Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6C-81-2017.pdf
PDF · 81.23 KB
No categories available
6C/81/2017
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcov: 1. Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX M. XXX, 2. S. V., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX I. XX, 3. C. V., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX I. XX, 4. R. L., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX L. W. U., A.u XXXX/X, žalobcovia v 1. - 4. rade zastúpení JUDr. Ivanom Hricom, advokátom, so sídlom Ing. Kožucha 8, L. W. Ves proti žalovanému: Y. H., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Z. XXX, zastúpený Advokátska kancelária Nicol Hlaváčiková s.r.o., Bodná 10, 040 XX Košice I, IČO: 51 176 831, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu,
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovia v 1. až 4. rade, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
III. Súd u k l a d á povinnosť prevádzkovateľovi systému Slovenská pošta, a.s., so sídlom, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, aby súdny poplatok vo výške 92,80 eur vrátil žalobcovi v 1. rade - Milan Blaško, nar. 29.1.1973, bytom Teplička 148, 052 01 Teplička, v lehote 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. rade až v 4. rade sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.6.2017 domáhali, aby súd určil, že právny úkon, ktorým dňa 16.6.2014 previedla obchodná spoločnosť MARWIS, s.r.o. so sídlom Chmeľnica 88, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 780 774 do vlastníctva žalovaného Y. H. nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX L. M. osobné motorové vozidlo EČ: L je voči žalobcom v 1. až 4. rade neúčinný a zároveň žiadali priznať im nárok na náhradu trov konania.
2. V priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 29.1.2XX9 vzali žalobcovia v 1. rade až v 4. rade svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie o nej zastaviť. Vo vzťahu k trovám konania žiadali rozhodnúť s poukazom na § 257 a nepriznať náhradu trov konania protistrane z dôvodov hodných osobitných zreteľa. Poukázali na okolnosti sporu. Žalobcovia vykonali riadne a včas prácu v Nemecku pre spoločnosť, v ktorej bol žalovaný konateľom. Napriek uvedenému nedostali za vykonanú prácu odmenu. Boli nútení začať súdne konanie, kde obchodná spoločnosť MARWIS, s.r.o. uznala dlh voči ním v plnej výške, avšak napriek vykonateľnému rozhodnutiu súdu nedodržala splátkový kalendár. Exekučné konanie bolo neúspešné. Žalobcovia následne boli informovaní pred koncom premlčacej doby o údajnom prevode majetku obchodnej spoločnosti MARWIS, s.r.o. na jej konateľov vrátane žalovaného v čase splatnosti ich splátok v roku 2XX4. Z dôvodov právnej istoty boli preto nútení podať žalobu. Až následne v rámci súdneho resp. trestného konania vedel žalovaný predložiť účtovné doklady k prevodom majetku obchodnej spoločnosti MARWIS, s.r.o.. Napriek predloženiu účtovných dokladov žalobcovia majú vážne pochybnosti o ich pravosti a dátume zaúčtovania. V tejto situácii a podľa vyjadrenia znalca v trestnom konaní nie je možné preukázať konanie žalovaného a obchodnej spoločnosti MARWIS, s.r.o., ktoré by
sa dalo odporovať. V konaní by sa dala eventuálne napadnúť dohoda o započítaní, pretože podľa názoru žalobcov pohľadávka žalovaného voči spoločnosti MARWIS, s.r.o. v čase započítania v skutočnosti neexistovala. Bolo by to však spojené so zložitým dokazovaním vo veci atď. a s malou šancou na unesenie dôkazného bremena. Napadnuté konanie obchodnej spoločnosti MARWIS, s.r.o. bolo v roku 2XX4 právne možné. Podľa dnešnej právnej úpravy je toto konanie protizákonné. Ďalej poukázali na ich finančnú stratu, ktorú preukázateľne utrpeli v dôsledku objektívnych skutočností, súdnych konaní, exekučného konania, ale aj v dôsledku nesprávneho (vedomého alebo nedbanlivostného) riadenia spoločnosti konateľmi. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadali rozhodnúť o trovách konania tak, že súd neprizná žalovanému náhradu trov konania.
3. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 9.4.2XX9 vyjadril nesúhlas s návrhom žalobcov na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Poukázal na skutočnosť, že síce § 257 C.s.p. upravuje možnosť odchýliť sa od zásady zodpovednosti za výsledok konania, to však vyžaduje kumulatívne naplnenie dvoch podmienok a to existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a zároveň prítomnosť výnimočných okolností. Splnenie predmetných podmienok musí byť pritom nielen riadne tvrdené, ale i preukázané. Stále musí ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť náležite odôvodnený. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia netvrdia a ani nepreukazujú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli byť klasifikované ako hodné osobitného zreteľa, či výnimočné. Podali proti žalovanému v posledný možný deň nedôvodnú žalobu. Nikdy nežiadali vysvetlenie k napádanému úkonu. Bez problémov by mu žalovaný poskytol všetky potrebné doklady na vysvetlenie napádaného úkonu, tak ako ich predložil ako procesnú obranu v tomto konaní. V trestnom konaní voči osobe žalovaného bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré preukázalo, že všetky obvinenia a tvrdenia žalobcov sú nesprávne a mylné. Trestné konanie bolo zastavené ako nedôvodné. Tvrdenia žalobcov za tejto situácie o tom, že majú vážne pochybnosti sú podľa jeho názoru absurdné a účelové.
4. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť ešte pred pred prvým pojednávaním vo vecisamej, súd konanie postupom podľa § 145 ods. 1 CSP v spojení s § 146 ods. 1 CSP zastavil.
8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p.. Predmetné zákonné ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. Z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania žalobcovia, a to doručením späťvzatia žaloby súdu. Zo späťvzatia žaloby nevyplýva, žeby žalobcovia žalobu vzali späť pre správanie žalovaného po začatí konania v zmysle žalobného petitu, čo by odôvodňovalo priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcom. Žalovaný tak bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v plno rozsahu.
12. Žalobcovia v späťvzatí žaloby poukázali na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, a to v okolnostiach tohto konkrétneho sporu. Poukazovali jednak na okolnosti pred samotným podaním žaloby ako po podaní žaloby. Okrem základných ustanovení o náhrade trov konania podľa zásady úspechu (§ 255 C.s.p.) alebo podľa zásady zavinenia (§ 256 C.s.p) prichádza do úvahy aj aplikácia dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. Rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania preto nie je iba rozhodovanie podľa základných ustanovení (§ 255 a § 256 C.s.p.), ale aj úvaha o možnej úprave rozsahu nároku na náhradu trov konania na základe dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.), pretože na tomto základe aj v celom rozsahu úspešná strana sporu môže mať nárok na náhradu trov konania iba čiastočný alebo mu možno náhradu trov konania nepriznať aj úplne. Účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu cez dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.
13. Základným predpokladom pre použitie ustanovenia § 257 C.s.p. v súvislosti s náhradou trov konania je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané charakterom konania, charakterom procesnej situácie, ale taktiež môžu byť dané aj sociálnym aspektom strany sporu.
14. Súd v tomto konaní nevidel dôvod na použitie § 257 C.s.p. u žalobcov tak, ako to oni tvrdili a ako malo vyplývať z okolností tohto sporu. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že až v konaní žalovaný vedel predložiť účtovné doklady k prevodom majetku obchodnej spoločnosti MARWIS, s.r.o.. Súd však poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia nijako nepreukazovali, že sa preukázania týchto skutočností domáhali aj pred podaním žaloby, resp. spolu s podaním žaloby. Žalovaný spolu s prvým úkonom ktorý mu vo veci patril t.j. spolu s vyjadrením k jemu doručenej žalobe predložil tieto listiny. Žalobcovia ďalej videli, že okolnosti sporu, ktoré by zakladali použitie § 257 C.s.p. vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania vo svojich úvahách a pochybnostiach o pravosti žalovaným predložených listín. Taktiež v subjektívnych nepodložených tvrdeniach ohľadom možnosti preukázania konania žalovaného a obchodnej spoločnosti MARWIS, s.r.o., ktoré by sa dalo odporovať, resp. napadnutí dohody o započítaní, pretože podľa ich názoru pohľadávka žalovaného voči spoločnosti MARWIS, s.r.o. v čase započítania v skutočnosti neexistovala. To by však bolo spojené so zložitým dokazovaním vo veci atď. a s malou šancou na unesenie dôkazného bremena. Súd sa za tejto situácie nestotožnil s týmito tvrdenia žalobcov a priklonil sa k argumentácii žalovaného, že žalobcovia nepreukázali žiadne okolnosti, ktoré by mali za následok posudzovanie náhrady trov konania žalovanému s pohľadu použitia dôvodov hodných osobitného zreteľa a moderáciu tohto nároku zo strany súdu. Okolnosti podania žaloby na súd, a to zabezpečenie vymožiteľnosti ich judikovaných pohľadávok síce by viedli k možnosti uplatnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa avšak aj tu treba brať na zreteľ skutočnosť, že k prevodu osobných motorových vozidiel došlo v roku 2XX4. Žalobcovia mali vykonateľný exekučný titul v roku 2XX5, kedy začalo aj exekučné konanie, pričom až v roku 2XX7 došlo k šetreniu prevodu vlastníctva motorových vozidiel z majetku obchodnej spoločnosti MARWIS, s.r.o. do vlastníctva žalovaného resp. tretích osôb. Žalobcovia tak so značným časovým odstupom, takéto šetrenie iniciovali a následne podali žalobu, čo nemôže súd akceptovať a musí na to prihliadať.
15. Súd tak vzhľadom na vyššie uvedené, rozhodol o trovách konania žalovaného tak, že mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže konanie bolo zastavené a žalovaný zastavenie konania nezavinil. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) Cs.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.