Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_15Pc-32-2018.pdf
PDF · 121.89 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/32/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci navrhovateľky: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, právne zastúpená : ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Martin Buraj, s.r.o, so sídlom Jilemnického 532/2, Trenčín, proti odporcovi - otcovi navrhovateľky: L.. O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. alej XXXX, A. S., o určenie výživného k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné vo výške 140,- eur mesačne s účinnosťou od 9.10.2018 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Zameškané výživné za obdobie od 9.10.2018 do 31.5.2019 vo výške 783,96 € súd povoľuje odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- € spolu s bežným výživným, až do úplného vyrovnania dlhu, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Súd v celom rozsahu zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením č.k. 15Pc/32/2018-16 zo dňa 24.10.2018.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 09.10.2018 domáhala určenia výživného voči odporcovi mesačne v sume 250,- eur s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, pričom podaním doručeným súdu dňa 05.11.2018 upravila tento návrh a žiadala o priznanie výživného s účinnosťou od podania návrhu ( pozn. súdu: podľa obsahu ide o zmenu žaloby, keďže navrhovateľka sa po úprave domáhala výživného za dlhšie obdobie, ale nakoľko táto bola vykonaná predtým, než bol návrh doručený druhému účastníkovi, o zmene návrhu súd nerozhodoval, len na toto podanie prihliadol v zmysle § 141 CSP).
2. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že je plnoletou dcérou odporcu, má brata, ktorý študuje na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, odbor hudobná veda. Navrhovateľka je od narodenia ťažko zdravotne postihnutá a jej stav si vyžaduje celodennú intenzívnu starostlivosť, ktorú výhradne zabezpečuje matka. V súčasnosti s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti. Poukázala na to, že manželstvo rodičov bolo spočiatku harmonické, problémy nastali v roku 2013, kedy otec opustil katolícku cirkev a prijal novú vieru v kresťanských zboroch na Slovensku. Život s odporcom sa pre všetkých stal neúnosným bremenom, keďže zmenil správanie voči celej rodine, o navrhovateľku sa nestaral, hoci si jej zdravotný stav vyžaduje celodennú starostlivosť, táto zostala ležať na pleciach matky. Pod vplyvom týchto okolností matka skončila na Psychiatrickej klinike v Pezinku, kam sa opätovne dostala v dôsledku neúnosnej situácie v rodine opakovane aj v septembri 2017. V súčasnosti pokračuje v liečbe ambulantnou formou. Po návrate z Pezinka podala žiadosť o odluku cirkevného sobáša, a tejto Arcibiskupský úrad v Bratislave vyhovel. Od tohto obdobia s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti. V čase spolužitia ako aj v súčasnosti financie rodiny drží v rukách výlučne odporca ako otec, pričom matka nemá prístup do bankového účtu. Jediný príjem, ku ktorému má matka prístup, predstavuje iba peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej navrhovateľky, z ktorého sa hradia potreby celej domácnosti. Tento príspevok v súčasnosti predstavuje sumu 369,36 eur mesačne. Nakoľko navrhovateľka vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť, matka sa nemôže inak zamestnať. Navrhovateľka je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 319,90 eur mesačne. Náklady na bývanie predstavujú zhruba 200 eur mesačne a náklady na lieky, zdravotné a hygienické pomôcky pre navrhovateľku predstavujú mesačne zhruba 250 eur. Finančne rodine v súčasnosti pomáhajú aj starí rodičia navrhovateľky, u ktorých bývajú v spoločnej domácnosti, pretože navrhovateľka a jej matka, by inak neboli schopné zo svojich príjmov zabezpečiť si bývanie. Obaja starí rodičia sú však poberateľmi starobného dôchodku, z ktorého majú sami problém viesť dôstojný život. Odporca pracuje ako hasič v hasičskom zbore v Bratislave - Dúbravke, pričom jeho mesačný príjem predstavuje 1.000 - 1.500 eur netto. Otec navrhovateľke nijakým spôsobom neprispieva finančne ani materiálne, napriek tomu, že nie je schopná sama sa živiť v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu, keďže zdravotný stav si vyžaduje 24 hodinovú sústavnú starostlivosť. Matka nemôže z tohto dôvodu pracovať, preto sa ich život bez otcovej finančnej podpory stáva finančne neúnosným. Odporca ako otec má napriek tomu za to, že invalidný dôchodok navrhovateľky a matkin príspevok na starostlivosť o navrhovateľku sú dostatočným príjmom na dôstojný život. Matka si samostatným podaním uplatňuje nárok na výživné medzi manželmi do času rozvodu, nakoľko nemá prístup k financiám patriacim do BSM z príjmu manžela. Okrem toho podala aj návrh na rozvod.
3. Spolu s návrhom vo veci samej podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom súd rozhodol uznesením zo dňa 24.10.2018 tak, že odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 50,- eur mesačne, vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, a to až do právoplatného skončenia veci, vo zvyšku návrh zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť, nakoľko ani jeden z účastníkov sa voči nemu neodvolal.
4. Odporca sa k návrhu na určenie výživného vyjadril k okolnostiam opustenia katolíckej cirkvi a uviedol, že jeho manželka sa presťahovala aj s navrhovateľkou k jej rodičom, hoci sama sa tešila na presťahovanie do nového domu a hoci spoločne organizovali aj to, ako dom prerobia kvôli zdravotnému stavu navrhovateľky. S manželkou ani s navrhovateľkou nežijú v spoločnej domácnosti, s navrhovateľkou mal vždy dobrý vzťah a nie je pravda, že by to bol on, kto výlučne držal v rukách financie. S manželkou mali spoločnú peňaženku a vždy mali obaja k nej prístup. Uviedol, že jeho manželka poberá príspevok na opatrovanie navrhovateľky v sume 369,30 eur mesačne a navrhovateľka invalidný dôchodok v sume 319,90 eur mesačne. Uviedol, že navrhovateľkou uvádzaná suma na bývanie je prehnaná dvojnásobne a tiež uviedol, že nikdy nemohla minúť na hygienické potreby 250,- eur mesačne. Jeho príjem je 1.020,- eur netto a príjem z vedľajšieho pomeru je od januára 2018 do septembra 2018 416,- eur. Syn W. je študent, nemá žiaden príjem, býva v študentskom domove a odporca mu platí pravidelne náklady s tým súvisiace, čo je asi 250,- eur mesačne. Na začiatku roka mu hradil kurz francúzštiny 150,- eur, platí mu paušál na mobilný telefón 25,- eur mesačne, niekedy mu dáva peniaze aj v hotovosti podľa jeho potrieb. V rodinnom dome v A. S. býva sám, syn ho navštevuje 4-5 krát mesačne cez víkend. Odporca platí úver na dom 157,- eur mesačne, plyn 30,- eur mesačne, elektrinu 30,- eur mesačne, paušál 25,- eur mesačne, TV a internet 26,- eur mesačne, benzín na cestu do zamestnania 80,- eur mesačne, stravovanie v zamestnaní 80-100,-eur mesačne, vývoz žumpy každý druhý mesiac 26,- eur. Z toho vyplýva, že na ostatné potreby - ošatenie, strava doma, prevádzku auta, návštevu rodičov, mu ostáva 200-250,- eur mesačne. Uviedol, že manželke rám pomôže a aj v budúcnosti, keď ho o to požiada.
5. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila navrhovateľka, jej právny zástupca aj odporca. Navrhovateľka uviedla, že na návrhu trvá. Medzičasom došlo k zmene v tom zmysle, že navrhovateľka a jej matka spolu so sestrou matky navrhovateľky žijú v prenajatom dvojizbovom byte v Trenčíne na základe nájomnej zmluvy, ktorá je ale napísaná len na sestru matky navrhovateľky, nakoľko prenajímateľ nechcel mať na zmluve osobu zdravotne ťažko postihnutú. Náklady na byt a energie, ktoré uhrádza matka navrhovateľky za seba a za navrhovateľku, činia 300,- eur mesačne. Navrhovateľka nemá iný príjem ako invalidný dôchodok vo výške 344,70 eur mesačne a matka navrhovateľky poberá iba opatrovateľský príspevok v sume 369,- eur mesačne a vzhľadom na potrebu celodennej starostlivosti o navrhovateľku objektívne nie je schopná zabezpečiť si vyšší príjem. Navrhovateľkina matka prispieva výživou na syna Dominika v sume 50,- eur mesačne. Odporca má podstatne väčší príjem než matka navrhovateľky a matka navrhovateľky nemá prístup k spoločným financiám, ktoré tvoria BSM matky a otca navrhovateľky na rozdiel od odporcu. Navrhovateľka potrebuje pomoc druhej osoby k hygiene a k doprave, tiež k bežným úkonom, pomoc jej poskytuje matka. Momentálne trávi svoj čas doma, nenavštevuje žiadne zariadenia ani stacionár. Voľný čas trávi tak, že navštevuje kultúrne podujatia, kino, divadlo. Odporca uviedol, že presťahovanie do domu spoločne plánoval aj s manželkou, spoločne dom aj prispôsobili na bezbariérový, všetko v záujme navrhovateľky. Potom, čo manželka psychicky ochorela, sa rozhodla, že sa odsťahuje. Keď sa manželka s navrhovateľkou odsťahovali k svokrovcom, ich príjem bol okolo 700,- eur titulom príspevku za opatrovanie a invalidného dôchodku. Z rozprávania vie, že manželka svojim rodičom prispievala 50,- eur na energie a ešte asi ďalších 50,- eur. Zostávalo im preto na živobytie cca 600,- eur. Preto je prekvapený z rozhodnutia mojej manželky, že sa sťahujú do prenajatého bytu, kde sú výdavky podstatne vyššie. Jeho pravidelný príjem je okolo 1.050,- eur mesačne v čistom plus má príplatky za výjazdy. Synovi Dominikovi prispieva asi 400,- eur mesačne. Úver má 157,- eur mesačne, na jeho živobytie mu zostáva 200-250,- eur. V tom nie sú započítané nepravidelné výdavky ako poistka za dom, STK a daň z nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že navrhovateľka býva 150 km ďaleko, je osobná starostlivosť o ňu z jeho strany podstatne znemožnená, keď spolu bývali, tak sa aj on podieľal na osobnej starostlivosti o ňu. K starostlivosti o dcéru však vždy prispieval aj on svojím dielom. Odkedy bolo vydané neodkladné opatrenie, odvtedy pravidelne každý mesiac platí 50,- eur mesačne. V dome býva sám a asi dva krát do mesiaca ho navštevuje syn, ktorý chodí na víkendy. Odporca uviedol, že nemá žiadne úspory, on aj manželka majú každý svoj účet. S navrhovanou výškou výživného nesúhlasil aj preto, že v mesiaci máj ho čakajú výdavky a to daň Mestu Malacky 46,- eur, daň za pozemky 24,- eur, daň za dom 100,- eur, za vývoz smetí 43,- eur, poistka za dom 86,- eur a poistka zamestnávateľovi 38,- eur.
6. Súd okrem výsluchu účastníkov, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a ako svedkyňu vypočul matku navrhovateľky.
7. Svedkyňa - matka navrhovateľky uviedla, že stav navrhovateľky si vyžaduje celodennú starostlivosť, jej osobnú pomoc pri obliekaní, hygiene, pri polohovaní, nakoľko aktuálne je navrhovateľka po operácii bedrového kĺbu. Navrhovateľka ukončila praktickú školu v Bratislave a po ukončení školy pokračujú v rozvíjaní aktivít. Navrhovateľka rada číta, kreslí, stavia kocky. Síce nie pravidelne, ale skôr občasne aj v závislosti na tom, ako sa dcéra cíti, navštevujú kino a iné kultúrne podujatia. Navrhovateľka má kamarátku v Trenčianskej Turnej a voľný čas trávia aj s ňou, zájdu spoločne do cukrárne. Výdavky na takéto voľnočasové aktivity činia približne 50,- eur mesačne. Navrhovateľka nenavštevovala stacionár ani žiadne obdobné zariadenie. Čo sa týka výživného určeného neodkladným opatrením, s týmto nebol problém a odkedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, otec pravidelne každý mesiac platí 50,- eur. V súvislosti s navrhovateľkiným zhoršeným zdravotným stavom, každý mesiac platí za lieky na pečeň sumu 16,42 eur a každý mesiac z dôvodu diagnostikovanej inkontinencie zakupuje vlhčené utierky vo výške asi 20,- eur. Navrhovateľka nosí plienkové nohavičky. Náklady na zubára a výmena skiel boli jednorazovými nákladmi. V byte žije svedkyňa s navrhovateľkou a sestrou svedkyne. Syn chodieva len na víkendy. Svedkyňa uviedla, že aktuálne nemá prístup k spoločným financiám patriacim do BSM a nevie sa vyjadriť, ako s nimi odporca nakladá, keďže bývajú oddelene. K presťahovaniu do bytu pristúpila preto, že je to aj s ohľadom na starostlivosť na dcéru lepšie a pohodlnejšie. Bývali predtým s jej rodičmi v dome, avšak tam z oboch strán boli schody a dom nebol bezbariérovo upravený. Aktuálne sa presťahovali do bytu, kde je výťah, bývajú na prvom poschodí. Pod tým je garáž, a keď potrebujú s navrhovateľkou niekam ísť, dostanú sa z bytu priamo až do garáže, preto starostlivosť o navrhovateľku je v tomto ohľade jednoduchšia. Jej jediný príjem je titulom opatrovateľského príspevku, iný príjem svedkyňa nemá. Spoločne s odporcom nasporené peniaze, zostali na účte na meno manžela, ku ktorému ona prístup nemá. Po presťahovaní sa si založila svoj vlastný účet. Jej rodičia, keď sa k nim aj s navrhovateľkou presťahovala, jej boli ochotní s navrhovateľkou pomáhať, ale obaja majú už vysoký vek a nemohla preto od nich žiadať, aby jej pomáhali dcéru prenášať. Uviedla, že spoločne s odporcom mali byt v Malackách, ktorý predali a za to kúpili spolu rozostavaný dom v Plaveckom Štvrtku, v ktorom aktuálne býva odporca. Nevie odhadnúť jeho hodnotu, ale svedkyňa sa nepodieľa na nákladoch na dom, ani neplatí splátky hypotéky.
8. Zo sobášneho listu mal súd zistené, že odporca a matka navrhovateľky uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré ku dňu rozhodnutia súdu trvalo. Z manželstva pochádzajú dve deti - plnoletá navrhovateľka a plnoletý syn W.. Vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke doteraz nebola súdom určená.
9. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2018 vyplynulo, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok v sume 344,70 eur. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 30.07.2018 vyplýva, že matka navrhovateľky poberá peňažný príspevok na opatrovanie navrhovateľky ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v sume 369,36 eur mesačne.
10. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s diagnózou detská mozgová obrna, nechodiaca, na vozíku, pričom trpí inkontinenciou, čo vyplýva aj z lekárskej správy navrhovateľky. V súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom boli predložené faktúry za doplatky za zdravotnícke pomôcky zo dňa 29.03.2019 (madlá, sedačka, silikónové návleky) spolu v sume 162,09 eur. Podľa rozpisu výdavkov, na lieky mesačne navrhovateľka vynakladá sumu 16,42 eur, pričom za nákup liekov boli predložené pokladničné doklady. Jednorazovým výdavkom navrhovateľky, ktorá nosí okuliare, bola výmena skiel v sume 56,- eur a výdavky spojené so zubným ošetrením predstavovali v marci 2019 sumu 30,- eur jednorazovo. Výdavky na mobilný telefón pre navrhovateľku boli deklarované v sume 30,-eur, na hygienické potreby len pre navrhovateľku cca 20,- eur mesačne na zakúpenie vlhčených utierok z dôvodu inkontinencie. Spoločne matka navrhovateľky a navrhovateľka majú výdavky na stravu asi 130,- eur mesačne po spriemerovaní (z toho 1 na navrhovateľku v sume cca 65,- eur), na drogériu asi 33,- eur mesačne po spriemerovaní (z toho 1 na navrhovateľku v sume cca 16,50 eur). Na voľnočasové aktivity (cukráreň, kino, divadlo) navrhovateľka má výdavky asi 50,- eur mesačne. Na ošatenie navrhovateľky boli deklarované výdavky 12 eur (marec) a 48 eur (apríl), spolu 60,- eur, teda mesačne po spriemerovaní asi 30,- eur mesačne (predložené aj pokladničné doklady). Výdavky na benzín za dva mesiace boli deklarované v sume 80,- eur, tj. priemerne 40,- eur mesačne podľa pokladničných dokladov, prezutie auta stálo 10,- eur.
11. Navrhovateľka žije s matkou a tetou v prenajatom byte v Trenčíne, a to na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.03.2019, kde mesačné výdavky na bývanie (pripadajúce na navrhovateľku a jej matku) predstavujú v sume 300,- eur mesačne. Tieto hradí matka navrhovateľky, ako to vyplýva z potvrdenia o vykonaní platby. Počítajúc výdavky na navrhovateľku pomerne, náklady na bývanie pripadajúce na navrhovateľku činia tak 150,- eur mesačne.
12. Odporca predložil výplatné pásky za obdobie od januára 2018 do decembra 2018, pričom priemerný mesačný čistý príjem odporcu predstavuje sumu cca 1.117,50 eur. Na základe dohody o pracovnej činnosti za mesiace január - september 2018 bol odporcom deklarovaný príjem spolu 416,-eur, čo je cca 46,- eur mesačne. Odporca preukázal (aj výpisom z účtu) výdavky na plyn 30,- eur mesačne, elektrinu 30,- eur mesačne, splátku úveru 157,- eur mesačne, paušál mobilný telefón 24 eur mesačne, za TV a internet 26,- eur, za vodu 30,30 eur ( 4 x ročne, čo je cca 10,- eur mesačne). Deklaroval náklady na cestu do práce 80 eur mesačne na benzín, stravu v zamestnaní 80-100,- eur mesačne, pričom výška doplatkov za stravu podľa výplatných pások sa pohybuje od cca 7,- eur mesačne do cca 21,- eur mesačne. Okrem toho synovi odporca prispieva mesačne sumou, podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní, aj sumou 400,- eur mesačne.
13. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZR: Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR: Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 ZR: Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. ZR: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR: Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR: Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Súd po vykonanom dokazovaní konštatuje, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Súd mal v konaní preukázané, že hoci navrhovateľka je plnoletá, vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie, pre ktoré nie je objektívne možné, aby dosiahla vlastnou činnosťou príjem, nie je schopná sa sama živiť a je tiež možné sa objektívne domnievať, že túto schopnosť s najväčšou pravdepodobnosťou ani nikdy nezíska. Navrhovateľka je v celom rozsahu odkázaná na celodennú starostlivosť inej osoby, pričom týmto stavom je najviac dotknutá jej matka, ktorá jej poskytuje každodenne osobnú starostlivosť a opateru, pričom z tohto dôvodu sama nepoberá žiaden príjem okrem príspevku na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej navrhovateľky. Odporca naproti tomu nie je zhoršeným zdravotným stavom svojej dcéry nijako výrazne negatívne dotknutý v možnosti poberať pravidelný plnohodnotný príjem z pracovnej činnosti. Túto okolnosť je potrebné okrem iných kritérií tiež vziať do úvahy, a to ako faktor pre posúdenie, kto sa akou mierou má finančne podieľať na starostlivosti o navrhovateľku, keďže matka navrhovateľky jej poskytuje výživné prakticky aj svojou osobnou opaterou. Čo sa týka nákladov navrhovateľky, treba konštatovať, že tieto boli riadne špecifikované a i zdokladované. Je tiež treba uviesť a súd považoval za dôvodný argument, že v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom navrhovateľky sú dané zvýšené výdavky najmä na lieky, hygienické potreby a zdravotnícke pomôcky, a vzhľadom na to, že navrhovateľka je ako imobilná odkázaná na dopravu autom, tak aj na nákup pohonných hmôt. Pri určení výživného je pritom potrebné vziať do úvahy, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok, z ktorého sa časť jej výdavkov na osobné potreby môže a má uhrádzať, pričom na zvyšku nákladov, na úhradu ktorých invalidný dôchodok nepostačuje, sa musia podieľať obaja rodičia, každý podľa svojich možností a schopností. Poberanie invalidného dôchodku, ak tento nepostačuje na úhradu potrieb výživou oprávnenej osoby, totiž rodičov nezbavuje ich povinnosti na výživu svojho dieťaťa pravidelne prispievať. Pri určovaní výšky výživného súd pritom zohľadnil osobné výdavky navrhovateľky v celom rozsahu a výdavky spoločné s matkou (najmä bývanie, strava, hygiena) len pomerne, v rozsahu 1 z celkových výdavkov. Takisto súd vzal do úvahy, že odporca má pravidelný nadštandardný príjem, ktorý postačuje na úhradu jeho osobných výdavkov, pričom zohľadnil aj to, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj voči synovi, ktorý t.č. študuje na vysokej škole. Plnenie vyživovacej povinnosti voči nemu však odporcu ako otca nezbavuje povinnosti prispievať aj na výživu svojej dcéry, a preto argument o tom, že otec platí synovi cca 400,- eur mesačne, nemôže ho ospravedlniť v tom, že dcére neplatí pravidelne nič (s výnimkou sumy určenej neodkladným opatrením). Súd konštatuje, že medzi výživným na viacero detí jedného rodiča musí byť daná proporcionalita, a teda plnenie výživného voči jednému z nich nemôže byť na úkor druhého, na výživu tiež odkázaného, dieťa. Inak povedané, nemôže mať jedno dieťa uspokojené všetky svoje potreby a druhé dieťa na úkor svojho súrodenca nemôže strádať. Preto pokiaľ otec deklaroval, že prispieva synovi 400,-eur mesačne, súd mu určil výživné aj na dcéru, nakoľko aj ona je (rovnako ako jej brat) stále odkázaná na výživu zo strany otca. Súd má pritom z vykonaného dokazovania za preukázané, že pomery otca umožňujú, aby prispieval na výživu aj svojej zdravotne postihnutej dcére, ktorá sama nie je aktuálne objektívna spôsobilá si nad rámec invalidného dôchodku privyrobiť. Aj matka deklarovala, že podľa svojich možností zo svojho jediného príjmu - príspevku na opatrovanie synovi prispieva mesačne 50,- eur a okrem toho plní vyživovaciu povinnosť aj voči dcére, a to nepochybne nielen osobnou starostlivosťou, ale aj peňažným plnením. Rovnaká povinnosť preto zaťažuje aj otca.
15. Čo sa týka priemerných výdavkov navrhovateľky, tieto činia: 150,- eur mesačne bývanie, 65,- eur mesačne strava, 20,- eur hygienické potreby, 16,50 eur mesačne na drogériu, 50,- eur mesačne voľnočasové aktivity, 16,50 eur mesačne lieky, na ošatenie 30,- eur mesačne, výdavky na telefón 30,- eur mesačne. Jednorazové výdavky (56 eur okuliare + 30 eur zubár, spolu 86,- eur) súd spriemeroval a mesačne uvedené vychádza na 7,17 eur. Rovnako tak jednorazový výdavok na zakúpenie zdravotníckych pomôcok 162,19 eur po prepočte na 1 mesiac činí 13,52 eur. Výdavky na benzín do auta, na ktoré je navrhovateľka vzhľadom na to, že je imobilná, odkázaná, predstavujú cca 40,- eur mesačne. Spolu výdavky mesačne predstavujú cca 439,- eur. Súd tieto výdavky mal za preukázané (faktúry, pokladničné doklady, výpisy z účtu, výpoveď svedkyne) a nepovažoval ich za nadhodnotené, sú primerané veku, zdravotnému stavu navrhovateľky. Súd pritom berie do úvahy, že ide viac - menej len o pravidelné priemerné výdavky, ktoré sú vynakladané a iné nepravidelné výdavky (nad rámec okuliarov a zubára za posledné 2 mesiace vynaložené), nemožno predvídať, no je zrejmé, že na ich úhradu už by invalidný dôchodok navrhovateľky nevystačil vôbec. Súd ešte dopĺňa, že sumu 50,- eur na voľnočasové aktivity súd uznal ako dôvodnú, a to vzhľadom na skutočnosť, že návšteva kina či cukrárne s matkou a kamarátkou sú odôvodneným spoločenským a kultúrnym vyžitím, ktoré môže navrhovateľka vzhľadom na svoj zdravotný stav absolvovať, pričom aj kontakt s inými ľuďmi, pobyt v spoločnosti pri bežných spoločenských situáciách nepochybne prispieva k skvalitneniu starostlivosti o navrhovateľku a aj k všestrannému rozvoju jej spoločenských zručností a duševnej pohody. Aj napriek svojmu zdravotnému stavu má navrhovateľka právo viesť plnohodnotný spoločenský život, a toto právo musí byť rešpektované najmä zo strany jej rodičov. Rovnako tak nepovažoval súd za neprimerané, alebo vybočujúce z rámca odôvodnených potrieb, výdavky na bývanie v prenajatom byte, a to najmä s poukazom na fakt, že presťahovanie sa z domu, ktorý nebol upravený bezbariérovo a sťažoval pohyb navrhovateľky na vozíku a starostlivosť o ňu, do bytu, ktorý uľahčuje matke manipuláciu s navrhovateľkou a invalidným vozíkom, je vynútený zdravotným stavom navrhovateľky. Je zrejmé, že priemerné pravidelné odôvodnené výdavky navrhovateľky sú vyššie, než je jej príjem titulom invalidného dôchodku (poberaný v sume 344,70 eur mesačne), a preto úhradu zvyšnej časti musia zabezpečiť rodičia. Vzhľadom na to, že matka poskytuje aj osobnú starostlivosť, mal by to byť otec, ktorý by sa mal podieľať na prispievaní finančne z väčšej časti než matka, a to jednak s poukazom na to, že ma podstatne vyšší príjem než matka navrhovateľky, a jednak s prihliadnutím na to, že časť plnenia matka na rozdiel od otca poskytuje dennodennou starostlivosťou (aj keď súd berie do úvahy, že osobnú starostlivosť otec nemôže poskytovať najmä z dôvodu väčšej vzdialenosti miesta jeho bydliska a nie preto, že by ju odmietal poskytovať).
16. Súd s prihliadnutím na zistené odôvodnené potreby navrhovateľky opísané v predošlom odseku, určil odporcovi výživné v sume 140,- eur mesačne. V prvom rade tak učinil, nakoľko zistený príjem otca je dostatočný, pravidelný, pričom tento dosahuje výšku presahujúcu priemerný príjem pracujúceho obyvateľstva, keď len z hlavného pracovného pomeru táto predstavuje cca 1.117,50 eur mesačne podľa výplatných pások (priemerná mesačná mzda v hospodárstve pre rok 2018 bola v sume 1.013,- eur podľa údajov Štatistického úradu SR). Ostatné výdavky boli hypotéka na dom 157,- eur mesačne, plyn a elektrina 60,- eur mesačne, voda 10,- eur mesačne, telefón + TV a internet cca 50,- eur mesačne, 80,- eur doprava do práce. Ak aj súd uzná všetky tieto výdavky, teda aj nie nevyhnutné výdavky, ktoré v žiadnom prípade nemajú prednosť pred výživným (minimálne telefón, TV a internet), spolu v sume 357,- eur potom odporcovi ostáva stále suma, z ktorej musí byť schopný uhradiť výživné na obe deti. Ak platí v súdnej praxi úzus, že z čistého príjmu výživou povinného rodiča má cca 25% - 30% predstavovať suma určená na vyživovacie povinnosti, potom z príjmu v sume cca 1.117,50 eur mesačne (hlavný príjem) + cca 46,- eur (dohoda), teda cca 1.160,- eur, výsek určený na výživné by mala byť minimálne suma 290,- eur (25%). Pritom je zrejmé, že po odčítaní výdavkov a príjmov odporcovi ostáva suma ešte vyššia, z ktorej musí nepochybne byť schopný uhradiť nielen svoje ostatné bežné výdavky (ošatenie, strava), ale aj výživné na obe deti, ktoré musí byť, ako už súd uviedol, proporcionálne rozdelené medzi obe deti, pričom je povinnosťou rodiča výživné medzi obe deti spravodlivo podeliť. Suma 140,- eur je tak nepochybne vo finančných možnostiach otca, keďže zo svojho príjmu hradí prakticky len svoje osobné štandardné výdavky a výživné na syna, nemá sám zhoršený zdravotný stav, ktorý by si prípadne vyžadoval zvýšené výdavky, ani nemá žiadne iné neštandardné potreby, na ktoré by súd musel vziať zreteľ. Súd pritom zohľadnil výdavky, ktoré odporca preukázal, pričom ale konštatuje, že výdavky na stravu v zamestnaní deklarované odporcom v sume 80-100,- eur mesačne ani neboli v tomto rozsahu preukázané, keďže z výplatných pások vyplývajú, ako už súd vyššie uviedol, výdavky na stravu v zamestnaní podstatne nižšie (max. 21,-eur mesačne).
17. Súd preto uzavrel, že výživné určené súdom v sume 140,- eur mesačne je nepochybne v možnostiach a schopnostiach otca a súčasne zodpovedá potrebám navrhovateľky, vzhľadom na výšku jej zistených mesačných výdavkov, ako ich súd popísal vyššie a s poukazom na výšku jej dôchodku, ktorý by mal byť primárne určený na úhradu jej osobných potrieb. Navrhovateľkou požadovaná suma 250,- eur mesačne pritom nezodpovedá jej potrebám, táto bola nadhodnotená, keďže jej pravidelné výdavky mesačne predstavujú cca 439,- eur, a po zohľadnení invalidného dôchodku by požadovaná suma výživného 250,- eur bola vo výške, ktorá výrazne presahuje jej potreby, hoc je navrhovateľka aj osobou zo zhoršeným zdravotným stavom. Suma 140,- eur sa javí súdu ako primeraná, postačujúca na úhradu potrieb navrhovateľky, a to nielen tých pravidelných, ale aj prípadných mimoriadnych najmä súvisiacich so zdravotným stavom a súčasne táto suma rešpektuje skutočnosť, že otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi, ktorú si tiež plní najmä peňažne, keďže syn je vysokoškolák a tiež má svoje potreby, ktoré si objektívne sám z dôvodu prípravy na budúce povolania nemôže v celom rozsahu finančne pokryť. Súd preto určil otcovi vyživovaciu povinnosť v sume 140,- eur mesačne a vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.
18. Nakoľko navrhovateľka požadovala výživné odo dňa podania návrhu (09.10.2018) súd určil aj zameškané výživné. V konaní bolo preukázané, že odporca si platí pravidelne každý mesiac výživné podľa neodkladného opatrenia v sume 50,- eur, aj podľa tvrdení svedkyne odkedy nadobudlo neodkladné opatrenie právoplatnosť. Celkovo potom odporca uhradil 50,- eur v mesiaci 11/2018, 12/2018, 01/2019, 02/2019, 03/2019, 04/2019 spolu 6 x 50,- eur, teda 300,- eur. Súdom určené výživné od 09.10.2018 do rozhodnutia súdu činí:
- október 2018 - od 09.10.2018 do 31.10.2018 : (výživné na 1 deň zo sumy 140,. Eur je 4,52 eur, 23 dní x 4,52 eur 103,96 eur,
- november 2018: 140,- eur
- december 2018: 140,- eur
- január 2019: 140,- eur
- február 2019: 140,- eur
- marec 2019: 140,- eur
- apríl 2019: 140,- eur
- máj 2019: 140,- eur
Spolu zameškané výživné : 1.083,96 eur - 300,- eur uhradených podľa neodkladného opatrenia, predstavuje zameškané výživné v sume 783,96 eur.
19. Podľa § 232 ods. 4 CSP, Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
20.Súd však pri zameškanom výživnom zohľadnil jeho nemalú výšku, rovnako tak skutočnosť, že odporca má aj vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu dieťaťu a poskytol odporcovi výhodu spočívajúcu v povolení úhrady zameškaného výživného v splátkach vo výške 50,- eur mesačne. Súd zohľadnil, že jednorazová úhrada tohto dlhu by mohla ohroziť poskytovanie výživy ďalšiemu dieťaťu ako aj uspokojovanie ostatných nevyhnutných potrieb odporcu a upravil teda povinnosť uhradiť zameškané výživné tak, aby výrok o zameškanom výživnom voči jednému dieťaťu čo najmenej postihlo plnenie ostatných vyživovacích povinností odporcu. Rovnako tak súd chcel zabrániť tomu, aby jednorazové splnenie záväzku priviedlo odporcu do ťaživej sociálnej situácie. Súd však podmienil výhodu splátok tým, že tieto budú uhrádzané pravidelne riadne a včas, v opačnom prípade, ak odporca poruší svoju platobnú disciplínu, výhodu splátok stratí a navrhovateľka môže žiadať o jednorazové splnenie celého nesplateného zostatku zameškaného výživného.
21. Podľa § 335 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), (1) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. (2) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí primerane aj na dovolacie konanie. (3) Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.
22. Súd týmto uznesením zrušil v celom rozsahu neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania, navyše v ňom bolo výslovne uvedené, že jeho trvanie je obmedzené len do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Konanie vo veci samej skončilo čiastočným úspechom navrhovateľky, a preto za použitia ust. § 335 ods. 3 CSP (dopadujúceho na prípad, keď vo veci samej nie je navrhovateľ plne úspešný), súd zohľadniac stav veci zrušil neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania v celom rozsahu.
23. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje Civilný mimosporový poriadok, v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd žiadne výnimočné okolnosti tohto prípadu nevidel. Len samotná skutočnosť, že ide o konanie medzi rodičom a dieťaťom výnimočnosť prípadu nezakladá, pričom navrhovateľka ani netvrdila žiadnu takú konkrétnu výnimočnú skutočnosť, pre ktorú by súd mal pristúpiť k uplatneniu výnimky z pravidla o náhrade trov konania podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.