Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Csp-27-2019.pdf
PDF · 104.6 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-5Csp/27/2019
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v spore žalobcu: Ľ. E., O.. XX.XX.XXXX, V. U. M. X, právne zast. Podhorský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Ventúrska 1, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie splnenia povinnosti a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:
Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 64/2012 - PTR zo dňa 06.03.2012, ktorým je zabezpečená pohľadávka žalovaného z úverovej zmluvy č. 306000895 k nehnuteľnostiam:
- stavbe - rodinného domu, súpisné číslo X, ktorá je vybudovaná na parcele registra "C" č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m?, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, pre okres P., D. U. M., katastrálne územie U. M. na Okresnom úrade Partizánske, odbor katastrálny,
- pozemkom - parcela registra "N. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m?, parcela registra "N. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 1080 m?, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, pre okres P., obec U. M., katastrálne územie U. M.Š. na Okresnom úrade Partizánske, odbor katastrálny,
a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
II. Súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný elektronicky vo výške 16,50 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Podaním doručeným súdu dňa 12.04.2019 sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobnom petite, ako aj nariadenia neodkladného opatrenia. Svoju žalobu, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 23.05.2011 uzavrel Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len "zmluva"), ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 350 € a žalobca sa zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť žalovanému spolu s poplatkom v sume 346 €. Zmluvou o zriadení záložného práva č. 64/2012 - PTR zo dňa 06.03.2012, mal žalobca 10 mesiacov po uzavretí zmluvy o úvere založiť v prospech žalovaného nehnuteľnosti zapísané na G. Č.. XXX, P. M..Ú.. U. M., obec U. M., okres P., parcela registra "N. XXX/X K. o výmere 1080 m?, parcela registra "N. XXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m?, rodinný dom súpisné Č.. X, ktorý je vybudovaný na parcele registra ". XXX/X. Podľa zmluvy malo žalobcu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva zastupovať na základe Dohody o splnomocnení P. - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom P. XX, P..D..V. XXX, XXX XX V., C.: XX XXX XXX. Predmetom záložnej zmluvy malo byť zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 350 €, poplatku v sume 346 €, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne (t.j. 91,25% ročne) z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v
zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Obchodná spoločnosť CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 26429706, sa na žalobcu obrátila dňa 07.04.2017 písomnosťou označenou ako Výzva na úhradu. Obsahom výzvy je okrem iného oznámenie o tom, že jej spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 11.12.2015 postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXXX. Podľa výzvy mala byť ku dňu 07.04.2017 dlžná čiastka 6.643,35 €. V zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka je postupca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Táto skutočnosť bola žalobcovi oznámená až spoločnosťou CD Consulting s.r.o. výzvou na úhradu doručenou po takmer jeden a pol roku. Okrem toho žalobcovi nebola žiadna zmluva o postúpení pohľadávky predložená, z čoho vyplývajú pochybnosti o platnosti postúpenia pohľadávky. Napriek údajnému postúpeniu pohľadávky obdržal žalobca od žalovaného Oznámenie o začatí výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zálohu - nehnuteľností, zo dňa 20.06.2017. Dňa 20.06.2017 bolo žalobcovi poslané od žalovaného oznámenie o začatí výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zálohu. Z uvedených písomností vyplýva viacero nejasností a dôvodné podozrenie z nekalých obchodných praktík. Čo sa týka skutočnosti, že žalobca mal podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 64/2012 - PTR zo dňa 06.03.2012 na vklad do katastra nehnuteľností splnomocniť ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, žalobca o tomto nemá vedomosť, dokonca ani o tom, že takéto združenie vôbec existovalo a už vôbec nie, že by ho splnomocnil na úkon, ktorý je svojím obsahom, vzhľadom na výšku úveru v hrubom nepomere. Jediné, čo žalobca pripúšťa je, že mi pri zmluve o úvere mohol žalovaný nechať podpísať aj "papiere navyše". V dobe, kedy mal splnomocniť združenie, ktoré nepozná, nemal žiadny dôvod zakladať pre pôžičku v sume 350 € svoj dom a pozemky. V tomto ohľade žalobca poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ C76/10 POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti M.. V zmluve o zriadení záložného práva sa nerešpektovala vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepomerne vyššej hodnote, ak oje výška plnenia zo zmluvy o úvere. Takéto konanie sa prieči dobrým mravom, výrazne sa ním zasahuje do práv žalobcu bez právneho dôvodu. Zmluva o zriadení záložného práva je neplatná pre nedostatok prejavu vôle žalobcu, právny úkon nebol urobený slobodne a vážne. Rovnako je uvedené zmluva v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť Okresného úradu Partizánske, katastrálny odbor, v rámci ktorej figurovalo niekoľkokrát aj ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako splnomocnený zástupca záložného veriteľa pri podaní návrhu na vklad. Dohoda o splnomocnení bola vždy spísaná formou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť. Z predloženej dohody o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy si záložca nevybral záložcu sám, ale záložný veriteľ si presadil vopred vybraného splnomocnenca. Keďže základným prejavom slobody vôle pri splnomocnení je slobodný výber splnomocnenca, konaním žalovaného došlo k vzniku rozporu záujmov definovaných v ustanovení § 22 ods. 2 OZ. Porušenie tohto zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Konanie žalovaného zároveň predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v rozpore so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
2. S poukazom na uvedené žalobca poukázal zároveň na rozhodnutie Krajského súdu Prešov spis. zn. 3Sp/39/2015: "Dohoda o plnomocenstve v tejto veci je predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Evidentne je pripravená ako formulár pre špecifické avšak mnohé prípady, kedy dlžníci majú uzavreté zmluvy o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Dokonca aj pasáž o vlastnom rozhodnutí dlžníka (splnomocniteľa) uzavrieť takúto dohodu je súčasťou vopred pripraveného tlačiva, čo pôsobí značne paradoxným dojmom, a to o to viacej, že právnym následkom má byť zaťaženie vlastného nehnuteľného majetku záložným právom v prospech veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov v sume 500 EUR. To preukazuje naopak, že nejde o dohodu iniciovanú dlžníkom. Táto textová predpríprava DSS Nestor o.z (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) spochybňuje slobodné konanie splnomocniteľa. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka, bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca, uvedeného na tomto formulári vyberá záložný veriteľ je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti."
3. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé že dohoda o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, P.O.BOX 261, 811 05 Bratislava, IČO: 42 180 139 na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva je pre nedostatok vôle žalobcu neplatným právnym úkonom s čím je spätá samotná platnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Keďže zmluvu o zriadení záložného práva č. 64/2012 - PTR v postavení záložcu uzatváralo v mene žalobcu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktoré však nebolo na takýto úkon riadne splnomocnené je zmluva o zriadení
záložného práva č. 64/2012 - PTR neplatným právnym úkonom. S poukazom na tieto skutočnosti je potrebné aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, nakoľko nedôvodnou realizáciou záložného práva by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu.
4. Potrebu bezodkladne upraviť pomery strán sporu odôvodňuje skutočnosť, že žalovaný oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zálohu. Vykonaním takejto dobrovoľnej dražby môže dôjsť k nezvratnému poškodeniu práv a oprávnených záujmov žalobcu. Veriteľ tak bez ingerencie súdnej moci začal vykonávať atak na majetok žalobcu, čím dochádza k vymáhaniu neoprávnenej pohľadávky, pričom takto vymožené prostriedky, vzhľadom na premlčanie nároku, úžernícke úroky (cca 91%), sankčné úroky a uplatnenú zmluvnú pokutu značne prekračujú sumu, ktorú by bol žalobca povinný žalovanému ako nebankovej spoločnosti uhradiť. Navyše žalovaný, podľa vyjadrenia CD Consulting s.r.o., postúpil zabezpečenú pohľadávku práve tejto spoločnosti dňa 11.12.2015. Žalovaný, pokiaľ sa v konaní potvrdí táto skutočnosť, nie je oprávnený na výkon záložného práva. Žalobca sa týmto domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd určí žalovanému, povinnosť zdržania sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zálohu na základe neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva. Žalobca nemá inú obranu proti výkonu záložného práva ako nariadenie neodkladného opatrenia, keď v konaní namieta neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva. Neodkladné opatrenie nebude nadmerne zasahovať do práv žalovaného, pretože doposiaľ nebolo rozhodnuté o uplatňovanom nároku žalovaného, resp. neboli preskúmané listinné dôkazy o tom či bola pohľadávka skutočne postúpená na CD Consulting s.r.o. a ak áno v akej výške, a či nárok na jej vymáhanie už nie je premlčaný. Ako sme už v návrhu uviedli, žalovaný nemá nárok na zaplatenie žiadnych splátok od žalobcu. Tým žalovanému nevznikne ujma, práve naopak ujma môže vzniknúť žalobcovi. Dočasné obmedzenie práv zalovaného v rozsahu navrhovaného neodkladného opatrenia je možné považovať za spravodlivé s ohľadom na právo zalobcu na ochranu majetku pred jeho bezdôvodným zmenšením zo strany zalovaného. V tejto súvislosti poukazujeme na predbežné opatrenie nariadené v Uznesení KS Košice 6Co/522/2014, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie v obdobnej veci s tým, že spotrebiteľ sa pri podpise zmluvy o úvere (prípadne aj Záložnej zmluvy) musel podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve bez toho, aby táto podmienka bola dohodnutá individuálne, a nariadil predbežné opatrenie.
5. Na podporu svojich tvrdení žalobca predložil súdu výpis z listu vlastníctva Č.. XXX, Oznámenie žalovaného o začatí výkonu záložného práva zo dňa 20.06.2017, Výzvu na úhradu spoločnosti CD Consulting s.r.o. zo dňa 07.04.2017 a Zmluvu o zriadení záložného práva č. 64/2012 - PTR zo dňa 06.03.2012.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
7. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 8. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 11. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 12. Súd po posúdení obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh spĺňa všetky formálne náležitosti v zmysle § 324 CSP. Preto nie je daný dôvod na jeho odmietnutie podľa § 327 CSP a súd sa jeho obsahom vecne zaoberal. 13. Podľa § 552 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach. 14. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. 15. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. 16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je bezodkladne, ako to vyplýva z ustanovenia § 328 ods. 2 CSP ("o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu"). Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu
má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017). 17. Z predložených listinných dôkazov má súd za to, že existuje reálne ohrozenie zo zásahu do majetkovej sféry žalobcu, na základe čoho súd navrhované neodkladné opatrenie nariadil. Žalobca preukázal existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, a to predložením Zmluvy o zriadení záložného práva. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 20.06.2017, ako aj z výpisu z katastra nehnuteľností, list vlastníctva č. 406 vyplýva, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva zriadeného k predmetným nehnuteľnostiam. 18. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl.20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl.19 v spojení čl.20 ústavy (ako je tomu aj v prejednávanej veci) a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa. Súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Stanková vs. Slovenská republika a v rozhodnutí Paulic v. Chorvátsko. Súdy v uvedených rozhodnutiach potvrdili, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Aplikácia týchto rozhodnutí je o to nevyhnutnejšia, že zásah do vlastníckeho práva navrhovateľa (čl. 20 Ústavy SR) a práva na obydlie(čl. 19 Ústavy SR) chce vykonať súkromný subjekt dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, ktorá by v reálnom čase poskytla právu navrhovateľa ochranu. 19. Výzvou zo dňa 07.04.2017 (t.j. pred doručením Oznámenia o začatí výkonu záložného práva žalovaným) bol žalobca spoločnosťou CD Consulting s.r.o. upovedomený o skutočnosti, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, jej bola postúpená. Uvedená skutočnosť vyvoláva pochybnosti o tom, či bola naozaj pohľadávka postúpená spoločnosti CD Consulting s.r.o., pričom v takom prípade by nemohol žalovaný pristúpiť k výkonu záložného práva, nakoľko by už nevystupoval v právnom vzťahu so žalobcom. Súd preto v danom prípade dospel k názoru, že je nevyhnutné upraviť pomery strán takým spôsobom, aby nedošlo k nenapraviteľným, resp. ťažko napraviteľným následkom v prípade, ak by neobmedzil žalovaného vo výkone záložného práva zriadeného k nehnuteľnostiam konkretizovanými vo výroku I. tohto rozhodnutia. Výkonom záložného práva za situácie, že je dôvodne spochybnená platnosť zmluvy o zriadení záložného práva, na základe ktorej sa má výkon záložného práva uskutočniť, hrozí navrhovateľovi bezprostredná majetková ujma. Zmluva o zriadení záložného práva č. 64/2012
- PTR zo dňa 06.03.2012 bola uzatvorená osobou, ktorej mal žalobca udeliť plnomocenstvo, avšak tejto skutočnosti si nie je žalobca vedomý. Navyše, samotná skutočnosť, že by žalobca zaťažil vlastné nehnuteľnosti záložným právom na zabezpečenie pohľadávky žalovaného vo výške istiny 350 €, je minimálne prekvapujúca, a takéto konanie vzbudzuje podozrenie rozporu s dobrými mravmi. 20. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd prihliadal na mieru zásahu do práv žalovaného. Predmetné neodkladné opatrenie nepredpokladá zásah do jeho práv v rámci bežnej obchodnej činnosti. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia podľa názoru súdu nedôjde na strane žalovaného k tak závažným následkom ako na strane žalobcu, ktorý má na adrese predmetných nehnuteľností evidovanú adresu svojho bydliska. Taktiež v prípade existencie dlhu žalobcu voči žalovanému nemá nariadené neodkladné opatrenie žiadny vplyv na povinnosť žalobcu, ako úverového dlžníka, splniť si riadne a včas svoj záväzok splácať úver. Preto je podľa názoru súdu dôvodné a nie neprimerané neodkladným opatrením zabezpečiť úpravu pomerov sporových strán tak, že súd uloží žalovanému, aby sa zdržal výkonu záložného práva a výkonu dobrovoľnej dražby k predmetných nehnuteľnostiam. Zásah do práv žalovaného je pritom iba dočasný, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, na ktorom má navrhovateľ naliehavý právny záujem, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu záložného práva (jeho výmazu) v katastri nehnuteľností. Bez takéhoto rozhodnutia by bolo právne postavenie navrhovateľa neisté v tom, či na jeho nehnuteľnosti viazne záložné právo žalovaného (rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/81/2013). 21. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. a) a ods. 2, § 4 ods. 2 písm. u), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 a 3, § 10 ods. 2 písm. d) a podľa Prílohy 1 položka 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZSP"). Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, čím mu vznikla poplatková povinnosť podľa položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia elektronicky, základná sadzba súdneho poplatku, ktorá je 33 €, sa znižuje na 16,50 € (§ 6 ods.
3 ZSP). Nakoľko je však žalobca ako spotrebiteľ zo zákona od súdneho poplatku oslobodený, pričom súd jeho návrhu vyhovel, poplatníkom je tak v danom prípade žalovaný. 22. Súdny poplatok je možné zaplatiť s použitím údajov podľa pripojeného Platobného predpisu a v prípade, ak by v lehote splatnosti zaplatený nebol, bude sa vymáhať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.