Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-190-2016.pdf
PDF · 98.35 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/190/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobkyne: V. Š., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B. XX, XXX XX B. zastúpená V. Q.H., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B. XX, B. proti žalovanému: P.. Š. Š., K. B. P. XX, XXX XX B. o zaplatenie 45.593,44 € s príslušenstvom takto,
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2016 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 45.593,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným v súvislosti s výkonom advokácie. 2. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že žalovaný ju zastupoval ako advokát v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV vedenom pod sp.zn. XC XXX/XX. V tomto konaní žalovaný zastupoval žalobkyňu od 10.03.2008 až do 11.12.2015, kedy došlo k ukončeniu zastúpenia žalovaným. Z obsahu spisu sp. zn. XC XXX/XX žalobkyňa zistila, že žalovaný ako jej vtedajší právny zástupca uplatnil v konaní iba časť pohľadávky, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa domáhala titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Konkrétne ide o pohľadávku vo výške 518.710,-€ za obdobie 11.03.2008 do 30.11.2013, ktorú žalovaný v konaní neuplatnil. Žalobkyňa síce pohľadávku v konaní vedenom pod sp.zn. XC XXX/ XXXX uplatnila, avšak právny zástupca žalovaného Ing. Brleja vzniesol námietku premlčania a z toho dôvodu bola žalobkyňa nútená zobrať v tejto časti žalobu späť. 3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 20.03.2017. Vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňou uplatnený nárok neuznáva, pričom navrhol aby súd pripojil spis Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. XC XXX/XXXX, od ktorého žalobkyňa odvíja ňou uplatnený nárok ako aj jeho výšku. 4. Žalobkyňa sa v rámci repliky vyjadrila k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe, pričom uviedla, že škodu, ktorú si od žalovaného uplatňuje, bola vypočítaná ako škoda, ktorú spôsobil žalovaný ako advokát svojmu klientovi, t.j. žalobkyni a to tým, že v spore v ktorom ju zastupoval pred OS BA IV neuplatnil jej nároky za obdobie od 11.03.2008 do 30.11.2013. Uvedená suma predstavuje nárok žalobkyne uplatnený vo vyššie uvedenom súdnom konaní za bezdôvodné obohatenie spojené s užívaním rodinného domu na ulici P. O. XX v Bratislave - Dúbravke. Výpočet istiny bol stanovený na 700,- € mesačne. K procesnej obrane žalovaného, ktorý uviedol, že nie je preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a vznikom vymáhanej škody žalobkyňa poukázala na listinu označenú ako Zmluva o právnej pomoci zo dňa 03.03.2008, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným, ako aj na Splnomocnenie zo dňa 10.03.2008 a na podanie na súd ku sp.zn. XC XXX/XXXX zo dňa 10.03.2008. Keďže nárok žalobkyne (rozšírenie žaloby za obdobie 11.3.2008 do 30.11.2013), žalovaný ako jej advokát opomenul podať, nesplnil si povinnosti vyplývajúce mu z §18, ods. 1 a 2 zákona 586/200 z. o advokácii a neurobil
všetko pre zabezpečenie práv žalobkyne. Tým je podľa žalobkyne daná príčinná súvislosť medzi jeho nekonaním a škodou, ktorú mal žalobkyni spôsobiť v súvislosti s výkonom advokácie. Zároveň žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný mal po udelení daného splnomocnenia zo strany žalobkyne konať sám, bez jej ďalšieho špeciálneho usmerňovania a pokynov, nakoľko mal k tomu plnú a dostatočne širokú dispozíciu danú uvedeným splnomocnením. K žalovaným vznesenej námietke premlčania žalobkyňa uviedla, že túto námietku premlčania nie je možné uznať, nakoľko podľa §106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobkyňa sa o škode dozvedela začiatkom roka 2016, kedy jej zastupovanie pred OS BA IV prevzal jej syn. 5. Žalovaný sa podaním zo dňa 03.07.2017 vyjadril k tvrdeniam žalobkyne uvedeným v replike. Vo vyjadrení opätovne odmietol žalobkyňou uplatnený nárok s tým, že uviedol, že v konaní vedenom na OS BA IV postupoval podľa pokynov žalobkyne, pričom táto mu ďalšie pokyny nedala. 6. Z vyjadrenia žalobkyne doručeného súdu dňa 27.07.2017 vyplýva, že ňou uplatnená suma vo výške 45.593,44 € predstavuje výšku bezdôvodného obohatenia za jednotlivé obdobia a to za obdobie od 11.03.2008 do 31.03.2008 v sume 452,71 €, za obdobie od 01.04.2008 do 31.12.2008 v sume 5.974,51 €, za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009 v sume 7.966,01 €, za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 v sume 7.966,01 €, za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 v sume 7.966,01 €, za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 v sume 7.966,01 €, za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 v sume 7.966,01 €. Žalobkyňa taktiež uviedla, že presnú špecifikáciu spôsobenej škody bude možné vyčísliť až po právoplatnom skončení sporu vedeného na OS BA IV pod sp.zn.XC XXX/XX. Žalovaný ukončil zastupovanie žalobkyne dňa 11.12.2015. 7. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne ako aj žalovaného, pripojil si spis OS BA IV sp. zn. XC XXX/XXXX, oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich obsah spisu ( Plnomocenstvo udelené žalovanému dňa 10.03.2008, Návrh na rozšírenie žaloby v konaní sp. zn XC XXX/XXXX zo dňa 10.03.2008, Zápisnica z pojednávania XC XXX/XXXX zo dňa 11.04.2016, Zmluva o právnej pomoci zo dňa 03.03.2008, Stanovisko SAK k sťažnosti na žalovaného zo dňa 03.05.2017 ) a zistil nasledovný skutkový stav: 8. Dňa 10.03.2008 udelila žalobkyňa žalovanému plnomocenstvo na jej zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn.7C 154/2006. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že žalovaný bol splnomocnený, aby žalobkyňu obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval, a aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzatváral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal, alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, a to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. 9. Zo Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 03.03.2008 vyplýva, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným túto zmluvu a súčasne mu udelila plnú moc. V časti Označenie sporu je uvedené ,,Spor na zaplatenie 324.000,-Sk vedený na OS BA IV, sp.zn. XC XXX/XXXX. Žalobný návrh treba rozšíriť za obdobie od 14.01.2006 do 10.03.2008 v sume o 518.710,-Sk.“ 10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. XC XXX/XXXX tunajší súd zistil, že v tomto konaní sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu neoprávneného užívania rodinného domu nachádzajúci sa na ulici P. O. XX v Bratislave - Dúbravke. Z obsahu súdneho spisu súd zároveň zistil, že toto súdne konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Dňa 16.04.2018 bol vyhlásený rozsudok, pričom v súčasnosti je spis na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu podania odvolania. 11. Žalobkyňa vo výpovedi pred súdom uviedla, že so žalovaným sa poznala ešte z práce. Nakoľko jej predchádzajúci právny zástupca ju už zastupovať nemohol, dohodli sa so žalovaným, že zastupovanie prevezme on. S jeho prácou bola spokojná až do času, kedy zabudol podať návrh na rozšírenie žaloby. Spoliehala sa na žalovaného vo všetkom, dala mu plnú moc, pričom žalovaný bol o všetkom informovaný. Keď žalovaný odchádzal za rodinou do Kanady, pýtala sa ho či je všetko v poriadku. O tom, že nebolo podané rozšírenie žaloby som sa dozvedela až na súde. 12. Žalovaný vo výpovedi pred súdom uviedol, že pri zastupovaní žalobkyne v spore vedenom na OS BA IV pod sp. zn. XC/XXX/XXXX vychádzal zo zmluvy o právnej pomoci, ktorú uzavreli dňa 03.03.2008.Vtedy prišla za ním žalobkyňa s tým, že treba rozšíriť návrh, ktorým si uplatňovala svoje nároky na nájomnom od 14.1.2006 - 10.3.2008. Toto žalovaný vykonal. Následne súd nariadil pojednávanie. K tomuto rozšíreniu došlo pred nariadením pojednávania. Pojednávanie sa konalo dňa 10.3.2008, kde súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu a za súhlasu strán prerušil konanie. Podľa jeho informácií začal súd konať až v decembri roku 2015. Po tomto pojednávaní si žalobkyňa zobrala celý spis pričom žalovaný už ním nedisponoval. Nemal som na to ani dôvod, nakoľko zmluva o právnej
pomoci hovorila o rozšírení návrhu. K istine uplatňovanej touto žalobou uviedol, že mu nie je jasné akým spôsobom bola ustálená výška tejto sumy. Z procesnej opatrnosti namietal premlčanie uplatneného nároku. Na pojednávaní nariadenom súdom na 03.05.2019 žalovaný navrhol konanie prerušiť až do právoplatného skončenia konania vedeného na OS BA IV pod sp.zn XC XXX/XXXX s čím žalobkyňa nesúhlasila. 13. Splnomocnený zástupca žalobkyne v prednese pred súdom uviedol, že vecný súvis nesprávneho postupu žalovaného v konaní sp. zn. XC XXX/XXXX je daný plnomocenstvom zo dňa 10.03.2008, ktoré podpísal žalovaný spolu so žalobkyňou, pričom v tomto plnomocenstve sú uvedené všetky právne veci v najširšom rozsahu, teda aby aj podával návrhy a žiadosti, teda aj návrhy na rozšírenie žaloby, a to v celom konaní tohto sporu. Zároveň uviedol, že žalobkyňa s prerušením konania do právoplatného skončenia konania vedeného na OS BA IV pod sp.zn. XC XXX/XXXX nesúhlasí. 14. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne. 15. Podľa § 420, OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
16. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
17. Podľa ust. § 101 cit. zákona, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Podľa ust. § 106 ods. 1, 2 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 19. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (ods. 1) a objektívna ( ods. 2). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť.
20. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: a) kedy sa poškodený dozvie o škode; vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť(vyčísliť) v žalobnom návrhu na súde, okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním, b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Za škodu bude obvyklé zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil; v niektorých prípadoch však môže zodpovedať aj iná osoba, napr. ak škoda bola spôsobená tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania.
21. Objektívna premlčacia doba je trojročná pri škode spôsobenej z nedbanlivosti a zásadne tiež v prípade objektívnej zodpovednosti za škodu. Len ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, platí 10-ročná objektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba (3-ročná i 10-ročná) začne plynúť od okamihu škodnej udalosti. Túto objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky pre plynutie subjektívnej premlčacej doby.
22. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, ak sa vyžaduje zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, ak sa zavinenie nevyžaduje, ide od objektívnu zodpovednosť.
23. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá.
24. Ustanovenie § 420 OZ upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Ustanovenie § 420 OZ sa použije vždy, ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenie Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné predpoklady zodpovednosti za
škodu alebo ak zodpovednosť za škodu nie je upravená v osobitnom zákone. Ustanovenie § 420 OZ možno aplikovať aj na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti, teda ak škoda bola spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným.
25. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, škodca sa môže od zodpovednosti oslobodiť za podmienok ustanovenia § 420 ods. 3 OZ.
26. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala, prípadne opomenula konať a ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom.
27. Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom.
28. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových tvrdení, pričom splnenie tejto povinnosti nie je možné od účastníka konania vynucovať. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť účastníka v spore.
29. Predmet dôkazného bremena, ktorý je povinný účastník dokazovať, sa odvíja od charakteru uplatneného nároku a odvíja sa aj od hmotného práva. V dôkaznej povinnosti existujú výnimky.
30. V tomto konkrétnom prípade sa žalobkyňa domáha od žalovaného zaplatenia peňažnej sumy z titulu náhrady škody, ktorú jej mal spôsobiť žalovaný v súvislosti s výkonom advokácie. Zo skutkových tvrdení, ako aj predložených listinných dôkazov však nemožno vyvodiť, že nárok žalobkyne tak, ako sa ho domáha podanou žalobou, je dôvodný.
31. Zákon o advokácii určuje povinnosti advokáta pri plnení záväzkov zo zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, ktorá je mandátnou alebo príkaznou zmluvou. Aj v konaní sp. zn. XC XXX/XXXX mal chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov, a to 1) činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiaca s výkonom advokácie a vznikom škody. Dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený - žalobca. Treba uviesť, že nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokátom má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Pochybenie advokáta automaticky neznamená škodu na strane klienta. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie.
32. Je nesporné, že žalovaný ako advokát na základe plnej moci zastupoval žalobkyňu v konaní vedenom na OS BA IV pod sp.zn XC XXX/XXXX do 11.12.2015.
33. Čo sa týka posúdenia zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie, tak je potrebné ako predbežnú otázku nevyhnutne skúmať, či pri riadnom postupe advokát postupoval tak, aby klient so svojím nárokom uspel a prípadne v akom rozsahu.
34. Nesporná medzi stranami bola zároveň skutočnosť, že konanie vedené na OS BA IV pod sp. zn XC XXX/XXXX, v ktorom malo dôjsť zo strany žalovaného k porušeniu povinnosti nie je doposiaľ právoplatne skončené, pričom žalobkyňa sama uviedla, že výšku škody bude možné presne špecifikovať až po právoplatnom skončení konania 7C 154/2006. S návrhom na prerušenie konania vedeného pod sp.zn. XXC XXX/XXXX až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn XC XXX/XXXX však nesúhlasila.
35. Z vykonaného dokazovania mal súd v danom prípade za preukázané, že tu absentujú esenciálne náležitosti nároku na náhradu škody nevyhnutné pre vyhovenie žalobe. Samotný základ nároku je hypotetický, a výšku škody žalobkyňa ničím nepreukázala. Je nesporné, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie je založená iba v prípade súčasného splnenia predpokladov, ako je výkon advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Ako predbežnú otázku preto v konaní o náhradu škody je potrebné riešiť, či by bola žalobkyňa v spore úspešná, nebyť pochybenia advokáta a či škoda klientovi vznikla iba v dôsledku nekvalitného poskytovania právnej pomoci.
36. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že tu neboli splnené podmienky pre zodpovednosť žalovaného za údajnú škodu, ktorá mala vzniknúť žalobkyni pretože žalobkyňa v konaní nepreukázala základné predpoklady pre vznik škody, ktorá jej mala byť spôsobená žalovaným a to vznik škody, zavinené konanie žalovaného, ako aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného. Z tohto dôvodu bol návrh navrhovateľky posúdený súdom ako nedôvodný s tým, že súd zároveň konštatuje, že žalobkyňa podala túto žalobu predčasne, pričom neuniesla dôkazné bremeno. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
37. Okrajovo súd uvádza, že s námietkou premlčania vznesenou žalovaným sa súd nezaoberal, nakoľko v danej veci nebol preukázaný základ žalobkyňou uplatnenej sumy.
38. Ohľadne trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Csp a priznal žalobcovi podľa pomeru jeho úspechu vo veci právo na plnú náhradu trov konania, keďže v konaní mal v plnom rozsahu úspech.
39. V zmysle ust. § 262 ods. 2 Csp, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.