Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Pc/13/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: J. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. č. XX, XXX XX H. proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: D. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. č. XX, XXX XX P., v konaní o určenie otcovstva k mal. Z. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. č. XX, XXX XX H. a mal. J. T., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. č. XX, XXX XX H. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že D. D., nar. XX.X.XXXX je otcom maloletej Z. T., nar. X.X.XXXX a maloletej J. T., nar. X.X.XXXX z matky J. T., nar. X.X.XXXX.

II. Maloletá Z. T. a maloletá J. T. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky J. T., ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. D. D. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Z. T. sumou 50 eur mesačne a na výživu maloletej J. T. sumou 50 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 28. - ého dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky J. T., počnúc dňom 27.10.2017.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 27.10.2017 do 30.4.2019 v celkovej výške 1 816,13 eur sa D. D. p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 60 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

V. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VII. D. D. je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 27.10.2017 žiadala aby súd určil, že D. D. je otcom maloletých dvojčiat Z. a J. T., nar. X.X.XXXX. Súčasne žiadala deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a muža ktorého otcovstvo má byť určené navrhla zaviazať platením výživného v sume 200 eur na každé dieťa od ich narodenia. Návrh odôvodnila tým že s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené vôbec nežila ani nežijú v spoločnej domácnosti, o detí nejaví záujem, nekontaktuje a ani ich nenavštevuje. K návrh pripojila rodné listy mal. detí a doklady preukazujúce jej osobné, majetkové a zárobkové pomery.

2. Súd uznesením sp. zn. 2Pc/13/2017 zo dňa 15.1.2018 ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

4. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 29.1.2018 uviedol, že navrhovateľka nijako nepreukázala svoje tvrdenie o jeho otcovstve, preto považuje návrh za nedôvodný a navrhol ho zamietnuť.

5. Na pojednávaní dňa 9.4.2018 navrhovateľka na podanom návrhu trvala, zdôraznila, že len muž ktorého označila môže byť otcom mal. Z. a J., pretože v čase rozhodnom pre ich splodenie mala len s ním pohlavný styk. V období máj až august 2015 pohlavný styk s iným mužom nemala. K splodeniu detí došlo 29.8.2015, pri intímnom styku ochranu nepoužívali.

6. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené na pojednávaní potvrdil, že s navrhovateľkou v inkriminovanom období mal pohlavný styk, ktorý z jeho strany nebol chránený, avšak navrhovateľka ho ubezpečovala že berie antikoncepciu. Trval na vykonaní znaleckého dokazovania analýzou DNA.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vykonaním znaleckého dokazovania znalcom v odbore genetika, odvetvia DNA, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania, správami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni na základe čoho ustálil tento skutkový stav k určeniu otcovstva:

8. Dňa X.X.XXXX sa navrhovateľke, J. T., narodili dvojičky mal. Z. T., ktorá je zapísaná v knihe narodení matričného úradu v Starej Ľubovni vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX pod poradovým číslom XXX a mal. J. T., ktorá je zapísaná v knihe narodení matričného úradu v Starej Ľubovni vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX pod poradovým číslom XXX, v rodných listoch otec nie je uvedený.

9. Z výpovede navrhovateľky mal súd preukázané, že v čase rozhodnom pre splodenie mal. Z. a J. navrhovateľka súložila s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené, čo tento muž potvrdil, avšak navrhol nariadiť znalecké dokazovanie.

10. Zo záverov znaleckého posudku z odboru genetika, odvetvia analýza DNA, genetika človeka, ktorý vypracoval prof. RNDr. Ivan Bernasovský, DrSc., pod číslom 21/2018, dňa 24.9.2018 vyplýva, že pravdepodobnosť otcovstva D. D. k mal. Z. T., vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácií má číselnú hodnotu W = 99,9999 %. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 186 362 490,9. Otcovstvo D. D. k mal. Z. T., možno preto pokladať za prakticky dokázané. Pri porovnaní genetických znakov maloletej Z. T. a pravdepodobného otca D. D. bola zistená zhoda vo všetkých 15-tich testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k mal. Z. T. potvrdené.

11. Pravdepodobnosť otcovstva D. D. k mal. J. T. , vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácií má číselnú hodnotu W = 99,9999 %. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 123 912 110,5. Otcovstvo D. D. k mal. J. T., možno preto pokladať za prakticky dokázané. Pri porovnaní genetických znakov maloletej J. T. a pravdepodobného otca D. D. bola zistená zhoda vo všetkých 15-tich testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k mal. J. T. potvrdené.

12. Navrhovateľka, muž, ktorého otcovstvo má byť určené a kolízny opatrovník maloletých detí k záverom znaleckého posudku nemali žiadne výhrady.

13. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd určenie otcovstva právne uzatvára:

14. Podľa § 94 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len ZoR) ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť aby otcovstvo určil súd.

15. Podľa § 94 ods. 2 ZoR za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiať a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolností.

16. V § 94 ZoR je upravená tretia posledná vyvrátiteľná domnienka otcovstva. Podľa nej prislúcha súdu určiť otcovstvo na základe návrhu ( pokiaľ sa dieťa narodilo mimo manželstva a otcovstvo nebolo určené súhlasným vyhlásením rodičov), pokiaľ sa v konaní preukážu skutočnosti uvedené v citovanom zákonnom ustanovení.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že mal. detí Z. a J. sa narodili X.X.XXXX. Z výsledkov vykonaného dokazovania znalcom z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA, genetika človeka je otcovstvo D. D. praktický dokázané. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané aby existovali závažné okolností, ktorý by otcovstvo D. D. vylučovali, preto súd návrhu vyhovel a určil, že D. D. je otcom maloletých Z. a J. T., nar. X.X.XXXX z matky J. T..

Úprava výkonu rodičovských práv a povinnosti 18. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti a o výžive maloletého.

19. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

20. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

22. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

23. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 2 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

26. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

29. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

31. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

32. Podľa § 77 ods. 2 ZoR právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona s premlčujú.

33. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

35. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

36. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

37. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

38. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

39. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p. súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

Skutkový stav pre rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností:

40. Pred začatím pojednávania dňa 2.5.2019 muž, ktorého otcovstvo má byť určené navrhol aby obe deti boli zverené matke, on aby bol zaviazaný platením výživného vo výške 50 eur na každé dieťa od podania návrhu a dlžné výživné aby splácal spolu s bežným výživným po 30 eur mesačne na každé dieťa. Tak navrhovateľka ako aj kolízny opatrovník s takýmto návrhom súhlasili.

41. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že do 9.5.2019 (kedy deti dovŕšia 3 roky) bude poberať rodičovský príspevok v sume 268,40 eur, potom s nimi zostane a neplatenej rodičovskej dovolenke do 6 rokov ich veku a jej jediným zdrojom príjmu budú rodinné prídavky v sume 47,36 eur mesačne. Spolu s deťmi býva pri svojich rodičoch, ktorým na chod domácností prispieva sumou 180 eur a to sumu 30 eur na elektrinu a internet a sumu 150 eur na potraviny. Súčasne zobrala návrh na určenie výživného pre mal. deti nad sumu 50 eur na jedno dieťa do dňa podania návrhu späť.

42. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, uviedol, že jeho mesačný príjem je cca 500 eur, na rozdiel od príjmu, ktorý má uvedený v opise mzdového listu, má jednu vyživovaciu povinnosť k mal. C. E., ktorej prispieva sumou 50 eur mesačne. Býva v rodinnom dome svoje starej matky, ktorej na chod domácnosti prispieva sumou 50 eur mesačne, spláca úver, mesačná splátka činí 284,43 eur. Potvrdil, že deťom doposiaľ na výživu ničím neprispel, detí nenavštívil a nemá záujem sa s nimi kontaktovať, chce zostať v anonymite. Súhlasil s čiastočným späťvzatím návrhu.

43. Kolízny opatrovník na pojednávaní súhlasil so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, domnelého otca navrhol zaviazať platením výživného od podania návrhu v sume 100 eur pre obe mal. detí, s tým, aby dlžné výživné mohol splácať spolu s dlžným výživným po 60 eur spolu s bežným výživným, súčasne súhlasil s čiastočným späťvzatím návrhu.

44. Zo správy kolízneho opatrovníka mal. detí mal súd preukázané, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, jej manželom bratom s rodinou a strýkom jej mamy, bývajú v rodinnom dome. Domácnosť je zariadená funkčným nábytkom, hygienická úroveň je na dobrej úrovní. Matka deťom zabezpečuje celodennú starostlivosť, v prípade potreby jej pomáhajú rodičia. Matka nevlastní žiaden majetok. Mal. Z. a J. sú zdravé, sú sledované na hematológii v Poprade, majú absolvovať kontrolu u neurológa z dôvodu predčasného narodenia, dlhodobo neužívajú žiadne lieky. Matka vyčíslila náklady na starostlivosť o detí, ktoré zahŕňajú ošatenie, stravu, hygienické potreby, bývanie, lieky, hračky, v sume 202 eur mesačne na jedno dieťa.

45. Navrhovateľka do 9.5.2019 poberá rodičovský príspevok v sume 268,40 eur mesačne, okrem toho poberá rodinné prídavky v sume 47,36 eur. Iný príjem nemá.

46. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, je zamestnancom spoločnosti Hamiz s.r.o. so sídlom Hôrka, kde pracuje ako montážnik sadrokartónov, kde podľa predložených mzdových listov za rok 2017 dosiahol čistú mzdu 261 eur mesačne, a v roku 2018 v sume 121,17 eur mesačne, podľa svojho vyjadrenia v skutočnosti dosahuje čistý príjem cca 500 eur mesačne. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť.

Právne posúdenie vecí:

47. Súd vo všeobecnosti pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ako aj na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinnosti rodičov k mal. Z. a J.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa a na jeho citové väzby k tomu - ktorému rodičovi.

48. Matka sa o mal. Z. a J. stará od ich narodenia, muž, ktorého otcovstvo má byť určené sa o detí nezaujímal a nechce sa o ne zaujímať ani do budúcna, ako sa vyjadril na pojednávaní chce ostať v anonymite. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené nechce deťom zabezpečovať osobnú starostlivosť, nechce sa s deťmi stretávať ani ináč o detí prejavovať záujem, zatiaľ nechce aby ho detí poznali.

49. Súd má za to, že je vo výsostnom záujme detí aby žili s rodičom a v prostredí, kde ich budú mať radí, dokážu a chcú im poskytnúť lásku, pocit bezpečia a ochrany i všestrannú starostlivosť. Súd má za to, že takáto starostlivosť mal. Z. a J. bude poskytnutá zo strany jeho matky. Doposiaľ nebolo zistené, aby matka starostlivosť o detí zanedbávala a ani nebolo preukázané, aby o detí nebolo náležitým spôsobom postarané.

50. Z uvedených dôvodov súd mal. Z. a J. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

51. Matka podaným návrhom žiadala určiť výživné v sume 200 eur mesačne na jedno dieťa od ich narodenia. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, pred začatím pojednávania dňa 2.5.2019 navrhol určiť výživné v sume 50 eur na jedno dieťa odo dňa podania návrhu. S takýmto návrhom súhlasila tak navrhovateľka ako aj kolízny opatrovník.

52. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

53. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami.

54. Jediným zdrojom príjmu matky do 9.5.2019 je rodičovský príspevok a rodinné prídavky, od 9.5.2019 je j príjem bude pozostávať len z rodinných prídavok. Náklady na starostlivosť o jedno dieťa matka vyčíslila sumou 202 eur mesačne. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené pred súdom deklaroval, že jeho mesačný príjem je 500 eur mesačne, teda podstatne vyšší, ako to vyplýva z predloženého mzdového listu.

55. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

56. Súd má za to, že otec mal. dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. deťom v rozsahu 50,- eur mesačne na každé dieťa, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami, ktoré by mohol adekvátne zúročiť. Výdavky či iné náklady ( úver, a pod..) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

57. Súd konštatuje, že výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb mal. dieťaťa a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o obe detí, dopĺňa zdroje výživy dieťaťu na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre ich všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom.

58. Súd poznamenáva, že je povinnosťou druhého rodiča - ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, aby hľadať všetky možnosti, svoje rezervy, tak aby svojím deťom poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti ( 50,- eur mesačne), ktorý podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným potrebám mal. Z. a J..

59. Súd musí poukázať na „nezodpovedný prístup “ muža, ktorého otcovstvo má byť určené, ktorý sám pred súdom uviedol, že o detí sa nezaujíma ani zaujímať nebude, doposiaľ na ich výživu ničím neprispel a chce do budúcna zostať v anonymite.

60. Vzhľadom na všetky uvedené skutočností súd má za to, že je v schopnostiach otca detí prispievať na ich výživu sumou 50 eur mesačne a táto suma podľa názoru súdu zodpovedá aj odôvodneným potrebám mal. Z. a J., preto súd zaviazal otca dieťaťa platením výživného v tejto sume počnúc dňom podania návrhu t.j. 27.10.2017.

61. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Tdo 250/12 z 18.4.2012 z ktorého okrem iného vyplýva, že splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, aj keď sa to na začiatku niektorým jedincom tak zdá. V skutočnosti budúci rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosť a zodpovednosť, ktorá ho bude prevádzať po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je dôležité, aby sa choval tak, aby svojím záväzkom a povinnostiam dokázal vždy a za každých okolností čeliť.

62. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa 27.10.2017, v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd.

63. Súd zároveň zaviazal muža, ktorého otcovstvo má byť určené, zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 27.10.2017 do 30.4.2019 vo výške 1 816,13 eur, mu povolil otcovi v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p. splácať v pravidelných mesačných splátkach po 60 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

64. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného 50 eur na jedno dieťa, spolu 100 eur mesačne, čo za uvedené obdobie činí sumu 1 816,13 eur ( 10/17 - 100:31x5 čo je 16,13 eur + 11/17 až 4/19 x 100 čo je 1800 eur spolu 1 816,13 eur). Podľa zhodných tvrdení za uvedené obdobie muž, ktorého otcovstvo má byť určené na výživu detí ničím neprispel.

65. Navrhovateľka zobrala návrh v časti v ktorej žiadala určiť výživné nad sumu 50 eur na každé dieťa do dňa podania návrhu späť s čím tak muž, ktorého otcovstvo má byť určené ako aj kolízny opatrovník súhlasili, súd má za to že, nie je potrebné v konaní o tejto časti návrhu pokračovať, preto v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie v časti v ktorej navrhovateľka zobrala návrh späť zastavil.

Trovy konania:

66. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

67. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne súd len na návrh.

68. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

69. Súd priznal štátu proti neúspešnému účastníkovi - mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené nárok na náhradu trov, ktoré platil v plnom rozsahu, t.j. 100 %. Štát platil časť trov znalečného v sume 8,80 eur, ktoré neboli pokryté preddavkom na trovy dôkazu (uznesenie sp. zn. 2Pc/13/2017 zo dňa 3.10.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2018). Výšku trov štátu určí vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p..). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.