Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-236-2013.pdf
PDF · 119.14 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/236/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Michalovciach, sudca JUDr. Zdenko Švárny, v právnej veci žalobcu Y.. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlíkom, advokátom AK Michalovce, so sídlom Š.Kukuru 14, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO : 00151700, v konaní o zaplatenie 4.999,88 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi 100% náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 18.10.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú uhradiť sumu 6.470,-€ s prísl. a to na tom základe, že žalobca so žalovanou uzatvoril poistnú zmluvu č.XXXXXXXXXX zo dňa 20.02.2008 na dobu neurčitú s dátumom začiatku poistenia 21.1.2008, pričom v predmetnej zmluve boli poistené riziká : blesk, krupobitie, ľadovec, krádež vlámaním, náhly zosuv pôdy, zrútenie skál alebo zemín, náraz alebo zrútenie lietadla s posádkou alebo jeho časti alebo nákladu, náraz vozidla alebo jeho nákladu, povodne, požiar, pád lavíny, pád stromov, stožiarov a iných predmetov, vandalizmus po vlámaní, voda z vodovodného zariadenia, mráz na vodovodných zariadeniach a vykurovacích systémoch, víchrica, výbuch sopky, zemetrasenie, záplava, ťarcha snehu, pričom dňa 28.07.2011 žalobca prostredníctvom reprezentanta telefonicky oznámil škodovú udalosť poškodenie strešnej krytiny od víchrice a následne od ľadovca 20.07.2011. Žalovaná však dôvody žalobcu neuznala a to s uvedením, že príčinou poškodenia strechy mala byť tepelne narušená štruktúra materiálu a následne mechanicky deformovaná, preto mu nevznikol nárok na plnenie. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domáha svojho práva súdnou cestou.
2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania .
3. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :
4. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 10C 236/2013 - 250 zo dňa 14.9.2017 súd zistil, že bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.999,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 30.11.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi bola priznaná 77% náhrada trov konania a konanie o sumu 1.470,12 € bolo zastavené.
5. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca mal uzavretú u žalovanej poistnú zmluvu zo dňa 20.2.2008 na dobu neurčitú, kde predmetom poistenia boli budovy a zodpovednosť za škodu. Dňa 28.7.2011 žalobca telefonicky oznámil žalovanej, že došlo k poistnej udalosti na jeho rodinnom dome dňa 11.7.2011 a 20.7.2011, pri ktorej došlo k poškodeniu strešnej krytiny od víchrice a následne od ľadovca. Zo šetrenia poistnej udalosti vykonanej zamestnancami žalovanej bolo zistené, že bolo zaznamenané poškodenie víchricou a ľadovcom. Podľa fotodokumentácie však bolo prvotné poškodenie strešnej krytiny spôsobené dlhodobým pôsobením poveternostných vplyvov, počasia, čomu nasvedčuje aj charakter poškodenia a uvedené poškodenie bolo riešené v roku 2010, kedy žalobca oznámil poškodenie strešnej krytiny ťarchou snehu. Žalobca nesúhlasil so stanoviskami žalovanej. Súd prvej inštancie vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcami z odboru stavebníctva, pričom bol vypracovaný znalecký posudok Ing. I. a Ing. C.. Súd mal za preukázané, že k škodovej udalosti došlo tak, ako to tvrdil žalobca, pričom vychádzal zo znaleckého posudku Ing. I., ktorý uviedol, že poškodenie strechy ľadovcom a víchricou predstavovalo asi 80%. Ako možné príčiny znalec uvádzal poškodenie strechy aj pod ťarchou snehu, čo bola prvá poistná udalosť 15.3.2010, rovnako neopravenie poškodenej krytiny po preťažení snehom a možné nedodržanie technologického postupu vo fáze realizácie strešnej krytiny, čo však nebolo možné dokázať, pretože v čase ohliadky znalca už bola strešná krytina z plechu. Znalec vyjadril poškodenie sumou 4.999,88 eur, čo je škoda, ktorá vznikla žalobcovi vynaložením nákladov na opravu strechy. Súd prvej inštancie neprihliadol na znalecký posudok znalca Ing. C., ktorý uviedol, že jedinou príčinou poškodenia strechy žalobcu bolo tepelné poškodenie strechy pred poistnou udalosťou, teda pred víchricou a pred ľadovcom. Znalec na otázku, či v prípade ak by bola strecha úplne nová a v perfektnom stave mohlo dôjsť k jej odtrhnutiu odpovedal, že sa to nedá jednoznačne povedať. Rovnako pripustil, že nie 100% príčinou poškodenia strechy bolo tepelné poškodenie strešnej krytiny. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v zmluve o poistení budov uzavretej medzi sporovými stranami mal žalobca poistenia Optimal, kde boli poistené riziká z modelu Basic plus, čo je krádež vlámaním, vandalizmus po vlámaní, náhly zosuv pôdy, zrútenie skál, pád stromov, stožiarov alebo iných predmetov, lavína, ťarcha snehu, povodeň a záplava, zemetrasenie, výbuch sopky, mráz na vodovodných zariadeniach alebo vykurovacích systémov, náraz vozidla alebo jeho nákladu. Preto tvrdenie žalovanej, že poistná udalosť nespadá pod poistenie je právne irelevantné. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosti, že od prvej poistnej udalosti v roku 2010, kedy bola prvýkrát zdokumentovaná strecha žalobcu, táto bola funkčná až do druhej a tretej poistnej udalosti, teraz v dôsledku víchrice a ľadovca bola poškodená. Neobstojí preto tvrdenie znalca C., že v roku 2010 bola strecha nefunkčná. Skutočnosť, že strecha bola v dobrom stave mal súd prvej inštancie preukázané z výpovede svedka W. B., ktorý uzatváral so žalobcom poistnú zmluvu v roku 2008 a podľa názoru súdu nemohlo v priebehu 2 rokov dôjsť k takému poškodeniu strechy, aby bola nefunkčná. Preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4.999,88 eur. V časti o zaplatenie sumy 1.470,12 eur vzal žalobca žalobu späť, preto súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 517 OZ. O trovách konania podľa § 255 CSP.
6. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, a to proti vyhovujúcemu výroku a proti výroku o trovách konania. Odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanej nárok na náhradu trov konania.
7. Odvolateľka namieta, že nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie, pretože nemajú oporu v platnej právnej úprave a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, tak v časti priznaného nároku, jeho príslušenstva a trov konania. Považuje tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. V konaní nebolo sporným, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poistenie rodinného domu žalobcu v obci D. súp.č. XX. V článku 5 bod 1 všeobecných podmienok sú opísané poistné riziká. Na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie, ktorého úlohou bolo stanoviť príčinu a rozsah poškodenia strešnej krytiny rodinného domu žalobcu v dňoch 11.7. a 20.7.2011. Znalec Ing, B. I. konštatuje, že na strešnej konštrukcii rodinného domu žalobcu bola použitá ako strešná krytina asfaltový lepenkový šindeľ. Znalec pri tomto konštatovaní pravdepodobne vychádzal z fotodokumentácie z ohliadky vykonanej dňa 8.8.2011 žalovanou. To súhlasí s ďalším konštatovaním znalca, v zmysle ktorého presný druh strešnej krytiny nevie uviesť z dôvodu, že vlastník nemá certifikát krytiny a ani oslovené inštitúcie a štátne orgány túto skutočnosť nevedeli oznámiť. Preto sa nevedela vyjadriť, či sa jedná o certifikovaný výrobok a kto bol jeho zhotoviteľom. Znalec nevedel posúdiť, či pre realizácii boli dodržané technologické podmienky pokládky asfaltového šindľa a ani to, v akom období sa realizácia riešila, pretože v čase obhliadky mal žalobca na strešnej konštrukcii krytinu z tvarovaného plechu a nezanechal žiadne vzorky použitého materiálu. Strešná krytina bola počas celej svojej životnosti vystavovaná vplyvom poveternosti a bola poškodená nadmerným zaťažením snehom, čo žalobca oznámil dňa 1.2.2010 žalovanej. Preto znalec konštatoval, že jednou z príčin poškodenia strešnej krytiny sú poveternostné vplyvy, ďalšími príčinami môžu byť technologické dôvody ako aj vplyv poveternosti pri pokládke. Tento stav nebol zdokumentovaný a v čase obhliadky krytina nebola na streche. Znalec k otázke, čo bolo príčinou vzniku poškodenia strechy, resp. či bolo príčinou vzniku poškodenia strechy porušenie pôvodných vlastností materiálu v dôsledku dlhodobého pôsobenia bežných poveternostných vplyvov a jeho bežného opotrebenia, znalec odpovedal, že sa k tejto otázke nedá presne vyjadriť, keďže sa nezachovala žiadna vzorka krytiny. Znalec Ing. Q. C. v znaleckom posudku uviedol, že použitá krytina už pri fotodokumentácii dňa 15.3.2010, teda takmer 1 a pol roka pred žalobcom udávaným vznikom poškodenia krytiny víchricou a ľadovcom vykazovala tvarovú deformáciu, vyhnuté okraje, ktoré boli odlepené od vchodových šindľov a tiež porušená celistvosť ochranného pieskového posypu šindľov, čo malo za následok oxidácie bitumenu v krytine, jeho vyparovanie vplyvom vysokých teplôt v letnom období a tým znehodnotenie asfaltového šindľa. Podľa záverov posudku bol asfaltový šindeľ už v roku 2010 nefunkčný, nemal celistvý ochranný pieskový posyp, z dôvodu jeho tepelného namáhania a nízkej odolnosti voči poveternostným vplyvom. Tieto závery potvrdili, že k poškodeniu strešnej krytiny na rodinnom dome žalobcu došlo následkom porušenia pôvodných vlastnosti materiálu, a to v dôsledku nesprávnej montáže krytiny z asfaltového šindľa v kombinácii s dlhodobým pôsobením bežných poveternostných vplyvov počasia. Obaja znalci sa zhodli na tom, že pokládka krytiny nebola vykonaná správne za dodržania technologických postupov, zároveň bolo preukázané, že krytina nespĺňala kvalitatívne predpoklady pre zachovanie dlhej životnosti. Podľa názoru odvolateľa nie je možné prisvedčiť argumentácii Ing. I., že k záveru, že išlo o certifikovanú krytinu s dlhou dobou životnosti dospel na základe logiky. Je na každom stavebníkovi, aký materiál a v akej kvalite pre výstavbu rodinného domu, prípadne inej nehnuteľnosti zvolí a preto nie je možné tvrdiť, že podmienkou pre vydanie kolaudačného rozhodnutia je, aby boli pri výstavbe použité certifikované materiály. V tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje jednoznačne žalobcu, ktorý nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ba práve naopak, krytinu ktorá mala byť poškodená si neponechal a to ani v čiastočných vzorkách. Odvolateľ poukazuje ďalej na ust. § 788 a § 797 ods. 2 OZ. Ak žalobca si uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej zmluvy, bolo jeho povinnosťou preukázať, že práve ním tvrdeným spôsobom došlo k poškodeniu poistenej veci. Vznik nároku musí byť jednoznačne preukázaný a bezprostredný. Žalovaná sa domnieva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti nároku, pretože nepreukázal jednoznačne, čo bolo bezprostrednou príčinou poškodenia strešnej krytiny na rodinnom dome žalobcu. Súd prvej inštancie pre svoje rozhodnutie aplikoval výlučne tie závery zo znaleckých posudkov, ktoré boli v prospech žalobcu. Znalecký posudok však treba posudzovať v celom jeho kontexte a nemožno z neho účelovo vytrhávať zistenia. Pre prípad, ak by bola preukázaná povinnosť žalovanej poskytnúť poistné plnenie, žalovaná rozporuje rozhodnutie čo do výšky priznaného nároku, pretože súd priznal žalobcovi poistné plnenie na ťarchu žalovanej aj za také poškodenie, ktoré postráda prvky náhodilosti. Súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. I., ktorý uviedol, že poškodenie strechy ľadovcom a víchricou predstavovala asi 80%. Tento záver však zo znaleckého posudku Ing. I. vôbec nevyplýva. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že celková poškodená plocha strešnej krytiny na dome žalobcu bola v rozsahu 80%, nie však výlučne poškodenie strechy ľadovcom a víchricou je v rozsahu 80%. Odvolateľka považuje za nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti priznaného úroku z omeškania. V tejto časti je rozhodnutie aj nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ust. § 797 Obč. zákonníka. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a krajských súdov v Košiciach a v Prešove. Žalovaná v neposlednom rade napáda aj výrok o priznaní náhrady trov konania v rozsahu 77% s poukazom na ust. § 255 CSP. Súd prvej inštancie totiž nesprávne stanovil podiel úspechu žalobcu vo veci s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP. Percento úspechu žalobcu vo veci 77 % neznamená percento vo vzťahu k právu na náhradu trov konania. Pomer úspechu oboch strán sa vyjadruje tak, že od úspechu jednej strany je potrebné odpočítať jeho neúspech, teda mieru úspechu druhej strany. V takomto prípade rozdiel predstavuje 54%.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a pokiaľ ide o dôvody odvolania má za to, že ide o tvrdenia, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal vo svojom rozhodnutí.
9. Z uznesenia krajského súdu č.k. 3Co 353/2017 - 277 zo dňa 29.10.2018 súd zistil, že krajský súd zrušil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4.999,88 € s prísl., ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané včas oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je v celom rozsahu dôvodné.
11. Odvolateľka vo veci uplatnila odvolacie námietky podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prípustnosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daná vtedy, ak súd prvej inštancie pochybil pri hodnotení dôkazov najmä tým, že nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, resp. vzal do úvahy také skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli, alebo vychádzal zo skutkových dôkazov založených na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne vychádzal z takých okolností, ktoré sú v rozpore s inými dôkazmi bez toho, aby tento rozpor riadne vysvetlil. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci je daný vtedy, ak súd prvej inštancie na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normy, prípadne obsah správne zvolenej právnej normy nesprávne interpretoval alebo na zistený skutkový stav právnu normu nesprávne aplikoval. Odvolací súd je toho názoru, že vo veci sú naplnené oba namietané odvolacie dôvody, pričom navyše súd prvej inštancie sa v odvodnení rozhodnutia nevysporiadal s podstatnými skutočnosťami a vyhodnotil vykonané dokazovanie takým spôsobom, že tým porušil právo žalovanej na spravodlivý proces, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
12. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že odvolaním nebol napadnutý výrok o zastavení konania, o sumu 1.470,12 eur, ktorý nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba vyhovujúci výrok rozsudku a s ním súvisiaci výrok o trovách konania.
13. Predmetom konania je žaloba na náhradu škody, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku dvoch poistných udalostí, a to víchrice a ľadovca v dňoch 11.7.2011a 20.7.2011, pri ktorej mala byť poškodená strešná krytina na rodinnom dome v D. XX. Rodinný dom žalobcu bol poistený poistnou zmluvou z 20.2.2008 u žalovanej. Odvolateľka namieta v prvom rade skutočnosť, že nedošlo vôbec k poistnej udalosti, pretože poškodenie strešnej krytiny nebolo vyvolané poistnými udalosťami, ktoré oznámil žalobca, pre prípad, že by bol daný základe pre poskytnutie poistného plnenia namieta žalovaná priznanú výšku poistného plnenia vrátane príslušenstva pohľadávky.
14. V prejednávanej veci nie je sporné, že medzi sporovými stranami bola uzavretá poistná zmluva, ktorej predmetom je okrem iného poistenie rodinného domu žalobcu pre prípad poškodenia, pričom medzi poistené rizika patrí aj víchrica a krupobitie. Ďalej nie je sporné, že žalobca dňa 28.7.2011 oznámil škodovú udalosť, poškodenie strešnej krytiny od víchrice a od ľadovca dňa 20.7.2011.
15. Obsahovými náležitosťami poistnej zmluvy je predmet poistenia a vymedzenie poistných udalostí, v dôsledku ktorých vzniká poistenému právo na plnenie. Pri poistení pre prípad poškodenia alebo zničenia veci živelnou udalosťou musí byť preukázané, že poškodenie resp. škodový následok, ktorý sa prejavuje buď poškodením alebo zničením veci je spôsobený niektorým z prírodných dejov alebo úkazov, ktoré sú vymedzené ako poistné riziká v poistnej zmluve. Zároveň je povinnosťou poisteného preukázať, že tu existuje priama príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou vyvolanou poisteným poistným rizikom a konkrétnym prejavom poškodenia alebo zničenia veci.
16. Je nepochybné, že žalobca si uplatnil u žalovaného škodovú udalosť vo februári 2010, ktorá bola evidovaná pod číslom XXXXXXXXXX, pri ktorej žalobca žalovanej oznámil poškodenie strešnej krytiny ťarchou snehu. Súd prvej inštancie nevenoval tejto okolností dostatočnú pozornosť, pričom je zrejmé, že už v čase tejto poistnej udalosti bola strešná krytina poškodená. Ak si v tomto konaní žalobca uplatňuje náhradu za poistné udalosti, ku ktorým malo dôjsť v mesiaci júl 2011, je možné úspešne si uplatniť náhradu poistného plnenia iba a výlučne za tie poškodenia, ktoré vyvolala táto konkrétna poistná udalosť. V takomto prípade je potrebné dôsledne rozlíšiť stav, v akom sa strecha nachádzala pred poistnou udalosťou a stav, v akom sa strešná krytina nachádzala po poistnej udalosti. V tejto časti dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý sa domáha poistného plnenia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že poistná udalosť oznámená dňa 18.2.2010 bola vybavená bez priznania nároku na poistné plnenie, pretože ohliadkou bolo zistené poškodenie asfaltového šindľa pravdepodobne atmosferickým vplyvom na krytinu. Uvedená poistná udalosť je zdokumentovaná aj fotografiami ( strana 56-74 spisu).
17. Súd prvej inštancie uzavrel, že poškodenie strechy ľadovcom a víchricou v rozsahu 80% vyplýva zo záverov znaleckého posudku Ing. B.. Pre rozhodnutie sú zo znaleckého posudku rozhodujúce predovšetkým tie časti, v ktorých znalec podáva odborný záver, resp. záverečné stanovisko na otázky, ktoré mu boli položené súdom. Zo záverov znaleckého posudku (bod 3.1) vyplýva, že príčiny poškodenie strešnej krytiny sú viaceré, pričom súd prvej inštancie bez vyhodnotenia a posúdenia ostatných príčin vybral pre základ svojho rozhodnutia iba príčiny ľadovec a víchrica 11.7.2011 a 20.7.2011. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, pretože nedáva odpoveď na to, prečo považoval ostatné príčiny poškodenia krytiny za nesúvisiace so stavom, zisteným v čase ohliadky.
18. Pre posúdenie dôkazného bremena je podľa názoru odvolacieho súdu rozhodujúce aj to, že v čase rozhodovania súdu, rovnako aj v čase vypracovania znaleckých posudkov bola poškodená strešná krytina vymenená a v celom rozsahu odstránená bez možnosti preskúmania vzoriek krytiny znalcom, ktorý by sa mohol vyjadriť ku kvalite strešnej krytiny a technológii, akou bola pôvodne realizovaná.
19. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na závery posudku znalca Ing. Q., ktorý sa v odpovedi na uloženú úlohu vyjadruje práve k skutkovým súvislostiam medzi stavom strešnej krytiny v čase poistnej udalosti nahlásenej vo februári 2010 a možným príčinám zvýšeného poškodenia krytiny pri poistných udalostiach v júli 2011. Súčasťou tohto znaleckého posudku je aj fotodokumentácia, ktorej súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nevenoval žiadnu pozornosť. Odmietnutie znaleckého posudku Ing. Némeša vykonal iba jednou vetou bez toho, aby riadne vysvetlil, prečo sú závery posudku nepoužiteľné, prípadne bez toho, aby ich konfrontoval so závermi znaleckého posudku Ing. I..
20. Vzhľadom na uvedené okolností, ktoré majú smerovať k zisteniu, či došlo k poistnej udalosti, resp. či vznikol žalobcovi nárok na poistné plnenie, je rozsudok súdu prvej inštancie a jeho odôvodnenie nepostačujúce a nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, ako to vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR resp. Europského súdu pre ľudské práva. Táto skutočnosť sama o sebe je postačujúca pre rozhodnutie o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie pre porušenie práva na spravodlivý proces.
21. Pre prípad, že súd prvej inštancie dospeje opätovne k záveru, že došlo k poistnej udalosti a k vzniku povinnosti žalovaného plniť žalobcovi uvádza odvolací súd, že je úlohou súdu prvej inštancie riadne odôvodniť aj rozhodnutie o priznanej výške náhrady škody. Rozhodnutie v napadnutom rozsudku vychádza zo záverov znaleckého posudku znalca Ing. Kandráča, ktoré pri rozhodnutí o výške vychádza z odhadu poškodenia úrovne 80%. Zo strany 11 posudku však vyplýva, že ide o celkové náklady na odstránenie poškodeného šindľa, odvoz na skládku, poplatok za skládku, pokládku nového asfaltového šindľa, materiálové náklady na šindeľ. Súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil, či takýto spôsob výpočtu je v súlade s poistnými podmienkami, resp. uzavretou poistnou zmluvou a v tejto časti je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.
22. Odvolací súd napokon uvádza, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil výrok o príslušenstve pohľadávky a jeho rozhodnutie o náhrade trov konania nezodpovedá princípom rozhodovania o náhrade pomerných trov v sporovom konaní tak, ako na to správne poukazuje odvolateľka.
23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok v jeho napadnutej časti spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania.
24. Úlohou súdu prvej inštancie bude v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu vyhodnotiť vykonané dokazovanie a odôvodniť rozsudok spôsobom, ktorý je vyžadovaný právnou úpravou ust. § 220 ods. 2 CSP tak, aby boli dodržané práva sporových strán na spravodlivý proces.
25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o doterajších trovách konania vrátane trov odvolacieho konania.
26. Súd v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu opätovne vyhodnotil vykonané dokazovanie a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu takto doteraz vykonané dokazovanie vyhodnotil :
27. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 4.4.2019 uviedol, že v celom rozsahu trvajú na podanom návrhu, poukázal na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu v bode 25 s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu vyhodnotiť vykonané dokazovanie a odôvodniť rozsudok spôsobom, ktorý je vyžadovaný právnou úpravou stanovenou v § 129 ods. 2 CSP. Uviedol, že to znamená, že tu viacmenej ide iba o odôvodnenie a zdôvodnenie tých skutočností, na ktoré poukazuje odvolací súd. Má za to, že čo sa týka dôkazného bremena boli vypracované znalecké posudky a poukázal na ustanovenie R 45/1984, kde okrem iného je uvedené, že ak mal súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnym závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo záverov druhého znaleckého posudku. Poukázal na to, že práve to absentovalo v odôvodnení tohto rozsudku prvého stupňa, prečo a z akého dôvodu vychádzal z posudku Ing. I. a nie Ing. C.. V prípade, že by nebolo možno odstrániť rozpory, uviedol, že sa nebráni vypracovaniu kontrolného znaleckého posudku znaleckým ústavom. Ďalej poukázal na svedeckú výpoveď Ing. Molnára, ktorý bol interným pracovníkom žalovaného pri uzatváraní poistnej udalosti, ktorý uviedol, že na streche nebolo vidno žiadne poškodenie. Z uvedených dôvodov navrhol žalobe vyhovieť a zaviazať žalovanú nahradiť trovy konania.
28. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu absolútne nesúhlasí. Poukázala predovšetkým na bod 15 a 16 zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu sp.zn. 3Co 353/2017, v ktorom jednoznačne súd konštatuje, že pri hodnotení dokazovania súd opomenul prihliadnuť na niekoľko podstatných okolností, ktoré v priebehu konania vyšli najavo. Odvolací súd rovnako zdôraznil, že je nepochybné, že žalobca si uplatnil u žalovaného škodovú udalosť aj vo februári 2010, pričom žalovaná strana k tejto poistnej udalosti predložila zápis z obhliadky, v ktorej je konštatovaný rozsah poškodenia strešnej krytiny ako aj fotodokumentácia. Túto fotodokumentáciu porovnávali aj znalci s fotodokumentáciu vyhotovenou z poistnej udalosti, ktorú žalobca neskôr nahlásil v r. 2011 a jedná sa o poistnú udalosť poškodenia strešnej krytiny víchricou. Napriek tomu, že poistná udalosť z r. 2010 bola zamietnutá s uvedením, že k poškodeniu strešnej krytiny ťarchou snehu nedošlo, že táto už vtedy vykazovala poškodenia poveternostnými vplyvmi, obidve fotodokumentácie boli posudzované znalcami a porovnávaný rozsah týchto poškodení, pričom znalcom Ing. Nemešom bolo konštatované, že rozsah týchto poškodení je totožný. Z toho dôvodu majú za to, že nie je pravdivé tvrdenie zástupcu žalobcu, že základ nároku je daný. Uviedla, že je sporná skutočnosť, či vznikol žalobcovi nárok na poistné plnenie z predmetnej poistnej zmluvy, teda či poškodenie strešnej krytiny je vo výlučnej príčinnej súvislosti s víchricou, teda s poisteným rizikom, tak ako to tvrdí žalobca. Poukázala na to, že aj odvolací súd uviedol, že ak si žalobca v tomto konaní uplatňuje náhradu za poistné plnenie, ku ktorému malo dôjsť v mesiaci júl 2011, je možné úspešne si uplatniť náhradu poistného plnenia iba a výlučne za tie poškodenia, ktoré vyvolala táto konkrétna poistná udalosť. V tejto časti dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý sa domáha poistného plnenia. Je tu treba rozlíšiť stav v akom sa strecha nachádzala pred poistnou udalosťou a stav v akom sa strešná krytina nachádzala po poistnej udalosti. Uviedla, že je povinnosťou žalobcu preukázať, že práve poisteným rizikom došlo k poškodeniu poistenej veci. Tento vznik musí byť bezpečne preukázaný, pričom bremeno tvrdenia, dôkazné bremeno týkajúce sa nároku žalobcu zaťažuje v zásade tú stranu, ktorej tvrdenie má byť preukázané. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania je pre posúdenie dôkazného bremena rozhodujúce aj to, že v čase rozhodovania súdu a v čase vypracovania znaleckých posudkov strešná krytina, ktorá mala byť poškodená na rodinnom dome žalobcu už bola vymenená a v celom rozsahu odstránená bez možnosti preskúmania vzoriek krytiny znalcom, ktorý by sa mohol vyjadriť ku kvalite strešnej krytiny a technológii akou bola pôvodne realizovaná. Poukázala na dôvod zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, vytkol súdu prvej inštancie, že vôbec neprihliadol na závery posudku znalca Ing. Nemeša, ktorý v odpovedi na položenú otázku sa vyjadril práve k skutkovým súvislostiam medzi stavom strešnej krytiny v čase poistnej udalosti nahlásenej vo februári 2010 a možným príčinám zvýšeného poškodenia krytiny pri poistných udalostiach v júli 2011. Má za to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi poškodením strešnej krytiny a ním tvrdeným poisteným rizikom a z toho dôvodu žiadala žalobu zamietnuť.
29. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
30. Podľa § 797 ods. 1,2 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
31. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
32. Po opätovnom vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. V konaní nie je sporné, že medzi sporovými stranami bola uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej je okrem iného poistenie rodinného domu pre prípad poškodenia, pričom medzi poistené riziká patrí aj víchrica a krupobitie. Rovnako nie je sporné, že žalobca dňa 28.7.2011 oznámil škodovú udalosť poškodenie strešnej krytiny od víchrice a od ľadovca dňa 20.7.2011. Rovnako je preukázané, že žalobca si uplatnil u žalovaného škodovú udalosť vo februári 2010, ktorá bola evidovaná pod č. 1020108547, pri ktorej žaloba oznámil poškodenie strešnej krytiny ťarchou snehu. Z tejto poistnej udalosti je zrejmé, že strešná krytina bola už poškodená v r. 2010. Už poistná udalosť oznámená dňa 18.2.2010 bola vybavená bez priznania nároku na poistné plnenie, pretože ohliadkou bolo zistené poškodenie asfaltového šindľa pravdepodobne atmosferickým vplyvom na krytinu. Fotodokumentáciu z tejto poistnej udalosti predložila žalovaná strana a táto sa nachádza na str. 56 - 74 spisu.
33. Opätovne súd prehodnotil aj znalecké posudky znalca Ing. C. a Ing. I. s poukazom na zrušujúce uznesenie krajského súdu a priklonil sa k znaleckému posudku znalca Ing. C., ktorý na otázku položenú súdom sa vyjadril k skutkovým okolnostiam a súvislostiam medzi stavom strešnej krytiny v čase poistnej udalosti nahlásenej vo februári 2010 a možným príčinám zvýšeného poškodenia krytiny pri poistných udalostiach v júli 2011. Pri vypracovaní tohto znaleckého posudku vychádzal aj z fotodokumentácie, ktorá bola predložená žalovaným z poistnej udalosti v r. 2010. Použitá krytina už pri poistnej udalosti zo dňa 15.3.2010 vykazovala tvárovú deformáciu šindľov a to vyhnuté okraje, ktoré boli odlepené od podkladových šindľov. Podľa tohto znaleckého posudku bol asfaltový šindeľ už v r. 2010 nefunkčný, nemal celistvý ochranný pieskový posyp z dôvodu jeho tepelného namáhania a nízkej odolnosti. Už pri vyhotovení fotodokumentácie dňa 15.3.2010 krytina vykazovala tvarovú deformáciu šindľov, vyhnuté okraje, ktoré boli odlepené od podkladových šindľov a taktiež porušená celistvosť ochranného pieskového posypu asfaltových šindľov, čo malo za následok oxidáciu bitumenu v krytine, jeho vyparovaniu vplyvom vysokých teplôt v letnom období a tým znehodnotenie asfaltového šindľa. Aj zo znaleckého posudku znalca Ing. I. vyplýva, že príčinou poškodenia strešnej krytiny mohlo byť neopravenie poškodenej krytiny po preťažení snehom, možným nedodržaným technologickým postupom vo fáze realizácie strešnej krytiny ako aj na otázku, či v prípade, ak by nedošlo k ľadovcu ak víchrici, či by bola krytina na rodinnom dome žalobcu funkčná, uviedol, že ak by opravil aj pôvodné poškodenie po preťažení snehom, tak by bola funkčná.
34. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Žalobca v konaní nepreukázal, že k poškodeniu strešnej krytiny došlo následkom víchrice a ľadovca v r. 2011, pretože už v r. 2010, vo februári bola poistná udalosť, ktorú nahlásil žalobca žalovanému z dôvodu preťaženia snehom, kde je z fotodokumentácie zrejmé, že už v tom čase bola strešná krytina poškodená a čiastočne nefunkčná. Žalobca nepreukázal, že by po tejto poistnej udalosti, ktorú žalovaná strana zamietla z vyššie uvedených dôvodov, bol pristúpil k oprave tejto strešnej krytiny, avšak následne v r. 2011 si opätovne uplatnil nárok na poistné z poistných udalostí, ktoré nastali v júli 2011, avšak v čase vypracovania znaleckých posudkov znalci už nemohli posúdiť pôvodnú krytinu, pretože poškodená strešná krytina bola už vymenená v celom rozsahu a žalobca nezabezpečil vzorky pre prípadné súdne konanie, z ktorých by mohli vychádzať znalci. Z uvedených dôvodov vychádzali len z fotodokumentácie predloženej žalovanou stranou z poistnej udalosti z r. 2010. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd žalobu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom zamietol.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP. O náhrade bude rozhodnuté podľa ust.§ 262 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.