta dopravnej nehody s fotodokumentáciou a ďalšími správami a potvrdeniami ohľadne spôsobenej škody a jej likvidácie. S poukazom na vykonané dokazovanie v prípravnom konaní a súdnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je opísaný v skutkovej vete rozsudku a vykazuje znaky prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 odsek 1, odsek 2 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s použitím § 138 písmeno h) Trestného zákona, pretože obžalovaný z nedbanlivosti zvýšil všeobecné nebezpečenstvo, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví.
Účelom trestu je ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu vyjadrená vo forme represie. Cieľom uplatňovania tejto zásady je uložiť páchateľovi trest vo forme určitej odplaty, vo forme ujmy, ktorá však nie je účelom trestu, ale iba jeho prostriedkom, ako ho dosiahnuť. Mimo odplaty ide tiež o ochranu spoločnosti - zabránenie páchateľovi v páchaní trestnej činnosti a o prevenciu - individuálnu - pôsobenie na odsúdeného trestom tak, aby do budúcna viedol riadny život, ale aj vo forme generálnej prevencie
- pôsobenie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie pravidiel môžu byť odsúdení. Účelom trestu je aj morálne odsúdenie páchateľa.
Súd pri svojich úvahách o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 Trestného zákona. V danom prípade vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Z poľahčujúcich okolností vymenovaných v § 36 Trestného zákona zistil, že obžalovaný sa priznal a svoje konanie úprimne oľutoval v prípravnom konaní a následne aj v súdnom konaní (§ 36 písmeno l) Trestného zákona) a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v prípravnom konaní i v súdnom konaní, keď urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona, ako to navrhoval obžalovaný, súd neprihliadol. I keď obžalovaný deň pred pojednávaním uhradil poškodenej sumu 60 eur, tento jeho postoj súd nepovažuje a taký aktívny a účinný zásah, ktorý by zmiernil ním spôsobené škodlivé následky poškodenej v zmysle predpokladanom týmto zákonným ustanovením. Súd nezistil naplnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, vzhľadom na množstvo dopravných priestupkov v evidenčnej karte vodiča, dva priestupky iného charakteru a jeden závažný dopravný priestupok účastníka dopravnej nehody. Napokon súd neprihliadol ani na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno m) Trestného zákona, pretože účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi a tiež poskytnúť orgánu Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia dokladov, ktoré s tým súvisia a tiež poskytnúť prvú pomoc či urobiť iné vhodné opatrenia (§ 66 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Súd už tieto skutočnosti zohľadnil prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona.
Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd pri určení výmery trestu postupoval podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, keď hornú hranicu trestnej sadzby za spáchaný prečin 2 roky až 5 rokov znížil o jednu tretinu a ukladal trest v upravenej sadzbe 2 roky až 4 roky. Po tejto úprave trestnej sadzby dospel súd k záveru, že vzhľadom na osobu a pomery obžalovaného, na ktorého sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, spôsob spáchania činu, keď jedinou príčinou dopravnej nehody bolo porušenie predpisov o cestnej premávke obžalovaným, následok, najmä skutočnosť, že poškodená E. Z. v dôsledku zranení je naďalej vyradená z obvyklého spôsobu života i ale aj rozsah hmotnej škody, nedbanlivostné zavinenie obžalovaného, dve poľahčujúce okolnosti, nezistené priťažujúce okolnosti, možnosť nápravy obžalovaného, primeraným je trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, t.j. na samej spodnej hranici trestnej sadzby.
Vzhľadom na doterajší život obžalovaného, prostredie, v ktorom žije, pracuje a okolnosti prípadu mal súd dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu nie je potrebný, preto mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. S poukazom na kladné hodnotenie obžalovaného z miesta bydliska i pozitívny pracovný posudok súd nepovažoval za potrebné uložiť mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a zároveň uloženie primeraných povinností či obmedzení, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu, čo predstavuje prísnejšiu kontrolu páchateľa a jeho povinnosť aktívne spolupracovať s probačným a mediačným úradníkom. Vzhľadom na doterajší život obžalovaného je predpoklad splnenia účelu trestu aj bez probácie.
Pretože obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s výkonom činnosti, na ktorú je potrebné osobitné povolenie - vodičské oprávnenie pri vedení motorového vozidla, súd mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky. Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný konaním opísaným vo výroku o vine porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke ako vodič autobusu a spôsobil ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami poškodenej E., ktorej liečenie nie je ani doposiaľ ukončené. Obžalovaný ako vodič autobusu, ktorý viezol spolu 16 cestujúcich, nesledoval situáciu v cestnej premávke, neskoro spozoroval pred ním stojace motorové vozidlo, ktoré odbočovalo a do tohto narazil. Iba v dôsledku tohto utrpela poškodená predmetné zranenia. Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že ak by bola poškodená pripútaná, nemuselo dôjsť k takým následkom, resp. mohlo dôjsť len ku škodovej udalosti, súd mu pripomína, že musel vedieť, že ním vedený autobus nie je vybavený bezpečnostnými pásmi, preto mal o to opatrnejšie viesť autobus, sledovať situáciu v cestnej premávke a predvídať dianie na ceste, po ktorej jazdia aj také vozidlá, ktoré odbočujú. Obžalovaný je jednoznačne nedisciplinovaným vodičom podľa záznamov v evidenčnej karte vodiča, navyše už bol v roku 2014 účastníkom dopravnej nehody, kde porušil predpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Účelom uloženého trestu je viesť obžalovaného k uvedomeniu si tej skutočnosti, že ako vodič motorového vozidla, v danom prípade autobusu, je povinný za každých okolností, po celý čas sústavne venovať pozornosť vedeniu motorového vozidla, ktorým prepravuje iné osoby, čím sa znižuje riziko vzniku dopravnej nehody a jej závažným následkom najmä na zdraví, trvalým následkom ale aj škode na majetku.
Kombinácia oboch uložených trestov podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľa, je primeraná a schopná splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálne i generálnej) a zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd nezistil také okolnosti či pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody prípadne uloženie peňažného trestu. Za také okolnosti nie je možné považovať skutočnosť, že obžalovaný má do osobnej starostlivosti zverené maloleté dieťa, na ktoré poberá výživné, ani že toto dieťa občas navštevuje lekárske kontroly. Podľa názoru súdu, čistý mesačný príjem obžalovaného 826 eur, s ohľadom na to, že má do osobnej starostlivosti zverenú 9 ročnú dcéru, nie je dostatočný a súčasne peňažný trest nie je ani trestom primeraným a postačujúcim na jeho nápravu. Podľa názoru súdu, aj napriek tomu, že obžalovaný je otcom - živiteľom maloletého dieťaťa, je mu zrejmá jeho osobná a rodinná situácia, ako vodič nie je disciplinovaný, o čom svedčia záznamy o ním spáchaných priestupkoch na úseku cestnej premávky. Napokon súd poukazuje na to, že obžalovaný počas hlavného pojednávania v súvislosti s vyslovením ľútosti uvádzal, že jeho dcéra nemá vedomosť o tom, že prebieha súdne konanie a že jeho život sa s uložením zákazu činnosti zmení na niečo zlé. Počas celého priebehu hlavného pojednávania obžalovaný však nevyužil ani raz možnosť vyslovenia ľútosti smerom k prítomnej poškodenej pohybujúcej sa výlučne o dvoch barlách, ktorej spôsob života sa od ním zavinenej dopravnej nehody podstatným spôsob zmenil a obmedzil na návštevy lekárov, naviac je odkázaná na každodennú pomoc a opateru svojich príbuzných vo všetkých sférach jej života a je vylúčená zo samostatného spoločenského života.
Poškodená spoločnosť O. R. a.s., R. je zamestnávateľom obžalovaného a prevádzkovateľom autobusu, ktorý mal účasť na prejednávanej dopravnej nehode. Vzhľadom k zneniu § 427 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, súd poškodenú E. Z. a C. zdravotnú poisťovňu a.s. D. s nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, pretože podľa výsledkov dokazovania vo vzťahu k uvedeným poškodeným nebol predpoklad pre vyslovenie povinnosti na náhradu škody.
Z týchto dôvodov súd rozhodol v zmysle výroku rozsudku
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje odvolací súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.