Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cpr-9-2018.pdf
PDF · 85.32 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou: JUDr. Tatianou Buchvaldovou, v spore žalobcu: T.. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX X., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie odstupného a odchodného, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 7.2.2018, postúpenou tunajšiemu súdu z dôvodu kauzálnej príslušnosti v pracovnoprávnych sporoch dňa 30.5.2019 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.365,761 eur brutto titulom odstupného a 1.577,174 eur brutto titulom odchodného spolu s úrokom z omeškania. Žalobca skutkovo svoj návrh odôvodnil tvrdením, že pracoval ako T. G. na oddelení P. J. G. U. na P. U. Ministerstva vnútra SR (ďalej len MV SR). Práca bola náročná kvôli dodržaniu termínom pred vstupom do Schengenského priestoru. Dňa XX.X.XXXX v popoludňajších hodinách žalobca za volantom služobného vozidla za jazdy pri výjazde na diaľnicu za L. utrpel náhlu N.Ú. S. T. L., ktorá bola zamestnávateľom, Sociálnou poisťovňou aj Národným inšpektorátom práce vyhodnotená ako pracovný úraz. Približne po polhodine sa žalobca prebral a došiel k rodine do G., ktorá ho previezla do nemocnice, kde bol hospitalizovaný 10 dní. Postihnutú mal ľavú časť tela, stratil reč. Po návrate do X. závodná lekárka skonštatovala, že sa jednalo o pracovný úraz a vypísala žalobcovi pracovnú neschopnosť. Úrazu predchádzala stresujúca porada s ochranármi prírody v U., ako i jazda domov do X. v prehriatom aute bez klimatizácie. Po ročnej PN bol žalobca posudkovou komisiou Sociálnej poisťovne preradený do invalidného dôchodku. Dôchodok mu bol vyčíslený na sumu 7.383 Sk (245,07 eur) čím sa dostal na hranicu chudoby. Listom č. C.-X-X/X-L. zo dňa X.X.XXXX žalovaný ako zamestnávateľ ukončil so žalobcom pracovný pomer nakoľko bol uznaný za invalidného. V zmysle kolektívnej zmluvy MV SR platnej na rok 2003 patrí zamestnancovi odchodné v sume najmenej dvojnásobku jeho posledného mesačného zárobku. Žalobca po preradení do invalidného dôchodku požiadal Sociálnu poisťovňu o výplatu náhrady za stratu na zárobku po skončení PN. Poisťovňa výplatu náhrady odmietla a preto žalobca podal pred 14 rokmi žalobu. Žalobca viackrát žiadal MV SR o vstup do konania, prípadne vyplatenia náhrady za stratu na zárobku, všetko s negatívnym výsledkom. Posledný list MV SR zo dňa XX.X.XXXX podľa žalobcu obsahuje vágne a nepravdivé tvrdenia a doviedol ho do stavu absolútnej neistoty a nedôvery k bývalému zamestnávateľovi. Žalobca ďalej podal podnet na GP SR na trestné stíhanie T.. W. za nepravdivý znalecký posudok a poškodzovanie cudzích práv. Vyšetrovateľ OR PZ BA III listom zo dňa 19.12.2017 žalobcovi oznámil že žiaden znalecký posudok v súvislosti s jeho pracovným úrazom neexistuje. Podľa § 36 Zákonníka práce (ďalej len ZP) sa nároky žalobcu na odstupné a odchodné nepremlčujú. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal v zmysle § 76 ods. 2 ZP odstupného a § 76 ods. 6 ZP odchodného.
2. Žalobca na preukázanie svojich skutočností ako dôkazy priložil k žalobnému návrhu nasledujúce listiny:
- List MV SR zo dňa XX.X.XXXX adresovaný žalobcovi
- List Sociálnej poisťovne zo dňa XX.X.XXXX - vyrozumenie vo veci pracovného úrazu T.. T. W.
- List zo dňa XX.XX.XXXX Národného inšpektorátu práce - odpoveď na žiadosť o posúdenie pracovného úrazu
- Potvrdenie o dočasnej PN vystavenej dňa X.X.XXXX
- Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o uznaní invalidity žalobcu ku dňu X.X.XXXX
- Zápisnica o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa XX.X.XXXX
- Lekárska správa Sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX
- List MV SR zo dňa X.X.XXXX - rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru - zaslanie
- Potvrdenie MV SR, oddelenie likvidácie platov zo dňa X.X.XXXX
- List MV SR zo dňa XX.X.XXXX - žiadosť o výplatu náhrady za stratu na zárobku a odchodného - odpoveď
- Str. 3 uznesenia vyšetrovateľa OR PZ BA III o preskúmaní trestného oznámenia
3. Žalovaný sa k uplatnenému nároku žalobcu vyjadril podaním zo dňa 30.8.2018 v ktorom uviedol, že žalobca bol v štátnozamestnaneckom pomere, ktorý mu vznikol na základe Rozhodnutia o vymenovaní do J. Š. U. evidovaný pod č. p.: U.- X-XX/X-XXXX zo dňa XX.X.XXXX a to v zmysle § 154 ods.1 v spojení s § 16 a 17 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe. Deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru bol ku dňu 1.7.2002. Žalobca bol menovaný do J. Š. U. a zaradený na funkciu odborný radca na odbore P., G. H. W. L.. J. Š. U. žalobcu mala trvať najviac dva roky t.j. do XX.X.XXXX. Prevzatie rozhodnutia potvrdil žalobca svojim podpisom. Žalobca dňa XX.X.XXXX doručil žalovanému žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru dohodou, kde žiadal, aby s ním bol rozviazaný pracovný pomer ku dňu XX.X.XXXX. Žiadosť odôvodnil svojou plnou invaliditou. V zmysle vyššej uvedenej žiadosti žalobcu došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu na základe Rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru evidovaného pod č.p.: C.-X-X/X-L.-XXXX zo dňa X.X.XXXX a to podľa § 40 ods. 1 písm. c) a ods. 4 zákona o štátnej službe v znení platnom od 26.7.2003 do 31.12.2003 a nie podľa § 63 ods. 1 písm. c) ZP v znení účinnom do 31.12.2003 ako uvádza žalobca. Nárok žalobcu na vyplatenie odstupného nie je možné priznať, nakoľko žalobca bol so žalovaným v štátnozamestnaneckom vzťahu. Zákon o štátnej službe v rozhodnom období neupravoval inštitút odstupného. Nárok žalobcu titulom odchodného tiež nie je možné priznať, že toto ustanovenie ZP sa na žalobcu nevzťahovalo a nevzťahuje. Odchodné pre oblasť štátnozamestnaneckých vzťahov bolo upravené v § 105 zákona o štátnej službe z dikcie je zjavné, že odchodné bolo možné poskytnúť iba zamestnancovi v stálej štátnej službe. Žalovaný z opatrnosti zároveň vzniesol námietku premlčania. Podľa žalovaného je nesporné, že žalobca si uplatnil svoj nárok až po uplynutí premlčacej lehoty.
4. Na prejednanie veci samej bolo nariadené pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 2.5.2019. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu. Žalobca predložil súdu pracovnú zmluvu zo dňa X.X.XXXX uzavretú na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace, dohodnutý druh práce: T. G., oddelenie U. H. Q. T. C. V. U. V. T. U.. V dôsledku prijatia zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe bol žalobca menovaný do J. Š. U. najviac na dva roky, t.j. do XX.X.XXXX. Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby prevzal dňa XX.X.XXXX. V dôsledku poškodenia zdravia žalobca požiadal o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu XX.X.XXXX. Rozhodnutím žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bol žalobca odvolaný z funkcie. Zároveň vo svojej žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru žiadal o preplatenie odchodného. Poukázal na list MV SR zo dňa 21.6.2017 v ktorom sa konštatuje, že listinami zo dňa 3.12.2016 a 27.2.2017 žiadal o výplatu náhrady zo straty na zárobku a odchodného, kde mu bolo oznámené, že sa nejdená o pracovný úraz a nemá právny titul na vyplatenie týchto náhrad, čo sa podľa neho nezakladá na pravde. K otázke premlčania žalobca uviedol, že požiadal o preplatenie odchodného listom zo dňa XX.X.XXXX, a lehota mu začala plynúť až doručením odpovede žalovaného zo dňa 21.6.2017. Aj keď podľa vtedy platného a účinného zákona nemá nárok na odstupné a odchodné, nemôže to mať vplyv na vec samú, nakoľko je to chyba zákona.
5. Poverený zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že žalobca bol menovaný do J. Š. U. a tento pomer skončil odvolaním na základe rozhodnutia zo dňa X.X.XXXX, ktoré si žalobca prevzal dňa XX.X.XXXX, čiže otázka skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nie je sporná. Nesúhlasil s
tvrdením žalobcu o reakcii na žiadosť o odchodné až v roku 2017, nakoľko na žiadosť zo dňa XX.X.XXXX reagoval listom zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom mu bolo oznámené, že nemá nárok na odchodné. Sporná ostáva otázka existencie nároku žalobcu na odchodné a odstupné. Zákon o štátnej službe v znení účinnom do 31.12.2003 žalobcovi nepriznával nárok na odstupné. Oba nároky žalobcu predstavujú peňažné plnenie, ktorých úhrada podlieha premlčaniu.
6. Podľa § 105a zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2003 (ďalej len z. č. 312/2001 Z.z.), pri prvom skončení stálej štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe odchodné vo výške posledného priznaného funkčného platu, ak jeho započítaná prax podľa § 81 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g) a § 159 ods. 2 dosiahla najmenej šesť rokov. Táto výmera odchodného sa zvyšuje za každý ďalší skončený rok započítanej praxe o jednu polovicu posledného priznaného funkčného platu, najviac do výšky desaťnásobku funkčného platu štátneho zamestnanca. Podľa § 149 z. č. 312/2001 Z.z, na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú primerane ustanovenia § 39 ods. 3, § 85 až 117, § 129 až 132, § 136 až 150, § 160 až 170, § 177 až 210, § 213, § 217 až 222, § 230, § 232 ods. 1, 3 a 4, § 236 až 239 a § 240 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce. Podľa § 36 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Zákonník práce v znení účinnom do 31.8.2007, k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 25 ods. 2, § 63 ods. 3 a 4, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 103 ods. 4, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 7. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne. Nepremlčujú sa nároky zamestnanca na náhradu za stratu na zárobku a na náhradu za stratu na dôchodku z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania ( § 200 až 202) alebo inej škody na zdraví ( § 192) a nároky na náhradu nákladov na výživu pozostalých ( § 207). Nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 311/2001 Zákonník práce v znení účinnom do 31.12.2003, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
7. Na zistenie skutkového stavu vykonal súd dokazovanie listinami a výsluchmi strán sporu. Z predložených dôkazov má súd za preukázané, že otázka skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu nie je sporná. Žalobca žiadosťou o rozviazanie pracovného pomeru dohodou zo dňa XX.X.XXXX žiadal o rozviazanie pracovného pomeru ku dňu XX.X.XXXX. MV SR Rozhodnutím o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa X.X.XXXX odvolal žalobcu z funkcie štátneho zamestnanca: odborný radca. Za deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bol určený deň doručenia rozhodnutia o odvolaní. Z doručenky predloženej žalovaným na pojednávaní vyplýva, že predmetné rozhodnutie bolo prevzaté žalobcom dňa XX.X.XXXX. Spornou medzi sporovými stranami ostáva otázka nároku žalobcu na odstupné a odchodné po skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru.
8. Súd sa prednostne zaoberal otázkou premlčania práva v súlade so zásadou hospodárnosti konania obsiahnutou v čl. 17 CSP a nie nárokom samotným z dôvodu rýchlejšieho a účinnejšieho rozhodnutia vo veci samej. Neobstojí námietka žalobcu týkajúca sa nepremlčateľnosti nároku na odstupné a odchodné v zmysle § 36 Zákonníka práce v rozhodnom období, nakoľko dikcia tohto ustanovenia sa nevzťahuje na nároky zamestnanca na odstupné a odchodné.
9. Premlčanie je inštitút hmotného práva na základe ktorého sa premlčuje samotné subjektívne právo, čoho dôsledkom je oslabenie nároku, ktoré je druhým štádiom realizácie subjektívneho práva. Účel premlčania spočíva v tom, že po uplynutí zákonom stanovenej doby sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo bolo už premlčané. V predmetnej veci sú kumulatívne splnené všetky predpoklady premlčania práva, po prvé jedná o majetkové právo/ ide o žalobu na plnenie (zaplatenie odstupného a odchodného), ktoré podlieha režimu premlčania, po druhé premlčacia doba
žalobcovi márne uplynula, márne uplynutie premlčacej doby ako objektívna právna skutočnosť má za následok premlčanie práva o ktoré ide, za premlčané sa považuje právo, ktoré sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom, premlčacia doba je stanovená presnou dobou začiatku plnenia a koncom - štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil dňa XX.X.XXXX a trojročná premlčacia lehota uplynula dňa XX.XX.XXXX (nakoľko odchodné o odstupné by mali byť vyplatené so mzdou za mesiac september, najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca). Tretím predpokladom je, že oprávnený subjekt nevykonal právo v priebehu premlčacej doby, pod vykonaním práva sa myslí podanie žaloby na súde. Žaloba bola podaná na súd až dňa 7.2.2018, t.z. oprávnený subjekt nevykonal právo v priebehu premlčacej lehoty. Zároveň došlo aj k naplneniu posledného predpokladu premlčania práva spočívajúceho v uplatnení námietky premlčania na súde povinný subjektom v predmetnom spore žalovaným, ktorý námietku uplatnil pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril a to k vyjadreniu k žalobe. Právne účinky premlčania súvisia s jeho dovolaním na súde. Žalovaný ako sporová strana v civilnom súdnom konaní sa premlčania dovolal, preto súd nemohol premlčané právo priznať a musel žalobu zamietnuť.
10. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, prihliadnúc zamietnutiu žaloby a k tomu, že odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje / § 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / § 358 CSP/. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje /§ 362 ods. 1, veta prvá CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).