Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cpr/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: I. H., nar. X.XX.XXXX, bytom I. XXX, proti žalovanému: DEKRA kvalifikácia a poradenstvo s.r.o., so sídlom Panónska cesta 47, Bratislava, IČO: 36 358 771, v konaní zast. JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o., so sídlom Zelinárska 8, Bratislava, o zaplatenie náhrady mzdy 1.400,- eur s prísl., takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 25.10.2017, došlou Okresnému súdu Bratislava I dňa 7.11.2017, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady mzdy za dva mesiace v sume 1.400,- eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Dňa 18.4.2018 bola žaloba postúpená tunajšiemu súdu ako kauzálne príslušnému, keďže predmetom sporu bol individuálny pracovný spor.

3. Žalobca tvrdil, že ako zamestnanec si so žalobcom dohodol pracovný pomer na dobu určitú do 31.12.2017. V pracovnej zmluve sa dohodli na dočasnom pridelení na výkon práce u iného zamestnávateľa - spoločnosti K. s.r.o., so sídlom v Lozorne (užívateľský zamestnávateľ). V článku IV pracovnej zmluvy si strany dohodli mzdu vo výške 677,- eur brutto, plus príplatky, mzdové zvýhodnenie, bonusy a ostatné pohyblivé zložky mzdy, podľa kolektívnej zmluvy, platnej u užívateľského zamestnávateľa. Podľa článku X.3 pracovnej zmluvy zamestnávateľ môže skončiť okamžite pracovný pomer so zamestnancom len výnimočne, v prípadoch a za podmienok ustanovených v § 68 Zákonníka práce. Dňa 18.9.2017 bolo doručené písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. V čase ukončenia pracovného pomeru dňa 28.8.2018 bol žalobca uznaný za práceneschopného pre chorobu. Dňa 22.10.2017 bola žalobcovi doručená odpoveď, v ktorej zamestnávateľ trval na platnom skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe bez nutnosti uhradiť náhradu mzdy.

3. Podľa žalobcu je oznámenie o skončení pracovného pomeru neplatné. Pre neplatnosť právneho úkonu má žalobca stratu na zárobku. Na tento právny úkon neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, neprerokoval ho príslušný odborový orgán. Podľa § 17 ods. 2 a 3 Zákonníka práce, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak zamestnancovi vznikne následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v zákone. Dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným

dôvodom. Žalobcovi vznikla škoda aj tým, že neboli zaplatené odvody do zdravotnej poisťovne. Podľa § 58 ods. 5 Zákonníka práce sa dočasné pridelenie skončí uplynutím času, na ktorý sa dohodlo. Pred uplynutím tohto času sa skončí dohodou účastníkov pracovného pomeru alebo uplynutím 10 pracovných dní odo dňa, keď sa prejav vôle skončiť dočasné pridelenie druhému účastníkovi oznámil. Pracovný pomer nebol ukončený po uplynutí 10 pracovných dní ku dňu 9.9.2017, odo dňa 28.8.2017, keď sa prejav vôle skončiť dočasné pridelenie oznámil druhému účastníkovi. Žalobca mal ďalej za to, že dočasné pridelenie sa neskončilo dohodou účastníkov podľa § 13 ods. 6 Zákonníka práce. Zamestnávateľ nesmie zamestnanca postihovať alebo znevýhodňovať preto, že zamestnanec uplatňuje svoje práva z pracovnoprávnych vzťahov.

4. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 28.8.2017 a pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 10.8.2017. Iné dôkazy nepredložil, ani nenavrhol.

5. Žalovaný navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť v celom rozsahu a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania.

6. Žalovaný tvrdil, že dňa 10.8.2017 uzavrel so žalobcom pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce k inej právnickej osobe, na základe ktorej bol žalobca dočasne pridelený k užívateľskému zamestnávateľovi K. so sídlom v Lozorne. Vzhľadom k nespokojnosti užívateľského zamestnávateľa s pracovným výkonom žalobcu, požiadal tento žalobcu po viac ako 2 týždňoch trvania dočasného pridelenia o ukončenie dočasného pridelenia. Na základe toho sa žalovaný rozhodol ukončiť pracovný pomer so žalobcom v skúšobnej dobe, a to zaslaním oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 28.8.2017. V čase ukončovania pracovného pomeru žalovaný nemal vedomosť o existencii prekážky v práci na strane žalobcu. Oznámenie bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk dňa 18.9.2017.

7. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za to, že pracovný pomer sa platne skončil v skúšobnej dobe, a to ku dňu 18.9.2017. Skutočnosť, že žalobca bol dňa 28.8.2017 uznaný za práceneschopného, nemala vplyv na skončenie pracovného pomeru. Ochranná doba podľa § 64 Zákonníka práce platí jedine pri skončení pracovného pomeru výpoveďou. Na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa zákaz výpovede nevzťahuje. Z uvedeného dôvodu môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe aj so zamestnancom, ktorý je dočasne práceneschopný, alebo u ktorého sa vyskytla iná prekážka v práci, napr. ošetrenie u lekára. Žalovaný neporušil ani dohodu o dočasnom pridelení, v pracovnej zmluve nebola dohodnutá 10-dňová výpovedná doba dočasného pridelenia, od ktorej žalobca odvodzoval neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Naopak, v článku III.7 pracovnej zmluvy bolo výslovne dohodnuté, že dočasné pridelenie predčasne skončí niektorým zo spôsobov skončenia pracovného pomeru podľa § 59 Zákonníka práce.

8. Žalovaný ako dôkaz predložil iba žalobcovu výzvu a návrh na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 12.10.2017. Iné dôkazy nenavrhol.

9. V ďalších vyjadreniach strany sporu už neuviedli žiadne nové skutočnosti, ani novú argumentáciu.

10. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Spor bol prejednaný a rozhodnutý v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.

11. Skutkový stav tvrdený žalobcom (bod 3) a žalovaným (bod 6) nebol sporný, vyplynul aj z predložených listinných dôkazov. Z pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca ďalej vyplynulo, že nástup do práce bol dohodnutý dňom 11.8.2017 a pracovný pomer sa dojednal so skúšobnou dobou 3 mesiace. Iné, než žalobcom predložené dôkazy, preto nebolo potrebné vykonávať, predmetom sporu zostalo iba právne posúdenie.

12. Uplatnený nárok súd posudzoval ako pracovnoprávny nárok, t.j. podľa Zákonníka práce. Súd vychádzal z ustanovenia § 1 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Z ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce vyplýva, že

ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

14. Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce, v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné. Podľa ods. 2, písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

15. Z citovaného ustanovenia vyplývajú podmienky, za ktorých môže zamestnanec alebo zamestnávateľ skončiť pracovný pomer. Pracovný pomer môže v skúšobnej dobe skončiť zamestnávateľ aj zamestnanec, a to kedykoľvek v priebehu skúšobnej doby a aj bez uvedenia dôvodu.

16. K formálnym náležitostiam skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe patrí jeho písomná forma. Jej nedostatok však zákon nesankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru treba doručiť druhému účastníkovi najmenej tri dni pred dňom zamýšľaného skončenia pracovného pomeru. Nedodržanie tejto lehoty nespôsobuje neplatnosť tohto zrušovacieho prejavu. Toto písomné oznámenie má len poriadkový charakter. Ak sa však účastníci v písomnej pracovnej zmluve dohodli, že oznámenie o skončení pracovného pomeru sa doručí druhej strane najneskôr tri dni pred dňom, kedy sa má pracovný pomer skončiť, dohodli tým aj konkrétnu podmienku na účinné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe ( komentáre k Zákonníku práce ).

17. V pracovnej zmluve a dohode o dočasnom pridelení zamestnanca neboli dohodnuté žiadne osobitné podmienky ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. V článku X.1 si strany dohodli len to, že pracovný pomer možno skončiť v súlade a za podmienok uvedených v § 59 a nasl. Zákonníka práce. Z uvedených dôvodov sa nedala uznať argumentácia žalobcu o neplatnom skončení pracovného pomeru alebo o porušení zákona. Žalobca uvádzal mnohé ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa vôbec nevzťahujú na skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ale na výpoveď, resp. na okamžité skončenie pracovného pomeru. Naopak, správne boli argumenty žalovaného. Dočasné pridelenie je vo vzťahu k pracovnému pomeru akcesorický vzťah, ktorý môže existovať len popri existencii pracovného pomeru. Zánik pracovného pomeru preto automaticky spôsobí aj zánik dočasného pridelenia, čo bolo výslovne aj dojednané v článku III.7 pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe je teda neformálne a nie je potrebné ho ani odôvodňovať.

18. Pracovný pomer žalobcu skončil platne a bez nároku na akúkoľvek náhradu mzdy. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol.

19. Žalovaný mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

20. Súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by bol namieste výnimočný postup súdu, ktorým by nepriznal nárok na náhradu trov konania úspešnej strane sporu. V žiadosti zo dňa 23.3.2019 žalobca žiadny takýto konkrétny dôvod neuviedol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.