Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-119-2018.pdf
PDF · 117.91 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/119/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: CHÉMIA-SERVIS, a.s., IČO: 35 730 421, so sídlom Zadunajská cesta 10, 851 01 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Miroslava Tencerová, advokát so sídlom Hurbanovo nám. č. 5, 811 03 Bratislava proti žalovanému: ALPINE SLOVAKIA, spol. s.r.o., IČO: 34 112 103, so sídlom Vlčie hrdlo 324/90, 821 07 Bratislava, právne zastúpený: AGM partners s.r.o., IČO: 47 258 586, so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 5.396,98 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3.680,10 Eur a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 37,38 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.02.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.183,65 Eur s príslušenstvom a súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na dňa 03.10.2014 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzavretá kúpna zmluva č. KZ111.1011.02. Žalobca v súlade s kúpnou zmluvou vystavil žalovanému za riadne a včas dodaný tovar faktúru č. FV1-2014-11-000127 znejúcu na sumu 128.183,22 Eur so splatnosťou dňa 11.12.2014. Žalovaný uhradil žalobcovi predmetnú faktúru len čiastočne a to dňa 09.01.2015 vo výške 58.183,22 Eur. Dňa 09.03.2015 bola medzi žalobcom ako postupcom, obchodnou spoločnosťou TSS GRADE, a.s. ako postupníkom a žalovaným ako dlžníkom, uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky č. DOD/01030/003, predmetom ktorej je postúpenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému v celkovej výške neuhradenej istiny 70.000 Eur vrátane DPH, s výnimkou príslušenstva pohľadávky. Dňa 14.04.2015 bola na účet žalobcu pripísaná ďalšia platba vo výške 70.000 Eur a to zo strany postupníka. Žalobca tak úroky z omeškania a zmluvnú pokutu vyčíslil k tomuto dátumu. Dňa 10.11.2015 bola na účet žalobcu pripísaná ďalšia platba vo výške 2.189,27 Eur, pričom žalobca túto sumu započítal na úhradu úroku z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 128.183,22 Eur od 12.12.2014 do 09.01.2015 (čo predstavuje sumu vo výške 889,91 Eur) a úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 70.000 Eur od 10.01.2015 do 26.03.2015, t.j. za ďalších 76 dní (čo predstavuje sumu 1.299,36 Eur). Zvyšok úroku z omeškania a zmluvnú pokutu v celkovej výške 5.396,98 Eur si žalobca uplatňuje nasledovne: úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 70.000 Eur od 27.03.2015 do 14.04.2015, čo predstavuje sumu 312,41 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 128.183,22 Eur od 12.12.2014 do 09.01.2015, čo predstavuje sumu 1.794,57 Eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 70.000 Eur od 10.01.2015 do 14.04.2015, čo predstavuje sumu 3.290 Eur. Žalobca nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje od článku VIII. bod 1. kúpnej zmluvy.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 12.03.2018 platobný rozkaz sp.zn. 34Up/131/2018, voči ktorému podal žalovaný odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že žalobca v žalobe nesprávne uvádza informácie o momentoch úhrady jednotlivých platieb. Podľa žaloby bola čiastka 70.000 Eur, uhradená až 14.4.2015. Toto tvrdenie žalobcu nie je pravdivé. V skutočnosti bol žalovaný v omeškaní so sumou 70.000 Eur od 10.01.2015 do momentu účinku postúpenia pohľadávky (účinnosť postúpenia je dňom podpisu dohody o postúpení 9.3.2015), čo je o viac ako mesiac menej, než uvádza žalobca. Nie je možné akceptovať právny názor, podľa ktorého sa má pohľadávka žalobcu voči žalovanému považovať za uhradenú až v momente, kedy mu je uhradená odplata za postúpenie pohľadávky v prospech TSS GRADE, a.s. Žalobca stratil dispozíciu s pohľadávkou v momente, kedy ju postúpil na TSS GRADE, a.s. Preto nemôže tvrdiť, že mu z pohľadávky plynú práva aj po momente, kedy sa stalo postúpenie účinné. Stotožňovať zmluvne dohodnutú odplatu za postúpenie pohľadávky so zánikom pohľadávky tiež nie je právne korektné, keďže sa jedná o dve samostatné pohľadávky. Žiadať úrok z omeškania a zmluvnú pokutu zo sumy 70.000 Eur po dni postúpenia pohľadávky (9.3.2015) nie je oprávnené. Ako je uvedené aj v žalobe, dňa 9.3.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 70.000 Eur na spoločnosť TSS GRADE, a.s., s výnimkou príslušenstva. Žalovaný má za to, že toto obmedzenie je možné vykladať len v tom zmysle, že sa jedná o príslušenstvo vzniknuté do momentu postúpenia. V momente účinnosti postúpenia sa veriteľom pohľadávky a všetkých s ňou spojených práv stal TSS GRADE, a.s. Od tohto momentu postúpenia môže nové príslušenstvo z pohľadávky, tj. úrok z omeškania požadovať po žalovanom výhradne TSS GRADE, a.s. Právo žiadať nový úrok z omeškania žalobcovi zaniklo v momente, kedy prišiel o pozíciu veriteľa pohľadávky. V čl. 3.1 zmluvy o postúpení pohľadávky uvedenú výnimku, podľa ktorej neprechádza príslušenstvo pohľadávky je možné vykladať len tak, že nie je postupovaný nárok na úhradu úroku z omeškania vzniknutého do momentu postúpenia, tj. 9.3.2015. Zákonné úroky z omeškania vzniknuté od 9.3.2015 môže žiadať po žalovanom výhradne TSS GRADE, a.s. ako veriteľ. Bolo by právne nelogické, aby si postupca mohol nárokovať úroky z omeškania za pohľadávku, ktorej veriteľom už nie je a o ktorej osude už nerozhoduje. Nesprávnosť tohto argumentu žalobcu podčiarkuje aj fakt, že zánik pohľadávky spája žalobca dátumom 14.4.2015, kedy mu bola zo strany TSS GRADE, a.s. uhradená odplata za postúpenie podľa čl. 4.1 zmluvy o postúpení pohľadávky. Odplata za postúpenie pohľadávky nemá s úhradou samotnej pohľadávky nič spoločného a jedná sa o separátne práva medzi rozdielnymi subjektmi. Nemá teda právne opodstatnenie, prečo žalobca spája moment zániku predmetnej postúpenej pohľadávky s momentom zániku práva na zmluvne dohodnutú odplatu za jej postúpenie. Podľa názoru žalovaného, rovnaký princíp účinku postúpenia sa vzťahuje nielen na úroky z omeškania, ale aj na zmluvnú pokutu. Žalobca nemôže žiadať úroky z omeškania ani zmluvnú pokutu za omeškania s úhradou, ktoré trvalo po 9.3.2015 tj. po účinku postúpenia pohľadávky.
4. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z., proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje, to neplatí, ak bol odpor odmietnutý.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, pričom nároky uplatnené žalobou považuje za oprávnené v celom rozsahu. Žalobca má za to, že príslušenstvo pohľadávky ako i zmluvná pokuta mu prináležia za také obdobie a v takej výške ako uvádza v žalobe.
6. Okresný súd Banská Bystrica podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. v spojení s ustanovením § 13 a § 15 zákona č. 160/2015 Z.z., postúpil vec tunajšiemu súdu na prejednanie a rozhodnutie.
7. Súd vytýčil na deň 31.01.2019 pojednávanie vo veci samej, na ktorom žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že svoj nárok zdôvodňuje tým, že hoci došlo k postúpeniu pohľadávky, predmetom postúpenia bola iba neuhradená istina, predmetom postúpenia nebolo príslušenstvo pohľadávky a práva s ňou spojené a v zmysle bodu 3.2. zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli na vylúčení § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre tento zmluvný vzťah. Na základe tejto skutočnosti je žalobca toho názoru, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neprešiel na postupníka a zostal ako nárok postupcovi (žalobcovi). ďalej poukázal na tú skutočnosť, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty má vlastný právny režim a vo vzťahu k postupovanej pohľadávke nemá akcesorický charakter. Jedná sa o samostatné právo, ktoré neprešlo na postupníka. Trvá na skutočnosti, že postúpením pohľadávky sa právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré vzniklo do dňa postúpenia pohľadávky, sa tohto netýka. Je to samostatné právo patriace postupcovi. Lehotu, dokedy požaduje postupca zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od skutočnosti, že v tom čase mu bola zaplatená od postupníka cena za postúpenie pohľadávky, aj keď to je samostatný vzťah. Dlžník zaplatil záväzok ešte neskôr. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že s tvrdeniami žalobcu uvádzanými v žalobe nesúhlasí, a to najmä vo vzťahu k dĺžke omeškania žalovaného. Žalobcov postup na základe ktorého počítal zmluvnú pokutu, ako aj úrok z omeškania z pohľadávky vo výške 70.000 Eur aj po dni postúpenia tejto pohľadávky, t.j. po dni 09.03.2015 pokladá za nesprávny a v rozpore so zákonom. Aj napriek skutočnosti, že na základe postúpenia došlo k postúpeniu len samotnej istiny bez príslušenstva a práv k nej prislúchajúcich, nie je správny záver žalobcu, že má nárok na príslušenstvo a zmluvnú pokutu aj po postúpení. Od momentu postúpenia sa vlastníkom pohľadávky stal postupník, a to spoločnosť TSS GRADE, a.s. a teda žalobcovi ako subjektu, ktorý už nebol vlastníkom tejto pohľadávky nemôžu z tejto pohľadávky plynúť nároky, ktorými sú úroky z omeškania, resp. zmluvná pokuta. Žalovaný pokladá za nesprávne, aby si postupca mohol nárokovať úroky z omeškania za pohľadávku, ktorej veriteľom už nie je a ktorou disponuje a o ktorej osude rozhoduje iný subjekt. Poukázal tiež na to, že žalobca nesprávne spája zánik pohľadávky s dátumom, kedy došlo k úhrade odplaty za postúpenie zo strany postupníka voči žalobcovi. Odplata dojednaná podľa zmluvy o postúpení nemá nič spoločné s časom, kedy bola uhradená samotná pohľadávka ani s tým, dokedy sa má počítať úrok z omeškania a zmluvná pokuta v tomto prípade. Na základe uvedeného požiadal, aby boli úroky z omeškania ako aj zmluvná pokuta prepočítané ku dňu postúpenia pohľadávky.
8. Podaním doručeným súdu dňa 08.02.2019 žalovaný uviedol, že žalobca je oprávnený domáhať sa nároku na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty len do dňa postúpenia pohľadávky a to z nesledujúcich dôvodov. Vlastníkom pohľadávky voči žalovanému sa od momentu účinnosti postúpenia (9.3.2015) stala spoločnosť TSS GRADE, a.s., t.j. od uvedeného momentu spoločnosť TSS GRADE, a.s. rozhodovala o osude pohľadávky (ako veriteľ pohľadávky mohla jednostranným úkonom odpustiť dlh, a to bez súhlasu dlžníka, mohla sa dohodnúť s dlžníkom na splatení dlhu vo forme splátok, ďalej sa mohla dohodnúť, že si započíta s dlžníkom svoje vzájomné pohľadávky, atď.). Z uvedeného je zrejmé, že od spoločnosti TSS GRADE, a.s. resp. od dohody medzi žalovaným a TSS GRADE, a.s., závisel čas a spôsob úhrady postúpenej pohľadávky predstavujúci dlžnú sumu. Žalovaný teda opätovne uvádza, že podľa jeho názoru je právne nelogické, aby žalobcom tvrdený nárok na úroky z omeškania a zmluvnej pokuty (a to predovšetkým dĺžka tohto nároku) závisel od trvania vzťahu a spôsobu úhrady pohľadávky medzi veriteľom, spoločnosťou TSS GRADE, a.s. a žalovaným ako dlžníkom. Na základe tvrdenia žalobcu, podľa ktorého má nárok na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu aj po postúpení, by spoločnosť TSS GRADE, a.s. bola po postúpení pohľadávky absolútne vylúčená z tohto nároku, a to napr. aj v prípade, že by sa spoločnosť dohodla so žalovaným na splatení dlžnej sumy v splátkach a žalovaný by sa dostal do omeškania s úhradou splátky. Žalovaný súčasne vyčíslil zmluvnú pokutu a úrok z omeškania nasledovne: zmluvná pokuta vo výške 0,05% denne zo sumy 128.183,22 Eur odo dňa 12.12.2014 do 09.01.2015 vo výške 1.858,668 Eur + zmluvná pokuta vo výške 0,05% denne zo sumy 70.000 Eur odo dňa 10.01.2015 do 09.03.2015 vo výške 2.065 Eur, t.j. zmluvná pokuta spolu vo výške 3.923,668 Eur. Úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 128.183,22 Eur odo dňa 12.12.2014 do 09.01.2015 vo výške 921,69 Eur + úrok z omeškania vo výške 9,05% denne zo sumy 70.000 Eur odo dňa 10.01.2015 do 09.03.2015 vo výške 1.024,01 Eur, t.j. úrok z omeškania spolu vo výške 1.945,70 Eur. V zmysle uvedeného predstavuje zmluvná pokuta a úrok z omeškania spolu sumu vo výške 5.869,37 Eur, od ktorej žalovaný odpočítal sumu uhradenú dňa 09.11.2015 vo výške 2.189,27 Eur, t.j. ostáva k úhrade suma 3.680,10 Eur.
9. Na pojednávaní konanom dňa 11.04.2019 žalobca uviedol, že nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty odvodzuje z ustanovenia článku III. bod 3.2 zmluvy o postúpení pohľadávky. V takom prípade tieto práva pokiaľ vznikli pred postúpením pohľadávky, zostávajú pôvodnému veriteľovi. Tým, že bolo vylúčené ustanovenie § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka ktoré hovorí, že prechádza príslušenstvo pohľadávky aj práva s ňou spojené, tým pádom neprešlo na postupníka ani príslušenstvo, teda úrok z omeškania, ani práva s tým spojené, čo je zmluvná pokuta ako zabezpečovací inštitút. Čo sa týka uznania nároku zo strany žalovaného v žalovaným uvedenej výške, v tejto časti podáva návrh, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie a vo zvyšnej časti trvá na uplatnenom nároku.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými do súdneho spisu a to s kúpnou zmluvou, faktúrou č. FV1-2014-11-000127 spolu s dodacími listami, výpisom z bankového účtu žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávky ako aj ďalšími listinami založenými do súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
11. Žalovaný ako kupujúci na jednej strane a žalobca ako predávajúci na strane druhej uzatvorili dňa 03.10.2014 kúpnu zmluvu č. KZ 111.1011.02, predmetom ktorej bol predaj tovaru špecifikovaný v prílohe č. 1 k tejto zmluve, za ktorý sa kupujúci zaväzuje zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu. Predávajúci sa zaviazal dodať tovar najneskôr do 31.12.2015, pričom konkrétne čiastkové objednávky budú realizované po dohode zmluvných strán.
12. Podľa článku VIII. bod 1. kúpnej zmluvy, pri omeškaní s plnením úhrady faktúr podľa článku IV., bodu 3 tejto zmluvy je kupujúci povinný uhradiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, a to od prvého dňa nasledujúceho po dni splatnosti.
13. Za dodávku tovaru vystavil žalobca žalovanému dňa 28.08.2014 faktúru č. FV1-2014-11-000127, na sumu 128.183,22 Eur s DPH, so splatnosťou dňa 11.12.2014, ktorej súčasťou boli i dodacie listy opatrené potvrdením o dodaní tovaru žalovanému.
14. Z výpisu z bankového účtu žalobcu súd zistil, že na jeho bankový účet bola dňa 09.01.2015 pripísaná suma vo výške 58.183,22 Eur, dňa 14.04.2015 suma vo výške 70.000 Eur a dňa 10.11.2015 suma vo výške 2.189,27 Eur s popisom položky „úhrada úrokov a zml“.
15. Žalobca ako postupca na jednej strane a obchodná spoločnosť TSS GRADE, a.s., IČO: 35 802 723 ako postupník na strane druhej, za účasti žalovaného ako dlžníka, zmluvou o postúpení pohľadávky, postúpil dňa 09.03.2015 pohľadávku voči žalovanému vo výške 70.000 Eur vyplývajúcu z faktúry č. FV1-2014-11-000127 (znejúcej na sumu 128.183,22 Eur, z ktorej dlžník uhradil dňa 09.01.2015 sumu vo výške 58.183,22 Eur) na postupníka. Zmluva nadobudla podľa článku IX. bodu 9.3 zmluvy platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami.
16. Podľa článku III. bod 3.2 zmluvy o postúpení pohľadávky, dňom nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy postupca postupuje na postupníka postupovanú pohľadávku špecifikovanú v bode II. tejto zmluvy v jej aktuálnej výške, postúpenie postupovanej pohľadávky sa stáva účinným a postupník sa stáva veriteľom postupovanej pohľadávky, s výnimkou jej príslušenstva, pričom zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre tento zmluvný vzťah.
17. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
18. Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
19. Podľa ustanovenia § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
20. Podľa ustanovenia § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
21. Podľa ustanovenia § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
22. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
23. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
24. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
25. Podľa ustanovenia § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
26. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 zákona č. 40/1064 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
27. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
28. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
29. Podľa ustanovenia § 282 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
30. Podľa ustanovenia § 285 Civilného sporového poriadku, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
31. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba je sčasti dôvodná. Žalovaný ako kupujúci na jednej strane a žalobca ako predávajúci na strane druhej uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému objednaný tovar, za ktorý bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu na základe faktúry vystavenej žalobcom na sumu 128.183,22 Eur so splatnosťou dňa 11.12.2014. Žalovaný uhradil faktúru len čiastočne a to dňa 09.01.2015 vo výške 58.183,22 Eur a teda ostala k úhrade suma 70.000 Eur. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli. Sporným nebolo ani postúpenie pohľadávky vo výške 70.000 Eur zo žalobcu na postupníka obchodnú spoločnosť TSS GRADE, a.s. dňom 09.03.2015, pričom zmluvné strany vylúčili uplatnenie § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako ani nebol sporný nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty odo dňa omeškania žalovaného s úhradou kúpnej ceny do dňa postúpenia pohľadávky. Strany sporu ďalej zhodne uviedli (skutočnosť ktorú osvedčuje i dôkaz v podobe výpisu z bankového účtu žalobcu), že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 09.11.2015 sumu 2.189,27 Eur. Žalovaný na základe uvedeného uznal nárok žalobcu vo výške 3.680,10 Eur, ktorý vyplýva z nasledujúceho. Zmluvná pokuta vo výške 0,05% denne zo sumy 128.183,22 Eur odo dňa 12.12.2014 do 09.01.2015 vo výške 1.858,668 Eur + zmluvná pokuta vo výške 0,05% denne zo sumy 70.000 Eur odo dňa 10.01.2015 do 09.03.2015 vo výške 2.065 Eur, t.j. zmluvná pokuta spolu vo výške 3.923,668 Eur. Úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 128.183,22 Eur odo dňa 12.12.2014 do 09.01.2015 vo výške 921,69 Eur + úrok z omeškania vo výške 9,05% denne zo sumy 70.000 Eur odo dňa 10.01.2015 do 09.03.2015 vo výške 1.024,01 Eur, t.j. úrok z omeškania spolu vo výške 1.945,70 Eur. V zmysle uvedeného predstavuje zmluvná pokuta a úrok z omeškania spoločne sumu vo výške 5.869,37 Eur, od ktorej žalovaný odpočítal sumu uhradenú dňa 09.11.2015 vo výške 2.189,27 Eur, t.j. ostáva k úhrade suma 3.680,10 Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca navrhol v tejto časti rozhodnúť podľa § 282 Civilného sporového poriadku, súd rozhodol v časti sumy 3.680,10 Eur rozsudkom pre uznanie nároku zo strany žalovaného. Sporným preto ostal nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty potom, čo bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému postúpená na postupníka dňa 09.03.2015.
32. Postúpenie pohľadávky podľa ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Nemení sa teda nič na povinnosti dlžníka splatiť dlh, t.j. zmena subjektov podľa ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka, okrem zmeny na strane oprávnenej osoby, nemá za následok zmenu obsahu samotného záväzkového vzťahu. Platí totiž zásada, že postavenie povinného dlžníka, nemôže byť postúpením pohľadávky zhoršené. Dôsledkom tejto zmeny je aj vznik záväzkového práva medzi postupníkom a dlžníkom spočívajúci v práve postupníka na postúpenú pohľadávku a práva s ňou spojené a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka voči postupníkovi. S postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka i príslušenstvo pohľadávky, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak, čo je nepochybne aj týmto prípadom. Pod príslušenstvom pohľadávky treba rozumieť úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, pričom s postúpenou pohľadávkou dochádza bez ďalšieho aj k prevodu ďalších práv spojených s pohľadávkou, ktoré sú na prevádzanej pohľadávke závislé. Tými sú predovšetkým zabezpečovacie inštitúty a to najmä záložné právo, ručenie, zabezpečovací prevod práva ako i zmluvná pokuta. Zákon tak nevylučuje právo zmluvných strán odchýliť sa od ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka (vylúčením jeho realizácie), keď navyše strany sporu mali zhodne za to, že príslušenstvo pohľadávky a zmluvná pokuta neboli predmetom postúpenia. Momentom účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa úroky z omeškania a zmluvná pokuta stali splatnými a žalobca je oprávneý domáhať sa ich zaplatenia len do dňa účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, ktorý požaduje zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty do okamihu, kedy mu bola zo strany postupníka uhradená odplata za postúpenie pohľadávky (14.04.2015), takéto tvrdenie a nárok žalobcu nemá oporu v zákone, nakoľko nemožno deň zaplatenia odplaty (za postúpenú pohľadávku) zo strany postupníka stotožňovať s dňom úhrady dlhu zo strany dlžníka postupníkovi. Súd považuje za dôležité zdôrazniť, že ak by žalobca mal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty aj potom čo došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka (tak ako to prezentuje žalobca) táto úvaha žalobcu nemá oporu v zákone ani predloženej zmluve o postúpení pohľadávky, nakoľko by samotné postúpenie pohľadávky (inštitút ako taký) a tým aj ukončenie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným stratilo opodstatnenie. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky žalobcom vyvolanej zmeny v osobe dlžníka zvyšnej časti dlhu a žalobca by inkasoval zvyšok dlhu, úroky z omeškania do zaplatenia zvyšku dlhu a zmluvnú pokutu do zaplatenia zvyšku dlhu ako keby k postúpeniu pohľadávky nedošlo (zmluva o postúpení pohľadávky by ostala bez významu), zatiaľ čo však žalovanému by neboli garantované nijaké práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred žalobcom vyvolanou zmenou.
33. Zmluvná pokuta je upravená v § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka, ktorá platí aj pre obchodné vzťahy s odchýlkami vyplývajúcimi z § 300 Obchodného zákonníka. Účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti pod hrozbou majetkovej sankcie. Zmluvná pokuta je tak samostatným právom, ktoré vzniká každým porušením zmluvnej povinnosti. Uplatňovať možno vždy len zmluvnú pokutu, ktorej už právo vzniklo. Keďže právo na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je príslušenstvom pohľadávky, ale samostatnou pohľadávkou závislou na hlavnom záväzku, táto má akcesorický charakter a teda pokiaľ zanikol hlavný zabezpečovací právny vzťah (čo nepochybne v tomto prípade zanikol postúpením pohľadávky), zanikli i povinnosti vyplývajúce z dojednanej zmluvnej pokuty a to primárne povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu po okamihu účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Bez existencie hlavného záväzku, ktorého osud sleduje i dojednanie zmluvných strán o zmluvnej pokute, nemožno zmluvnú pokutu platne dojednať a v praxi kvalifikovať, t.j. súd je toho názoru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty potom, čo zmluva o postúpení pohľadávky nadobudla účinnosť.
34. Inter alia, ak by bola vôľa zmluvných strán za účasti dlžníka (žalovaného), aby sa žalobca (postupca) domáhal zaplatenia úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty aj po účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky za obdobie po postúpení pohľadávky, nič nebránilo zmluvným stranám, aby si do zmluvy uvedenú skutočnosť zakotvili. V opačnom prípade ostáva bez logiky a právneho základu nárok žalobcu na zaplatenia úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty po zmene veriteľa (za obdobie po účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky), kedy dňom postúpenia sa úroky z omeškania a zmluvná pokuta stali vo vzťahu k nároku žalobcu, splatnými.
35. Omeškaním žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty do dňa postúpenia pohľadávky, vzniklo žalobcovi podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a preto súd žalobcovi tento nárok priznal.
36. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
37. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015> tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech (pri žalovanej sume 5.396,98 Eur) v rozsahu 37,38%. Žalobca mal úspech v časti 68,19 %, úspech žalovaného bol 30,81%, čo predstavuje celkový úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný neúspech 37,38 % (68,19% - 30,81 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.%252329'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 233/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).