Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/120/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom: Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovanými: rade 1/ I.. K. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: R. XXX, XXX XX R., štátny občan SR a v rade 2 / X. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Č.Z. XX, XXX XX Q., štátny občan SR v konaní o zaplatenie 42.362,24 Eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

I. Súd konanie voči žalovanému v rade 1/ z a s t a v u j e .

II. Žalovaný v rade 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 41562,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

- 5,00 % zo sumy 39.345,43 Eur od 01.01.2018 do 18.07.2018,

- 5,00 % zo sumy 38.845,43 Eur od 19.07.2018 do 14.09.2018,

- 5,00 % zo sumy 38.545,43 Eur od 15.09.2018 do zaplatenia.

III. Žaloba žalobcu v časti zaplatenia zmluvného úroku vo výške

- 5,59 % zo sumy 39.057,34 Eur od 01.01.2018 do 18.07.2018,

- 5,59 % zo sumy 38.557,34 Eur od 19.07.2018 do 14.09.2018,

- 5,59 % zo sumy 38.257,34 Eur od 15.09.2018 do zaplatenia sa z a m i e t a .

IV. Súd konanie v časti o zaplatenie 800,-Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

V. Žalobcovi s a p r i z n á v a od žalovaného v rade 2/ náhrada trov konania v rozsahu 100 % , o výške ktorej súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.06.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 42.362,24 Eur, spolu s 5,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 39.057,34 Eur od 01.01.2018 do zaplatenia a s 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 39.345,43 Eur od 01.01.2018 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX zo dňa 29.02.2016 žalobca žalovanému v 1/ rade a rade 2/ poskytol medziúver č. XXXXXXX X XX. V zmysle Úverovej zmluvy žiadali žalovaní poskytnúť úver vo výške 45.000,00 Eur. Žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške 41.040,00 Eur. Zvyšok finančných prostriedkov mal byť v zmysle Čl. IV. body 4.3. a 4.4. Úverovej zmluvy žalovaným poskytnutý po zdokladovaní účelu použitia finančných prostriedkov. Nakoľko žalovaní účel použitia nezdokladovali, neboli im finančné prostriedky do požadovanej výšky poskytnuté. Finančné prostriedky boli poskytnuté v troch výplatách, a to dve dňa 02.03.2016 a dňa 11.03.2016. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. Úverovej zmluvy žalobca za spracovanie úveru žalovaným účtoval poplatok, ktorý bol splatný pri prvej výplate medziúveru, takže celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o tento poplatok vo výške 540,00 Eur. Úroková sadzba úrokov za úver bola Úverovou zmluvou dohodnutá v sadzbe 5,59 % p. a. Nakoľko sa úroky za medziúver vypočítavali z výšky vyplateného úveru, boli žalovaným účtované od 03.03.2016 úroky za úver v sadzbe 5,59 % p. a. zo sumy 18.964,37 Eur a od 12.03.2016 úroky za úver v sadzbe 5,59 % p. a. zo sumy 41.040,00 Eur. V zmysle Čl. V. bod 5.2. a nasl. Úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 323,72 Eur na účet stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX. V zmysle Čl. V. bod 5.3. Úverovej zmluvy splátky vo výške 323,72 Eur pozostávali z vkladu na účet sporenia vo výške 91,59 Eur, zo splátky úrokov za medziúver vo výške 209,63 Eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 22,50 Eur. Jednotlivé splátky boli splatné do 15. dňa v mesiaci. V zmysle Čl. V. bod 5.3. Zmluvy sa jednotlivé nároky z mesačných splátok uspokojovali v poradí úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady na konto sporenia. Z uvedeného dôvodu bola vždy z úhrady na konto sporenia preúčtovaná na konto medziúveru časť zodpovedajúca nezaplateným splatným úrokom za úver a poplatkom za poistenie úveru a prípadná zvyšná časť bola ponechaná na konte sporenia ako vklad predpísaný Úverovou zmluvou. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a dostali sa do omeškania so splácaním splátok úveru, na základe čoho žalobca žalovaných upomínal na doplatenie omeškaných splátok. Listom zo dňa 14.03.2017 žalobca upozornil žalovaných, že sú v omeškaní so splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace, vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň informoval, že v prípade nedoplatenia omeškaných splátok má žalobca právo požadovať zaplatenie zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Výzva zo dňa 14.03.2017 bola žalovaným doručená dňa 17.03.2017. Nakoľko žalovaní omeškané splátky nedoplatili, vyhlásil dňa 18.04.2017 žalobca mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (18.04.2017) bola výška dlhu žalovaných voči žalobcovi in summa 41.310,43 Eur, pričom pozostávala z:

- istiny vo výške 41.007,34 Eur. Istina v tejto výške predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 41.040,00 Eur, zúčtovaním s kontom sporenia pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti vo výške 32,66 Eur.

- nezaplatených 5,59 % p. a. úrokov za úver zo sumy 41.040,00 Eur do 18.04.2017 vo výške 265,59 Eur.

- nezaplatených poplatkov za poistenie úveru vo výške 22,50 Eur. Táto suma predstavuje nezaplatený poplatok za poistenie úveru za mesiac 04/2017.

- nezaplateného poplatku za 1. upomienku účtovanú na konto medziúveru dňa 31.08.2016 vo výške 15,00 Eur. Nakoľko vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zmluva nezaniká, úročí žalobca istinu (41.007,34 Eur) po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dohodnutým úrokom za úver v sadzbe 5,59 % p. a. V súlade s čl. IX. bod 9.2. Úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania z celkového dlhu žalovaných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v sadzbe 5,00 % p. a. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti bola pohľadávka žalobcovi čiastočne splnená, a to dňa 27.06.2017 vo výške 150,00 Eur, dňa 19.07.2017 vo výške 300,00 Eur, dňa 23.08.2017 vo výške 300,00 Eur, dňa 29.09.2017 vo výške 300,00 Eur, dňa 02.11.2017 vo výške 300,00 Eur, dňa 24.11.2017 vo výške 300,00 Eur a dňa 22.12.2017 vo výške 300,00 Eur. Toto čiastočné splnenie bolo započítané na istinu úveru. Žalobca si voči žalovaným žalobou neuplatňuje nárok na zaplatenie poplatku za 1. upomienku vo výške 15,00 Eur. Žalovaná suma vo výške 42.362,24 Eur predstavuje výšku dlhu žalovaného voči žalobcovi ku dňu 31.12.2017 (zníženú o neuplatňovaný poplatok), pričom pozostáva z:

- istiny vo výške 39.057,34 Eur. Istina v tejto výške predstavuje rozdiel medzi istinou ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (41.007,34 Eur) a čiastočným splnením po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (1.950,00 Eur).

- nezaplatených 5,59 % p. a. úrokov za úver do 31.12.2017 vo výške 1.852,68 Eur. Táto suma predstavuje nezaplatené 5,59 % p.a. úroky za úver zo sumy 41.040,00 Eur do 18.04.2017 vo výške 265,59 Eur, nezaplatené 5,59 % p.a. úroky za úver zo sumy 41.007,34 Eur od 19.04.2017 do 27.06.2017 vo výške 439,62 Eur, nezaplatené 5,59 % p.a. úroky za úvezo sumy 40.857,34 Eur od 28.06.2017 do 19.07.2017 vo výške 137,66 Eur, nezaplatené 5,59 % p.a. úroky za úver zo sumy 40.557,34 Eur od 20.07.2017 do 23.08.2017 vo výške 217,40 Eur, nezaplatené 5,59 % p.a. úroky za úver zo sumy 40.257,34 Eur od 24.08.2017 do 29.09.2017 vo výške 228,12 Eur, nezaplatené 5,59 % p. a. úroky za úver zo sumy 39.957,34 Eur od 30.09.2017 do 02.11.2017 vo výške 208,06 Eur, nezaplatené 5,59 % p. a. úroky za úver zo sumy 39.657,34 Eur od 03.11.2017 do 24.11.2017 vo výške 133,62 Eur, nezaplatené 5,59 % p.a. úroky za úver zo sumy 39.357,34 Eur od 25.11.2017 do 22.12.2017 vo výške 168,78 Eur a nezaplatené 5,59 % p.a. úroky za úver zo sumy 39.057,34 Eur od 23.12.2017 do 31.12.2017 vo výške 53,83 Eur.

- nezaplatených poplatkov za poistenie úveru vo výške 22,50 Eur.

- nezaplatených 5,00 % p. a. úrokov z omeškania do 31.12.2017 vo výške 1.429,72 Eur. Táto suma predstavuje nezaplatené 5,00 % p. a. úroky z omeškania zo sumy 41.295,43 Eur od 19.04.2017 do 27.06.2017 vo výške 395,98 Eur, nezaplatené 5,00 % p.a. úroky z omeškania zo sumy 41.145,43 Eur od 28.06.2017 do 19.07.2017 vo výške 124,00 Eur, nezaplatené 5,00 % p. a. úroky z omeškania zo sumy 40.845,43 Eur od 20.07.2017 do 23.08.2017 vo výške 195,83 Eur, nezaplatené 5,00 % p.a. úroky z omeškania zo sumy 40.545,43 Eur od 24.08.2017 do 29.09.2017 vo výške 205,50 Eur, nezaplatené 5,00 % p.a. úroky z omeškania zo sumy 40.245,43 Eur od 30.09.2017 do 02.11.2017 vo výške 187,45 Eur, nezaplatené 5,00 % p.a. úroky z omeškania zo sumy 39.945,43 Eur od 03.11.2017 do 24.11.2017 vo výške 120,38 Eur, nezaplatené 5,00 % p. a. úroky z omeškania zo sumy 39.645,43 Eur od 25.11.2017 do 22.12.2017 vo výške 152,07 Eur a nezaplatené 5,00 % p. a. úroky z omeškania zo sumy 39.345,43 Eur od 23.12.2017 do 31.12.2017 vo výške 48,51 Eur. Príslušenstvom pohľadávky je 5,59 % p.a. úrok za úver zo sumy 39.057,34 Eur od 01.01.2018 do zaplatenia a 5,00 % p.a. úrok z omeškania zo sumy 39.345,43 Eur od 01.01.2018 do zaplatenia.

2.Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.12.2018 žalobca oznámil súdu, že v časti o 800,-Eur berie žalobu späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť vzhľadom k tomu, že žalovaní priebežne uhradili dňa 18.07.2018 vklad 500,- Eur, dňa 14.09.2018 vklad 300,- Eur, ktoré boli započítané na úhradu istiny žalovanej pohľadávky. Z tohto dôvodu došlo k úprave petitu žaloby žalobcom tak, že žiadal aby žalovaní boli zaviazaní zaplatiť - spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 41.562,24 Eur s 5,59 % p.a úrokom za úver zo sumy 39.057,34 Eur od 01.01.2018 do 18.07.2018, s 5,59 % p.a. úrokom za úver zo sumy 38.557,34 Eur od 19.07.2018 do 14.09.2018, s 5,59 % p.a úrokom za úver zo sumy 38.257,34 Eur od 15.09.2018 do zaplatenia, s 5,00 % p.a úrokom z omeškania zo sumy 39.345,43 Eur od 01.01.2018 do 18.07.2018, s 5,00 % p.a úrokom z omeškania zo sumy 38.845,43 Eur od 19.07.2018 do 14.09.2018, s 5,59 % p.a úrokom z omeškania zo sumy 38.545,43 Eur od 15.09.2018 do zaplatenia.

3.Žalovaný v rade 2/ vo svojom písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 25.10.2018 sa v rámci svojej procesnej obrany vyjadril stručne k žalobe, v ktorom neuznal uplatnený nárok žalobcu vzhľadom k tomu, že žalovaný v rade 1/ časť uplatnenej istiny zaplatil. Žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu neuviedol, nepripojil žiadne listiny a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

4.Žalovaný v rade 1/ vo svojom písomnom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.10.2018 sa v rámci svojej procesnej obrany vyjadril stručne k žalobe, v ktorom neuznal uplatnený nárok žalobcu. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že po uzavretí zmluvy o úvere žalobcovi platil riadne a včas splátky úveru. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo v dôsledku toho, že žalobca odúčtoval z účtu stavebného sporenia pre súdneho exekútora, ktorý voči nemu ako povinnému vedie exekučné konanie pre pohľadávku z roku 1999, ktorú už uhradil. Žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu neuviedol, nepripojil žiadne listiny a neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

5.Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.04.2019 žalobca oznámil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.04.2019, sp.zn. XOdK/XXX/XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 10.04.2019, bol na majetok žalovaného v rade 1/ vyhlásený konkurz. Podľa názoru žalobcu sú slnené zákonné predpoklady na zastavenie konania v zmysle § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov voči žalovanému v rade 1/.

6.Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§166b).

7.Súd v spore určil termín pojednávania na deň 03.05.2019.

8.Právny zástupca žalobcu sa na určený termín pojednávania nedostavil, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaný v rade 1/ sa na určený termín pojednávania dostavil. Žalovaný v rade 1/ na pojednávaní predložil súdu plnomocenstvo s notársky overeným podpisom žalovaného v rade 2/ zo dňa 23.04.2019, ktorým ho žalovaný v rade 2/

splnomocnil na všetky úkony aj v rámci písomných vyjadrení, ako aj v rámci účasti na konaní a všetkých právnych úkonoch spojených s konaním č. XCsp/XXX/XXXX.

9.Žalovaný v rade 1/ konajúci v mene žalovaného v rade 2/ uznal opodstatnenosť nároku žalobcu. Dostal sa z dôvodu exekučných konaní do patovej situácie. K veci už nechcel viac nič dodať.

10.Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX ( č.l. 4-12), Amortizačnú tabuľku pre MÚ a SÚ ( č.l. 13 - 15 ), Poslednú výzvu zo dňa 14.03.2017 s pripojenými kópiou doručenky ( č.l. 17 Informáciu o zaslaní výzvy dlžníkovi zo dňa 14.03.2017 ( č.l. 18), Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.04.2017 spolu s kópiami doručeniek ( č.l. 19- 22), Výpis z účtu medziúveru č. XXXXXXX X XX ( č.l. 23), Výpis z účtu stavebného sporenia č. XXXXXXX X XX ( č.l. 24), Exekučný príkaz č.k. EX XXXX/XXXX Ba voči žalovanému v rade 1/( č.l. 25), výpis z Obchodného registra ( č.l. 26-29).

11.Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

12.Na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX zo dňa 29.02.2016 žalobca poskytol žalovanému v 1/ rade a rade 2/ ako solidárnym dlžníkom mimoriadny medziúver č. XXXXXXX X XX. V zmysle Úverovej zmluvy žiadali žalovaní poskytnúť úver vo výške 45.000,00 Eur. Žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške 41.040,00 Eur. Zvyšok finančných prostriedkov mal byť v zmysle Čl. IV. body 4.3. a 4.4. Úverovej zmluvy žalovaným poskytnutý po zdokladovaní účelu použitia finančných prostriedkov. Nakoľko žalovaní účel použitia nezdokladovali, neboli im finančné prostriedky do požadovanej výšky poskytnuté. Finančné prostriedky boli poskytnuté v troch výplatách, a to dve dňa 02.03.2016 a dňa 11.03.2016. Úroková sadzba úrokov za úver bola Úverovou zmluvou dohodnutá v sadzbe 5,59 % p. a. Nakoľko sa úroky za medziúver vypočítavali z výšky vyplateného úveru, boli žalovaným účtované od 03.03.2016 úroky za úver v sadzbe 5,59 % p. a. zo sumy 18.964,37 Eur a od 12.03.2016 úroky za úver v sadzbe 5,59 % p.a. zo sumy 41.040,00 Eur. V zmysle Čl. V. bod 5.2. a nasl. Úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 323,72 Eur na účet stavebného sporenia č. 0757775 2 03. V zmysle Čl. V. bod 5.3. Úverovej zmluvy splátky vo výške 323,72 Eur pozostávali z vkladu na účet sporenia vo výške 91,59 Eur, zo splátky úrokov za medziúver vo výške 209,63 Eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 22,50 Eur. Jednotlivé splátky boli splatné do 15. dňa v mesiaci. V zmysle Čl. V. bod 5.3. Zmluvy sa jednotlivé nároky z mesačných splátok uspokojovali v poradí úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady na konto sporenia. Z uvedeného dôvodu bola vždy z úhrady na konto sporenia preúčtovaná na konto medziúveru časť zodpovedajúca nezaplateným splatným úrokom za úver a poplatkom za poistenie úveru a prípadná zvyšná časť bola ponechaná na konte sporenia ako vklad predpísaný Úverovou zmluvou.

13.Žalovaní nedodržali podmienky úverovej zmluvy a prestali medziúver riadne a včas splácať, z tohto dôvodu žalobca listom zo dňa 14.03.2017 označeným ako „Posledná výzva na úhradu“ žalovaným oznámil, že pri kontrole účtov zistil, že si riadne a včas neplnia povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy zo dňa 29.02.2016. Zároveň ich dôrazne vyzval aby najneskôr do 31.03.2017 uhradili na účet príslušného úradu, ktorý exekučný príkaz vydal celý zvyšok vymáhanej pohľadávky, resp. s ním dohodli iný spôsob jej uhradenia, tak aby účet mohol byť odblokovaný a zaslali zároveň žalobcovi doklad preukazujúci túto skutočnosť a aby uhradili odúčtovanú sumu, prípadne omeškané splátky, vrátane riadnej mesačnej splátky za aktuálny mesiac nasledovne: obnos -921,58 Eur. Nakoľko účet žalovaných je blokovaný okrem iného Exekučným príkazom č. EX XXXX/XXXX, EX XXX/XXXX, EX XXXX/XXXX, žalobca ich vyzval k okamžitej úhrade pohľadávok. Potvrdenie o ich úhrade mali predložiť do 31.03.2017. Žalobca žalovaných upozornil, že pokiaľ v poskytnutej lehote nesplnia vyššie uvedené požiadavky vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru a bude požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Zároveň žalovaných upozornil, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca si bude účtovať v zmysle úverovej zmluvy a platných právnych predpisov úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. ( č.l. 17-18)

14.Listom označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.04.2017 žalobca oznámil, že ku dňu 18.04.2017 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru, na základe čoho žiadal vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva žalovanými, ktorá ku dňu 18.04.2017 predstavovala in summa 41.310,43 Eur. Z doložených kópií doručeniek eklatantne vyplýva, že žalovaný v rade 1/ oznámenie prevzal v odbernej lehote dňa 21.04.2017 a žalovaný v rade 2/ si písomnú zásielku neprevzal v odbernej lehote. ( č.l. 19-22)

15.V exekučnom príkaze sp.zn. EX XXXX/XXXX/Ba. je uvedený ako exekučný titul na peňažné plnenie rozsudok XC/XXX/XX zo dňa 01.02.1999 vydaný OS W., ktorý ukladá povinnému, in hoc casu žalovanému v rade 1/ zaplatiť pohľadávku 1292,07 Eur a jej príslušenstvo oprávnenému G., a.s., návrh oprávneného na vykonanie exekúcie č. EX XXXX/XXXX zo dňa 12.03.2008 na vymoženie pohľadávky 1292,07 Eur s príslušenstvom, poverenie vydané OS W. na vykonanie exekúcie č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.04.2008. Z exekučného príkazu je evidentné, že bude vykonaná exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu, banke sa prikázalo po doručení predmetného exekučného príkazu odpísať pohľadávku v sume 29.585,03 Eur s prísl.

16.Po podaní žaloby žalovaní žalobcovi uhradili sumu 800,-Eur priebežne, dňa 18.07.2018 vklad 500,00 Eur, dňa 14.09.2018 vklad 300,00 Eur, ktoré boli započítané na úhradu istiny žalovanej pohľadávky. V tejto časti vzal žalobca svoju žalobu späť.

17.Podľa § 144 CSP žalobca môže zobrať žalobu späť.

18.Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom zastavení žaloby rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej.

19.Keďže žalobca zobral žalobu v časti o 800,-Eur, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení v tejto časti konanie zastavil.

20.Podľa § 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.

21.Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi, b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d)spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

22.Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.

23.Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy cieľovú sumu, ak jej súčasťou je aj poskytnutý stavebný úver, môže stavebný sporiteľ použiť na tieto stavebné účely: a) nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo ich častí, b) výstavbu, prístavbu, nadstavbu, vstavbu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo ich častí, c) stavebné úpravy, modernizáciu a obnovu bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich, d) nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo bytového domu, e) nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo bytový dom, f) nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby nebytových priestorov na byt, g) prestavbu nebytových priestorov na byt, h) úhradu podielu bytovému družstvu na účel nadobudnutia bytu,

i) výstavbu alebo nadobudnutie zariadení využívajúcich alternatívne zdroje energie, domových čističiek odpadových vôd vrátane ich modernizácie, obnovy a udržiavacích prác na nich, j) prípravu stavebných pozemkov určených na výstavbu rodinných domov a bytových domov vrátane pripojenia na verejné rozvodové siete plynu, vody, elektriny, kanalizácie a iné verejné dopravné a technické vybavenia územia, k) prípravu a vypracovanie územnej dokumentácie alebo projektovej dokumentácie na stavebné účely uvedené v písmenách b), g), i) a j), l) získanie energetického certifikátu rodinného domu alebo bytového domu, m) úhradu záväzkov súvisiacich so stavebnými účelmi uvedenými v písmenách a) až l), n) nadobudnutie, výstavbu a prestavbu tuzemských nehnuteľností s prevažujúcou funkciou bývania a ubytovania určených na využitie funkcie zariadení sociálnych služieb a študentských internátov vrátane vyvolaných investícií, o) stavebné úpravy, modernizáciu a obnovu tuzemských nehnuteľností s prevažujúcou funkciou bývania a ubytovania určených na využitie funkcie zariadení sociálnych služieb a študentských internátov alebo na udržiavacie práce na nich.

24.Podľa čl. XIX ods. 2 písm. d) Všeobecných obchodných podmienok ak stavebný sporiteľ, spoludlžník alebo ručiteľ prestane splácať stavebný úver, na majetok niektorej z týchto osôb alebo záložcu je podaný návrh na začatie konkurzného konania, alebo sa začne nútená exekúcia na hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, alebo začne výkon záložného práva stavebnou sporiteľňou alebo záložcom alebo iným záložným veriteľom podľa platných právnych predpisov.

25.Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

26.Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

27.Podľa § 52 ods. 1 Občiansky zákonník, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28.Podľa § 52 ods. 2 Občiansky zákonník, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

29.Podľa § 52 ods. 3 Občiansky zákonník, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30.Podľa § 52 ods. 4 Občiansky zákonník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31.Podľa § 497 Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

32.Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

33.Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

34.Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

35.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

36.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

37.Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“. 38.Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

39.Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo 20/09).

40.Veriteľ má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti, t.j. veriteľ má právo požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom a dlžník je povinný celý zostatok úveru s príslušenstvom zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti úveru, predovšetkým ak je dlžník v omeškaní s platením čo i len jednej splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy o stavebnom sporení po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

41.Podľa čl. XI. zmluvy - Záverečné ustanovenia - bod 11.1. právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa riadi právnym poriadkom SR, zákonom č. 310/92 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení pre fyzické osoby.

42.V zmysle Úvodných ustanovení Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, Stavebná sporiteľňa vydáva v súlade s právnymi normami platnými na území Slovenskej republiky, tieto Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby ( ďalej VPSS), ktorými upravuje vzťahy medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení ( ďalej len Zákon o bankách ) a zákonom č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v platnom znení ( ďalej Zákon).

43.V zmysle čl. I bod 2. a 3. časť A) Všeobecných podmienok, zmluva musí byť uzatvorená písomnou formou na určitú cieľovú sumu a konkrétnu tarifu sporenia. Predmetom zmluvy je záväzok stavebného sporiteľa na základe pravidelného sporenia nasporiť zmluvne dohodnutú sumu a jeho nárok na poskytnutie stavebnou sporiteľňou nevypovedateľného stavebného úveru v súlade so Zákonom a VPSS.

44.Po splnení zákonných a zmluvne dohodnutých podmienok poskytne stavebná sporiteľňa z Fondu stavebnému sporiteľovi stavebný úver. Úverový vzťah vzniká na základe samostatne uzatvorenej zmluvy o stavebnom úvere, resp. medziúvere a stavebnom úvere ( čl. XIV. bod 1 a 5 Všeobecných podmienok).

45.Podľa čl. XVII. body 1. a 2. Všeobecných podmienok, úver zo stavebného sporenia poskytuje stavebná sporiteľňa s ročnou úrokovou sadzbou. Úročenie istiny stavebného úveru začína dňom čerpania stavebného úveru alebo jeho časti.

46.V sume splátky úveru uvedenej v úverovej zmluve sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru ( čl. XVIII. bod 3. Všeobecných podmienok).

47.Ak nastanú skutočnosti uvedené v bode 2 tohto článku, je stavebná sporiteľňa oprávnená najmä, jednostranne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky stavebnej sporiteľne zo zmluvy o úvere pred termínom konečnej splatnosti úveru a stavebný sporiteľ je povinný splatiť pohľadávku stavebnej sporiteľňa v lehote, ktorú ona určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru (čl. XIX. bod 3 písm. b) Všeobecných podmienok).

48.V zmysle čl. XXIII. bod 1 Všeobecných podmienok stavebný sporiteľ je povinný platiť stavebnej sporiteľni ceny za služby poskytované stavebnou sporiteľnou v súlade so Sadzobníkom poplatkov.

49.Z výpisu z účtu zosplatneného medziúveru vyplýva, že ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, bola celková dlžná suma vo výške - 42.362,24 Eur. Z výpisu z účtu stavebného sporenia eklatantne vyplýva, že nasporená suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti je in summa 32,66 Eur.

50.Zmluva o úvere má všetky náležitosti, ktoré sú upravené v ustanoveniach zákona č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzavretia zmluvy. Žalobca poskytuje úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa 52 a nasl. Občianskeho zákonníka Žalovaní ako fyzické osoby úver nesplácali v dohodnutých lehotách splatnosti napriek tomu, že boli presne v zmluve dohodnuté. Úroky z omeškania boli vyčíslené žalobcom správne.

51.Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovaným inter alia aj úroky z úveru vo výške 5,59 %, in concreto od 01.01.2018.

52.Predčasné zosplatnenie úveru je jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorázové okamžité vrátenie celej požičanej sumy. V prípade spotrebiteľskej zmluvy je žalobca pri zosplatnení úveru povinný dodržiavať ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ k zosplatneniu došlo, žalobca ako veriteľ môže oprávnene od dlžníka požadovať zmluvné úroky len do vyhlásenia predčasnej splatnosti. Pokiaľ žalobca požadoval zmluvné úroky aj po tomto dátume súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Žalobca nemá právo na zaplatenie zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorá je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Pokiaľ teda žiadal žalobca priznať zmluvné úroky aj po dátume predčasnej splatnosti úveru, bola jeho žaloba nedôvodná, a súd ju v tejto časti zamietol. Takýto právny názor je v súlade s právnym názorom, ktorý vyslovil v obdobnej veci Krajský súd Banská Bystrica v rozsudku č.k. 16Co/1006/2015 - 115 zo dňa 23.02.2017.

53.Je pravdou, že v zmysle zmluvných podmienok bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi aj dohodnutý úrok vo výške 5,59 % ročne zo sumy dlžných splátok z medziúveru až do zaplatenia, avšak čo do samotného zmluvného úroku vo výške 5,59 % ročne zo zapožičanej sumy požadovaného odo dňa mimoriadnej splatnosti úveru súd žalobu zamietol poukazujúc na publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa ktorého veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný iba úroky z omeškania. Z tohto dôvodu má žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úveru iba do dňa kedy vyhlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania.

54.Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

55.Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úroku z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania.

56.Zároveň v tejto veci súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30.6.2015 sp.zn. 6Co/190/2014, s ktorým je potrebné súhlasiť a v ktorom sa okrem iného uvádza aj nasledovné: splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňažní v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.

Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý aj od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva a dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorázovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav kedy spotrebiteľ už nemá právny titulu mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenie povinnosti a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo. Zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nerovnováhy dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívateľa svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadváhu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potencionálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti veriteľa vrátiť požičanú istinu jednorázovo. Takéto konanie veriteľa však nepomína v Slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uplatnenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné úroky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlna od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a ods. 5 Občiansky zákonník robí absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občiansky zákonník v spojení s § 3 a § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli mu tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy), subsidiárne ani testom § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka.

57.Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§ 657, § 658). Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom (náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia tvoriace cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.

58.Dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách sa dotýka ponuky zákona - dispozície. Odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách je v neprospech žalovanej. Ak by takejto dohody nebolo, zákon by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti úroky z omeškania pri pomerne novom pravidle o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvené v § 3a Nar. vlády č. 87/1995 Z.z.. Pre prípad omeškania nie inštitút ceny úveru, ale rôzne sankčné mechanizmy za neplnenie povinnosti riešia krízu spojenú s omeškaním. Cena musí byť jasne stanovená, uzavretá a ustálená výhradne v spojení s ukončením úverovej služby, a teda uplynutím úverového obdobia či už pôvodne dohodnutého alebo predčasne skončeného. Neuzavretá a otvorená môže byť len sankcia, ktorej výšku reguluje všeobecne záväzný predpis tak, aby nenadobudla neprimerané rozmery. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

59.S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak v tomto prípade existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a ods. 5 Občiansky zákonník robí absolútne neplatnou, tak ako ju súd vyššie citoval, konkrétnymi ustanoveniami zmluvy o úvere. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania naďalej dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ Občiansky zákonník. Je nevyhnutné, aby úverové vzťahy boli osobitne chránené a potvrdzuje to vlastne aj osobitná smernica o spotrebiteľských úveroch a na vnútroštátnej úrovni celý rad osobitných noriem. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám nároky z porušenia práva, napr. sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občiansky zákonník v spojení s § 3 a § 3a Nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Uvedené pravidlo predpokladá len to, aby sa omeškanie týkalo plnenia peňažnej povahy.

60.Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014, sp. zn. 5 Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013 ako aj Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014. Súd týmto poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co 475/2005 zo dňa 09.09.2015 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v prvostupňovej veci 20C/48/2015 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 1Co/222/2016 zo dňa 17.05.2017.

61.V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľný.“

62.Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky (§ 53 ods.5 OZ).

63.Možno jednoznačne v závere úvah súdu uzatvoriť, že niet takého zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Obchodný zákonník a ani zákon č. 145/2010 Zb. neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. Je zároveň nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutá otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úroku z omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškaniach, či iných sankciách je v neprospech žalovaného. Dohodnuté úroky predstavujú cenu služby. Ak by zákonodarca mal úmysel uregulovať cenu služby aj za obdobie po skončení služby, mohol to explicitne upraviť tak, ako to napr. zakotvil pri iných spoločenských vzťahoch v § 723 ods. 1 OZ - „je nájomca povinný platiť nájomné až do vrátenia veci“. Ustanovenie § 506 Obchodný zákonník o odstúpení od zmluvy pre nesplácanie úveru a o vrátení dlžnej sumy s úrokmi nestanovuje presne, či sa majú platiť úroky do odstúpenia alebo úroky aj po odstúpení. Zostala teda len rovina zmluvnej úpravy, a tá je z uvedených dôvodov vystavená súdnej kontrole neprijateľnosti (§ 53 ods. 1 OZ).

64.Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu) predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodný zákonník).

65.Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).

66.Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru tak ako si uplatnil v žalobe in hoc casu, hoc est, žalobu v tejto časti zamietol.

67.Žalobca si tiež uplatnil nárok na úrok z omeškania. Keďže sa žalovaní s plnením svojho dlhu dostali do omeškania súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 39.345,43 Eur od

01.01.2018 do 18.07.2018, vo výške 5,00 % zo sumy 38.845,43 Eur od 19.07.2018 do 14.09.2018, vo výške 5,00 % zo sumy 38.545,43 Eur od 15.09.2018 do zaplatenia.

68.Písomným podaním doručeným súdu dňa 16.04.2019 žalobca oznámil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.04.2019, sp.zn. XOdK/XXX/XXXX, zverejneným v obchodnom vestníku dňa 10.04.2019, bol na majetok žalovaného v rade 1/ vyhlásený konkurz, t.j. podľa názoru žalobcu sú splnené predpoklady na zastavenie konania voči žalovanému v rade 1/. Súd na základe uvedeného a na základe splnenia predpokladu na zastavenie konania v zmysle § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštruktualizácii voči žalovanému v rade 1/ konanie zastavil.

69.Podľa § 517 ods. 1 Občiansky zákonník dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní ak ho nesplní ani dodatočne v primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za takýchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

70.Podľa 517 ods. 2 Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s platením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

71.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovení Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

72.Vzhľadom na vyššie uvedené súd má taktiež za to, že žalovaní splatnú pohľadávku neuhradili riadne a včas. Z tohto dôvodu sa dostal do omeškania a preto v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vyhovel žalobe v časti príslušenstva pohľadávky a to úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy.

73.Podľa § 255 ods. 1 Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Aj napriek tomu, že súd žalobu v časti príslušenstva, ktoré nebolo vyčíslené zamietol, pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo žalobca nevyčísli vo svojej žalobe (uznesenie NS SR sp.zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008).

74.Podľa § 262 ods. 1, ods. 2, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

75.Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť dlžné sumy a úrok z omeškania v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

76.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo 222/2016).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať:

a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b) prikázaním pohľadávky,

c) predajom hnuteľných vecí,

d) predajom cenných papierov,

e) predajom nehnuteľnosti,

f) predajom podniku,

g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.