Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-22P/55/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. L. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XX, Q., a otec - D. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom V. č. XX, Q., na návrh starej matky: T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. 8, Q., zastúpená advokátom: Mgr. Martin Hurtaj, Štefánikova č. 15, Nitra, za účasti Úradu komisára pre deti, so sídlom Odborárske nám. č. 3, Bratislava, o úpravu styku maloletého so starou matkou a o výchovné opatrenie takto

rozhodol:

I. Súd návrh na úpravu styku z a m i e t a.

II. Súd návrh na nariadenie výchovného opatrenia z a m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.05.2018 sa stará matka maloletého P. L. domáhala úpravy styku s maloletým v rozsahu každý párny utorok a štvrtok v čase od 14.00 hod do 19.00 hod, každý nepárny týždeň v pondelok a v stredu v rovnakých časoch a každú párnu sobotu a nepárnu nedeľu od 09.00 hod do 18.00 hod, ako aj počas letných prázdnin každý rok od 01.07. do 14.07. a od 01.08. do 14.08. a súčasne nariadenia výchovného opatrenia vo forme podrobenia sa odbornému psychologickému poradenstvu v špecializovanom zariadení za účelom nadobudnutia rodičovských zručností a zlepšenia schopnosti účastníkov vzájomne komunikovať a dohodnúť sa pri výchove a starostlivosti o maloletého. Návrh bol o.i. odôvodnený negatívnym postojom matky a jej vyhýbavým správaním sa voči stretnutiam starej matky s maloletým, čím úmyselne a bezdôvodne porušuje zákonné práva starej matky. Stará matka vyjadrila a opísala svoje podozrenie, že maloletý vyrastá v zlom výchovnom prostrední a to aj s poukazom na zistenia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22P/50/2017 a zdôrazňovala svoj záujem a stretávať sa s vnukom pravidelnejšie a v záujme dieťaťa tiež svoju snahu o urovnanie, keď však mala za to, že správanie matky negatívne vplýva na rozvoj ich vzájomných vzťahov, matka jej voči nej negatívne nastavená, dieťa nedostatočne pripravuje na styk s babkou a nepodáva voči maloletému správne výchovné aspekty na rozvíjanie jeho vzťahu so starou matkou, v dôsledku čoho sa dieťa voči starej matke v súčasnosti úplne zablokovalo.

2. V priebehu neskoršieho konania stará matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu alternatívne žiadala úpravu styku raz mesačne vždy v prvú sobotu kalendárneho mesiaca od 09.00 hod do 18.00 hod, ďalej počas prvých 2 týždňov letných prázdnin a 25.12. od 09.00 hod do 18.00 hod, eventuálne aby súd vyhovel neskôr v konaní vznesenému návrhu Úradu komisára pre deti, ktorý navrhol styk 2 x týždenne a v nedeľu od 16.00 hod do 18.00 hod a v stredu od 16.00 hod do 18.00 hod, plus prvé

2 júlové týždne a 25.12. od 09.00 hod do 18.00 hod. Autoritatívnu úpravu styku považovala za jedinú možnosť starej matky mať normálny kontakt s vnukom a taktiež pre maloletého jediná možnosť poznať druhú stranu rodiny (zo strany otca) kvôli zlým vzťahom matky so starou matkou, keď stará matka je jediným rodinným príslušníkom z tejto strany, ktorý má záujem o kontakt s maloletým. Zdôraznila najlepší záujem dieťaťa, ktorý je súd vždy povinný sledovať a v rámci ktorého by mal byť zohľadňovaný aj vzťah k blízkym osobám, pričom pravidelný kontakt so starou matkou považovala za prirodzený. Zdôraznila, že navrhovaná úprava styku nesmeruje k nahrádzaniu rodičovskej zodpovednosti, ale k pomoci dieťaťu, ktoré má aktuálne veľmi zlé výsledky v škole, s prípravou do ktorej je stará matka ochotná pomôcť. Mala za to, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22P/50/2017 bola osvedčená manipulácia maloletého proti starej matke zo strany matky, keď súčasne poukazovala na čl. 5 Zákona o rodine a skutočnosť, že konflikt lojality u maloletého môže mať vplyv na jeho prejav, keď pred starou matkou maloletý uviedol, že nie že by sa so starou matkou nechcel stretávať, ale nemôže. Za účelom preukázania manipulácie navrhla v konaní nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia. Prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľka poukázala na to, že je predpoklad, že matka bude rešpektovať autoritatívne rozhodnutie súdu, keď v rámci výchovného pôsobenia súdu v priebehu konania napriek dlhšej absencii kontaktov syna s navrhovateľkou im umožnila niekoľko kontaktov, počas ktorých maloletý pôsobil uvoľnene a spokojne, čo doložil aj predloženými fotografiami.

3. Matka s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že súdne konanie, resp. konania iniciované starou matku sú pre ňu a jej rodinu veľmi zaťažujúce. Nechce už žiadne referáty ani psychológa a keď už, tak aby preskúmal duševný stav starej matky, ktorej správanie označila za hraničné. Matka mala za to, že nemôže donútiť XX ročného chlapca, ktorý o starú matku nemá záujem, aby sa s ňou na silu stretával. Uviedla, že nevie, čo stará matka maloletému urobila, avšak poukázala na to, že starú matku odvrhla aj vlastná rodina. Po tom, čo v priebehu konania na apel súdu došlo k 3 stretnutiam maloletého so starou matkou uviedla, že tieto kontakty nechala na syna. Čo robil počas kontaktov so starou matkou nehovoril. Ale pred každým stretnutím sa vzpieral, že s ňou nechce ísť. O starej matke sa so synom medzičasom nerozprávali. Keď bol syn menší a stará matka jej pomáhala v starostlivosti o neho, tiež vždy hodinu po príchode od starej matky plakal, pričom matke nikdy nechcel nič povedať.

4. Úrad komisára pre deti, ktorý bol pribratý do konania uznesením zo dňa 11.10.2018 vo svojom pôvodnom vyjadrení poukázal prostredníctvom svojho zástupcu na výslovné znenie Zákona o rodine a možnosť úpravy so starým rodičom v prípade, ak je to v záujme maloletého, avšak súčasne zdôraznil povinnosť rešpektovať vôľu dieťaťa aj v zmysle príslušných ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa. Mal za to, že maloletý tak v tomto konaní, ako aj v predchádzajúcom konaní o jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky vyjadril, že sa so starou matkou stretávať nechce, nakoľko ho núti k niečomu, čo sám nechce. Mal za to, že aktuálne by autoritatívna úprava styku rozhodne nebola v záujme a na prospech maloletého, keď by v jej dôsledku matka a maloletý mohli byť vystavení inštitucionálnemu vydieraniu vo forme výkonu rozhodnutia v predmetnej veci. Zo znaleckým dokazovaním v predmetnej veci nesúhlasil. V priebehu neskoršieho konania po zistení aktuálnej situácie ohľadom prospechu maloletého a po pohovoroch s vedením školy, triednou učiteľkou a školskou psychologičkou prostredníctvom iného zástupcu zmenil záverečné stanovisko v tom smere, že kontakt so starou matkou by mohol byť na prospech dieťaťa, nakoľko by mohla dieťaťu pomôcť s prípravou na vyučovanie, z ktorého dôvodu navrhla upraviť styk 2 x týždenne počas 2 hodín, kedy by bol na toto vytvorený priestor a následne dal súdu na zváženie úpravu styku počas 2 týždňov cez letné prázdniny, keď považoval na prospech dieťaťu aj to, baby v prípade, ak má stará matka maloletému možnosť zabezpečiť rekreačný pobyt pri mori, tento mohol absolvovať.

5. Kolízny opatrovník vzhľadom na medzičasom vykonaný pohovor s maloletým, ktorý sa uskutočnil po troch realizovaných stretnutiach so starou matkou v priebehu konania v aktuálnom čase navrhol styk starej matky s maloletým neupravovať, pričom však obom odporučil navštíviť referát poradensko- psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vzhľadom na ich zjavný vzájomný konflikt. Pôvodne ponechal vykonanie ďalšieho navrhnutého dokazovania na úvahu súdu. Po zmene návrhu Úradu komisára pre deti navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie s poukazom na prezentovaný predpoklad manipulácie a slabé výsledky maloletého v škole, ktoré boli kolíznemu opatrovníkovi známe z hodnotenia školy, avšak zdôraznil, že zo strany matky nebolo nikdy osvedčené zanedbanie starostlivosti o maloletého, pričom v prípade konštatovania manipulácie maloletého matkou zo strany pracovníčky kolízneho opatrovníka poprel vulgárnu formu zo strany matky prezentovanú navrhovateľkou, ale poukázal na konštatovaný prejav matky voči starej matke krikom. Vo vzťahu k

navrhnutému styku zo strany Úradu komisára pre deti 2 x týždenne za účelom zlepšenia prospechu poukázal však na sporný efekt takejto prípravy vzhľadom na nástup puberty u maloletého a aj jeho doterajší odmietavý postoj, čo by mohlo mať za následok naopak ešte zhoršenie jeho prospechu.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a matky maloletého, pohovorom s maloletým, oboznámením sa s podstatným obsahom predovšetkým spisu tunajšieho súdu sp. zn. 22P/50/2017, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a pripojenými spismi.

7. Po tom, čo v priebehu konania na základe výchovného pôsobenia súdu došlo na základe predbežnej dohody účastníčok k umožneniu styku starej matke s maloletým v dátumoch 13.10.2018, 03.11.2018, 01.12.2018 a 22.12.2018, priebeh ktorých stará matka vo svojich vyjadreniach hodnotila z jej pohľadu v zásade pozitívne, súd dňa 16.01.2019 vykonal v prítomnosti kolízneho opatrovníka pohovor s maloletým, z ktorého nebola v súlade s ust. § 99 CSP vyhotovovaná zápisnica, avšak jeho zvuková nahrávka je uložená v elektronickom súdnom spise. Účastníci konania boli oboznámení s tým, že maloletý pôsobil veľmi uzavretým dojmom, pričom jednoznačne deklaroval svoju aktuálnu nevôľu stretávať sa so starou mamou, vzťah ku ktorej nehodnotil pozitívne.

8. V konaní vo veci samej vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 22P/50/2017 sa stará matka domáhala zverenia maloletého P. L. do jej náhradnej osobnej starostlivosti a zároveň žiadala, aby súd nad výchovou maloletého nariadil dohľad a súčasne výchovné opatrenie formou povinnosti podrobiť sa špecializovanému poradenstvu za účelom nadobudnutia rodičovských zručností v počte hodín 20 z dôvodu presvedčenia starej matky, že rodičovské zručnosti matky súd oslabené. V obšírnom odôvodnení návrhu stará matka okrem iného uviedla, že je starou matkou maloletého zo strany otca, ktorý sa o dieťa dlhodobo nezaujíma, keď jeho matku opustil ešte v čase tehotenstva, z ktorého dôvodu došlo aj k rozvodu manželstva rodičov maloletého, na čas po ktorom bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Ona však mala aktívny záujem o dieťa od jeho narodenia, odkedy sa snažila podporovať aj nevestu, ktorá sa v dôsledku konania bývalého manžela - syna navrhovateľky dostala do psychických problémov. Stav matky, jej nevyspytateľné správanie a zvláštny odstup od dieťaťa, ktorému nedokázala prejavovať náklonnosť a city však u starej matky vyvolal pochybnosti o spôsobilosti matky pri výkone jej rodičovských práv. Stará sa matka navštevovala vnuka denne po práci, chodili spolu na prechádzky a do večerných hodín sa zdržoval v jej domácnosti, kde trávil aj všetky sviatky i štedrý večer. Okrem prevažnej vlastnej osobnej starostlivosti dozerala aj na zdravý fyzický vývoj vnuka, kupovala mu mliečne výrobky, ovocie, varila, piekla a venovala sa mu aj cez víkendy. Po konflikte koncom júla 2007 kvôli nezhode týkajúcej sa ponechania maloletého počas noci v starostlivosti cudzej osoby, keď v takom prípade si nárokovala postarať sa o dieťa stará matka, jej matka začala odopierať styk s vnukom, čo vyústilo do podania návrhu na úpravu styku v novembri 2009, ktorý však stará matka vzala späť po prísľube matky umožniť jej stretávať sa s maloletým aj na pojednávaní súdu. Vnuka videla následne prvý krát po 9 mesiacoch od posledného stretnutia, kedy zaznamenala, že dieťa nezaznamenalo žiaden progres, naopak javilo známky zanedbania starostlivosti. Dieťa bolo a je vystavené fyzickým trestom a to aj zo strany starej matky zo strany matky. Stretnutia s dieťaťom sa obnovili a jej vplyv na dieťa mal pozitívny efekt v jeho prospievaní. S nevestou prišlo opätovne k nezhodám v súvislosti s predškolskou prípravou dieťaťa, kedy matka odmietala akúkoľvek spoluprácu a pomoc zo strany starej matky, avšak sama dieťaťu nevenovala dostatočnú pozornosť. Maloletý dostal ročný odklad nástupu na základnú školu. Na každé upozornenie starej matky, že s vnukom niečo nie je v poriadku, že sa uzatvára do seba a vyhýba sa spoločnosti rovesníkov, reagovala matka bránením v stretnutiach, v dôsledku čoho vnuka od septembra 2014 do júna 2016 videla cca 4 x sporadicky na krátky čas. Vnuk sa však pred starou matkou vyjadroval, že jej nič nesmie hovoriť, že mu nesmie prezerať tašku a zošity, dávať príklady. Matka prestala reagovať na jej práva a telefonáty. Podozrenie, že sa v rodine matky, ktorá žije s matkou a bratom trpiacim psychickými problémami stará matka začala riešiť cez pracovníkov ÚPSVaR, pričom sa snažila o mediáciu, čo sa u matky nestretlo s odozvou. Neskôr začala podmieňovať matka stretávanie starej matky s vnukom tým, že jej bývalý manžel vyplatí dlh na výživnom napriek tomu, že sama stará matka nevedela, kde sa jej syn nachádza. Matka dostatočne nereagovala ani na upozornenie starej matky, že dieťa trpí silnou alergiou. Matka starej matke umožnila kontakt s vnukom na jeho narodeniny v júni 2016 a následne spolu trávili celý júl 2016, kedy sa však dieťa opätovne prejavovalo utiahnuto, plačlivo, apaticky. Bol zanedbaný fyzicky, vystrašený, zakríknutý, bál sa komunikovať a dokonca aj osloviť rovesníkov, čo sa čiastočne zlepšilo počas spoločne stráveného mesiaca, keď na odchode vyjadril spokojnosť s pobytom u starej matky. Matka sa nedostatočne dôsledne venuje aj liečbe maloletého u ortopéda, ktorému odmieta chodiť na kontroly, dieťaťu odmieta kúpiť vložky topánok. Maloletý je zanedbaný aj

čo sa týka čítania, počítania, odmieta futbal aj plávanie, ktorú mu zabezpečila pôvodne na jeho vlastnú žiadosť. V septembri 2016 vnuk reagoval na jej otázky, prečo odmieta tieto aktivity záchvatom kriku a plaču, čo starú matku veľmi zasiahlo. Výkyvy v správaní dieťaťa a zjavné určité psychické problémy dáva do súvisu s prostredím, v ktorom maloletý u matky žije, keď je dieťa zatvárané v byte s chorým strýkom a babkou, ktorá sa mu nevie venovať, čo svedčí o zanedbávaní výchovnej starostlivosti zo strany matky, ktorá podľa navrhovateľky prenášala svoju zlosť za rozpad manželstva na svoje dieťa. Dokonca sa dostala k informáciám, že aj triedna učiteľka maloletého matke navrhla odbornú pomoc prostredníctvom psychológa, čo však matka odmietla. V konaní vo veci samej navrhla nariadiť znalecké dokazovanie za účelom prešetrenia fyzického vývoja dieťaťa a nariadiť dohľad nad starostlivosťou o dieťa do meritórneho rozhodnutia. Poukázala na svoj výborný zdravotný stav, majetkové pomery, keď v jej 2-izbovom byte ba mal maloletý vytvorené vhodné podmienky a vôľu naplno sa maloletému venovať a podporovať ho v jeho záujmoch, kontakte s rovesníkmi, viesť ho k samostatnosti a získaniu zdravého sebavedomia, umožniť mu aktívne trávenie voľného času - chodiť s ním na výlety a dovolenky, čomu matka doteraz bráni. Podanie návrhu bolo vzhľadom na doterajšie správanie matky k nej a najmä k dieťaťu motivované jej strachom o ďalší vývoj a smerovanie vnuka, ktorý prichádza do kritického veku a jeho správanie začína mať znaky psychicky chorého dieťaťa, ktorému chce stará matka veľmi pomôcť motivovaná svojim citovým vzťahom dieťaťa a záujmom o jeho ďalší vývoj.

9. Rozsudkom č. k. 22P/50/2017-147 zo dňa 20.04.2018 tunajší súd návrh starej matky o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti ako aj návrh na nariadenie výchovného opatrenia zamietol. Zamietnutie návrhov starej matky odôvodnil tým, že v danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka, ktorej bol maloletý P. zverený do osobnej starostlivosti po rozvode jej manželstva s otcom maloletého, ktorý o dieťa nikdy neprejavoval a neprejavuje záujem, túto starostlivosť zabezpečuje riadne, v rámci svojich možností a schopností, v rozsahu, ktorý nemá za následok ohrozenie zdravého psychického a fyzického vývinu maloletého, ktorá skutočnosť bola potvrdená správami kolízneho opatrovníka, školy, ktorý maloletý navštevuje, ako aj lekárskymi správami a to napriek tomu, že starostlivosť zo strany matky nie je v súlade s predstavami starej matky zo strany otca. Hoci súd nepochyboval o najlepších úmysloch starej matky, v rozsudku opätovne zdôraznil prvoradú úlohu biologického rodiča v živote každého dieťa a v neposlednom rade aj vôľu samotného maloletého P., ktorého naviazanosť na matku bola potvrdená aj zo správou Centra pedagogicko- psychologických služieb, v kontexte čoho sa javil byť ako pochopiteľný aktuálne samotným maloletým prezentovaný odmietavý postoj k navrhovateľke, u ktorej vníma nepriateľské naladenie a mimoriadne kritický postoj voči jeho matke, ktoré boli zjavné tak z obsahu návrhu, ako aj z priebehu celého súdneho konania, podaní a prednesov starej matky, ktorá sa evidentne snaží presadiť vlastné predstavy o výchove a starostlivosti o maloletého odlišné od línie matky, ktorú reálne realizuje, odvolávajúc sa napr. v prípade záujmových aktivít na rešpektovanie vôle samotného maloletého. Hoci v konaní nebolo spochybnené, že navrhovateľka ako stará matka maloletého má vytvorené všetky podmienky pre riadnu osobnú starostlivosť o dieťa, s ktorým vzhľadom na relatívne dlhú dobu akceptovania jej pomoci v starostlivosti o dieťa matkou mala dostatočný priestor na vytvorenie nepochybne blízkeho citového vzťahu, súd v danom prípade nevidel žiaden dôvod, ktorý by mal viesť v súčasnosti k odňatiu dieťaťa matke proti jej vôli a proti prirodzenej potrebe dieťaťa, prezentovanej samotným maloletým aj pred súdom, keď takéto opatrenie by okrem jeho bezpredmetnosti rozhodne nebolo v najlepšom záujme maloletého P., ktorý má v prvom rade právo na výchovu a starostlivosť jeho rodičov, resp. matky, ktorá vzhľadom na nezáujem otca predstavuje v živote maloletého jediný rodičovský vzor. Starou matkou požadovaný zásah do rodinného života jej vnuka teda súd rozhodne nepovažoval za nevyhnutný. Súd v odôvodnení meritórneho rozhodnutia ďalej dôvodil, že návrh bol odôvodnený prevažne subjektívnymi výhradami navrhovateľky voči starostlivosti matky a prostrediu, v ktorom maloletého vychováva. Podotkol, že ide o prostredie pre maloletého prirodzené od jeho narodenia, pričom maloletý v ňom dostatočne prosperuje, je spokojný, so spolužijúcimi príbuznými zo strany matky má vytvorený dobrý vzťah a doposiaľ nebola signalizovaná a už vôbec preukázaná žiadna potenciálna hrozba pre maloletého z ich strany. V rozsudku bolo ďalej konštatované, že žiadni starí rodičia nemôžu prenášať vlastné nenaplnené ambície či eventuálnu potrebu naprávať zlyhania vo výchove svojich detí, resp. zlyhania svojich detí v starostlivosti na ďalšiu generáciu, ani suplovať proti vôli jedného z rodičov v živote dieťaťa absentujúceho rodiča, keď prvoradú zodpovednosť za výchovu detí majú vždy ich vlastní rodičia, resp. ten z rodičov, ktorý si svoje rodičovské povinnosti riadne plní. Súd neakceptoval ani výhrady navrhovateľky smerované k prospechu maloletého, resp. k zabezpečovaniu zdravotnej starostlivosti zo strany matky a vedeniu maloletého k záujmovým aktivitám, keď je potrebné prihliadnuť na individuálne osobnostné a intelektuálne špecifiká a fyzické predispozície každého dieťaťa a primárnu zodpovednosť matky vo vzťahu k zdravotnému stavu dieťaťa.

V tomto smere súd nemal vykonaným dokazovaním za preukázané, že by matka svoje rodičovské povinnosti v uvedených smeroch zanedbávala. Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani nevhodné správanie dieťaťa, ani porušenie povinností matky, resp. zneužívanie rodičovských práv a povinností matkou, súd nepovažoval za dôvodný ani návrh starej matky na nariadenie dohľadu, resp. akýchkoľvek iných výchovných opatrení. Aj v tejto časti teda návrh starej matky z dôvodu jeho neopodstatnenosti zamietol. Za dôvod na uloženie výchovného opatrenia súd nepovažoval ani slabý prospech dieťaťa, ktorý sa vyšetrením Centra pedagogicko-psychologických služieb preukázal byť v priamej príčinnej súvislosti s poruchou učenia maloletého a nie v dôsledku zanedbávania zo strany matky, spoluprácu s ktorou naopak škola hodnotila v zásade pozitívne. Proti uvedenému rozsudku podala stará matka v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie súdu považuje za nesprávne, nakoľko toto nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby toto zmenil tak, že obom návrhom starej matky vyhovie. Po zmene právneho zástupcu stará matka v priebehu konania o úpravu jej styku s maloletým vzala svoje odvolanie proti rozsudku č. k. 22P/50/2017-147 zo dňa 20.04.2018 späť, v dôsledku čoho odvolací súd svojim uznesením č.k. 11CoP/466/2018 - 188 zo dňa 13.02.2019 zastavil.

10. Na výsluchu maloletého v konaní 22P/50/2017, ktorý sa uskutočnil dňa 28.09.2017 maloletý P. L. súdu uviedol, že naposledy (pred týmto výsluchom) bol u starej matky asi na Vianoce. Nechce k nej ale chodiť, pretože ho núti do všetkého, čo on nechce. Ako príklad uviedol, že nadávať susedom, s ktorými nemá dobrý vzťah. Alebo mu nedovolila hrať sa s kamarátom. Babke aj povedal, čo sa mu nepáči. Chodieval k nej predtým častejšie. Sám prestal chcieť k nej chodiť. Stále vypisuje mame. Jemu nie, pretože nepozná jeho číslo. Na otázku, čo by sa malo zmeniť, aby chcel chodiť k babke uviedol, že keby ho prestala hnať do vecí a keby ho nenútila, ale ona ho núti. Povedal jej napríklad, že bude jesť neskôr, ale ona to do neho džgala. Má kamarátov na sídlisku a niekedy chodí aj von. Doma si napíše úlohy a hrá sa. Najradšej na tablete, kde má stiahnuté hry, ktoré pozerá aj na internete, kde rád sleduje aj slovenských youtuberov. niekedy hrá aj spoločenské hry s mamou, alebo so strýkom po sebe strieľajú. mama potom nadáva, že sú tam všade náboje, také penové. Vie sám, že si pri tom treba dávať pozor a j preto vtedy používa lyžiarske okuliare. mamina chodí do práce,. Kým je v práci je po škole s babkou alebo ujom. Prvá babka - zo strany matky - ak nechce, tak ho nenúti. Aj sa spolu hrajú. Na vysvetlenie, prečo tak radikálne odmieta chodiť k babke (navrhovateľke) uviedol, že so slzami v očiach, že babka nadávala na mamu, o ktorej povedala, že je hlupaňa aj na strýka, že je chorý a toto on nechce počúvať. Videl aj, že sa mama s druhou babkou hádali, ale to už bolo dávno a nepamätal si o čom. Určite nechce ísť k babke na dlhšie v lete. Keď bol takto s babkou niekde v horách, keď už sa odtiaľ vrátili aj babke povedal, že už chce ísť domov, ale ona ho zdržovala a keď volala mama, povedala jej, že ešte môže zostať, že je mu dobre, ale jemu pritom už bolo dlho a nudil sa.

11. Maloletý Sebastián Marko bol rozsudkom tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 8C/192/2007, ktorým bolo rozvedené manželstvo jeho rodičov, zverený do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa nachádza doposiaľ. Otec maloletého o maloletého preukázateľne nejaví záujem, starostlivosť o dieťa v plnom rozsahu zabezpečuje matka.

12. Súd zistil, že stará matka maloletého zo strany otca sa do výchovy dieťaťa angažovala de facto od jeho narodenia, ktorá skutočnosť vyplynula aj zo spisu tunajšieho súdu 17P/405/2009, v ktorom konaní po dovŕšení 2 rokov maloletého žiadala o úpravu styku s vnukom už vtedy s poukazom na negatívny postoj matky a jej vyhýbavé správanie voči stretnutiam starej matky s maloletým. Už návrh na úpravu styku zo dňa 18.11.2009 bol odôvodnený tým, že s matkou maloletého mali výborné vzťahy, keď sa navrhovateľka postavila na jej stranu ako nevesty v čase, kedy ju opustil jej syn kvôli inej žene. V starostlivosti o dieťa pomáhala od narodenia vnuka, ktorému sa snažila nahradiť aj chýbajúcu lásku otca, ktorý o neho nejavil záujem, pričom po dosiahnutí 2 rokov veku maloletého jej matka začala z jej pohľadu nepochopiteľne v stretnutiach zabraňovať, čo matka na ÚPSVaR, ktorý stará matka už v tom čase navštívila odôvodňovala tým, že ju navrhovateľka slovne napáda a diriguje, zasahuje jej do života a hucká proti nej dieťa. Navrhovateľka sa voči takýmto tvrdeniam dôrazne ohradzovala, argumentovala tým, že sa vždy zaujímala iba o maloletého, namietala nevyhovujúce domáce prostredie u matky, keď vznášala výhrady voči druhej starej matke, ktorú označila za agresívnu, vulgárnu a chladnú, vyjadrovala výhrady voči zdravotnej starostlivosti zabezpečovanej matkou a obavy o vnuka, keďže mala záujem na tom, aby vyrastal v harmonickom prostredí, z ktorého dôvodu sa chcela podieľať na jeho výchove pravidelnými stretnutiami mimo prostredia, ktoré pravdepodobne dieťa podľa nej odmietalo. Matka vo

svojom vyjadrení potvrdila, že jej navrhovateľka po narodení dieťaťa výrazne pomáhala s dieťaťom a boli prakticky v dennom kontakte, avšak postupne jej po strate zamestnania začala vyčítať, že málo bojovala o jej syna, že jej vnuk nemá pravidelný harmonogram, málo papá, zle ho oblieka. Po ďalších invektívach zo strany starej matky v októbri 2009 situácia vyhrotila do konfliktu, v dôsledku ktorého matka so starou matkou prerušila kontakty. Konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu po mimosúdnej dohode starej matky s matkou maloletého.

13. Vychádzajúc z obsahu návrhu v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/50/2017 a vyjadrení navrhovateľky a matky maloletého sa v neskoršom období kontakty starej matky s maloletým obnovili, matka dokonca splnomocnila starú matku v septembri 2010 na preberanie maloletého z materskej školy, maloletý trávil u starej matky popoludnia, absolvovali spolu dovolenku. Aktívne kontakty prebiehali fakticky až do nástupu maloletého na základnú školu, kedy sa opätovne vystupňoval konflikt medzi matkou a starou matkou v dôsledku ich vzájomne odlišných pohľadov na výchovu maloletého a starostlivosť o jeho zdravotný stav.

14. Z komplexného hodnotenia maloletého zo S. školy U. č. 4, Q. zo dňa XX.XX.XXXX pre účely konania sp. zn. 22P/50/2017 súd zistil, že maloletý v šk. r. 2016/2017 navštevoval tretí ročník, keď školskú dochádzku začal po ročnom odklade. V prvom ročníku mu triedna učiteľka navrhla z dôvodu slabých vyučovacích výsledkov návštevu pedagogicko-psychologickej poradne za účelom diagnostiky, čo matka aj urobila, ale v návštevách nepokračovala. Od tretieho ročníka mal žiak inú triednu učiteľku. Na hodinách bol od začiatku veľmi tichý až utiahnutý. Na kladené otázky nevedel odpovedať, resp. odpovedal nesprávne s chybami. Cez prestávky bol však živý a hlučný. V prvom pol roku šk. r. 2016/2017 pre chorobu vymeškal 108 hodín. Často chýbal aj v druhom polroku - 76 hodín. Absencie sa na jeho školskom výkone popísali negatívne. Keďže naďalej dosahoval veľmi slabé výsledky, triedna učiteľka navrhla matke, aby pokračovali v navštevovaní poradne. Matka súhlasila a viac začala spolupracovať aj s triednou učiteľkou. Zlepšila sa aj domáca príprava, čo bolo veľmi vidieť na vyučovaní. Začal sa hlásiť, byť viac aktívny a celkovo sa viac snažiť. Napriek tmu dosiahol aj v druhom polroku veľmi slabé výsledky (slovenský, anglický jazyk a matematika 4, prírodoveda a vlastiveda 3). Medzery vo vedomostiach sú hlboké, chýba v nich kontinuita. Veľmi slabo a trhane číta. Niekedy slabikuje, inokedy si najprv číta potichu a až potom nahlas.. Často si prečíta len prvú slabiku a zvyšok sa snaží domyslieť a potom robí chyby. Nečíta s porozumením. Veľké problémy mu robí písanie diktátov, kde robí veľa gramatických chýb, nemá utvrdené správne tvary písmen. Jeho psychomotorické tempo je pomalé, ťažšie udrží pozornosť a tá rýchlo ochabuje. Ťažko si zapamätáva, naučené rýchlo zabúda. Škola v čase podania správy nebola informovaná o výsledkoch pedagogicko-psychologického vyšetrenia, takže nemala potvrdené, či sa na slabých výsledkoch žiaka prejavovali poruchy učenia. Spolupráca s matkou je bezproblémová, na triedne aktívy rodičovského združenia chodí pravidelne, o syna a dianie v škole sa zaujíma. Žiak chodí do školy na čas. S jeho správaním neboli výraznejšie problémy. Školskú družinu ani žiaden záujmový krúžok v rámci školy nenavštevoval. Z aktualizovaného komplexného hodnotenia maloletého, podaného základnou školou na výzvu súdu dňa 20.02.2018 vyplýva, že maloletý v prvom polroku šk. r. 2017/2018 vo 4. ročníku prospel s rovnakým prospechom ako v predchádzajúcom školskom roku. Správanie je veľmi dobré. Vymeškal 87 hodín, všetky hodiny mal ospravedlnené, chýbal pre chorobu. Do školy chodí načas, nikdy nemeškal. Na triedne rodičovské schôdzky chodí matka. Nikto iný z rodiny sa na P. pýtať nebol. O svojej rodine alebo pomeroch v nej sa maloletý nevyjadruje, prípadne len veľmi málo. V minulosti povedal, že otca nepozná a nestýkajú sa. Mimo toho ak niekoho spomenie, je to len mama. Ide skôr o tichého a nevýrazného žiaka. Jeho hlásenie sa zlepšilo. Celkovo je v porovnaní s predchádzajúcim školským rokom o niečo istejší a smelší. Zlepšenie badať najviac vo výchovných predmetoch - na telesnej a výtvarnej výchove a na pracovnom vyučovaní, na ktorých predmetoch pracuje s chuťou a nasadením. Je priebojnejší aj pri loptových hrách a rôznych súťažiach. Naďalej je jeho psychomotorické pracovné tempo pomalé, ťažšie udrží pozornosť, ktorá rýchlo ochabuje. Ťažko si zapamätáva na naučené rýchlo zabúda. Je v riešení pedagogicko-psychologickej poradne, pričom podľa predbežných informácií bude navrhnutá jeho integrácia z dôvodu porúch učenia. Cez prestávky je veľmi živý, často sa naháňa so spolužiakmi po triede, je hlučný a vystrája. Opakovane je napomínaný. Okrem toho s jeho správaním nie sú výraznejšie problémy.

15. Maloletý je podľa potvrdenia Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na F. č. X v Q. vydaného pre účely konania 22P/50/2017 v starostlivosti tohto centra od r. 2016 za účelom diagnostiky problémov v učení. Na dohodnuté sedenia prichádza vždy v sprievode matky. Vychádzajúc z potvrdení zo žiackej knižky maloletého absolvoval sedenia v šk. r. 2016/2017 v dňoch 07.03.2017,

23.03.2017, 30.03.2017, 11.04.2017, 09.06.2017 a 02.10.2017. Okrem návštev pediatra v uvedenom období absolvoval 05.05.2017 aj návštevu u oftalmológa.

16. Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 12.02.2018 založeného do spisu sp. zn. 22P/50/2017 vyplýva, že do starostlivosti centra je zaradený od r. 2012 pôvodne za účelom posúdenia školskej pripravenosti dieťaťa. Na základe celkovej nezrelosti mu bol navrhnutý odklad školskej dochádzky a následne bol zaradený do stimulačného programu, ktorý absolvoval. Na stretnutia chodil s matkou. Počas práce bol nesamostatný, tichý, pôsobil zakríknuto, pozorovali výraznú naviazanosť na matku. V r. 2016 na podnet základnej školy realizovali psychologické a špeciálno-pedagogické vyšetrenie za účelom diagnostiky príčin vzdelávacích ťažkostí maloletého, ako pomalé pracovné tempo, slabé čítanie, výrazná chybovosť v písaní diktátov, ťažkosti v zapamätávaní, nesústredenosť. Vyšetrenie bolo zo strany matky bez udania dôvodu prerušené. Na podnet školy matka opäť nadviazala kontakt s centrom v marci 2017, nakoľko problémy s učením sa prehlbovali. Aktuálne výsledky vyšetrení poukázali, že ťažkosti v učení primárne súvisia so špecifickou poruchou učenia - dyslexia, dysortografia. Súčasne zaznamenali u dieťaťa oscilujúcu pozornosť a pomalšie psychomotorické tempo, oslabené vôľové vlastnosti, umocnené jeho emočnou labilitou. Globálne intelektové výkony sú aktuálne rozložené v pásme priemere. Na základe výsledkov odborných vyšetrení odporučili vzdelávať žiaka formou individuálneho začlenenia v základnej škole. Matka prerušenie vyšetrenia odôvodnila tým, že sa radila s inými matkami a v tom čase jej problémy syna nepripadali také závažné. Keďže nešlo o povinnú terapiu a aj iné matky s návštevou centra skončili, prestala tam chodiť aj ona. Keďže však synove problémy pretrvávali a napriek tomu, že sa s ním doma učila a prebraté učivo vedel, výsledky v škole tomu nenasvedčovali, opätovne sa radila s triednou učiteľkou, ktorá jej odporučila pokračovať v centre, čo aj akceptovala.

17. Podľa aktualizovanej správy S. zo dňa 05.09.2018 maloletý v šk. roku 2017/2018 vo 4. ročníku dosiahol dobré výsledky z matematiky, anglického jazyka a prírodovedy a dostatočné výsledky zo slovenského jazyka a vlastivedy. Správanie je veľmi dobré. V uvedenom školskom roku mal 149 vymeškaných hodín, pričom všetky boli ospravedlnené. Do školy chodí načas. Na triedne rodičovské schôdzky chodí matka. O svojej rodine a pomeroch v nej sa P. nevyjadruje, prípadne len veľmi málo. Je žiak skôr tichý, menej aktívny. V minulosti sa hlásil len minimálne, čo vo 4. ročníku zlepšilo a hlási sa viac. Bol istejší a smelší. Zlepšenie badať najviac vo výchovných predmetoch - na telesnej a výtvarnej výchove a na pracovnom vyučovaní, kde pracuje s chuťou a nasadením, pričom je priebojnejší pri loptových hrách a rôznych súťažiach. Jeho psychomotorické pracovné tempo je pomalé, ťažšie udrží pozornosť a tá rýchlo ochabuje. Ťažko si zapamätáva a naučené rýchlo zabúda. Absolvoval psychologické a špeciálno- pedagogické vyšetrenia, pričom mu bola diagnostikovaná dyslexia a dysortografia, na základe čoho podala matka žiadosť o individuálne začlenenie, ku ktorému došlo od apríla 2018. V rámci vyučovania žiak navštevuje školskú špeciálnu pedagogičku a jeho diagnóza je zohľadňovaná v rámci vyučovania. Cez prestávky sa javí ako živé hravé dieťa. Školský klub detí a ani žiaden záujmový krúžok v rámci školy nenavštevoval.

18. Na podnet kolízneho opatrovníka a Úradu komisára pre deti sa súd pred autoritatívnym rozhodnutím pokúsil o zlepšenie pomerov v rodine prostredníctvom intervencie Referátu poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave. Z priebežnej správy psychológa z poradensko-psychologického procesu zo dňa 06.03.2019 vyplynulo, že na žiadosť súdu pozvali účastníčky za účelom sprostredkovania vzájomnej komunikácie, preklenutie konfliktného vzťahu a nasmerovanie k zlepšeniu komunikácie medzi starou matkou a matkou maloletého dieťaťa. Uskutočnili sa 2 individuálne konzultácie so starou matkou. Matka si neželali využiť služby referátu. Účel poradenstva nie je možné efektívne naplniť za účasti len jednej z konfliktných strán. Spolupráca s klientmi bola z tohto dôvodu t.č. ukončená. V prípade budúceho záujmu klientov sú otvorení spolupráci.

19. Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 22.03.2019 vyplynulo, že uvedeného dňa kontaktovali matku maloletého v snahe presvedčiť ju, aby sa stretla so starou matkou maloletého. Bolo jej vysvetlené, že nakoľko odmieta účasť psychológa, stará matka má záujem si s ňou vyjasniť podmienky stretávania sa s maloletým priamo na úrade. Matka túto možnosť striktne odmietla a uviedla, že synovi nebráni v styku so starou matkou, malý má mobilný telefón s číslom starej matky a keby chcel, môže sa s ňou kedykoľvek kontaktovať.

20. Stará matka v rámci záverečnej reči uviedla, že jej ide iba o to, aby bol jej vnuk šťastný a spokojný. Nikdy u nej neplakal ani od nej neutekal, na fotkách, ktoré založila do spisu, sa usmieva. Chcela ho odfotiť aj na ďalšom stretnutí, čo však odmietol. Na Veľkú noc poslala matke SMS, či môže ju a jeho sestrenicu. Matka nezodpovedala ani na jej opakované správy. Napokon prišiel P. až v stredu cca o 17.30 hod v pohode sám. Dal si čaj s koláčikom a dostal výslužku. Keď sa ho pýtala, prečo neprišiel skôr povedal, že nevedel, že volala mame. Keď ho prosila, aby jej zavolá, ak mu dá svoje telefónne číslo povedal, že nemôže. Keď sa ho pýtala, či s ňou pôjde k moru povedal jej, že pôjde k moru s mamou. Rozhodne to ale neodmietol, pričom spomínala, aký bol šťastný na ich poslednej spoločnej dovolenke. Čo sa týka prospechu maloletého, už v 2. ročníku keď sa informovala u triedenej učiteľky povedali jej, že je na prepadnutie. Keď to povedala matka, prestala s ňou komunikovať. Chcela pomôcť, ale nedalo sa. Mala za to, že maloletý nemá problém so starou matkou, ak mu nezavolá mama, ktorá je práve tá, ktorá toto odmieta riešiť. Keď vnukovi pri poslednom stretnutí povedala, že ho ľúbi, povedal jej aj on, že ju ľúbi. Vždy to bude jej vnuk a vždy sa bude o neho zaujímať. Podľa nej na neho nikdy nerobila nátlak

21. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

22. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

23. Podľa § 25 ods. 5 vety prvej Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme mal. dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

24. Z uvedeného vyplýva, že v záujme dieťaťa bude, aby sa mohlo stýkať s blízkymi osobami, ku ktorým prechováva najmä citový vzťah. Súd musí vždy skúmať, či takáto úprava styku bude v záujme dieťaťa a či si to budú vyžadovať pomery v rodine, teda, či by nedošlo k citovému strádaniu, či by rozvoj dieťaťa bol úplný najmä po stránke citovej, rozumovej a mravnej, pokiaľ by dieťaťu nebolo umožnené stretávať sa s týmito osobami. Umožnenie (upravenie) styku mal. dieťaťa s pomerne široko koncipovaným okruhom blízkych osôb v zmysle § 116 OZ dáva súdu dostatočne veľký priestor pre rozhodovanie o úprave styku mal. dieťaťa s osobami, ktoré pozitívne môžu obohatiť jeho celkový, najmä však jeho citový vývoj.

25. Keďže § 25 ods. 5 druhá veta Zákona o rodine odkazuje na primerané použitie odsekov 1 až 4, styk dieťaťa s týmito blízkymi osobami môže byť aj predmetom dohody medzi rodičmi podľa § 25 ods. 1. Uvedenú problematiku rozoberalo aj rozhodnutie R 63/1965, podľa ktorého pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať z toho, že tu ide o obmedzenie rodičovských práv rodičov, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov uvedených v § 44 ods. 1 a 2 zákona o rodine (teraz § 38). Súčasná moderná právna úprava, ktorá plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko, akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a pod. Súd však musí prihliadať aj na vek, zdravotný stav a pod. týchto príbuzných. Zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že v zmysle § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

26. Záujem dieťaťa však nie je pri úprave styku s blízkymi osobami jediným kritériom. Druhým podstatným kritériom je to, že tento styk vyžadujú pomery v rodine. Vo vzťahu k pomerom v rodine je potrebné podotknúť, že zákon má na mysli najmä to, že súdne rozhodnutie nie je nevyhnutné, pokiaľ sa títo príbuzní na styku dokážu s rodičmi dohodnúť.

27. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka, ktorej bol maloletý P. L. zverený do osobnej starostlivosti po rozvode jej manželstva s otcom maloletého, ktorý o dieťa nikdy neprejavoval a neprejavuje záujem, túto starostlivosť zabezpečuje riadne, v rámci svojich možností a schopností, v rozsahu, ktorý nemá za následok ohrozenie zdravého psychického a fyzického vývinu maloletého, ktorá skutočnosť bola potvrdená správami kolízneho opatrovníka školy, ktorý maloletý

navštevuje, ako aj lekárskymi správami a to napriek tomu, že starostlivosť zo strany matky nie je v súlade s predstavami starej matky zo strany otca. Hoci súd nepochybuje o subjektívne najlepších úmysloch starej matky či už pôvodne v konaní o zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti ako aj v konaní o úpravu jej styku s maloletým, je potrebné opätovne zdôrazniť prvoradú úlohu biologického rodiča v živote každého dieťa a v neposlednom rade aj vôľu samotného maloletého P., ktorého naviazanosť na matku bola potvrdená aj zo správou Centra pedagogicko-psychologických služieb v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/50/2017, v kontexte čoho sa javí byť ako pochopiteľný jeho aktuálne už dlhšiu dobu prezentovaný odmietavý postoj k navrhovateľke, u ktorej vníma nepriateľské naladenie a mimoriadne kritický postoj voči jeho matke, zjavné tak z obsahu jej návrhov, ako aj z priebehu celého súdneho konania, podaní a prednesov starej matky, ktorá sa evidentne snaží presadiť vlastné predstavy o výchove a starostlivosti o maloletého odlišné od línie matky, ktorú reálne realizuje.

28. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predovšetkým s prihliadnutím na opísané pomery v rodine nie je možné vyhovieť návrhu starej matky na úpravu jej styku s maloletým. Hoci je nepochybné, že maloletý mal vzhľadom na výrazný podiel pomoci starej matky v starostlivosti o maloletého do jeho nástupu na povinnú školskú dochádzku priestor na vytvorenie dostatočne silnej citovej väzby k starej matke zo strany otca, ktorá je faktickým jediným príbuzným z tejto strany prejavujúcim záujem o maloletého, súd dospel k záveru, že vzhľadom na nerešpektujúci postoj starej matky k postaveniu matky v živote maloletého, ktorý sa prirodzene premieta aj do aktuálneho nastavenia maloletého voči starej matke, pomery v rodine rozhodne nevyžadujú autoritatívnu úpravu styku starej matky s maloletým, keď naopak vzhľadom na doterajšie správanie starej matky voči matke by takéto rozhodnutie iba eskalovalo už teraz napätý vzťah medzi navrhovateľkou a matkou maloletého, čo rozhodne nie je v najlepšom záujme maloletého. Z doterajšieho správania a krokov starej matky je zrejmé, že sa v živote maloletého, súc vedená pravdepodobne tým najlepším úprimným záujmom pomôcť, snažila nahradiť otca maloletého, čo je však rola, ktorá jej absolútne neprináleží. Vzhľadom na faktické vzdanie sa výkonu rodičovských práv a povinností zo strany otca tieto nemôžu automaticky prejsť na ostatných príbuzných z jeho strany, keď naopak aktuálne má rozhodujúcu zodpovednosť za zdravý fyzický a psychický vývin dieťaťa jeho matka, ktorá má právo vychovávať dieťa v súlade s jej najlepším vedomím a svedomím, ako aj presvedčením, pokiaľ nie je toto v rozpore so záujmami dieťaťa, čo však nebolo preukázané ani v tomto konaní a ani rozsiahlym dokazovaním v predchádzajúcom konaní o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktoré súdne konanie samo o sebe svedčí o negatívnom postoji navrhovateľky k matke maloletého, neuznávaní výchovných metód matky a o jej presvedčení a snahe presadiť si neprípustne vlastné predstavy o výchove maloletého. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že problémy maloletého s koncentráciou a učením sú zapríčinené dyslexiou a dysgrafiou, ktorými trpí a tiež jeho osobnými predispozíciami a nie nedostatočným výchovným prístupom matky. V prípade, pokiaľ by súd vyhovením návrhu de facto pripustil výchovný vplyv starej matky, ktorý by bol evidentne v rozpore so smerovaním matky, takýto stav by bol práve v rozpore so záujmami maloletého, ktorý by sa dostával v dôsledku dvojkoľajnej výchovy do zbytočného tlaku a bol by neprimerane, nadbytočne a hlavne neprípustne vystavovaný konfliktu lojality medzi matkou a starou matkou, ktorá však v zmysle zákona nie je oprávnená ani v prípade absencie otca zasahovať do rodičovských kompetencií matky.

29. Vo vzťahu k navrhovanému znaleckému dokazovaniu, ktoré súd nepovažoval rovnako za podstatné pre rozhodnutie vo veci a navyše by ďalej neopodstatnene zaťažovalo maloletého súd poznamenáva, že nepovažoval za podstatné preukázať, či je maloletý negatívne ovplyvňovaný jeho matkou voči starej matke, ktorá opakovane namietala manipuláciu dieťaťom voči jej osobe, keď v prvom rade je potrebné opätovne zdôrazniť, že si nemožno zamieňať postavenie a kompetencie rodiča a starého rodiča v živote dieťaťa, pričom preberanie postojov dieťaťa voči tretím osobám od primárnej vzťahovej osoby (v danom prípade matky) je zo psychologického hľadiska prirodzené a pochopiteľné, rovnako ako tendencia dieťaťa chrániť matku a stavať sa na jej stranu v prípade ak má pocit, že je matka nespravodlivo napádaná, osočovaná, inštitucionálne prenasledovaná či spochybňovaná zo strany tretích osôb, keď práve takto matka pochopiteľne vníma dlhodobé kroky a správanie starej matky voči jej osobe, čo má evidentne problém neprejaviť pred dieťaťom vzhľadom na čas trvania, intenzitu a dlhodobú nástojčivosť správania sa starej matky, ktorá odmieta akceptovať defenzívny postoj matky a neuvedomuje si, že je dôsledkom jej vlastných predchádzajúcich krokov. Pokiaľ stará matka očakáva zmenu správania a postoja matky a tým pádom aj maloletého, mala by sa v prvom rade zamyslieť nad vlastným správaním k matke maloletého, ktorá je prirodzene najbližšou osobou dieťaťa, obzvlášť vyrastajúceho bez otca v neúplnej rodine. Vzhľadom na dĺžku trvania konfliktu medzi účastníčkami konania a evidentnú hĺbku

vzájomnej nedôvery je tiež pochopiteľné, že k zlepšeniu vzťahov a k zmene postoja matky v smere snahy o urovnanie ich konfliktu nemôže dôjsť okamžite po dočasnom stiahnutí sa starej matky, napr. späťvzatím odvolania voči rozsudku o zamietnutí jej návrhu na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti, keď napriek takémuto gestu stará matka opäť následne nerešpektovala aktuálnu nepripravenosť a neochotu matky k vzájomnej komunikácii neodpovedaním na textové správy a sama sa priznala, že v snahe o stretnutie s maloletým sa tohto dožadovala zvonením na vchodovú bránu. Napokon je však vzhľadom na posledné dobrovoľné stretnutie maloletého so starou matkou po Veľkej noci, ktoré opísala vo svojej záverečnej reči zrejmé, že matka maloletého aj vzhľadom na blízkosť bydlísk a vek maloletého, tak ako tvrdila vo svojej výpovedi, skutočne ponecháva jeho stretávanie so starou matkou v primeranom rozsahu na vôli syna, čo taktiež vylučuje potrebu autoritatívnej súdnej úpravy.

30. S poukazom na uvedené teda súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na úpravu styku starej matky s maloletým súdnym rozhodnutím v zmysle § 25 ods. 5 Zákona o rodine, keď naopak autoritatívnym rozhodnutím súdu o úprave styku v zmysle návrhu by mohlo dôjsť k narušeniu stability výchovného prostredia a narušeniu duševného a citového vývoja maloletého vzhľadom na pretrvávajúci konflikt matky maloletého a navrhovateľky, ktorý sa nepodarilo v rámci výchovného pôsobenia súdu urovnať ani v priebehu súdneho konania.

31. Vzhľadom na posun v prežívaní maloletého a jeho aktuálne negatívny postoj k stretávaniu so starou matkou prezentovaný v rámci jeho vyjadrení tak v predmetnom konaní, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/50/2017 súd autoritatívne vymedzenie styku a nútenie maloletého do pravidelných kontaktov so starou matkou teda nepovažuje byť v súlade so záujmami dieťaťa, keď rozhodne nemôže prevážiť záujem na hypoteticky lepších školských výsledkoch v dôsledku možnej pomoci s prípravou do školy zo strany starej matky nad psychickou pohodou a tým pádom zdravým psychickým vývinom dieťaťa, keď takýto efekt by bol navyše sporný s prihliadnutím na argumentáciu kolízneho opatrovníka, ktorý poukazoval na vývinové štádium maloletého, s ktorou argumentáciou sa súd v plnom rozsahu stotožňuje.

32. Hoci súd nespochybňuje právo starých rodičov na kontakt s maloletými deťmi, obzvlášť v situácii, v ktorej sa nachádza maloletý vzhľadom na absenciu výchovného vplyvu otca v jeho živote, a rovnako neznižuje dôležitosť budovania medzigeneračných väzieb z hľadiska možného obohatenia vo vzťahu k osobnostnému rozvoju dieťaťa, v danom prípade dospel k záveru, že by autoritatívna súdna úprava styku starej matky s maloletým v zmysle podaného návrhu rozhodne nebola v záujme dieťaťa tiež vzhľadom na aktuálny postoj maloletého, tak ako už bolo vyššie uvedené pochopiteľne vychádzajúci z postoja jeho matky. Súd má za to, že v najlepšom záujme dieťaťa nie je vhodné aktuálne podmienky autoritatívne meniť a to ani vyhovením alternatívneho petitu smerujúceho k štandardnejšej úprave styku dieťaťa so starým rodičom, nakoľko zo psychologického hľadiska by v prípade nútenia dieťaťa do pravidelných kontaktov so starou matkou, ktoré by v rozsahu jej pôvodného návrhu dokonca smerovalo k nahradeniu rodičovských kompetencií jej syna ako otca maloletého, existovalo riziko spustenia ďalších porúch emócií a správania sa maloletého. V tejto súvislosti súd dodáva, že aj v prípade preukázania pretrvávajúcej citovej väzby maloletého na starú matku by ňou pôvodne požadovaný styk bol rozsahom neakceptovateľný vzhľadom na ním sledovaný neprimeraný zásah do osobného života matky a dieťaťa, keď vychádzajúc zo súdnej praxe môže byť primeraný časový interval medzi jednotlivými stretnutiami dieťaťa so starým rodičom vychádzajúc z konkrétnych okolností prípadu stanovený na mesiac až kvartál. Styk starého rodiča s dieťaťom totiž nesmeruje k podielu na výchove dieťaťa, ktorá je výlučne v kompetenciách rodičov, ktorí jediní disponujú rodičovskými právami a povinnosťami, ale k umožneniu stretávania sa s maloletým vnukom, teda zážitkovým trávením spoločného času za účelom udržiavania vzájomnej citovej náklonnosti. Tak, ako má maloleté dieťa právo na rodičovskú výchovu, je výchova maloletého dieťa výsostným právom jeho rodiča, a pokiaľ nie je v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, nemôže byť neprípustne neprimerane obmedzovaná a narušovaná.

33. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti teda súd návrh starej matky na úpravu styku s maloletým ako nedôvodný zamietol.

34. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý upravuje výchovné opatrenia nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností, pričom ak je to potrebné v záujme maloletého

dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovných opatrení uvedených v ods. 2 cit. zákonného ustanovenia.

35. Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani nevhodné správanie dieťaťa, ani porušenie povinností matky, resp. zneužívanie rodičovských práv a povinností matkou, súd nepovažoval za dôvodný ani návrh starej matky na nariadenie výchovného opatrenia, ktorému sa bola ochotná podrobiť sama dobrovoľne. Aj v tejto časti teda návrh starej matky z dôvodu jeho neopodstatnenosti zamietol.

36. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania predovšetkým zo strany navrhovateľky.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť

- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).