Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_34P-116-2020.pdf
PDF · 93.85 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/116/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky P. M., rod. M., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom N., t. č. bytom O. XXXX/XX, N. a manžela navrhovateľky U. M., štátneho občiana Slovenskej republiky, trvale bytom G., t. č. R. D., v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov P. M., rod. M. a U. M., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev P. úradu P. - D., vo zväzku 7, ročník XXXX, na strane 8, pod por. č. XX, s a r o z v á d z a .
Maloletý U. M., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého U. sumou vo výške 100,-Eur mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletým U. sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému U. na čas po rozvode tak, ako bolo rozhodnuté aj Okresným súdom v N. na čas do rozvodu. Maloletého U. žiadala na čas po rozvode zveriť do jej osobnej starostlivosti, zaviazať otca výživným vo výške 100,- Eur mesačne a styk otca s maloletým žiadala neupraviť. Navrhovateľka uviedla, že sa s manželom zoznámili v mesiaci júl 2018 a manželstvo uzavreli po 5 mesiacoch známosti. Podľa navrhovateľky od začiatku manželstva vznikali nedorozumenia, dochádzalo pravidelne k hádkam a fyzickému, psychickému týraniu zo strany manžela, taktiež nevery zo strany manžela. Teda manželstvo nebolo harmonické. Úplne sa zničilo, keď sa stala tá udalosť, keď manžel zavraždil jeho kamaráta. V tejto súvislosti poukázala na to, že manžel bol od 12.06.2019 vzatý do väzby. Odvtedy s ním nie je navrhovateľka v žiadnom ani telefonickom či písomnom kontakte, nechodí ho navštevovať. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, ktorý svojho otca ani nepozná. Maloletý U. mal len dva mesiace, keď jeho otca vzali do väzby. Navrhovateľka býva spolu s maloletým U. v spoločnej domácnosti s jej terajším priateľom. Bývajú v 3-izbovom mestskom nájomnom byte, kde náklady bývania vrátane energií predstavujú 300,- Eur mesačne. Platia ich každý v 1. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, spolu v sume 402,- Eur mesačne. Popri tom navrhovateľka pracuje na
dohodu ako operátor výroby so zárobkom podľa jej udania 640,- Eur mesačne brutto, čo predstavuje asi 500,- Eur mesačne netto. Okrem mal. U. má navrhovateľka ešte vyživovaciu povinnosť k mal. synovi E. P., nar. 10.11.2011, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti jeho otca a jej bolo určené výživné vo výške 80,- Eur mesačne. Počas trvania manželstva do BSM nenadobudli s manželom žiadny majetok väčšej hodnoty, navrhovateľka nič nevlastní. Mal. U. má necelé 3 roky a zatiaľ nenavštevuje žiadne zariadenie, ale do MŠ by mal nastúpiť od 09/2022. Maloletý má náklady primerané jeho veku, ešte používa plienky v hodnote 10,- Eur mesačne. Je zdravý. Záujmové krúžky ešte nenavštevuje. Právom záverečnej reči navrhovateľka uviedla, že žiada, aby súd návrhu vyhovel a rozhodol o rozvode.
2. Manžel navrhovateľky bol vypočutý dožiadaným súdom a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. S návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Taktiež súhlasil so zverením maloletého U. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a s určením výživného na maloletého U. vo výške 100,- Eur mesačne. Manžel sa k dôvodom rozvratu manželstva odmietol vyjadriť. Uviedol, že je plný invalidný dôchodca, má preukaz ZŤP, nepracuje. Výživné sa mu sťahuje z dôchodku. Nevlastní žiadny majetok. Okrem maloletého U. nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti.
3. Kolízny opatrovník mal návrh na začatie konania a predvolanie riadne a včas doručené. Na pojednávanie sa nedostavil, nežiadal odročiť pojednávanie, svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil návrh z čl. 1, SL, RL, lustrácie v RO matky, lustrácie v N., lustrácia v N. (že je v D.), zápisnica z výsluchu manžela z č.l. XX, lustrácie v SP, lustrácie v GP, správa nemocnice pre obvinených z č.l. XX, správa SP, potvrdenie o ID manžela, potvrdenie o príjme navrhovateľky, správa R. D., rozúčtovanie, obsah pripojeného spisu OS N. XXP/ XXX/XXXX, OS S. XXPd/X/XXXX, PZ, H. a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
5. Navrhovateľka s manželom uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v obci P.-D., ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P.-D. vo zväzku 7, ročník XXXX, na strane 8, pod por. č. XX. U navrhovateľky ide o prvé manželstvo, u manžela navrhovateľky ide o tretie manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania. Z ich manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, U. M., nar. XX.XX.XXXX.
6. Manželstvo účastníkov nebolo podľa vyjadrenia navrhovateľky nikdy harmonické. Podľa navrhovateľky dochádzalo pravidelne k hádkam, k týraniu a k nevere zo strany manžela. K úplnému zničeniu manželstva došlo, keď manžel zavraždil jeho kamaráta a manžel bol vzatý do väzby dňa XX.XX.XXXX. Manželka odvtedy nie je s manželom v žiadnom kontakte, ani telefonickom či písomnom a nechodí ho ani navštevovať. Navrhovateľka má v súčasnosti už nového partnera, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Manžel navrhovateľky sa odmietol vyjadriť k dôvodom rozvratu manželstva, ale s rozvodom manželstva súhlasil.
7. Podľa § 23 ods. 1-3 zákona č. 36/2005 Z. z o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si
vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
11. Podmienky vyššie citovaného zákonného ustanovenia považuje súd za splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Navrhovateľka trvala na návrhu a manžel navrhovateľky s rozvodom manželstva súhlasil. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej obojstrannej citovej náklonnosti.
12. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
13. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákon o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
14. Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
15. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému U. pochádzajúcemu z manželstva na čas po rozvode. V danej veci navrhovateľka ako matka dieťaťa žiadala na čas po rozvode zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, s čím manžel navrhovateľky ako otec súhlasil. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že na čas po rozvode zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, a aj s poukazom na skutočnosť, že sa otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.
20. Keďže súd rozhodol o zverení maloletého U. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, rozhodol súčasne aj o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Matka navrhla určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu vo výške 100,-Eur mesačne. S navrhnutou sumou výživného súhlasil aj otec dieťaťa. Teda rodičia sa na takejto výške výživného dohodli, preto súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého U. sumou 100,-Eur mesačne, ktorú sumu považoval súd za zodpovedajúcu nižšie uvedenému zistenému skutkovému stavu, odôvodneným potrebám dieťaťa a schopnostiam a možnostiam oboch rodičov.
21. Uvedená úprava rodičovských práv a povinností k maloletému U. na čas po rozvode je totožná aj s úpravou na čas do rozvodu v zmysle Rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa X.X.XXXX č.k.XXP/ XXX/XXXX-XX, právoplatným dňa 15.8.2020, ktorým rozsudkom bol maloletý U. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100,-Eur mesačne a styk otca s maloletým súd neupravil.
22. Ohľadom pomerov pre účely rozhodnutia o výživnom súd zistil tento skutkový a skutočný stav veci :
23. Maloletý U. má v súčasnosti necelé 3 roky, zatiaľ je doma a nenavštevuje ešte žiadne predškolské zariadenie. Od XX/XXXX by mal nastúpiť do MŠ. Maloletý má výdavky primerané jeho veku, ešte nosí plienky v hodnote 10,- Eur mesačne. Maloletý je zdravý. Záujmové krúžky ešte nenavštevuje. Má ďalšie bežné výdavky primerané jeho veku.
24. Matka býva spolu s maloletým U. a jej súčasným priateľom v 3-izbovom mestskom nájomnom byte. Náklady bývania predstavujú spolu 300,- Eur mesačne a platia ich na polovicu. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa spolu vo výške 402,- Eur mesačne. Okrem toho matka uviedla, že pracuje na základe dohody ako operátor vo výrobe so zárobkom 640,- Eur mesačne brutto, čo predstavuje asi 500,- Eur mesačne netto. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 09.08.2021 do 10.01.2022 predstavoval 755,22 Eur. Okrem maloletého U. má matka ešte vyživovaciu povinnosť k synovi E. P., nar. 10.11.2011, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti jeho otca a matke bolo určené výživné vo výške 80,- Eur mesačne. Matka žiadny majetok väčšej hodnoty nevlastní.
25. Otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody s predpokladaným skončením výkonu trestu odňatia slobody dňa 12.06.2043. Vo výkone trestu odňatia slobody nie je otec pracovne zaradený, nepoberá žiadnu mzdu. Otec poberá invalidný dôchodok vo výške 472,60 Eur mesačne, z ktorého sú mu exekučne vykonávané zrážky na výživné na mal. U., náhrada trov výkonu trestu a zrážky na úhradu neprednostnej pohľadávky.
26. Styk otca s maloletým dieťaťom súd s poukazom na ustanovenie § 25 ods.2 Zákona o rodine na žiadosť matky neupravoval. Naviac otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, právo styku s maloletým dieťaťom nerealizuje, neuplatňoval si ho.
27. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.