Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-79-2017.pdf
PDF · 111.51 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/79/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v právnej veci žalobkyne: Y. Č. X., T.. XX.XX.XXXX, D. Z. X, G. W. (X.), U. M., právne zast.: JUDr. Ľuba Berezňaninová, Hlavná 45, Prešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, Kubániho 16, Bratislava, o určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy a zaplatenie 862,13 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300054383 zo dňa 14.12.2012 uzavretej medzi stranami sporu čo do úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov súvisiacich s poskytnutým úverom žalovaným žalobkyni z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 862,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 862,13 eur od 30.09.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
IV. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa dňa 8.9.2017 doručila súdu žalobu, ktorou žiadala o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300054383 zo dňa 14.12.2012 uzavretá medzi stranami sporu je neplatná čo do dohodnutých úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov súvisiacich s poskytnutým úverom žalovaným žalobkyni, a ďalej žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej titulom bezdôvodného obohatenia sumu 862,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 862,23 eur od 01.06.2016 do zaplatenia a taktiež nahradiť trovy konania.
2. Žaloba bola odôvodnená na tom skutkovom základe, že žalobkyňa ako dlžník a spotrebiteľ a žalovaný ako veriteľ a zároveň dodávateľ uzatvorili dňa 03.12.2012 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300054383, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1 500,- eur a žalobkyňa sa zaviazala úver splatiť v 45 mesačných splátkach po 80,37 eur. V období od 29.01.2013 do 31.03.2014 žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 1 128,38 eur. Keďže sa žalobkyňa dostala do omeškania s platením splátok, žalovaný podal žalobu o plnenie na Victoria rozhodcovský súd v Žiline, ktorý dňa 06.10.2014 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-1330/14-EK, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému istinu vo výške 2 247,16 eur s príslušenstvom. Uvedený rozhodcovský rozsudok predstavoval exekučný titul, avšak Okresný súd Prešov uznesením č. k. 73Er/158/2015-21 zo dňa 03.11.2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uvedené uznesenie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.07.2016. Podľa žaloby sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa voči nej vedie exekúcia, až v máji 2016, následne kontaktovala žalovaného, ktorý uviedol, že výška jej dlhu ku dňu 15.05.2016 predstavuje sumu 3 685,22 eur. Žalobkyňa preto uhradila žalovanému sumu 1 233,75 eur, t.j. tretinu dlhovanej sumy. Z dôvodu, že vyššie uvedená zmluva predstavuje tzv. formulárovú zmluvu, žalobkyňa s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j), k) a y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch namietala, že v zmluve chýba ustanovenie o podmienkach upravujúcich uplatňovanie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, teda nevie, na základe čoho bola v zmluve určená výška úroku za poskytnutý úver, ďalej namietala chýbajúci výpočet RPMN a uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, namietala, že v zmluve nebola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a poradie, v ktorom sa mali splátky priraďovať k nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru a v neposlednom rade namietala, že určenie RPMN presahujúcej 46,35% v spotrebiteľskom úvere je v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok bezúročnosť poskytnutého úveru. Žalobkyňa nakoniec tvrdila, že úrok za poskytnutie úveru vo výške 70,01% ročne je v rozpore s dobrými mravmi.
3. Žalovaný dňa 18.10.2017 doručil súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade namietal neprípustnosť podanej žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o úvere s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku, keď mal za to, že sa žalobkyňa ani nedomáha určenia práva, ani žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje. Čo sa týka žalobkyňou namietaných dôvodov neplatnosti uvedenej zmluvy, žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu nebola dohodnutá variabilná úroková sadzba, preto v zmluve absentovali podmienky upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby, prípadne referenčná úroková sadzba. Ďalej tvrdil, že žalobkyňa bola už v predzmluvnej fáze oboznámená s informáciou o predpokladoch výpočtu RPMN, teda o tejto náležitosti mala vedomosť. Okrem toho poukázal na to, že údaj o RPMN je v zmluve jednoznačne uvedený, čo tak popiera tvrdenie žalobkyne o tom, že sa zo zmluvy nedozvedela, aká RPMN sa v reálnom čase uplatní. V súvislosti s náležitosťami zmluvy o výške, počte a termínoch splátok žalovaný uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o úvere nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu však obsahovala výšku splátky, termín jej splatnosti a počet splátok. Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora C-42/15, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať uvádzanie delenia splátok na istinu, úrok a poplatky. Žalovaný ďalej poprel tvrdenia žalobkyne týkajúce sa rozporu výšky ročnej úrokovej sadzby s dobrými mravmi, keď mal za to, že na zmluvu o úvere uzatvorenú v roku 2012 nie je možné použiť tie ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských vzťahoch, ktoré nadobudli účinnosť až od 01.04.2015. Podľa žalovaného v zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je možné v prípade úverovej zmluvy vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma totiž jednoznačne určuje iný následok, ako žalobkyňa navrhuje. Samotná výška odplaty
- úrokov bola v čase uzavretia zmluvy upravená v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pričom ide o predpis, na ktorý sa odvoláva ustanovenie § 502 Obchodného zákonníka. Žalovaný tak mal za to, že aj v zmluve uvedená RPMN je v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Na základe uvedeného žalovaný tvrdil, že žalobkyňou uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dôvodným a nemá oporu v skutkovom stave.
4. Žalobkyňa dňa 14.12.2017 doručila súdu repliku. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere je neprípustná. Mala za to, že žaloby na určenie, u ktorých osobitný predpis danosť naliehavého právneho záujmu nepredpokladá, je nepochybne možné podať, ale žalobca musí preukázať, že má naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení. Nesúhlasila ani s aplikáciou Obchodného zákonníka a poukázala na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V ďalšom zotrvala na svojej argumentácii, že dojednanie ročnej percentuálnej sadzby úveru vo výške 70,01% možno považovať za rozporné s dobrými mravmi, najmä keď sa táto sadzba porovná s úrokovými sadzbami, ktoré v rozhodujúcom období poskytovali banky. Žalobkyňa poukázala aj na spôsob uzavretia zmluvy o úvere stranami sporu, keď podľa jej uvedenia boli do predtlačeného formulára vpísané jednotlivé údaje, bod 6. však zostal nevyplnený a takto predbežne vyplnenú zmluvu žalobkyňa podpísala. Po jej podpise boli vyplnené ďalšie údaje, keďže sa v bode 6. objavil nový údaj, a to výška úroku z omeškania, taktiež došlo aj k zmene predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí úveru z 63,32% na 60,49% ročne. Podľa žalobkyne sa tak v tomto prípade jedná de iure o nový návrh, ktorý však žalobkyňa nikdy neprijala. Pretože v danom prípade nebola dodržaná zákonom predpísaná písomná forma právneho úkonu, žalobkyňa považovala zmluvu o úvere za absolútne neplatný právny úkon ako celok a nie len v časti o úrokoch, úrokoch z omeškania a poplatkoch.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa žalobkyne a právny zástupca žalovaného.
5.1 Právna zástupkyňa žalobkyne zobrala žalobu čiastočne späť, a to v časti určenia neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300054383 zo dňa 14.12.2012 uzavretej medzi stranami sporu čo do úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov súvisiacich s poskytnutým úverom žalovaným žalobkyni. Naďalej však trvala na určení neplatnosti uvedenej zmluvy čo do dohodnutých úrokov a na vydaní bezdôvodného obohatenia. Výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia na pojednávaní špecifikovala a zároveň opravila zrejmú chybu v počítaní, keďže výška žalovanej sumy mala byť správne 862,13 eur s príslušenstvom. Podľa jej tvrdenia uvedená suma je výsledkom rozdielu medzi sumou, ktorú žalobkyňa uhradila v splátkach spolu 2 362,13 eur (sumu 1 128,38 eur uhradila v období od 29.01.2013 do 31.03.2014 a sumu 1 233,75 eur uhradila dňa 27.05.2016) a sumou poskytnutého úveru vo výške 1 500,- eur. Bezdôvodné obohatenie tak tvorí suma prevyšujúca sumu poskytnutého úveru. Právna zástupkyňa žalobkyne považovala zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že nebola uzatvorená písomne. Taktiež mala za to, že žalovaný nemá nárok na úrok.
5.2 Právny zástupca žalovaného súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby a taktiež aj s opravou zrejmej chyby v počítaní v žalovanej sume. Mal však za to, že nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne ohľadom nároku na zaplatenie žalovanej sumy. Taktiež považoval za nepreukázané omeškanie žalovaného, a to s poukazom na to, že žaloba bola žalovanému doručená dňa 29.09.2017. Tiež tvrdil, že prvý výrok žalobného návrhu je procesne neprípustný, okrem toho druhý výrok v sebe konzumuje uvedený prvý výrok. Žiadal žalobu zamietnuť.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300054383 zo dňa 14.12.2012, Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., rozhodcovská zmluva č. 8300054383 z 14.12.2012, stanovisko žalovaného k žiadosti žalobkyne č. 8300054383, návrh na vykonanie exekúcie z 24.3.2015, uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 73Er/158/2015-21 z 3.11.2015, uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 5CoE/64/2016-57 z 26.7.2016, potvrdenie o vklade hotovosti z 27.05.2016 v talianskom jazyku, tabuľka
- súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012 na č. l. 21-22, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8300054383, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2013 na č. l. 35, úrokové miery úverov na č. l. 43, a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
7. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300054383 zo dňa 14.12.2012 súd zistil, že v bode 5. - údaje o požadovanom revolvingovom úvere žalobkyňa požiadala o poskytnutie úveru vo výške 1 500,- eur, ktoré by splatila v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur vždy k 28. dňu v mesiaci. Celková čiastka, ktorú by mala vrátiť, bola v sume 3 375,54 eur, predpokladaná RPMN za úver bola vo výške 70,01%, ročná úroková sadzba úveru 70,01% a priemerná RPMN za úver bola určená vo výške 46,35%. Podľa tohto bodu bola poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 790,84 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (revolving + úroky) bola vo výške 1 928,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola 63,32 % a ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. Bod 6. zmluvy - údaje o schválenom revolvingovom úvere korešpondoval s bodom 5. s výnimkou výšky RPMN, ktorá bola určená vo výške 67,44% a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, ktorá bola určená vo výške 60,49%. V tomto bode bola doplnená aj ročná úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 8,75%.
8. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8300054383 z 14.12.2012 vyplýva výška poskytnutého úveru - 1 500,- eur, splatnosť úveru - 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru - 80,37 eur, dátum splatnosti 1. splátky úveru a poslednej - 28.01.2013 a 28.06.2016, RPMN úveru 67,44%, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy - 46,35%.
9. Z uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 73Er/158/2015-21 z 03.11.2015 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - žalovaného v tomto konaní, voči povinnej - žalobkyni v tomto konaní, bola zamietnutá z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 5CoE/64/2016-57 z 26.07.2016 potvrdil vyššie uvedené uznesenie.
10. Z potvrdenia o vklade hotovosti z 27.05.2016 v talianskom jazyku vyplýva, že žalobkyňa dňa 27.05.2016 vložila na účet žalovaného sumu 1 233,75 eur.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere medzi stranami sporu (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z."), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 CSP ods. 2, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 219 ods. 2 CSP rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.
12. Z dôvodu, že žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 05.04.2019 zobrala žalobu čiastočne späť, a to v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300054383 zo dňa 14.12.2012 uzavretej medzi stranami sporu čo do úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov súvisiacich s poskytnutým úverom, a žalovaný s uvedeným čiastočným späťvzatím súhlasil, súd konanie v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300054383 zo dňa 14.12.2012 uzavretej medzi stranami sporu čo do úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov súvisiacich s poskytnutým úverom žalovaným žalobkyni zastavil.
13. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto sú neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že v zmluve o revolvingovom úvere č. 8300054383 zo dňa 14.12.2012 nie sú totožné bod 5. (údaje o požadovanom revolvingovom úvere) a bod 6. (údaj o schválenom revolvingovom úvere) v časti určenia predpokladanej RPMN za úver a určenia RPMN za úver, keď podľa bodu 5. mala byť predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,01% eur, avšak podľa žalobcu (bod 6. zmluvy) bola RPMN vo výške 67,44%. Žalobkyňa podpísala uvedenú zmluvu dňa 3.12.2012 po tom, ako vyplnila bod 5. zmluvy, a žalovaný ju podpísal dňa 14.12.2012 po tom, ako vyplnil bod 6. zmluvy. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo práve odlišné vyplnenie bodu 6. zmluvy žalovaným novým návrhom na uzavretie zmluvy, čo však žalobkyňa neakceptovala, preto súd dospel k záveru, že nedošlo k vzniku dvojstranného právneho úkonu medzi stranami sporu, teda k vzniku zmluvy o revolvingovom úvere. Z vykonaného dokazovania tak súd nemal za preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle strán sporu, konkrétne v časti údaju o RPMN. Súd tak mal za to, že v predmetnej veci nedošlo k účinnému uzavretiu písomnej zmluvy o revolvingovom úvere vo výške 1 500,- eur, ktorá by inak predstavovala spotrebiteľskú zmluvu, keďže na jednej strane by žalovaný vystupoval ako dodávateľ a na druhej strane by žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, ktorá vzhľadom na predložené listinné dôkazy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný prijal návrh zmluvy - žiadosť žalobkyni o poskytnutie revolvingového úveru, avšak s obmedzením RPMN, keď zo žalobkyňou navrhnutej RPMN vo výške 70,01% žalovaný akceptoval RPMN vo výške 67,44 %. Žalovaný tak v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka odmietol návrh žalobkyni na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere a dal žalobkyni nový návrh zmluvy, ktorý už však žalobkyňa neakceptovala. Keďže žalovaný nepreukázal písomné prijatie nového návrhu zmluvy žalobkyňou podľa § 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, s poukazom na § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neuniesol dôkazné bremeno o existencii platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
15. Vzhľadom na uvedené, keď mal súd za to, že medzi stranami sporu neexistuje peňažný záväzok zo zmluvného vzťahu, t.j. neexistuje zmluva o revolvingovom úvere, bolo potrebné žalobu v časti, v ktorej žalobkyňa žiadala o určenie, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300054383 zo dňa 14.12.2012 uzavretá medzi stranami sporu je čo do úrokov neplatná, zamietnuť. Pretože zmluva neexistuje, nie je možné určiť jej neplatnosť.
16. Tak, ako je vyššie uvedené, keďže podľa názoru súdu medzi stranami sporu neexistuje peňažný záväzok zo zmluvného vzťahu, avšak žalovaný poskytol žalobkyni sumu vo výške 1 500,- eur a žalobkyňa vrátila žalovanému sumu až vo výške 2 362,13 eur, žalovaný získal majetkový prospech vo výške 862,13 eur (rozdiel poskytnutej a vrátenej sumy) bez právneho dôvodu, teda sa bezdôvodne obohatil podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Žalovanému tak vznikla povinnosť vydať predmet bezdôvodného obohatenia žalobkyni.
17. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so svojím záväzkom vrátiť predmet bezdôvodného obohatenia, súd podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. priznal žalobkyni okrem sumy 862,13 eur titulom bezdôvodného obohatenia aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 862,13 eur od 30.07.2017 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému. Občiansky zákonník vo všeobecnosti neupravuje lehotu splatnosti bezdôvodného obohatenia, avšak podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka sa lehota plnenia viaže na výzvu veriteľa (toho, na úkor ktorého sa iná osoba obohatila). V predmetnej veci žalobkyňa nevyzvala žalovaného na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia, resp. súdu uvedené nepreukázala, preto potom súd vychádzal z dátumu prevzatia žaloby žalovaným (29.09.2017 - číslo listu v spisu 26) a odo dňa nasledujúceho po tomto dni priznal žalobkyni úrok z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 862,13 eur od 01.06.2016 do 29.09.2017 zamietol.
18. Súd na záver poznamenáva, že aj keby došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere medzi stranami sporu, uvedená zmluva by bola absolútne neplatná, a to pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/137/2003 za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. V zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 14.12.2012 bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 70,01 %, podľa údajov Národnej banky Slovenska však bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci december 2012 na úrovni 10,58 % ročne. Je tak zrejmé, že ročná úroková sadzba vo výške 70,01 % uvedená v zmluve podstatne prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam podľa údajov Národnej banky Slovenska, preto je v rozpore s dobrými mravmi. Keďže takto určená výška ročnej úrokovej sadzby, ktorá je okrem iného podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi, potom by zmluva o revolvingovom úvere predstavovala absolútne neplatný právny úkon. Aj v tomto prípade potom súd poukazuje na to, že by žalobkyňa mala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak určovacia žaloba - o určenie neplatnosti zmluvy o úvere by bola nadbytočná, pretože súd sa v prípade žaloby na plnenie musí prejudiciálne vysporiadať s platnosťou/neplatnosťou zmluvy, z ktorej žalobkyňa žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia. Okrem toho žalobný nárok na plnenie v sebe konzumuje aj určovací žalobný nárok.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď celkový úspech žalobkyne bol 100 %. Hoci súd žalobe nevyhovel v plnom rozsahu, pretože vo zvyšnej časti - v časti určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14.12.2012 čo do úrokov, žalobu zamietol, taktiež žalobkyňa zavinila čiastočné späťvzatie žaloby, súd mal za to, že žalobkyňa bola napriek uvedenému v plnom rozsahu úspešná. K zamietnutiu žaloby v uvedenej časti došlo z dôvodu, že súd v predmetnej veci nevzhliadol existenciu platnej písomnej zmluvy medzi stranami sporu, preto nebolo možné určiť neplatnosť zmluvy. Podľa pomeru úspechu v spore potom vznikol nárok na náhradu trov konania žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V Bratislave dňa 03.05.2019