Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/49/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobkyne: L. O.Á., P.. XX.X.XXXX, X. Y., Š. XXX/XX, XXX XX L. P. X. zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o. so sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034 proti žalovaným: 1.) L. U., P.. XX.X.XXXX, XXX XX Z. XX, žalovaná v 1. rade zastúpená: JUDr. Jozefom Chudom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 3, 071 01 Michalovce, 2.) G. O., P.. X.X.XXXX, Š. XXX/ XX, XXX XX L. P. X., o zaplatenie 1.718,72 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 1.718,72 eur, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni priznáva proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.7.2013 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade a žalovaného X. U. na povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1.718,72 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podanie žaloby odôvodnila tým, že žalovaní v 1. a 2. rade a X. U. 3uzavreli zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.5.2006 medzi G. O. ako dlžníkom stavebným sporiteľom, X. U. ako spoludlžníkom a L. U. ako spoludlžníkom ( spolu ako úveroví dlžníci) a spoločnosťou E. H. H., N..H.. (ako úverovým veriteľom). Na základe tejto zmluvy žalovaní prevzali od E., N..H.. sumy vyplývajúce z úverovej zmluvy. Stavebný úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, a to na základe záložnej zmluvy na nehnuteľnú vec zo dňa 30.5.2006, ktorú uzavrela žalobkyňa L. O.Á. (ako záložca) so spoločnosťou E., N..H.. (ako záložným veriteľom). Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti: parcela č. XXXX/XX - zastav, plochy a nádvoria o výmere 665 m2, a rod. dom súp. č. XXX postavený na pare. č. XXXX/XX, všetky zapísané na L V č. XXXX, k.ú. L. P.. X.. Práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami vyplývajúce z vyššie uvedených zmlúv stále aj v súčasnosti trvajú. Ohľadne vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom zálohu, sa pred tunajším súdom viedlo medzi žalobkyňou a G. O. a jeho bývalou manželkou D. U. (dcérou žalovaných súdne konanie, ktoré je už právoplatne skončené a bolo vedné pod sp.zn. 3C/231/2007. Ohľadne majetkových nárokov vyplývajúcich z tvrdených investícií do nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu, sa pred tunajším súdom viedlo medzi žalobkyňou a žalovaným X. U. a jeho dcérou D. U. súdne konanie, a to pod sp.zn. 11C 119/2010. Žalobkyňa v tomto konaní žaluje zaplatené splátky na dlh žalovaných za obdobie od 10.8.2011 až do 11.3.2013. Žalobkyňa však na dlh žalovaných platí už od 11.8.2009. Sumu 9.040,- eur zaplatenú za žalovaných za obdobie od 11.8.2009 do 18.7.2011 žalobkyňa uplatnila voči žalovaným v inom súdnom konaní vedenom pred tunajším súdom, kde bola podaná vlastne obdobná žaloba ale za skoršie obdobie. Okresný súd Vranov n. T. rozhodol rozsudkom zo dňa 5.6.2012, č.k. 4C 191/2011 tak, že žalobe žalobkyne vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 9.040,- eur. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní odvolanie a vec je k dnešnému dňu v odvolacom konaní pred Krajským súdom v Prešove. V tomto spise boli dokazované všetky podstatné okolnosti - rozhodujúce aj pre toto súdne konanie. Toto konanie je vlastne akoby pokračovaním konania vedeného pod sp.zn. 4C 191/2011, nakoľko z tých istých skutkových aj právnych okolností sa zo strany žalobkyne požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia, ale už za časovo neskoršie obdobie. Nakoľko žalobkyňa založila predmetný rodinný dom formou záložného práva na zabezpečenie stavebného úveru, a keďže nikto zo žalovaných (úverový dlžník a úveroví spoludlžníci) tento úver nesplácali, bola žalobkyňa nútená začať splácať úver z pozície záložcu, pretože boli žalobkyni doručené nasledujúce listiny od E., N..H..: odstúpenie od zmluvy úverovej zo dňa 5.5.2009, oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 9.7.2009. Tiež bola žalobkyni doručená výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 24.11.2009 od dražobnej spoločnosti 1. KOŠICKÁ DRAŽOBNÁ s.r.o. Pretože žalovaní nesplácali úver, musela začať splátky vykonávať žalobkyňa, a to preto aby E., N..H.. cestou dobrovoľnej dražby nepredala predmetný dom na uspokojenie svojich majetkových nárokov z neplateného úveru. Žalobkyňa nemá inú možnosť zabezpečenia svojho bývania, ak by o dom prišla v dobrovoľnej dražbe, stala by sa bezdomovkyňou. Postupne žalobkyňa zaplatila pre E., N..H.. od 10.8.2011 do 11.3.2013 sumu 1.718,72 eur. Žalobkyňa predkladá súdu v kópii podacie lístky o zaplatení:1. sumy 100 eur dňa 10.8.2011, 2. sumy 100 eur dňa 16.9.2011, 3. sumy 100 eur dňa 11.10.2011, 4. sumy 100 eur dňa 16.11.2011, 5. sumy 100 eur dňa 15.12.2011, 6. sumy 100 eur dňa 17.1.2012, 7. sumy 100 eur dňa 15.2.2012, 8. sumy 100 eur dňa 14.3.2012, 9. sumy 100 eur dňa 10.4.2012, 10. sumy 100 eur dňa 10.5.2012, 11. sumy 100 eur dňa 11.6.2012, 12. sumy 100 eur dňa 11.7.2012, 13. sumy 100 eur dňa 13.8.2012, 14. sumy 100 eur dňa 11.9.2012, 15. sumy 100 eur dňa 10.10.2012, 16. sumy 100 eur dňa 9.11.2012, 17. sumy 78,72 eur dňa 11.12.2012, 18. sumy 40 eur dňa 14.1.2013. Žalobkyňa už medzičasom ukončila uhrádzanie platieb pre E., N..H.., nakoľko celý dlh bol zažalovaných zo strany žalobkyne zaplatený. Žalobkyňa poukázala na § 451 ods. 1 a § 454 Občianskeho zákonníka. Predloženými listinnými dôkazmi je preukázané, že žalobkyňa plnila za žalovaných to, čo podľa práva (na základe zmluvného záväzku s E. H. H., N..H..) mali plniť sami. Takto došlo na strane žalovaných k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré sú povinní žalobkyni vydať. Žalobkyňa nemá inú možnosť, iba sa domáhať ochrany svojich práv, a teda vydania bezdôvodného obohatenia ktoré na jej úkor získali žalovaní, iba cestou súdneho konania.

2. Žalovaná v 1. rade žiadala žalobu zamietnuť, nárok žalobkyne je podľa jej názoru nedôvodný, je uplatnený v rozpore s dobrými mravmi.

3. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe žalobkyne nevyjadril.

4. Uznesením z č.k. 5C/370/2013-112 zo dňa 11.9.2018 súd konanie proti X. U. (pôvodne žalovanému v 1. rade) zastavil. Menovaný zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom po ňom neostal žiaden majetok. O žalobe žalobkyne súd následne konal vo veci pod sp.zn. 5C/49/2018.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o mimoriadnom medziúvere, stavebnom úvere zo 6.6.2006, Záložnou zmluvou 6.6.2006, Odstúpením od zmluvy z 5.5.2009, Oznámením o vykonaní dobrovoľnej dražby z 9.7.2009, Výzvu z 24.11.2009, ústrižkami poštových poukážok o mesačných úhradách E. H. H., N..H.., v období od 10.8.2011 do 11.3.2013. Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením písomného vyjadrenia žalovanej v 1. rade a X. U. z 28.2.2014, písomného vyjadrenia žalovanej v 1. rade z 27.3.2014, písomného vyjadrenia žalobkyne z 10.7.2018. Súd oboznámil pripojené spisy tunajšieho súdu, spis sp.zn. 4C/191/2011 a z neho rozsudok sp.zn. 4C/191/2011-80 zo dňa 5.6.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/156/2012-142 zo dňa 11.2.2014, spis tunajšieho súdu sp. zn. 4C/186/2016 a z neho uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. 4C/186/2016-57 zo dňa 2.2.2017, spis tunajšieho súdu sp.zn. 11C/119/2010 a z neho rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 11C/119/2010-209 zo dňa 27.6.2011, vykonal výsluch žalobkyne, výsluch žalovanej v 1. rade a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav :

6. Dňa 6.6.2006 bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX medzi žalovaným v 2. rade ako stavebným sporiteľom - dlžníkom, X. U. a žalovanou v 1. rade ako úverovými dlžníkmi (spoludlžníkmi) a E. H. H., N..H.. ( ako úverovým veriteľom ).

7. Dňa 6.6.2006 bola zároveň uzavretá Záložná zmluva na nehnuteľnú vec a Mandátna zmluva medzi žalobkyňou ako záložcom a E. H. H., N..H.. ako záložným veriteľom, ktorou žalobkyňa dala do zálohu nehnuteľnosti, a to parcelu č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 665 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postaveného na par. č. XXXX/XX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. L.Š. P. X. na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, vzniknutej zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX.

8. Podľa odstúpenia od zmluvy zo dňa 5.5.2009 adresovaného žalovanému v 2. rade, Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. odstúpila od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX X XX a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX.

9. Ako vyplýva z Oznámenia o vykonaní dobrovoľnej dražby z 9.7.2009, E. H. H., N..H.. oznámila žalovanému v 2. rade, že pristúpi k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností, a to parcely č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 665 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na par. č. XXXX/XX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. L. P. X., formou dobrovoľnej dražby.

10. Žalobkyňa bola výzvou na sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 24.11.2009 dražobnou spoločnosťou 1. KOŠICKÁ DRAŽOBNÁ s.r.o.. vyzvaná na sprístupnenie nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. L. P. X. ku dňu 14.12.2009 za účelom vykonania znaleckého posudku.

11. Žalobkyňou boli predložené poštové poukazy, kde ako odosielateľ je uvedený žalovaný v 2. rade a ako adresát E. H. H., N..H.., za obdobie od 10.8.2011 do 11.3.2013 o zaplatení sumy 100 eur dňa 10.8.2011, sumy 100 eur dňa 16.9.2011, sumy 100 eur dňa 11.10.2011, sumy 100 eur dňa 16.11.2011, sumy 100 eur dňa 15.12.2011, sumy 100 eur dňa 17.1.2012, sumy 100 eur dňa 15.2.2012, sumy 100 eur dňa 14.3.2012, sumy 100 eur dňa 10.4.2012, sumy 100 eur dňa 10.5.2012, sumy 100 eur dňa 11.6.2012, sumy 100 eur dňa 11.7.2012, sumy 100 eur dňa 13.8.2012, sumy 100 eur dňa 11.9.2012, sumy 100 eur dňa 10.10.2012, sumy 100 eur dňa 9.11.2012, sumy 78,72 eur dňa 11.12.2012, sumy 40 eur dňa 14.1.2013.

12. Žalovaná v 1. rade ( a X. U.) prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom podaní z 28.2.2014 uviedla, že žalobu žalobkyne neuznáva. Žalobkyňa svoje nároky odvodzuje od uzavretej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.5.2006 a tiež od záložnej zmluvy zo dňa 30.5.2006. Žalovaná v 1. rade a X. U. predmetnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvárali ako ručitelia a nie ako dlžníci. Takto im to bolo zo strany dcéry D. U. a zaťa žalovaného v 2. rade vysvetlené. Z poskytnutého úveru nezískali nič. Práve naopak, čo najviac sa snažili pomôcť svojej dcére a zaťovi pri zariaďovaní bývania. V danom prípade bol úver na základe uzatvorenej zmluvy vyplatený na účet G. O., ktorý je synom žalobkyne. Z poskytnutého úveru nemali žiadny finančný prospech, finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Túto skutočnosť potvrdila aj žalobkyňa vo svojej výpovedi v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/191/2011, s tým, že pripojenie plynu a práce s tým súvisiace realizoval jej syn aj D. U. a tiež uviedla, že žalovaní realizovali výstavbu kúpeľne na hornom poschodí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto uplatnený nárok žalobkyne aj v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka.

13. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že platila za žalovaných. Žalovaný v 2. rade si zobral s vtedy manželkou pôžičku zo stavebnej sporiteľne, ale nesplácali ju. Brat žalobkyne predal rodičovský dom, tak v hotovosti vyplatila 6638,78 eur (200.000,- Sk) a potom ešte 3319,39 eur (100.000,- Sk) splácala po 100,- eur šekmi. Dlh je zaplatený. Šeky sú vypisované na synovo meno, lebo on zobral pôžičku, nemohlo byť na šeku - splátke uvedené meno žalobkyne.

14. Žalovaná v 1. rade vo výpovedi uviedla, že nie je pravdou, že sa obohatili. Keď vybavili pôžičku, bolo jej povedané, že bude ručiteľkou, nevie, ako to je, že je spoludlžníčka s manželom. Keď dostal syn peniaze na účet, žalobkyňa, jej syn - G. O. a dcéra žalovanej v 1. rade išli do banky a previedli peniaze na účet G. O.. Hneď, ako vyšli vonku z banky, pani O. dali na ruku 30.000,- Sk, lebo povedala, že je dlžná bratovi. Peniaze prevzal G. O. - kupovali plávajúcu podlahu, zariadili kúpeľňu. Žalovaná v 1. rade dala na plyn 73.000,- Sk, ktoré dcéra vyplatila plynárovi. Kým dcéra u svokrovcov bývala, normálne platili plyn.

15. Prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyňa uviedla, že žalobkyňa má nárok voči súčasným žalovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu, že ona plnila za nich to, čo boli oni podľa práva povinný plniť sami. Metodiku uplatňovania nároku, právne posúdenie, skutkové okolnosti, všetko bolo predmetom podrobného dokazovania v dvoch súdnych konaniach pred tunajším súdom 4C/191/2011 a 4C/186/2016.

16. Žalovaná v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala jednoznačne a bez pochybností, že uplatňovanú sumu skutočne zaplatila, na šekoch je uvedené meno žalovaného v 2. rade, ktorý je jej synom, preto navrhla žalobu zamietnuť.

17. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11C/119/2010 vyplýva, že žalobcovia, ktorými boli X. U. a jeho dcéra D. U. sa podanou žalobou domáhali voči žalovanej (žalobkyni v tomto konaní) zaplatenia sumy 3.319,39 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 9.3.2010 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa v 1 .rade spolu so svojím bývalým manželom - synom žalovanej kúpnou zmluvou zo dňa 26.7.2006 nadobudli vlastnícke právo nehnuteľnostiam zap. na LV č. XXXX, k.ú. L. P. X.. Predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa v 1.rade a jej bývalý manžel kúpnou zmluvou, kde ako kupujúci nadobudli predmetné nehnuteľnosti od žalovanej (žalobkyne v tomto konaní) ako predávajúcej. Uviedli, že ešte v roku 2006 žalobkyňa v l.rade spolu svojím manželom G. O. za pomoci rodiny vykonali prestavbu a rekonštrukciu nehnuteľnosti zap. na LV. č. XXXX, kú. L. P. X.. Na rekonštrukciu nehnuteľnosti boli vynaložené zo strany žalobcov v 1. 2. rade spoločne a nerozdielne finančné prostriedky vo výške 3.319,39 Eur (100.000,- Sk). Za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov žalobca v 2. rade (v tomto konaní žalovaný v 1. rade) uzatvoril zmluvu o stavebnom úvere, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky následne vynaložené na rekonštrukciu predmetných nehnuteľností. Súd rozsudkom č.k. 11C/119/2010 zo dňa 27.6.2011 žalobu žalobcov zamietol. Žalobcom sa nepodarilo žiadnym hodnoverným spôsobom preukázať, že by mali zaplatiť sumu 73.536 SKK za výstavbu plynovej prípojky. Ani žalobcami predložené listiny (falšovaná faktúra) ani predvolaní svedkovia nepotvrdili, že by pre žalobcov vykonávali nejaké práce na prípojke, a hlavne, že by od žalobcov prevzali nejaké peniaze a vôbec nie sumu 73.536 SKK. Ani jedno z tvrdení žalobcov sa žalobcom v rámci dokazovania nepodarilo preukázať.

18. V zmysle § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník v platnom znení, ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Ako vyplýva z ust. § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

20. V zmysle § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

21. Keďže ustanovenia § 151a a nasl. OZ, ktoré upravujú záložné právo neobsahujú výslovnú úpravu, akým spôsobom by sa mali medzi sebou vyrovnať záložca a záložný dlžník, ak záložný veriteľ záložné právo vykoná a uspokojí sa predajom zálohu na dražbe alebo iným spôsobom.

22. Jednou z možností, ako danú právnu otázku riešiť v prípade, že záložca dobrovoľne splní za záložného dlžníka jeho záväzok voči záložnému veriteľovi, je analogické použitie § 454 OZ. Záložcovi tak vznikne voči záložnému dlžníkovi špecifický regresný nárok, ktorý bude analogicky posudzovaný podľa vyššie cit. ustanovenia § 454 OZ. V tejto súvislosti súd poukazuje na nasledovné rozhodnutia:

23. To, že právna úprava záložného práva nerieši (na rozdiel od ručenia) zákonnú cesiu nároku (u ručenia porovnaj § 550 obč. zák. a § 308 obch. zák.) v prípade, že zabezpečená pohľadávka je uspokojená zo speňaženia zálohu, ešte neznamená, že záložca, ktorý svojím majetkom takto uspokojil pohľadávku záložného veriteľa voči osobnému dlžníkovi, nemá k dispozícii žiadny regresný nárok. Ak pre tento prípad nie je medzi záložným dlžníkom a osobným dlžníkom dohodnuté niečo iné, vzniká záložnému dlžníkovi, ktorý na úhradu zabezpečenej pohľadávky „plnil zálohom“ (tým, že bol speňažený), regresný nárok svojho druhu, ktorý je nutné posudzovať analogicky podľa ustanovenia § 454 a § 458 OZ. Na týchto záveroch nemení nič ani to, či záložný dlžník plnil zo záložného práva dobrovoľne (napr. tým, že uhradil zabezpečenú pohľadávku alebo zložil hodnotu zálohu do úschovy) alebo vynútene (tak, že záloh bol aj proti jeho vôli speňažený a výťažok speňaženia vydaný záložnému veriteľovi) (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.03.2009, sp. zn. 29 Odo 1343/2006).

24. Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. 6. 2002, sp. zn 25 Cdo 2093/2000, bol vyslovený záver, že záložca je povinný trpieť zaisťovaciu a uhradzovacie funkciu záložného práva vo vzťahu k zálohu vtedy, keď dlžník svoj záväzok voči záložnému veriteľovi nesplní. Nemá nárok na priamy postih voči záložnému dlžníkovi a ak za neho záložca napriek tomu uhradí dobrovoľne dlh, má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia je pritom podľa § 454 obč. zák. založená na súčasnom splnení dvoch podmienok: a) existencia právnej povinnosti ku konkrétnemu plnenia na strane toho, za ktorého sa plnilo (tj povinného subjektu), ab) splnenie tejto povinnosti subjektom, ktorý nemal právnu povinnosť plniť. Bezdôvodné obohatenie v tomto prípade nespočíva vo zväčšení majetku povinného subjektu, ale v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší v dôsledku toho, že jeho dlh bol splnený treťou osobou. Tento dôsledok nastáva v okamihu, keď veriteľ plnenie prijme (Rozssudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 Odo 1482/2005).

25. Ako teda bolo uvedené vyššie, predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ je na jednej strane existencia právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej) na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v skutočnosti plnil. Za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo a nie toho, komu sa plnenie poskytovalo.

26. Samotný základ nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v právnom vzťahu medzi stranami sporu bol podľa názoru súdu právoplatne vyriešený v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 4C/191/2011. V uvedenom konaní teda bolo preukázané, že nárok žalobkyne je čo do základu dôvodný.

27. Z vykonaného dokazovania má súd v predmetnej veci za preukázané, že dňa 6.6.2006 bola uzavretá zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere medzi G. O., X. U. a L. U. ako úverovými dlžníkmi a E. H. H., N..H.. ( ako úverovým veriteľom ). Dňa 6.6.2006 bola zároveň uzavretá Záložná zmluva na nehnuteľnú vec a Mandátna zmluva medzi žalobkyňou ako záložcom a E. H. H., N..H.. ako záložným veriteľom, ktorou žalobkyňa dala do zálohu nehnuteľnosti, a to parcelu č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 665 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postaveného na par. č. XXXX/XX, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX k.ú. L. P. X. na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, vzniknutej zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX a XXXXXXX X XX.

28. Žalobkyňa založila predmetný dom formou záložného práva na zabezpečenie stavebného úveru a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade a ani žalovaná v 1. a X. U. ako spoludlžníci, tento úver nesplácali, bola žalobkyňa nútená začať splácať úver z pozície záložcu, aby sa vyhla výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe. Že žalobkyňa splácala dlžnú sumu za žalovaných vyplynulo aj z vykonaného dokazovania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 4C/191/2011, avšak sporným po rozhodnutí odvolacieho súdu ostalo, či žalobkyňa uhradila poštovými poukážkami, kde je uvedené meno jej syna, teraz žalovaného v 2. rade, sumu 3000,- eur. Odvolací súd v rozsudku sp.zn. 5Co/156/2012-142 uviedol, že súd v tejto časti nezistil dostatočne skutkový stav. Úlohou súdu prvého stupňa bolo riadne zistiť, či žalobkyňa uhradila aj sumu 3.000,- eur Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. alebo túto sumu uhradil žalovaný v 2. rade. Účelne bude znova vypočuť žalobkyňu i žalovaného v 2.rade, pričom dôkazná povinnosť je v danom prípade na žalobkyni. Ona musí preukázať, že skutočne sumu 3.000,- eur zaplatila ona z vlastných finančných prostriedkov. V priebehu ďalšieho konania došlo k schváleniu zmieru medzi stranami sporu tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 2000,- eur, a to do 6 mesiacov od uzavretia zmieru s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania (vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 4C/186/2016).

29. Súd v prejednávanom prípade vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy, pričom z vlastnej iniciatívy už žiadne ďalšie dokazovanie vykonávať nemohol (§185 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)).

30. V prejednávanom prípade jednoznačne leží dôkazné bremeno o preukázaní úhrad nárokovanej sumy na žalobkyni. Podľa názoru súdu žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno už samotným predložením poštových poukazov o úhrade dlžnej sumy (fyzicky predložila ústrižky, ktoré mala vo svojej držbe, ako osoba, ktorá tieto sumy na pošte uhrádzala) za súčasného nenamietania proti tvrdeniu o zaplatení dlžnej sumy zo strany žalovaného v 2. rade, ktorý je ako odosielateľ na ústrižkoch uvedený. Žalovaný v 2. rade nikdy počas tohto konania ani počas konania vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 4C/191/2011 neviedol, že by bol uhrádzal dlžnú sumu poštovými poukazmi on. Vo svojej výpovedi zo dňa 19.1.2012 v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 4C/191/2011 dokonca sám uvádza: „ Je pravdou, že som bol vyzývaný sporiteľňou, aj manželka D., avšak v tom čase som nemal prác, pracoval som maximálne jeden deň, preto som splátka nevykonával, nevykonávala ich ani moja manželka D.. Splátky vykonávala moja matka.“ V konaní nebolo nikdy pochybným to, prečo žalobkyňa mala v držbe ústrižky o zaplatení ani to, prečo ich súdu nepredložil žalovaný v 2. rade, ak mal dlžné sumy uhrádzať.

31. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že nárok žalobkyne proti žalovanému v 2. rade je v celom rozsahu dôvodný. Žalovaný v 2. rade počas celého konania žiadnym spôsobom nárok žalobkyne nespochybňoval, nerozporoval. Nenamietal ani proti skutočnosti, že na žalobkyňou predložených poštových poukazoch je jeho meno. Nevyžil žiadny z prostriedkov procesnej obrany. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade je syn žalobkyne je v danom prípade úplne bez významu. Súd preto nemohol vyhodnotiť žalobu voči nemu inak, ako za v celom rozsahu dôvodnú.

32. Pokiaľ ide o žalovanú v 1. rade a jej námietku, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že zaplatila dlžnú sumu ona a nie žalovaný v 2. rade, podľa názoru súdu, za vyššie opísanej procesnej situácie, kedy žalovaný v 2. rade nepopiera skutkové tvrdenie žalobkyne, že uhradila dlžnú sumu predloženými poštovými poukazmi, túto námietku súd nemôže vyhodnotiť inak, ako nedôvodnú. Žalovaná v 1. rade za danej procesnej situácie sa mohla brániť iba tým, že by preukázala, že dlžné sumy hradila ona (ako osoba, ktorá mala povinnosť ako spoludlžník podľa predloženej úverovej zmluvy plniť) alebo predložiť dôkaz, že dlžnú sumu ústrižkami neuhradila žalobkyňa, ale žalovaný v 2. rade, prípadne eventuálne tretia osoba. Za stavu, kedy v žalovaný v 2. rade nerozporoval skutkové tvrdenie žalobkyne o tom, kto z nich uhradil dlžnú sumu ústrižkami, toto skutkové tvrdenie je potrebné považovať za nesporné. Ak totiž prichádzajú do úvahy podľa predložených ústrižkov iba dve možnosti, a to prvá možnosť, že dlžnú sumu uhradila žalobkyňa, alebo druhá možnosť, že dlžnú sumu uhradil žalovaný v 2. rade, ak obaja účastníci tohto vzťahu tvrdia to isté, táto skutočnosť je nesporná a žalovaná v 1. rade by toto skutkové tvrdenie mohla spochybniť iba dôkazom. V opačnom prípade by nastala situácia, že by žalobkyňa mala preukazovať neexistenciu určitej skutočnosti, a to skutočnosti, že žalovaný v 2. rade neuhrádzal poštovými poukazmi dlžnú sumu, napriek tomu, že v to v konaní sám tvrdí (nepopiera).

33. K dôkaznému bremenu zaťažujúcemu za týchto okolností žalovanú v 1. rade súd poukazuje na negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej nie je objektívne možné preukázať skutočnosť, ktorá sa nestala. Každá zo strán preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia, nemožno od žiadnej zo strán spravodlivo požadovať, aby preukazovala reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Preukazovanie niečoho, čo sa nestalo, nemožno objektívne preukázať.

34. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovanej v 1. rade, z odôvodnenia rozsudku sp.zn. 11C/119/2010 zo dňa 27.6.2011 vyplynulo, že X.Á. U. a jeho dcéra D. U. nepreukázali svoje tvrdenie o tom, že investovali do nehnuteľnosti, ktorá patrí žalobkyni sumu 3.319.39 eur a že z ich strany došlo k zhodnoteniu tejto nehnuteľnosti patriacej žalobkyni o uvedenú sumu. Nepreukázali ani, že zaplatili sumu 73.536 Sk za výstavbu plynovej prípojky. Vyššie uvedené nebolo preukázané ani v tomto konaní žiadnym dôkazom.

35. V zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretej dňa 6.6.2006 je uvedený žalovaný v 2. rade ako dlžník, pričom ako ďalší dlžníci sú označení X. U. a žalovaná v 1. rade a zmluva ich ďalej všetkých označuje pojmom „dlžník“. a žalovaná v 1. rade pri podpise zmluvy prehlásili, že ako spoludlžníci sa zaväzujú k splateniu dlhu spoločne a nerozdielne so stavebným sporiteľom - žalovaným v 2. rade. Všetci žalovaný boli teda nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti z predmetnej zmluvy, pričom uvedená skutočnosť zakladá ich pasívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.

36. Podľa bodu II. predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere označenom ako „Doba splatnosti, úročenie, vyplatenie a splácanie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru“ dlžník je povinný v súlade s touto zmluvou, ako aj v súlade so zmluvou o stavebnom sporení a všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení, poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 1500 Sk. Dlžník sa zároveň zaväzuje splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku. Dlžník sa ďalej zaviazal uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úroku vo výške 4,70 % ročne pravidelným mesačnými splátkami vo výške 2625 Sk. Podľa bodu V. predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere označenom ako „Práva a povinnosti zmluvných strán “ je dlžník povinný najmä uhradiť všetky splátky mimoriadneho medziúveru respektíve stavebného úveru včas a riadne.

37. Z vyššie uvedeného ustanovenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vyplýva teda povinnosť žalovaných v 1. a 2. rade uhrádzať mesačné splátky v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. ako veriteľa a povinnosť splniť poskytnutý medziúver vrátane úroku. Uvedená povinnosť tak predstavuje prvú podmienku, na ktorej je založená skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ, a to existencia právnej povinnosti ku konkrétnemu plnenia na strane toho, za ktorého sa plnilo (povinného subjektu), v tomto prípade žalovaných v 1. a 2. rade.

38. Druhou podmienkou, na ktorej je založená skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ je splnenie tejto povinnosti subjektom, ktorý nemal právnu povinnosť plniť. S poukazom na vyššie citovanú judikatúru, žalobkyni ako záložcovi, ktorý zo svojho majetku plní záväzok voči svojmu záložnému veriteľovi (E. H. H., N..H..) namiesto žalovaných, vzniká voči záložným dlžníkom (žalovaným v 1. a 2. rade) špecifický regresný nárok, ktorý bude analogicky posudzovaný podľa vyššie cit. ustanovenia § 454 OZ.

39. Keďže podľa žalobkyňou predložených listinných dokladov uhradila za žalovaných záložnému veriteľovi spolu sumu 1718,72 eur (16 x 100 eur + 78,72 eur a 40 eur), súd zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaných v 1. a 2. rade (zodpovedajúcich podľa zmluvy veriteľovi Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. spoločne a nerozdielne) na zaplatenie sumy 1718,72 eur žalobkyni ako bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných.

40. Súd v závere poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami sporu predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, nakoľko súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel, z týchto dôvodov jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti obom žalovaným v rozsahu 100%.

44. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.