Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-17-2018.pdf
PDF · 130.4 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti J., N., nar. XX.X.XXXX a E., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti rodičov matka B. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A.J. XXXX/X, XXX XX P., právne zastúpená JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen a otec V. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX E., o návrhu matky a otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I/ Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi z a m i e t a .
II/ Súd alternatívny návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi z a m i e t a .
III/ Súd návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi spočívajúcu v rozšírení styku otca s maloletými deťmi z a m i e t a .
IV/ Súd n a r i a ď u j e rodičom maloletých detí J., V. J., nar. X.X.XXXX a B. N., nar. X.X.XXXX podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení PhDr. Jany Gotierovej, ambulancia poradenskej psychológie a psychoterapie, so sídlom Janka Kráľa 1, Banská Bystrica po dobu šesť mesiacov a najmenej jedenkrát v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V/ Štát má nárok na náhradu štátom preddavkovaných trov voči matke maloletých detí vo výške 195,96 €, ktoré je matka maloletých detí p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen, v lehote 10- tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VI/ Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 8.10.2018 doručila matka maloletých detí tunajšiemu súdu návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Spolu s návrhom vo veci samej doručila aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom súd rozhodol samostatným uznesením a tento zamietol. Návrh odôvodňovala správaním otca, ktorý pre maloleté deti chodí nepravidelne, neodovzdáva maloleté deti na čas, neplní si riadne vyživovaciu povinnosť, má podozrenia, že deti preberá a odovzdáva pod vplyvom omamných látok, správa sa nevhodne, vyvoláva scény, prenasleduje ju aj maloleté deti, poškodzuje jej majetok, dvere, auto, má zlý vplyv na deti, chodí s nimi sprejovať steny, učí ich zapaľovať ohne, vozieva ich na kapote auta. V dôsledku takého správania deti bývajú po víkende strávenom s otcom v zlom stave. U jedného zo synov došlo k zlomeniu zuba, mal rozbitú hlavu, deti sa nesprchujú, neumývajú. Predovšetkým vytýkala otcovi, že sa nevhodne vyjadruje a býva pod vplyvom omamných a psychotropných látok. Návrhom žiadala zakázať otcovi stýkať sa s maloletými deťmi, alternatívne, v prípade, že sa otcova závislosť na požívaní omamných látok síce preukáže, ale bude v záujme maloletých detí, aby s otcom napriek tejto skutočnosti udržiavali osobný styk, v záujme ochrany ich života a zdravia, navrhla zmeniť rozhodnutie Okresného súdu Zvolen v časti úpravy styku a to tak, že by otec bol oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky.
2. Otec maloletých detí sa k návrhu prvýkrát vyjadril na pojednávaní dňa 15.1.2019, kde uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Zároveň predniesol návrh na rozšírenie styku s maloletými deťmi na každý víkend, prípadne popri víkendoch aj na iný deň. Podľa jeho slov sa matka snažila o to, aby bol s deťmi čo najmenej a vyjadrenia uvádzané matkou považuje za vymyslené. Doslova uviedol, že aj on môže recipročne na matku uviesť ako sa o deti stará, čo s nimi robí, ako ich vychováva. Niekoľkokrát v priebehu konania zdôraznil, že svoje deti miluje, ľúbi a správa sa k nim ako otec k synom. Chce sa podieľať na ich výchove, chce o nich informácie, preto za nimi chodieva do školy, do škôlky. Vie o tom, že matka mu to zakazuje. V škole s tým problém nemajú, v škôlke sú to známe a kamarátky matky maloletých detí, preto sú s tým spojené problémy. Vylúčil, že by požíval akékoľvek omamné a psychotropné látky, keď je s maloletými deťmi a keď má tieto v starostlivosti. Potvrdil, že u zamestnávateľa sa podrobil vyšetreniu na užívanie psychotropných a omamných látok, avšak znalecké dokazovanie nepreukázalo, že by tieto látky požil. Keď je s deťmi venuje sa im, športuje s nimi. Vyjadril sa aj k incidentom, ktoré matka v návrhu opísala. Uvedomil si a priznal, že niektoré z činností nie sú vhodné pre maloleté deti a nemal by ich s nimi robiť. Chce s nimi športovať, plávať, lyžovať. Podľa jeho slov mu matka v tom bráni.
3. Kolízny opatrovník s rodinou maloletých detí pracuje vzhľadom na množstvo podaní, či už zo strany matky alebo otca. Zdôraznili, že nespochybňujú úlohu otca vo výchove maloletých detí, ale domnievajú sa, že na činnosti, ktoré otec s maloletými deťmi vykonáva je možné pozerať ako na činnosti, ktorými ohrozuje otec život, zdravie, bezpečnosť svojich detí a rovnako nemajú dobrý vplyv na výchovu a morálku maloletých detí. Navyše otec maloletých detí sa má dehonestujúco vyjadrovať na adresu matky pred maloletými deťmi čo podľa názoru kolízneho opatrovníka tiež formuje ich postoj, názor do budúcna k ženám ako takým. Dôrazne žiadali, aby otec maloletých detí zmenil takéto správanie a prestal sa nevhodným spôsobom vyjadrovať na adresu matky a žien vo všeobecnosti.
4. Naposledy súd upravoval styk otca s maloletými deťmi v konaní vedenom pod sp. zn. 5P XXX/XXXX. Rozsudkom zo dňa 8.3.2016 schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť a súčasne súd upravil styk otca s maloletými deťmi, kde bolo rozhodnuté o oprávnení otca stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec je povinný maloleté deti v stanovenú hodinu pred bytom matky prevziať a v stanovenú hodinu ich opäť pred jej bytom vrátiť. Matke bola uložená povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne a na čas pripraviť. Súd konštatoval, že v priebehu konania po znaleckom dokazovaní rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa dohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
5. Matka svoj návrh odôvodňovala predovšetkým podozrením užívania omamných a psychotropných látok zo strany otca maloletých detí. Tieto skutočnosti uviedla nielen v písomnom návrhu, ale aj počas celého konania. Poukazovala na to, že už v minulosti, keď žili v spoločnej domácnosti nadobudla toto podozrenie, avšak nemala dôkazy. Následne v priebehu konania poukázala na zistenia zamestnávateľa otca maloletých detí, ktorý pracuje ako profesionálny vojak a práve z dôvodu podozrenia bol podrobený znaleckému dokazovaniu s výsledkom negatívny. V priebehu konania súd nariadil vypracovanie odborného vyjadrenia na základe toxikologického laboratórneho vyšetrenia biologického materiálu krv a moč odobratého od V. J. - otca maloletých detí za účelom zistenia prítomnosti omamných a psychotropných látok v jeho organizme. Odber biologického materiálu sa uskutočnil bezprostredne po pojednávaní, ktoré predchádzalo tomuto odobratiu vzoriek biologického materiálu vzhľadom k tomu, že sa javilo požitie takýchto látok u otca v priebehu pojednávania. Odobratie materiálu sa uskutočnilo za prítomnosti pracovníka tunajšieho súdu a lekárky, ktorá biologický materiál odoberala a následne pracovníkom tunajšieho súdu bol tento biologický materiál odvezený znalcovi z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súdnolekárske a patologickoanatomické pracovisko Banská Bystrica. Výsledok vyšetrenia oznámila Mgr. Lenka Hrnková, toxikológ spolu s MUDr. Mgr. Borisom Ťažkým, PhD., vedúcim lekárom SLaPA pracoviska s tým, že po príslušnom spracovaní biologického materiálu (krv, moč) SPE extrakciami zameranými cielene na dôkaz kanabinoidov a tiež na všeobecný skríning liečiv a iných toxikologicky významných látok bol metódou plynovej chromatografie v spojení s hmotnostnou spektrometriou dokázaný v krvi a moči negatívny nález kanabinoidov, liečiv a iných toxikologicky významných látok.
6. V priebehu konania obaja rodičia potvrdili, že podávali na seba množstvo trestných oznámení, ktoré každý z nich označoval ako nezmyselné trestné oznámenia. Z tohto dôvodu súd robil dopyt na príslušné orgány činné v trestnom konaní a keďže u účastníkov konania ide o profesionálnych vojakov, bol robený dopyt na Vojenskú políciu a to aj opakovane. Z uvedených správ jednoznačne vyplynulo, že matka maloletých detí, ako aj otec maloletých detí podávali navzájom podania, ktoré vojenská polícia eviduje v trestnej a priestupkovej oblasti. Podľa správy doručenej v decembri 2018 vojenská polícia evidovala 17 vecí v trestnej a priestupkovej oblasti od roku 2014. Vojenská polícia potvrdila, že 12.4.2018 vykonávala hliadkovú činnosť zameranú na prítomnosť omamných a psychotropných látok s tým, že u otca maloletých detí bol pozitívny výsledok na THC v moči. Následne sa podrobil odberu krvi, ktorý však bol negatívny. Preto na základe týchto výsledkov bola vec odložená.
6.1. Vysvetlenie otca k uvedenému pozitívnemu nálezu na THC v moči bolo tvrdenie, že sa mal pohybovať v spoločnosti pred týmto odberom, kde sa fajčila marihuana. Potvrdil, že vzhľadom na negatívne následné vyšetrenie, ktoré nasledovalo bezprostredne po zistení pozitívneho výsledku v moči, bola táto vec odložená.
7. Väčšina oznámení adresovaných vojenskej polícii (správa z čl. 66, správa z čl. 98, správa z čl. 128, správa z čl. 158) bola odložená, prípadne konanie bolo zastavené. Niektoré oznámenia zo dňa 12.8. a 5.9.2018 boli postúpené OR PZ Zvolen z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti.
8. Z tohto dôvodu súd robil dopyt na príslušné Okresné riaditeľstvo PZ Zvolen, ktoré uviedlo, že eviduje podanie vo veci podozrenia z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia kedy matka maloletých detí neumožnila styk otca s maloletými deťmi. Uvedené konanie bolo vedené pod č. ČVS:ORP-XXX/ X-VYS-ZV-XXXX a dňa 11.3.2019 bolo v danej veci rozhodnuté uznesením vyšetrovateľky, vec bola odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2, 3 Trestného poriadku. Ku dňu podávania správy 11.3.2019 konštatovala vyšetrovateľka, že rozhodnutie nie je právoplatné.
9. Ďalšie činnosti, ktoré matka zo strany otca neschvaľovala a ktoré boli dôvodom aj pre podanie návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností spočívajúcu v zákaze styku otca s maloletými deťmi boli činnosti, ktoré otec s deťmi vykonával s tým, že v lete 2018 sa stávalo, že deti po príchode z víkendu s otcom mali zafarbené prsty. Následne ukázali matke, že sprejujú s otcom steny, kde podľa slov maloletého N. bol nápis „Melana“, ktorý nasprejoval na fasádu školy on sám. Rovnako N. mal nasprejovať aj nápis „AC/DC“ a „THE BONES“. Súčasne sa deti pochválili, že s otcom zapaľujú ohne pepom a potom ich hasia, z okna, vodou z hadice, pričom sú doma pri otvorenom okne na druhom poschodí a otec pod oknom zapaľuje takýto oheň. Rovnako deti uviedli matke, že otec ich vozí v kufri auta a tiež, že ich vozí na kapote auta. Aj napriek tomu, že sa báli a maloletý N. spadol a rozbil si koleno, tieto činnosti s nimi robí. Deti sa u otca neumývajú, nesprchujú, neumývajú si zuby a sú celý deň v jednom oblečení, v ktorom aj následne v noci spia. Má za to, že deti sú v priamom ohrození života, zdravia a takéto správanie na ne zle vplýva, ohrozuje ich morálny život.
10. Otec tieto činnosti poprel. Pripustil, po následnom výsluchu maloletých detí, že raz s nimi bol sprejovať stenu s tým, že prisľúbil, že sa to viackrát nestane a takéto činnosti s deťmi robiť nebude. To, že ich vozil na kapote auta považoval za zábavu a podľa jeho slov nešiel vysokou rýchlosťou. Deti sa nebáli, tešili sa. Pred súdom uviedol, že si uvedomuje nevhodnosť takejto zábavy. Pri hasení ohňa z okna hadicou a vodou takéto správanie poprel. Uviedol, že si chodí s deťmi opekať a učí ich zakladať oheň. Považuje to za normálnu činnosť a nevidel v tom nič nevhodné. Rovnako poprel, že by sa nejakým nevhodným spôsobom mal správať k deťom. Naopak uvádzal, že s deťmi trávi veľa času vonku v prírode, chce ich učiť plávať, lyžovať. Keď sú vo P., prespáva s nimi v byte známej, prípadne chodí s nimi na víkendy na chaty. Nesúhlasil s tvrdeniami matky, že by ich vystavoval nebezpečenstvu alebo im vedome ubližoval.
11. Vzhľadom k tomu, že súd koná o zmene výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, súd s poukazom na ustanovenie § 38 Zákona o rodine dospel k záveru, že je potrebné vyslúchnuť maloleté deti za účelom zistenia ich názoru. Maloleté deti vypočúvala sudkyňa bez prítomnosti rodičov, právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka, pričom zvolila neformálny pohovor mimo pojednávacej miestnosti bez úradného odevu (výsluch maloletých detí je celý zaznamenaný na zvukovej nahrávke). Po pohovore bola výpoveď maloletých detí zaprotokolovaná v zápisnici z pojednávania a rodičia boli informovaní o výpovedi maloletých detí.
11.1. Dňa 19.2.2019 sa maloleté deti dostavili do budovy súdu za prítomnosti matky a jej terajšieho partnera. Pred začatím pojednávania došlo k incidentu medzi rodičmi maloletých detí za prítomnosti oboch maloletých detí a partnera matky maloletých detí. Obaja rodičia sa v budove súdu nevhodným spôsobom správali za prítomnosti svojich detí. Následne maloleté deti pri neformálnom pohovore uviedli, že sa rodičia hádajú, lebo ich mama si našla Q. a to V. vadí. Súčasne deti uviedli, že otec ich navštívil deň pred týmto pojednávaním dňa 18.2.2019 a žiadal od nich, aby klamali na súde, kde mali uviesť, že spreje ukradol N., pričom to nebola pravda, pretože tieto boli spolu kúpiť s otcom a išli striekať stenu. Rovnako maloletý N. uviedol, že sa nechcel voziť na kapote auta aj napriek tomu ho otec viezol, spadol a rozbil si koleno. K popáleniam sa vyjadrili, že si chodia s otcom opekať páči sa im to a chcú, aby to tak aj ostalo. Niekoľkokrát v rámci svojich výpovedí povedali, že sa hádajú obaja otcovia aj V. aj Q. a problém je v tom, že V. žiarli na Q.. Reagovali spontánne s tým, že opisovali činnosti, ktoré robia s otcom. Uviedli, že chodia lyžovať, vedia sa lyžovať, už absolvovali lyžovačku aj na strmších svahoch na Donovaloch. Naposledy mali byť s otcom v Hronci, kde sa tiež lyžovali. Potvrdili aj to, že s otcom boli plávať. N. behal okolo bazéna a vybil si zub. E., mladší zo súrodencov, sa učí plávať, ide mu to lepšie. Aj maloletý N. by sa chcel naučiť plávať. Obaja niekoľkokrát v priebehu rozhovoru uviedli, že sa boja povedať pravdu, aby sa rodičia nehnevali. Obaja sa vyjadrovali tak, že otec v ich spoločnosti hovorí na mamu, že je „hlúpa sliepka, štetka“ a naopak mama na otca, že je „debil, že ich otravuje“. Deti sa vyjadrovali aj k incidentu, ktorý sa odohral bezprostredne pred týmto rozhovorom v budove súdu s tým, že obaja rodičia sa sácali, strkali. Aj napriek tomu však obaja zdôraznili, že chcú , aby všetko ostalo zachované tak, ako to je teraz.
11.2. Matka na výpoveď synov uviedla, že aj táto dokazuje ako sa otec snaží prinútiť deti klamať. Je sám chronickým klamárom a učí klamstvu aj deti. Zdôraznila, že má strach o život svojich detí. Naopak otec uviedol, že na živote jeho synov mu záleží a podľa neho, nie je normálne, že matka maloleté deti podpláca, bráni im v styku s ním.
12. Vzhľadom na problémy rodičov komunikovať spolu súd nariadil obom rodičom v priebehu konania podrobiť sa sedeniu na referáte poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté deti. Na ostatnom pojednávaní kolíznym opatrovníkom bolo oznámené, že rodičia sa dostavili na oddelenie referátu psychologických služieb s tým, že obaja rodičia podľa informácií, ktoré poskytla psychologička Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen nevidia zmysel pokračovať v týchto sedeniach. Písomnú správu z referátu poradensko-psychologických služieb kolízny opatrovník nepredložil, avšak zdôraznil, že na základe stretnutia a rozhovorov s psychologičkou obaja rodičia odmietli pokračovať v týchto sedeniach. Následne matka maloletých detí uviedla, že ona to tak nevnímala a zrejme došlo k nedopatreniu a zlej interpretácii alebo nepochopeniu toho čo psychologičke uviedla. Naopak otec potvrdil, že absolvoval toto stretnutie následne po matke, kde mu bolo oznámené, že to nemá význam, pretože matka odmietla takúto spoluprácu.
13. Tak ako je vyššie konštatované, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately vedie rodinu v evidencii dlhšie obdobie. Dňa 25.10.2018 podal vo veci správu zo šetrenia rodinných pomerov vo veci neodkladného opatrenia, kde potvrdili, že matka maloletých detí spolu s maloletými deťmi žije v spoločnej domácnosti s priateľom. Ide o 3-izbový byt, na ktorý má matka hypotéku. Matka a jej priateľ sú zamestnaní v armáde SR ako profesionálni vojaci. Maloletý N. navštevuje Základnú školu vo P. a maloletý E. Materskú škôlku F. na P. I.. Doslova matka uviedla, že sa deti s otcom stretávajú na základe rozhodnutia súdu, kde stretávanie deti neodmietajú, nakoľko otec s nimi robí bláznivé a nebezpečné veci. V čase, keď otec pre deti nechodieval bolo podľa jej slov veľmi ťažké vysvetliť prečo otec pre deti neprišiel. Kolízny opatrovník potvrdil, že otec chodieval na oddelenie postupne robiť záznamy o rôznych situáciách, kde mal snahu vykresliť matku ako nezodpovednú, prípadne poskytujúcu deťom nedostatočnú starostlivosť. Ani jedno z hlásení sa však nepreukázalo ako opodstatnené a tak to bolo zo strany kolízneho opatrovníka vyhodnotené. Zo skúseností, ktoré nadobudol úrad zo spolupráce s oboma rodičmi dospeli k záveru, že matke je miernej povahy, prístupná na dohody a dlhodobo nebrániaca otcovi v styku s deťmi. Avšak kolízny opatrovník mal obavy, že počínanie otca nie je v súlade s myslením dospelého zodpovedného rodiča, pričom majú obavu o život a zdravie maloletých detí. Rovnako poukázal kolízny opatrovník na informácie z materskej škôlky maloletého E., kde personál už dlhodobo znáša neštandardné správanie sa otca o čom zaslal úradu správu. Kolízny opatrovník poukazoval na nepredvídateľnosť v správaní otca k maloletým deťom. Kolízny opatrovník sa vyjadroval aj k poskytnutej možnosti požiadať o zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti pokiaľ má záujem participovať na výchove a starostlivosti o maloleté deti, pričom otec o toto nikdy neprejavil ani najmenší záujem, preto podľa nich jeho konanie sa javí ako zámerne zamerané na osobu matky.
14. V priebehu konania vzhľadom aj na podanú správu kolízneho opatrovníka, ako aj vyjadrenia matky maloletých detí súd žiadal správu tak z predškolského zariadenia maloletého E., ako aj zo základnej školy, ktorú navštevuje maloletý N.. Pôvodná správa z materskej školy doručená kolíznemu opatrovníkovi zo dňa 22.10.2018 uvádza, že maloletý E. navštevuje 4.triedu materskej školy. Do zariadenia chodí pravidelne v sprievode matky a z materskej školy ho preberá matka. V prípade potreby vypomáha aj stará matka, ktorá má na to patričné splnomocnenie. Dieťa sa zapája do diania, pričom chodí vždy čisto vhodne oblečený. S otcom maloletého dieťaťa ťažko komunikujú vzhľadom na jeho neštandardné správanie. V predchádzajúcom období (minulý školský rok) mu bolo umožnené po konzultácii s matkou telefonicky hovoriť so synmi. Dožadoval sa však častejšieho styku čo začalo byť neúnosné. Deti boli rozrušené a stávalo sa, že sa s nim nechceli rozprávať. Rovnako bol informovaný o akciách pre rodičov. Otec maloletého sa dožaduje telefonátov so synom počas rôznych doobedňajších aktivít a to aj napriek upozorneniu, že je to nevhodné, narúša to edukačnú činnosť a je to aj na úkor ostatných detí. Stáva sa, že v popoludňajších hodinách otvorí dvere do triedy, stojí v nich a sleduje dianie svojho syna, pričom ho vyvoláva z triedy. Robí to aj napriek upozorneniam učiteľky, že narúša naplánované aktivity, čím ruší nielen vlastné dieťa, ale aj ostatné deti. Rovnako sú problémy s ním počas pobytu vonku kedy deti pozoruje spoza stromov a v najnevhodnejší okamih príde za synom, chce sa s ním rozprávať mimo ostatných detí. Podľa vyjadrenia riaditeľky školy sa deti boja chodiť na prechádzky, pretože nevedia odkiaľ sa otec maloletého E. vynosí. Takéto správanie vnímajú v škôlke ako egoistické, nerešpektujúce psychickú pohodu svojho dieťaťa a ostatných detí, pričom stresuje celé okolie. Následne podala materská škola na výzvu súdu správu 7.2.2019, kde uviedli, že správanie otca sa čiastočne zmenilo, avšak otec naďalej vyhľadáva syna počas pobytu vonku a ruší výchovnovzdelávaciu činnosť telefonovaním.
14.1. Základná škola, ktorú navštevuje starší syn účastníkov konania dňa 4.3.2019 oznámila, že nie sú známe skutočnosti kedy a u koho dieťa trávi víkendy. Viditeľné zmeny po voľných dňoch v jeho správaní zaznamenané neboli. Na vyučovanie chodieva riadne pripravený, má všetky školské potreby a zo strany otca nedochádza k narúšaniu vyučovacieho procesu. Na rodičovské združenia nechodieva. Podľa vyjadrenia vychovávateľky školského klubu detí otec ho v popoludňajších hodinách približne dvakrát do mesiaca navštívi a v jej prítomnosti sa so synom na školskom ihrisku hrá a rozpráva. V prípade nepriaznivého počasia je s ním v interiéry školského klubu. Uvedené skutočnosti sú poskytnuté so súhlasom vedenia školy. Správu vypracovala triedna učiteľka maloletého a je podpísaná aj riaditeľom základnej školy.
15. Vzhľadom k tomu, že otec maloletých detí má trvalý pobyt v E. a s maloletými deťmi trávieva čas vo P., súd nariadil kolíznemu opatrovníkovi vykonanie šetrenia v mieste pobytu otca s maloletými deťmi v čase, keď má maloleté deti na základe rozhodnutia súdu vo svojej výchove. Otec maloletých detí umožnil kolíznemu opatrovníkovi prešetriť pomery v byte, v ktorom trávieva čas s maloletými deťmi a ktorý má prenajatý od pani E.. Kolízny opatrovník podal správu dňa 28.1.2019, kde uviedol, že sa jedná o 2-izbový kompletne moderne zariadený byt. V byte v čase šetrenia bol poriadok a čisto. Byt pozostáva zo spálne, obývačky, kuchyne a sociálneho zariadenia, pričom v spálni je manželská posteľ, kde spávajú maloleté deti a otec spáva na rozťahovacom gauči v obývačke. Kolízny opatrovník konštatoval, že otec má pre pobyt s deťmi vytvorené vhodné podmienky. Súčasne sa v byte nachádzal dostatok oblečenia na zimné športy, ako aj pyžamá, prezúvky, hračky a knihy pre deti.
16. Matka maloletých detí zaslala súdu vyjadrenia ohľadom stretnutia maloletých s otcom po pohovore vykonanom na okresnom súde. V podaní adresovanom súdu 1.3.2019 uviedla, že víkend 23., 24.2.2019 otec maloleté deti vytrestal, nedal im jesť a ignoroval staršieho syna. Nerozprával sa vôbec s ním a neodpovedal mu, ak sa ho niečo maloletý pýtal. Mladší syn účastníkov konania uviedol, že brat mu hovoril, že už k tatovi ísť nechce. Pri odovzdávaní opätovne malo dôjsť k poškodeniu dverí. Následne ďalší styk nebol zrealizovaný, pričom okrem vyjadrenia adresovaného súdu dňa 26.3.2019 doručila súdu aj nahrávku z realizácie tohto stretnutia v dňoch 23. - 24.3.2019 kedy otec si 40 minút presviedčal deti, aby s ním išli. Pri tejto situácii následne matka mala zatvoriť dvere. Otec sa zdržiaval v priestoroch asi ešte 10 minút a potom odišiel. Následne 23. - 24.3.2019 opätovne deti odmietli ísť k otcovi a po desať minútovom presviedčaní otec zobral staršieho z bytu. Následne došlo k incidentu, ktorý zaznamenala na CD nosiči. Doložila aj lekársku správu ohľadom ošetrenia staršieho syna, ktorému mal otec udrieť po ruke a na ruke sa mu vytvoril, hematóm a opuch. Správa z 23.3.2019 potvrdzuje len opuch hematóm, pričom hybnosť pravej ruky bola plná.
16.1. S nahrávkou doručenou a doloženou do spisu sa oboznámili účastníci konania vrátane súdu s tým, že kolíznemu opatrovníkovi táto bola doručená a otec maloletých detí uviedol, že vie čo sa odohralo v uvedený deň a nepotrebuje byť oboznámený s touto nahrávkou. Následne súd uvedenú nahrávku vyhodnotil v rámci rozhodnutia.
17. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
18. Podľa ustanovenia § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmu medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej „kolízny opatrovník“).
19. Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
21. Podľa ustanovenia § 37 ods. 2, písm. d/ Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
22. Podľa ods. 7 tohto zákonného ustanovenia, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
23. Podľa ustanovenia § 37 ods. 8 Zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
24. Tak ako vyplýva už z vyššie uvedených skutočností predmetom konania bola zmena rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P XXX/XXXX v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi. Návrh matky prioritne smeroval k zákazu styku otca stretávať sa s maloletými deťmi z dôvodu podozrenia požívania omamných a psychotropných látok. Matka v návrhu, ako aj v priebehu konania poukazovala na nevhodné správanie sa otca, ktoré malo byť dôsledkom dlhodobej konzumácie omamných a psychotropných látok. Ako sama uviedla má podozrenie na užívanie týchto látok už od roku 2013, pričom situáciu začala vnímať kriticky najmä v dôsledku správania sa otca k maloletým deťom a jeho nevhodným aktivitám, ktoré s maloletými deťmi vykonáva. V priebehu konania vzhľadom na tvrdenia matky, ako aj správu vojenskej polície súd nariadil odber biologického materiálu u otca maloletých detí a následnou analýzou mal preukázané, že otec maloletých detí nie je konzumentom omamných a psychotropných látok. Tvrdenia matky sa nepreukázali a vyšetrenie biologického materiálu, ktorý bol otcovi odobratý aj za prítomnosti pracovníčky tunajšieho súdu, bol negatívny.
24.1. V prvom rade súd zdôrazňuje, že zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je špecifickým obmedzením výkonu rodičovských práv kedy sa celkom odoberá právo rodiča stýkať sa s maloletým dieťaťom a to hocijakým spôsobom. Ide tu o tak silné obmedzenie a zásah do výkonu rodičovských práv, ako aj do práv maloletého dieťaťa, kedy je potrebné skúmať, že takéto opatrenie je v záujme dieťaťa a je nevyhnutné. Iba keby mal súd preukázané, že styk rodiča s maloletým dieťaťom ohrozuje jeho život, zdravie, záujem, môže zakázať styk maloletého dieťaťa s rodičom. Musí brať pritom do úvahy ohrozenie nielen jeho fyzického, ale aj psychického zdravia, ako aj vývoj a nevhodnosť životného príkladu rodiča pre maloleté dieťa. Už v predchádzajúcom rozhodnutí súdu, kde bol vo veci vypracovávaný znalecký posudok, znalkyňa konštatovala vhodnosť stretávania sa maloletých detí so svojim otcom. Obe deti majú k otcovi vytvorenú citovú väzbu a majú právo byť nielen s matkou, ale aj s otcom. To znamená, ž e maloleté deti majú právo na oboch rodičov. Citové puto detí s otcom má pre ne veľký význam v ich osobnostnom rozvoji. Hlavným dôvodom, pre ktorý žiadala matka zakázať styk otca s maloletými deťmi bolo požívanie omamných a psychotropných látok, ktoré však v konaní preukázané nebolo. Alternatívne žiadala zmeniť rozhodnutie a zúžiť otcovi styk s maloletými deťmi na jeden deň raz za dva týždne a to v sobotu v trvaní niekoľko hodín za jej prítomnosti. Z celého spisového materiálu, ako aj zo správania sa oboch rodičov v priebehu konania jednoznačne vyplynulo, že rodičia majú komunikačný problém. Nedokážu sa zhodnúť na výchove maloletých detí. Obaja rodičia nevhodným spôsobom spolu komunikujú, vyjadrujú sa na adresu druhého rodiča a to aj za prítomnosti ich maloletých detí. Navyše obrazový a zvukový záznam, ktorý zachytáva posledné preberanie detí, jednoznačne preukazuje neschopnosť komunikácie a spolupráce rodičov. Z tohto záznamu je zrejmé, že deti neboli ani fyzicky ani psychicky na takýto styk pripravené. Navyše ani následné správanie sa matky celú situáciu neuľahčilo, zhoršilo ju a vystupňovalo sa v dôsledku konania otca s tým, že jeden z maloletých následne plakal a došlo k incidentu, ktorý tam je zachytený. Ak by súd zmenil úpravu styku v zmysle alternatívneho návrhu matky, musel by mať preukázané, že rodičia dokážu byť k sebe tolerantní, dokážu spolu diskutovať a sú schopní kompromisov voči sebe. Bohužiaľ súd konštatoval, že títo nevedia spolu komunikovať, odmietli odbornú pomoc na referáte poradensko-psychologických služieb, o čom svedčí vyjadrenie kolízneho opatrovníka na ostatnom pojednávaní. Navyše nie je zrejmé, ako si matka predstavovala realizáciu tohto styku, keď za prítomnosti otca dochádza k hádkam, urážaniu a aj fyzickým kontaktom, o čom svedčí incident na tunajšom súde.
24.2. Na prvom mieste je záujem maloletých detí. Tak ako je vyššie konštatované maloleté deti majú právo byť s oboma rodičmi. Po výsluchu týchto, súd dospel k názoru, že maloleté deti chcú zachovať realizáciu styku tak ako doposiaľ. S otcom sa stretávajú, vyhovuje im to a situáciu medzi rodičmi vnímajú ako „žiarlivosť otca - V. na Q. - terajšieho partnera matky“. Citové puto detí s otcom má pre ne obe veľmi veľký význam a je potrebné v ich osobnostnom rozvoji. Preto bude potrebné, aby rodičia dokázali spolu komunikovať, nezvyšovali na seba hlas, diskutovali spolu ohľadom výchovy maloletých detí, rešpektovali pravidlá navzájom, predovšetkým otec rešpektoval pravidlá stanovené v domácnosti matky ohľadom osobnej hygieny maloletých detí, nevystavovali deti riskantným zábavám, vzhľadom na ich vek a schopnosti, nevynucovali si u detí klamstvo, zapieranie, vymýšľanie, prekrúcanie skutočnosti a boli schopní obaja kompromisov ohľadom úpravy styku. Rovnako bude potrebné, aby sa naučili nielen spolu vychádzať ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ale aby sa matka naučila deti vždy pozitívne motivovať na stretnutie s druhým rodičom a potrebu byť vo výchove jednotný, ako aj vzájomnej sa rešpektovať. Z týchto dôvodov súd návrh matky na zákaz styku, ako aj na zúženie styku zamietol.
24.3. V priebehu konania otec maloletých detí podal návrh na rozšírenie styku s maloletými deťmi a to na každý víkend, ako aj niektorý pracovný deň. Vzhľadom na vyššie konštatované, predovšetkým s poukazom na neschopnosť rodičov komunikovať spolu, súd aj tento návrh zamietol. Dôvody, pre ktoré tak urobil sú totožné ako dôvody v rámci odôvodnenia zamietnutia návrhu matky na zúženie, resp. zákaz styku otca s maloletými deťmi.
25. Tak ako je už vyššie konštatované medzi rodičmi maloletých detí sú konflikty o čom svedčí nespočetné množstvo podaní adresovaných vojenskej polícii, ako aj orgánom činným v trestnom konaní. Vzhľadom na konfliktnosť vzťahu medzi biologickými rodičmi maloletých súd pristúpil k uloženiu výchovného opatrenia rodičom maloletých detí v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2, písm. d/ Zákona o rodine a týmto nariadil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení po dobu šiestich mesiacov, najmenej jedenkrát v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. K tomuto postupu pristúpil nielen s poukazom na vyjadrenie sa kolízneho opatrovníka, ale aj s poukazom na vlastné zistenia a skutočnosti, kde rodičia neboli schopní spolu komunikovať, dohodnúť sa a v dôsledku tohto konfrontačného správania dochádza k nerešpektovaniu rozhodnutia súdu a k nerealizovaniu styku otca s maloletými deťmi. Tak otec bude nútený zmeniť svoje správanie vo vzťahu k matke, rešpektovať jej požiadavky týkajúce sa výchovy maloletých detí, zvoliť vhodnejší spôsob komunikácie s ňou, ako aj správania sa k deťom, zvážiť aktivity, ktoré s maloletými deťmi vykonáva a tiež zo strany matky bude nutné zmeniť prístup ohľadom prípravy maloletých detí na styk s otcom tak, aby deti pozitívne motivovala na stretnutie s ich otcom. Pokiaľ rodičia nezačnú spolu riadne slušným spôsobom komunikovať a rovnako zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti aspoň v základných rysoch, nie je možné aby do budúcna prichádzala do úvahy zmena výkonu rodičovských práv a povinností spočívajúca v rozšírení styku. V prvom rade je potrebné, aby sa zmenila vzájomná spolupráca medzi rodičmi a následne je možné zmeniť aj rozhodnutie súdu týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
26. Podľa ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa ustanovenia § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne súd len na návrh.
28. Podľa ustanovenia § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Matka maloletých detí podala návrh na rozhodnutie o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd pri rozhodovaní trov účastníkov konania vychádzal z ustanovenia § 52, § 57 CMP a rozhodol v zmysle zákonného ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní však vznikli trovy štátu úhradou nákladov spojených s podaním odborného vyjadrenia a použitím pracovných pomôcok za účelom spracovania biologického materiálu odobratého otcovi maloletých detí. Časť týchto nákladov bola hradená zo zálohy zloženej matkou, časť však bola pokrytá predbežne z rozpočtových prostriedkov štátu. Ohľadom týchto úhrad účastníci konania mali doručené uznesenia, pričom v priebehu konania bolo zo štátnych prostriedkov na úhradu nákladov na odborné vyjadrenie vyplatených 195,96 €, na náhradu ktorých súd zaviazal matku maloletých detí. Toto dokazovanie bolo vykonávané na návrh matky, ktorá podozrieva otca z užívania omamných a psychotropných látok. Keďže toto dokazovanie dopadlo negatívne a tvrdenia matky sa nepreukázali ako pravdivé, súd zaviazal matku maloletých detí na úhradu týchto nákladov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 CMP).