Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci žalobcu: T. D., A.. X.X.XXXX, W. X. XX, zast. advokátom Mgr. Ladislavom Riedlom, Slovenská 46, Prešov, proti žalovanému: s Autoleasing SK, s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava 831 04, IČO: 46 806 491, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava, IČO: 36 860 107, o zaplatenie 3.728,88 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.728,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.728,88 Eur od 15. 6. 2018 do zaplatenia, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.728,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.728,88 eur odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa XX.X.XXXX uzavrel Zmluvu o úvere č. J. (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytnutie mi sumy 9 214,20 € na prefinancovanie kúpy motorového vozidla Nissan Pathfinder II. Úver je ex lege považovaný za bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a takýto dôsledok predpokladá § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“ Žalovanému k predmetnému úveru zaplatil sumu 5 993,08 € a suma 6 950,- € bola v prospech žalobcu zaúčtovaná titulom predaja odobratého vozidla. Spolu tak zaplatil žalovanému 12.943,08 €. Rozdiel plnení oboch zmluvných strán teda predstavuje sumu 3 728,88 €. Žalovaný bol toho názoru, že z tohto právneho vzťahu aj po konečnom vyúčtovaní je dlžníkom žalobca, preto inicioval súdne konanie, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, o zaplatenie 6 699,49 €. Súd dospel k záveru o bezodplatnosti úveru. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí s obsahom žaloby, pretože je podľa neho zmätočná a neodôvodnená. Mal za to, že žalovaný nepodložil tvrdenie, podľa ktorého má byť úver posúdený ako bezúročný a bezpoplatkový. Navrhol konanie zastaviť, nakoľko podľa jeho názoru je tu prekážka už začatého konania vedeného pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, resp. súd by mal konanie prerušiť, nakoľko je vedené konanie pod sp. zn. XC/XXX/XXXX.

4. Medzičasom odpadla prekážka, ktorá by bola spôsobilá vyvolať prerušenie konania tak ako na to poukázal žalovaný, a teda vedenie konania pod sp. zn. XC/XXX/XXXX bolo právoplatne skončené, keďže rozsudok sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol dňa XX.X.XXXX právoplatnosť. 5. Na to súd vytýčil pojednávanie na deň 5.4.2019 s tým, že uvedené pojednávanie bolo odročené na deň 3.5.2019. Na pojednávaní konanom dňa 3.5.2019 sa súd oboznámil s podaniami strán sporu a postupom podľa § 204 CSP oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise a to: žaloba č.l. 1, spis OS Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX, zmluva o úvere č.l. 7-8, protokol o prevzatí vozidla č.l. 8, protokol konečného vyrovnania č.l. 9, výpisy z účtu č.l. 10-12, vyjadrenie k žalobe č.l. 17-18 a oboznámil sa s ďalším obsahom spisu, pričom zistil nasledovné. 6. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX súd rozhodol, že žalovaný (v konaní pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX v postavení žalobcu) je povinný žalobcovi (v konaní pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX v postavení žalovaného) zaplatiť 1.469,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.459,40 eur od 29.5.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 56,12 %. 7. Proti uvedenému rozsudku v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný (v konaní pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX v postavení žalobcu) a na podklade odvolania Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX zrušil rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania. 8. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX právoplatným dňa XX.X.XXXX bola žaloba (v tomto konaní žalovaného) v časti o zaplatenie sumy 1.469,68 eur s príslušenstvom zamietnutá a žalovanému súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci a to vo výške 100 %. V odôvodnení okrem iného súd prvej inštancie uviedol, že „vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku záväzkového vzťahu, a to na základe úverovej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver ( účelový ) za účelom financovania predmetu - motorového vozidla Nissan Pathfinder II diesel 2,5 dCi LE ( ďalej aj motorové vozidlo ) v kúpnej cene 10.238,- eur. Celková výška úveru je podľa zmluvy suma 12.623,45 eur ( označené v zmluve ako celková výška úveru ), z toho na úhradu vozidla 9.214,20 eur a úhradu poplatku za uzavretie 3.409,25 eur. Žalovaný uhradil v hotovosti predajcovi sumu 1.023,80 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v 72. splátkach po 308,52 eur počnúc dňom 19.4.2013 a následne vždy k 19. dňu v mesiaci až do zaplatenia dňa 19.3.2019. Bola dohodnuté: poplatok za uzatvorenie 3.409,25 eur, predmet bude dodaný spoločnosťou AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s. v prevádzkarni Košice (predajca), druh úveru účelovo viazaný spotrebiteľský úver, celková výška úveru 12.623,45 eur, z toho na úhradu vozidla 9.214,20 eur a úhradu poplatku za uzavretie 3.409,25 eur, celková čiastka zaplatená klientom 22.213,44 eur, doba trvania zmluvy 72 mesiacov, splátky mesačné, počet 72, použitie vozidla na súkromné účely, poplatok za uzavretie 3.409,25 eur, priemerná hodnota RPNM 12,70 %, motivačný benefit 800 eur, splatnosť 1. splátky jeden mesiac po prevzatí vozidla klientom, ďalšie nasledujúci mesiac v ten istý poradový deň, úroková sadzba 20 %, RPNM 41,33 %, úver zabezpečený zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva a následne výpožička vozidla. Práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia Podmienkami, ktoré sú prílohou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, tieto boli klientovi odovzdané, oboznámil sa s nimi, rozumel im a súhlasí s nimi. Klient vyhlásil, že nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, je spotrebiteľom, spory budú riešené prostredníctvom súdu, resp. mediátorom. Zmluva je podpísaná na základe slobodnej vôle, nie za nápadne nevýhodných podmienok a nie v tiesni. Na začiatku zmluvy sú uvedené údaje o dlžníkovi a veriteľovi. Rovnako vyhlásil, že bol oboznámený s informáciami o spotrebiteľskom úvere. Zo splátkového kalendára vyplývajú údaje o dátume splatnosti splátok, počte, ich výške. Vo VOP sú aj podmienky splácania úveru, účel úveru, výklad pojmov, uzavretie zmluvy, povinnosti klienta k predmetu financovania, zabezpečenie úveru a následky uplatnenia tohto práva vrátane povinnosti hradiť jeho náklady, ukončenie úverovej zmluvy a splatnosť celého dlhu ( aj v prípade omeškania so zaplatením splátky za obdobie dlhšie ako tri mesiace, alebo 2 splátok, splatnosť na požiadanie, právo na odstúpenie od zmluvy ), zmluvné pokuty, sankcie za omeškanie so splácaním, zabezpečenie, poplatky. Poplatky vyplývajú aj z predloženého sadzobníka. Predmet financovania - motorové vozidlo žalovaný prevzal dňa 19.3.2013 na základe preberacieho protokolu. Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Momentálne uvedené upravuje § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. s odkazom na použitie ust. § 52-54 OZ. Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce Obch. zák. upravujúce úverovú zmluvu, keďže uzavretá zmluva spĺňa jej základné náležitosti ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. Pričom ako vyplýva z cit. zák. ust. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny ( naviac spotrebiteľský ). Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 129/2010 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalovanému bol poskytnutý úver, vzťahuje sa na predmetnú zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.. Uvedený názor súdu podporuje aj cit. ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., rovnako aj znenie zmluvy ( klient má postavenie spotrebiteľa ). Navyše v zmysle poslednej vety § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015 na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Aj napriek tomu, že ide o ustanovenie, ktoré nebolo platné a účinné v čase uzavretia predmetnej zmluvy, časovo pôsobí aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora) sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015 cit.: „V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ / súdu známe z úradnej činnosti / a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že suma poskytnutého úveru ( celková výška úveru ) je suma 9.214,20 eur ( kúpna cena vozidla 10.238,- eur - platba v hotovosti 1.023,80 eur ), nie suma udávaná v zmluve ako celková výška úveru (12.623,45 eur ) a to s poukazom na znenie a význam ust. § 2 písm. l) a písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z.. Súčasťou úveru nemôže byť ani uplatnený náklad spojený s úverom v sume 3.409,25 eur ( tiež by predstavoval len náklady spojené s úverom, ak by bol prijateľným dojednaním ). Naviac vo vzťahu k poplatku za uzavretie uvedenom v Zmluve v sume 3.409,25 eur je potrebné dodať, že súdu nie je jasné o aké náklady sa jedná, tieto nie sú žiadnym spôsobom špecifikované, preukázané a odôvodnené, čo do základu a výšky. V tomto súd neprihliadal na tvrdenia žalobcu, že sa jedná o jeho náklady spojené s poskytnutím úveru. Naviac jeho výška je neprijateľným dojednaním vo vzťahu k samotnej výške kúpnej ceny vozidla, rovnako vo vzťahu k výške úveru ako takého. A preto ho možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a nemôže byť ani súčasťou úveru. Z dokazovania tiež vyplýva, že žalovaný neplnil zmluvné povinnosti riadne a včas, preto žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 19.12.2014 v zmysle ÚZP a následne došlo k výkonu zabezpečovacieho práva predajom vozidla ( jeho odobratiu a predaju tretej osobe ). Uvedené súd s ohľadom na už uskutočnené odobratie vozidla a jeho predaj a akceptáciu tohto postupu žalovaným ( nevzniesol žiadne námietky v tomto smere; nesporné medzi účastníkmi ) akceptoval, aj napriek pochybnostiam o splnení podmienok zosplatnenia v zmysle cit. ust. OZ, najmä § 53 ods. 9. Zároveň bol žalovaný výzvami zo dňa XX.X.XXXX a zo dňa XX.X.XXXX vyzvaný na zaplatenie dlhu, výzvou zo dňa XX.X.XXXX v sume 6.699,49 eur v lehote 14 dní od doručenia výzvy, po uskutočnení odpredaja vozidla, pričom mu bolo zaslané aj finančné vyrovnanie. Na plnenie dlhu a uplatnenie výkonu zabezpečovacieho práva bol žalovaný upozorňovaný aj výzvami pred zosplatnením úveru. Zároveň bola dňa XX.X.XXXX vyhotovená kalkulácia finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy na sumu 6.699,49 eur ( dlžné splátky po lehote splatnosti 1.234,08 eur, nesplatená istina 10.163,95 eur, výťažok z predaja 6.950,- eur = 4.448,03 eur + úroky z omeškania 10,28 eur, zmluvná pokuta 400 eur /podľa VOP /, zmluvná pokuta podľa bodu 5.1.písm. c ) Podmienok 566,69 eur/podľa VOP zmluvná pokuta ako rozdiel nesplatených splátok a zostatku istiny a poistného /, náklady spojené s vymáhaním neplnených záväzkov klienta 734,80 eur, zákonné poistenie 3 eur, poplatok za predčasné ukončenie zmluvy 508,20 eur / 5 % z nesplatenej istiny- bod 10.1.1. VOP /, ostatné záväzky 28,49 eur = 2.251,46 eur ). Vo vzťahu k uplatnenej istine, úrokom a úrokom z omeškania, neuhradeným splátkam žiadaných žalobcom z úverovej zmluvy, súd dospel k záveru, že v zmluve absentuje riadne uvedenie údaju o celkovej výške úveru ( tak ako je vyššie konštatované ) žiadanej v zmysle § 9 ods. 2 písm. g ) zák. č. 129/2010 Z.z.. Tým pádom je zmluve aj nesprávne uvedená aj výška celkových nákladov, či celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť a od toho sa odvíjajúca RPNM, žiadaných podľa § 9 ods. 2 písm. j ) cit. zák.. Rovnako v zmluve absentuje riadne uvedenie výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, žiadaného podľa § 9 ods. 2 písm. k ) cit. zák., uvedené nevyplýva ani z predloženého splátkového kalendára k zmluve. A tiež absentuje uvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť podľa § 9 ods. 2 písm. c ) cit. zák.. Absencia týchto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere má za následok, že sa úver v takomto prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák.. Z toho vyplýva, že žalobca má právo na vrátenie len skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru

- sumy 9.214,20 Eur a prípadne právo na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 6.699,49 eur podľa vyššie uvedenej špecifikácie vrátane úrokov z omeškania od 27.5.2015 ( zrejme od uplynutia lehoty na plnenie na základe výzvy zo dňa 12.5.2015 ). Udávané náklady žalobca preukazoval predloženými faktúrami a výpismi z účtu o vykonaných úhradách. Zmluvné pokuty a poplatky vyplývajú z ÚZP. Všeobecná hodnota vozidla bola preukázaná znaleckým posudkom. Žalovaný uhradil na účet žalobcu sumu 5.993,08 eur ( uvedené vyplýva zo zhodných tvrdení strán sporu a predložených vkladov na účet ) a v hotovosti sumu 1.023,80 eur ( nezapočítaná do výšky úveru, úhrada dodávateľovi ). Z opätovného predaja motorového vozidla bola získaná suma 6.950,- eur. Teda spolu na účet žalobcu ( okrem sumy v hotovosti vopred nezapočítanej do výšky úveru 1.023,82 eur ) bola poukázaná suma 12.943,08 eur ( 5.993,08 eur + 6.950,- eur ). Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalovaný je povinný uhradiť poskytnutý úver bez úrokov a poplatkov, teda len sumu, ktorá mu bola poskytnutá, poníženej o plnenie žalovaného, samozrejme po zohľadnení kúpnej ceny vozidla. V tomto prípade bol úver poskytnutý vo výške 9.214,20 eur, na úhradu dlhu žalovaného možno započítať sumu 12.943,08 eur ( úhrada žalovaného a predajná cena vozidla ).Vo vzťahu k uplatneným poplatkom za upomienky, zmluvné pokuty, poplatky za ukončenie zmluvy súd dodáva, že tieto boli súdmi opakovane vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky, znevýhodňujúce spotrebiteľa a jeho postavenie, keďže boli dojednané v rámci všeobecných obchodných podmienok, resp. vo vopred predtlačenej zmluve, ktorých obsah spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ani individuálne dojednať. Rovnako ich výška je neprimerane vysoká. Preto neboli súdom priznané ( sumy 400 eur, 566,69 eur, 508,20 eur, 28,49 eur ). 9. Vo veci vedenej pod sp. zn. XC/XXX/XXXX súd posúdil zmluvu č. J. uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným ako bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu absencie náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. g), j), k) zákona o spotrebiteľských úveroch. 10. Nad rámec posúdenia veci súdom vo veci vedenej pod sp. zn. XC/XXX/XXXX vychádzajúc aj z jeho skutkových zistení v odseku 73 odôvodnenia rozsudku, treba uviesť, že uvedená zmluva je aj absolútne neplatnou, lebo nie je dostatočne zrozumiteľnou a určitou, je zavádzajúcou a mätúcou. 11. Vychádzajúc z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že žalobca poskytol žalovanému účelovo viazaný spotrebiteľský úver na kúpu motorového vozidla, pričom kúpna cena motorového vozidla bola 10.238 eur, časť kúpnej ceny bola uhradená žalobcom predajcovi vo výške 1.023,80 eur. Výška úveru bola 12.623,45 eur, z toho na úhradu vozidla 9.214,20 eur a na úhradu poplatku za uzatvorenie zmluvy 3.409,25 eur. Teda žalovanému bola skutočne poskytnutá suma úveru len vo výške 9.214,20 eur (viď tiež odôvodnenie rozsudku sp. zn. XC/XXX/XXXX bod 73). Údaj o poskytnutej o poskytnutej výške úveru je nesprávny, klamlivý a je v rozpore s vôľou žalovaného, ako aj predmetom zmluvy, ktorým bolo poskytnutie finančných prostriedkov za účelom kúpy motorového vozidla. Rovnako aj výpočet RPMN je nesprávny, keďže bol použitý nesprávny vstupný údaj týkajúci sa výšky poskytnutého úveru (12.623,45 Eur pričom skutočne poskytnutý úver bol 9214,20 Eur). 12. Žalobca nerešpektoval zákonom stanovený pojem spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keď do úveru v sume 9214,20 Eur, rovnajúceho sa doplatku kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, zarátal aj náklady spojené s poskytnutím úveru vo výške 3.409,25 Eur. Osobitná obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere - celková výška poskytnutého spotrebiteľského úveru - musí zodpovedať jeho kogentnému pojmovému vymedzeniu. V prejednávanej veci spotrebiteľský úver mal byť použitý na účel financovania doplatku kúpnej ceny a predstavoval 9.214,20 Eur. Uvedená peňažná suma mala byť preto aj celkovou výškou poskytnutého spotrebiteľského úveru. Všetky ostatné náklady, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, musia byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. 13. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť peňažné prostriedky spotrebiteľovi a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť veriteľovi náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Tento právny dôvod poskytnutia peňažných prostriedkov žalobcom nebol preukázaný a je v rozpore s vyššie uvedenými závermi. Aby bola zmluva ako právny úkon platná, musí byť okrem iných náležitostí určitá a zrozumiteľná. 14. Túto náležitosť stanovuje § 37 OZ Prejav vôle je neurčitý, pokiaľ je neistý jeho obsah, to značí - okrem prípadov, keď úplne chýba určitá vôľa - keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť, a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol - vadným slovným alebo iným sprostredkovaním - jasného vyjadrenia svojej vôle. Záver o neurčitosti či nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 2 OZ). 15. V zmysle § 35 ods. 2 OZ, je potrebné právne úkony vyjadrené slovami vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa toho, kto právny úkon vykonal, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. 16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 879/2014 z 2.6.2014, „Neplatný právny úkon je ten, ktorý nebol vykonaný určite a zrozumiteľne. Sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav vôle je neurčitý, ak je neistý jeho obsah, to značí - okrem prípadov, keď úplne chýba určitá vôľa - keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť, a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol - vadným slovným alebo iným sprostredkovaním - jasného vyjadrenia svojej vôle. Záver o neurčitosti či nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť.“ Vychádzajúc ďalej zo záverov citovaného rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 879/2014 z 2.6.2014, právny úkon nebude neurčitý alebo nezrozumiteľný automaticky, ale len v prípade, ak sa súd pokúsi o jeho výklad a napriek výkladu úkonu nebude súd schopný jeho neurčitosť či nezrozumiteľnosť prekonať.

17. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 257/97: „Právny úkon je neurčitý (§ 37 ods. 2 OZ) vtedy, ak zrozumiteľne vyjadrený obsah má také vecné nedostatky, že ich nie je možné preklenúť ani výkladom (§ 35 ods. 2 OZ).“ 18. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 3100/2007 z 25.11.2009, „Právny úkon je neurčitý vtedy, ak je vyjadrenie prejavu síce zrozumiteľné, ale jeho obsah je neurčitý (má vecné nedostatky). Len právne úkony, ktoré nie je možné vyložiť podľa stanovených interpretačných pravidiel sú pre nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť neplatné. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu je možné vykladať prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska vzájomnej nadväznosti použitých pojmov) či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu); interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 OZ však nemôže nahrádzať či meniť už vykonané prejavy vôle (použitie výkladových pravidiel smeruje vždy len k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý účastník vykonal, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe, keď bol úkon vykonaný).“ 19. Strany sporu uzatvorili zmluvu o úvere, ktorej obsah je nezrozumiteľný a neurčitý, preto je absolútne neplatná. 20. V konaní bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Na základe vyššie uvedeného pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spočívajúce v nesprávnom údaji o výške úveru ako imanentnej náležitosti úverovej zmluvy a v dôsledku toho aj o ročnej percentuálnej miere nákladov ju robí absolútne neplatnou za použitia § 37 O. z.. 21. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 22. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 23. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 24. Na pojednávaní konanom dňa 5.4.2019 právny zástupca žalovaného odkázal na vyjadrenie zo dňa 26.6.2018. Ďalej uviedol, že ak by súd uznal oprávnenosť nároku žalobcu, namietal výšku nároku. Poukázal na to, že mu v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva vznikli náklady v celkovej výške 734,80 Eur. Uvedená čiastka predstavuje súčet čiastkových nákladov za odobratie premetu motorového vozidla vo výške 300 Eur, spracovanie znaleckého posudku vo výške 40 Eur. Potom náklady spojené so skladovaním a predpredajnou prípravou vo výške 118,80 Eur a náklady súvisiace s predajom samotného motorového vozidla vo výške 276 Eur. 25. Následne sa súd dotazoval právneho zástupcu žalovaného na dôvod, pre ktorý uvádza nové skutkové tvrdenia až na pojednávaní, na čo uviedol, že nevie uviesť dôvod, pre ktorý tak koná. Okrem iného uviedol, že sa nevie vyjadriť ani k vznesenej námietke premlčania, ale má za to, že nie je dôvodná. 26. Nakoľko skutkové tvrdenia žalovaného a predložené dôkazy, ktoré bez pochýb musel mať žalovaný k dispozícii už pri doručení uznesenia tunajšieho súdu XCsp/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktoré mu bolo doručené dňa 14.6.2018, podľa názoru súdu neboli prednesené, resp. predložené včas, nakoľko žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe nenamietal, že by mu vznikli nejaké náklady v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva, ako aj skutočnosti, že tieto skutkové tvrdenia nepredniesol a dôkazy nepredložil ani do dňa termínu prvého nariadeného pojednávania dňa 5.4.2019 a ani do termínu pojednávania dňa 3.5.2019, ale realizoval tak až na pojednávaní dňa 3.5.2019, súd vzhľadom na skutočnosť, že uvedené procesné úkony neboli vykonané včas na nich v zmysle § 153 ods. 2,3 CSP neprihliadal. 27. Podľa § 153 ods. 1-3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 28. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmareniu účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Ustanovenie § 153 o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu vyjadreného v článku 5 CSP, podľa ktorého súd môže odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2, 3 CSP. 29. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). 30. V danom prípade boli nepochybne splnené obe kritériá pre posúdenie úkonu ako nevykonaného včas. Žalovaný kvalifikovane právne zastúpený, nehovoriac naviac o tom, že sa jedná o dodávateľa v spotrebiteľskom spore, mal nepochybne vedomosť a mal k dispozícii dôkazy, ktoré predkladal súdu až na opakovane odročenom pojednávaní konanom dňa 3.5.2019, preto nepochybne procesný úkon, resp. prostriedky procesnej obrany, skutkové tvrdenia neuviedol včas a návrhy na vykonanie dôkazov a dôkazy nepredložil včas. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj právny zástupca žalobcu na pojednávaní, keď uviedol, že nevie objasniť dôvod, pre ktorý predkladá skutkové tvrdenia a nové dôkazy až na nariadenom pojednávaní dňa 3.5.2019. 31. Napriek tomu na margo uvedené treba uviesť, že pokiaľ súd posúdil právny úkon ako absolútne neplatný, v zmysle rímskej zásady, podľa ktorej ,,z nepráva nemôže vzniknúť právo“, aj následné nároky žalovaného by vznikli z „nepráva“. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti a rovnako tak aj ďalšie úkony realizované žalovaným, keďže vychádzali z neplatného právneho úkonu, nemohli byť platnými a ak boli realizované poškodzovali práva spotrebiteľa. 32. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že veriteľ ako objektívne zodpovedná osoba, ktorá formulárovú zmluvu konštruuje, ako podnikateľ v oblasti poskytovania úverov má poznať a rešpektovať právnu úpravu v predmetnej oblasti s aplikáciou požiadavky zákona na Zmluvu, potom si musí byť vedomý, že ak nedostatočne prípadne vôbec neuvedie náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v príslušnom tvare, tak aby bol dosiahnutý cieľ a účel predmetného zákona i ostatnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, stihne ho sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru - totiž nie každá zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatková - ale iba tá, ktorá tým ktorým spôsobom nespĺňa kogentné požiadavky a preto, aby sa dosiahol cieľ sledovaný ochranou spotrebiteľa bola v tunajšom právnom poriadku sankcia stanovená striktne (zákonodarca vychádzal z praxe a následkov pre spotrebiteľa pri poskytovaní spotrebiteľských úverov). Neopomenúc to, že v danom prípade dokonca žalobca zmätočným a zavádzajúcim spôsobom uviedol údaje o úvere, ktoré nezodpovedali realite. Nie je žiadna pochybnosť o tom, že žalovaný vzhľadom na viacpočetnú rozhodovaciu prax, kde bol stranou sporu a súdy opakovane konštatovali, že Zmluvy ním konštruované nie sú súladné so zákonom o spotrebiteľských úveroch (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/264/2017 zo dňa 28. 5. 2018, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/357/2016), má vedomosť o tom, že ak je splnená hypotéza právnej normy vo vzťahu k podstatným náležitostiam, teda v prípade, že súd rozhodne o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, nastáva právna skutočnosť (od počiatku), že veriteľ nemá nárok na odplatu, ktorá by mu inak patrila, resp. pri neuvedení imanentných náležitostí zmluvy o úvere (výške poskytnutej sumy úveru), potom nemožno považovať túto zmluvu za platnú. 33. Nakoľko súd posúdil zmluvu o spotrebiteľskom úvere za absolútne neplatnú z dôvodu absencie údaja o výške poskytnutého úveru a naňho nadväzujúceho údaja o RPMN, žalobca pri neplatnosti zmluvy mal vrátiť len poskytnutú sumu vo výške 9.214,20 eur €. Ak na splátkach zaplatil 12.943,08 eur, pričom bol povinný uhradiť 9.214,20 eur, žalovaný sa na jeho úkor o rozdiel medzi týmito sumami obohatil. Z uvedeného vyplýva, že skutočne poskytnutý úver žalovanému bol splatený, resp. nad rámec úveru bolo uhradených 3.728,88 eur. 34. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 35. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 36. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby dňa 14.6.2018, a preto sa nasledujúci deň dostal žalovaný do omeškania. Vzhľadom na uvedené zaviazal ho súd na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.728,88 eura od 15.6.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietol. 37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešnému žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.