Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/88/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ivice Hanúskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ T. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Y. X. XXXX/X, štátny občan SR, a 2/ U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., Y. X. XXXX/X, proti žalovaným: 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov J. - X. - X., so sídlom Daxnerova 1549/75, Fiľakovo, IČO: 42 186 897, 2/ AUKTION plus, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 863/8, Detva, IČO: 50 317 709, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/4/2018-33 zo dňa 19. 03. 2018 v znení opravného uznesenia č. k. 17C/4/2018-58 zo dňa 15. 05. 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/4/2018-33 zo dňa 19. 03. 2018 v znení opravného uznesenia č. k. 17C/4/2018-58 zo dňa 15. 05. 2018 mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie tak, že: a) uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie K., obec K., okres I., a to k bytu č. X, nachádzajúceho sa na 1. poschodí vo vchode č. X bytového domu vo K., na X. ulici so súpisným číslom XXXX, stojaceho na pozemku parcela registra „C“ KN, číslo parcely XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, b) k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu zodpovedajúceho pomeru podlahovej plochy bytu k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov v dome v 9419/97796-inách, c) k spoluvlastníckemu podielu 9419/97796-ín pozemku, parcely registra „C“ KN, číslo parcely XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 462 m2, na ktorom sa bytový dom nachádza a zároveň uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podali na súd žalobu vo veci samej.

2. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie K., obec K., okres I., špecifikovaným v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva. Na adrese, kde sa sporná nehnuteľnosť nachádza, majú obaja prihlásený trvalý pobyt. Žalobca 1/ prevzal doporučenú zásielku od žalovaného 2/, v ktorej bolo oznámenie o začatí výkonu záložného práva a výzva na sprístupnenie bytu za účelom vykonania jeho ohodnotenia zo dňa 02. 02. 2018. Tvrdili, že im doposiaľ neboli doručované žiadne písomné upomienky na úhradu dlhu od žalovaného 1/. Sú si vedomí podlžností, ktoré súvisia s užívaním bytu, ale len od júla 2016, pretože dovtedy v predmetnom byte žalobca 1/ nebýval, byt obývala s maloletými deťmi žalovaná 2/, avšak úhrady spojené s užívaním

bytu hradila. V oznámení o začatí výkonu záložného práva nie je uvedená výška dlhu, ktorý im vznikol v súvislosti s užívaním predmetného bytu. V zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách (č. 527/2002 Z. z.) nemožno dražiť nehnuteľnosti, ak hodnota pohľadávky ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje sumu 2 000 €. Z vyššie uvedeného podľa žalobcov vyplýva, že keby mal byť ku dňu oznámenia o vykonaní dražby v súvislosti s užívaním predmetného bytu evidovaný dlh vyšší ako 2 000 €, museli by vznikať nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu mesačne minimálne vo výške 111 €, a to počnúc 01. 07. 2016, čo je podľa žalobcov neprimerané a neadekvátne, pretože Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „Spoločenstvo“) nezabezpečuje vykurovanie bytového domu, v ktorom sa byt nachádza a nezabezpečuje ani dodávku teplej vody a plynu. Elektrinu si platí každý vlastník bytu sám, čiže malo by sa platiť len za odvoz smetí a za spotrebu studenej vody, prípadne by sa mali hradiť príspevky do fondu opráv, ako aj minimálne sumy za služby spojené v užívaním spoločných nebytových priestorov. Uviedli, že im nie je známy rozpis mesačných platieb, a teda ani výška mesačnej platby, ktorú by mali uhrádzať Spoločenstvu, pretože im nebola oznámená. Za účelom zistenia výšky dlhu žalobca 1/ telefonicky kontaktoval žalovaného 2/, avšak tento ho odkázal na Spoločenstvo, kde mu výška nedoplatku na platbách spojených s užívaním bytu (dlhu) nebola oznámená. Z uvedeného dôvodu žalobcovia 1/ a 2/ nemajú vedomosť o výške dlhu a ani o jeho špecifikácii, pretože im doteraz nebola oznámená. Taktiež nemajú vedomosť o tom, či bola zákonom stanoveným spôsobom zvolaná schôdza - zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov za účelom rozhodnutia o dobrovoľnej dražbe bytu, tak ako to vyžaduje zákon č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ poukázali v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež na to, že na byte, ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve, tak ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, viaznu ďalšie ťarchy - záložné práva ďalších záložných veriteľov, ktoré boli zaregistrované v poradí skoršom ako záložné právo Spoločenstva, navyše dlhy zabezpečené záložným právom sa z časti týkajú len jedného zo žalobcov, pretože vznikli v období po rozvode manželstva, preto nie sú splnené tak hmotnoprávne ako aj procesnoprávne podmienky na to, aby došlo k výkonu záložného práva, tak ako to zákon vyžaduje, preto je postup žalovaných 1/ a 2/ nesprávny, nezákonný a nespravodlivý. V uvedenej súvislosti žalobcovia 1/ a 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdôraznili, že nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobcov, budú chránené práva všetkých záložných veriteľov a zároveň bude znemožnený ďalší nezákonný postup žalovaných 1/ a 2/.

2.1 Okresný súd poukázal v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia na ustanovenie § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 2 a 3, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) a uviedol, že pri nariadení neodkladného opatrenia nesmie obsah výroku porušovať žiadne ústavou zaručené právo strany alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené a prípustné vtedy, ak je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán, alebo ak by bola obava, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia na návrh strany je vecná súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a právnym vzťahom. Žalobcovia 1/ a 2/ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj predloženými listinnými dôkazmi, a to oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 02. 02. 2018 a výzvou na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania ohodnotenia nehnuteľnosti z toho istého dňa preukázali, že majú právny záujem na nariadení neodkladného opatrenia, t. j., že je daná potreba, či nutnosť dočasnej úpravy pomerov z toho dôvodu, že žalovaný 2/ by pokračoval vo výkone záložného práva a tým by vlastnícke právo žalobcov 1/ a 2/ bolo ohrozené a zároveň by tým prišli o obydlie, v ktorom majú registrovaný trvalý pobyt. V prípade, ak by súd neposkytol právam žalobcov 1/ a 2/ náležitú ochranu formou vydania uznesenia o nariadenií neodkladného opatrenia, došlo by konaním žalovaného 2/ k realizácii záložného práva, scudzeniu nehnuteľnosti na dražbe a to by mohlo viesť k nútenému vysťahovaniu žalobcov 1/ a 2/ z uvedenej nehnuteľnosti. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej nebol zo strany žalovaného 2/ realizovaný výkon záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho ale aj faktického postavenia žalobcov 1/ a 2/ v konaní vo veci samej. Z toho dôvodu možno konštatovať, že v danej veci existuje skutkový i právny dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k spôsobeniu neprimeranej ujmy žalovaným 1/ a 2/ a ani tretím osobám, pretože súčasný právny vzťah k predmetnej nehnuteľnosti sa nezmení, predmetné záložné právo naďalej existuje a neodkladným opatrením bude pozastavený len jeho výkon. V nadväznosti na uvedené okresný súd

v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že po oboznámení sa s dôvodmi žalobcov 1/ a 2/ uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený. S poukazom na vyššie uvedené rozhodol tak, že neodkladné opatrenie nariadil.

3. V lehote na podanie odvolania proti predmetnému uzneseniu okresného súdu (dňa 06. 04. 2018) doručil žalovaný 2/ okresnému súdu podanie označené ako „Vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec sp. zn. 17C/4/2018-33“, kde okrem iných skutočností uviedol, že pokiaľ žalobcovia tvrdia, že im neboli doručené žiadne písomné upomienky na úhradu dlhu od žalovaného 1/, tak pripája dve výzvy na úhradu nedoplatku zo dňa 07. 09. 2015 a zo dňa 02. 08. 2016. Ďalej poukázal na znenie ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého záložné právo k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome vzniká zo zákona. Výzvou zo dňa 11. 04. 2018 vyhotovenou vo forme uznesenia č. k. 17C/4/2018 vyzval okresný súd žalovaných 1/ 2/, aby sa v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia vyjadrili, čoho sa svojim podaním (zo dňa 06. 04. 2018) domáhajú a v prípade ak týmto podaním podali odvolanie voči uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, aby uviedli v akom rozsahu napádajú uznesenie okresného súdu a aby doplnili odvolací návrh. V podaní označenom ako „Odvolanie žalovaných 1/ a 2/ vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec, sp. zn. 17C/4/2018“ žalovaný 2/ uviedol, že „podáva odvolanie voči uzneseniu, ktorým Okresný súd Lučenec nariadil neodkladné opatrenie“. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a žalobcov zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia v celom rozsahu.

4. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca 1/ v podaní zo dňa 18. 07. 2018, kde uviedol, že k „formulácii odvolania podaného žalovaným 2/ považuje za potrebné uviesť, že odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané len žalovaným 2/, čo vyplýva z obsahu tohto podania, pretože žalovaný 2/ nepredložil plnú moc od žalovaného 1/, ktorá by ho na podanie odvolania aj v mene žalovaného 1/ splnomocňovala“. V uvedenej súvislosti žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že nesprávne je potom v podaniach žalovaného 2/ uvedené, že odvolanie a vyjadrenie podávajú žalovaní 1/ a 2/. K prílohám predloženým odvolateľom považoval žalobca 1/ za potrebné uviesť, že žiadnu výzvu ohľadne úhrady nedoplatkov žalobcovia nedostali, ani neprevzali. Výzvy vyhotovené žalovaným 1/ a predložené odvolateľom - žalovaným 2/, nie sú dostatočným dôkazom, pretože nie je nimi preukázané, že v skutočnosti boli v danom čase aj expedované a následne žalobcovi 1/ ako ich adresátovi aj doručované. Nie sú priložené dôkazy o podaní predmetných listov/listových zásielok na prepravu, ani o ich prevzatí. Čo sa týka výšky nedoplatkov, nedoplatky nie sú podľa žalobcu 1/ správne a sú umelo vytvorené - nereálne. Predmetnými výzvami nie je preukázaná výška nedoplatkov a dôvodnosť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a taktiež sa nimi nekonvaliduje nedostatok oznámenia o začatí výkonu záložného práva, na ktorom výška nedoplatku uvedená nie je. Zdôraznil, že na túto skutočnosť poukázali žalobcovia už v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom vyplýva aj z obsahovej stránky predmetného oznámenia dražobnej spoločnosti. Žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ ďalej uviedol, že odvolateľ nepredložil dôkaz o tom, akou formou dal zapísať existenciu zákonného záložného práva do katastra nehnuteľností. Ku vzniku zákonného záložného práva (§ 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) dochádza až vznikom pohľadávky o čom svedčí právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v jeho uznesení zo dňa 27. 07. 2011 sp. zn. 6MCdo 8/2010, kde Najvyšší súd SR konštatoval, že existencia záložného práva podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z. je podmienená vznikom zabezpečovanej pohľadávky. Vznik záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky (nemá povahu zábezpeky do budúcnosti). Tvrdenie odvolateľa - žalovaného 2/ o tom, že zákonné záložné právo vzniká už momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu a k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v prospech Spoločenstva a ak sa Spoločenstvo nezriaďuje v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov je podľa žalobcu 1/ absurdné a nesprávne. Zdôraznil, že výkon záložného práva odvolateľom bez súhlasu prednostného záložného veriteľa po právnej stránke tak isto neobstojí. Odvolateľ nepreukázal súhlas prednostného záložného veriteľa. Keby aj dlh mal existovať ako tvrdí odvolateľ, na LV č.XX. je zapísaná už ako prvá obmedzujúca poznámka dňa 20. 12. 2006 - 829/6: Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti č. EX 3364/06 z 13. 12. 2006 a taktiež v časti „C“ Ťarchy je ako prvé zapísané exekučné záložné právo exekučným príkazom na zriadenie exekučného záložného práva č. EX 3364/06 z 23. 04. 2007 v prospech Unicredit bank, a. s.. Následne sú tu zapísané ďalšie ťarchy. Poradie na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej zákonným záložným právom podľa § 15 ods. 1 zákona č.182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov sa tak podľa žalobcu 1/ bude riadiť poradím zápisu záložného práva do katastra nehnuteľností. V uvedenej súvislosti žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že názor odvolateľa o tom, že pri výkone záložného práva má Spoločenstvo postavenie prednostného záložného veriteľa nie je správny a je dávno prekonaný. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovaného 2/ žalobca 1/ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným 2/ (aj keď bolo odvolanie označené ako odvolanie žalovaných 1/ a 2/, žalovaný 2/ k odvolaniu nepripojil plnú moc preukazujúcu, že ho žalovaný 1/ splnomocnil na podanie odvolania) v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) konštatujúc, že na strane žalovaných 1/ a 2/ sa jedná o nerozlučné procesné spoločenstvo a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

6. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je správne.

6.1 Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v začatom konaní nastať. Neodkladné opatrenie má charakter dočasného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade rozhodovania o žalobe vo veci samej, pričom nárok nemusí byť preukázaný, musí však byť osvedčený.

7. Podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „Zákon o dobrovoľných dražbách“), dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje sumu 2 000 Eur.

8. Žalobcovia 1/ a 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdili (ktoré tvrdenie žalobcov si súd prvej inštancie osvojil), že ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva nebolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že by výška pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcom 1/ a 2/ neprevyšovala sumu 2 000 Eur, a teda že by uskutočnenie dobrovoľnej dražby nebolo v tomto prípade v rozpore so zákonom. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že z citovaného ustanovenia § 3 ods. 6 Zákona o dobrovoľných dražbách skutočne vyplýva, že dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje sumu 2 000 Eur, avšak žalobcovia skutočnosť, že si povinnosti súvisiace s užívaním predmetného bytu voči žalovanému 1/ priebežne plnili, tak že ich dlh voči žalovanému 1/ ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprekročil sumu 2 000 Eur predložením relevantných dôkazov neosvedčili. Naopak, žalovaný 2/ v prílohe podania zo dňa 06. 04. 2018 doručil súdu listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že dlh žalobcov 1/ a 2/ voči žalovanému 1/ prevyšoval sumu 2 000 Eur.

9. Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne, pretože neboli osvedčené skutočnosti tvrdené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odôvodňujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov, a to že vykonanie dobrovoľnej dražby bytu, ktorého sú žalobcovia 1/ a 2/ podielovými spoluvlastníkmi by bolo v rozpore so Zákonom o dobrovoľných dražbách, pretože hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje sumu 2 000 Eur. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno je na navrhovateľovi/ľoch neodkladného opatrenia, návrh a k nemu pripojené listinné dôkazy by tak mal obsahovať všetky relevantné skutočnosti preukazujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežné ochrana až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa/ľov neodkladného opatrenia vyplýva zo skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán sporu a bez nariadenia pojednávania, čo vyplýva z toho, že oboznámenie ostatných

strán sporu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením by mohlo zmariť jeho účel, a navyše uvedený postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.

10. Záložné právo k bytu a k nebytovému priestoru zriadené podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je záložným právom zákonným. Znamená to, že vzniká už zo zákona ku každému bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome. Z uvedeného je zrejmé, že možnosť pristúpiť k výkonu záložného práva vo forme dobrovoľnej dražby je limitovaná len tým, ak tomu bránia skutočnosti vyplývajúce zo zákona. Takouto skutočnosťou je, tak ako bolo vyššie uvedené, aj to, že hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva, zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje sumu 2 000 Eur, ktorú skutočnosť žalobcovia 1/ a 2/ neosvedčili, preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v prípade ak dražba prebehne v rozpore so zákonom, žalobcovia 1/ a 2/ majú možnosť domáhať sa v súlade s ustanovením § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách neplatnosti dražby, kde v konaní o takejto žalobe v rámci vykonávaného dokazovania bude súd skúmať všetky relevantné skutočnosti odôvodňujúce záver o tom, či dražba prebehla v súlade so zákonom alebo nie.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).