Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_6Co-90-2019.pdf
PDF · 87.77 KB
Case nature
Subarea
6Co/90/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci navrhovateľa: V. A., Z.. XX.X.XXXX, B. A.K. XX, zast. Zastavme úžeru - občianske I. na X. H. H. T. G. Q., D.Č.: XXX XX XXX, X. O. XXXX/XXX, L. Z. V., proti odporcovi: X. C. Q., Q..J..H.., D.: XX XXX XXX, X. XX, B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Malacky z 13. marca 2019 č.k. 31Csp/19/2019-30, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho a/ v uložení povinnosti odporcovi zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov tvoriacej súčasť žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu, zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 17.8.2015, b/ v uložení povinnosti zamestnávateľovi navrhovateľa L. M. Q., Q.. Q..J..H.. nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.8.2015. Odporcovi súd prvej inštancie nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie mal zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX za osvedčené, že predmetnú zmluvu uzavrel navrhovateľ a T. A. ako spoludlžníci s veriteľom. Predmetom zmluvy je poskytnutie úveru vo výške 1.140 eur. Bod 5. zmluvy obsahuje údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu a bod 6. zmluvy údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Všetky údaje v uvedených dvoch bodoch sú rovnaké, okrem údaja o RPMN, kde v bode 6. bol údaj o RPMN dopísaný rukou vo výške 25,34 %. Navrhovateľ uzavrel s odporcom dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX, ktorú navrhovateľ podpísal dňa 17.8.2015 a veriteľ dňa 19.8.2015. V bode IV dohody je uvedené, že veriteľ bude mať voči navrhovateľovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.140 eur. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu), nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. V bode V dohody je uvedené, že na základe dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne vo výške 66,21 eur mesačne. Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ
nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu, a to na najvyššiu prípustnú sumu v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.
3. Na základe týchto skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol: „V prejednávanej veci súd skúmal, či sú v prvom rade dané podmienky dôvodnosti a trvania nároku, ktorého sa chce navrhovateľ domáhať vo veci samej vo vzťahu k neodkladnému opatreniu. Ak navrhovateľ zdôvodnil návrh na uloženie povinnosti veriteľovi zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov tvoriacej súčasť žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru tým, že uvedená dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vo veci samej sa chce domáhať výlučne určenia neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach, súd pristúpil k predbežnému skúmaniu priloženej Dohody. Z tejto Dohody súd zistil, že hoci bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, v jej texte je veľkými hrubými písmenami uvedené, že navrhovateľ ako spotrebiteľ si má Dohodu pred jej podpísaním riadne prečítať. Ďalej sa v texte (hneď prvá veta prvého ustanovenia) Dohody uvádza, že si je dlžník vedomý, že uzatvorenie tejto Dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo poskytnutia úveru. Ďalej je v texte hrubými písmenami uvedené, že dlžník má možnosť uzavretie tejto dohody odmietnuť tým, že ju nepodpíše. V článku III Dohody je uvedené aj poučenie o dôsledkoch uzavretia takejto Dohody. V čl. 5 Dohody je uvedená suma, ktorú je veriteľ oprávnený mesačne na základe tejto Dohody žiadať. Dohoda je v rozsahu jednej A4 strany a pár riadkov na druhej strane a je napísaná primerane veľkým písmom. Z uvedeného má súd momentálne za to, že platnosť takejto Dohody bez ďalšieho dokazovania spochybnená nie je. Uvedená Dohoda sa javí v súlade s § 5a ods. 1 písm. a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Ďalej navrhovateľ tvrdil, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXXX je neplatná s poukazom na rozpor s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri jej uzatváraní z dôvodu prijatia návrhu na uzatvorenie zmluvy so zmenami, doplnkami, nemôže byť účinným prijatím návrhu. Navrhovateľ v návrhu neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenia bodu 5., t.j. údaje o požadovanom úvere a bodu 6. údaje o schválenom úvere zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mali byť rozdielne a spôsobovať fikciu nového návrhu na uzavretie zmluvy. Súd z predloženej zmluvy zistil iba rozdiel v údaji o RPMN, ktorý bol do bodu 6. dopísaný dodatočne v nižšej výške ako bol uvedený v bode 5. zmluvy. Súd poukazuje na stanovisko Krajského súdu v Trenčíne uvedené v rozsudku 5 Co 222/2018 zo dňa 13.12.2018, podľa ktorého hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť. Takáto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná výpočtom matematického vzorca stanoveného v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ak teda účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere dojednali na výške úveru, termíne jeho splatnosti, výške, počte a splatnosti splátok úveru, úrokoch z úveru a ostatných nákladoch úveru, vykoná sa výpočet RPMN úveru podľa zákonom stanoveného matematického vzorca a zistená hodnota sa uvedie veriteľom do akceptácie návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to bez ohľadu na to, či samotný dlžník nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol alebo nie. Ďalej súd udáva, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnosti úprav pomerov medzi navrhovateľom a veriteľom, čo je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Ak by aj tvrdenia navrhovateľa ohľadne neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti (ktorej sa však v konaní vo veci samej domáhať nemieni) boli pravdivé, pre navrhovateľa by to znamenalo, že by bol povinný vrátiť veriteľovi aspoň požičanú istinu teda sumu 1.140 eur, resp. vo výške 1.026 eur ako to tvrdí navrhovateľ. Navrhovateľ súdu neozrejmil, akú sumu z uzatvorenej zmluvy o úvere už veriteľovi uhradil a v tomto smere nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy. Navrhovateľ v návrhu netvrdil, že by sa veriteľ na jeho úkor bezdôvodne obohatil nad rámec poskytnutej istiny pôžičky, pričom povinnosť tvrdenia v tomto smere zaťažovala navrhovateľa. Z výšky vymáhanej sumy 2.154,93 eur uvedenej v žiadosti o zrážky zo mzdy však možno vyvodiť, že navrhovateľ pri stanovených mesačných splátkach 66,21 eur po dobu 36 mesiacov mal uhradiť 2.383,56 eur a teda doposiaľ pravdepodobne uhradil sumu 228,63 eur a vykonanými zrážkami do dňa rozhodnutia súdu mohla byť strhnutá suma 200 - 300 eur. Je teda pravdepodobné, že navrhovateľ istinu úveru veriteľovi doposiaľ neuhradil, pričom jeho úhrady dosahujú zrejmé výšku polovice poskytnutej istiny. Aj pri stanovených zrážkach by mohla byť istina úveru uhradená až približne po piatich mesiacoch od rozhodnutia súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a preto vo veci nie je možné uzatvoriť, že je daný nevyhnutný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia a to potreba bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu. V danom prípade by musel bezodkladne hroziť nenávratný stav, pričom navrhovateľ neosvedčil, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené. V tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie. Poukázal na to, že vymedzenie pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy je neurčité a preto ide v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. o neplatný právny úkon. Zmluva o úvere obsahuje podľa žalobcu neprijateľné zmluvné podmienky a absentujú v nej obligatórne náležitosti vyplývajúce zo zák. č. 129/2010 Z.z., pretože zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti a údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f/, k/ zák. č. 129/2010 Z.z.). z týchto dôvodov sa zmluva považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú (§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Úrok vyplývajúci zo zmluvy vo výške 70,71 % je v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov treba podľa žalobcu predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej žalobca v odvolaní vyjadril názor, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore s právom Európskej únie.
6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Súd prvej inštancie vo veci vychádzal zo zistenia relevantných skutočností a na ich základe vec po právnej stránke posúdil správne. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie aj presvedčivo odôvodnil a odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 Obč. zák.).
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Obč. zák. nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Obč. zák. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že navrhovateľ zrejme nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. V predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy bol navrhovateľ výrazným písmom upozornený, že pred jej podpísaním si ju má pozorne prečítať. Súčasne v bode I. dohody o zrážkach zo mzdy je uvedené, že uzavretie takejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere alebo poskytnutia úveru a v bode II. je uvedené, že dlžník - navrhovateľ má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. V bode III. bol navrhovateľ podrobne poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Z toho vyplýva, že navrhovateľ si musel byť veľmi dobre vedomý toho, aké dôsledky bude mať pre neho uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a že bolo jeho slobodným rozhodnutím, či dohodu o zrážkach zo mzdy s odporcom uzavrie alebo nie, pričom nie je možné vyvrátiť, že úver by jej žalovaný poskytol aj v prípade, ak by s ním navrhovateľ túto dohodu nepodpísal. Napokon odvolací súd poukazuje na ust. § 9 ods. 13 zák. č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že získanie spotrebiteľského úveru možno podmieniť uzavretím v tomto ustanovení vymenovaných vzájomných závislých zmlúv, medzi ktoré patrí aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva rozpor inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie. Odvolací súd je tiež toho názoru, že právna ochrana spotrebiteľa nemôže nadobudnúť taký charakter, aby spotrebiteľa úplne zbavovala jeho zodpovednosti za právne úkony, ktoré urobil s plnou vedomosťou o ich právnych následkoch. Je preto dôvodný záver, že navrhovateľ musí niesť dôsledky svojho konania. V prejednávanej veci nebolo možné hodnotiť predmetnú úverovú zmluvu z toho hľadiska, či sa považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú, pretože predmet konania sa netýkal tejto úverovej zmluvy, ale dohody o zrážkach zo mzdy. Ak by aj predmetná úverová zmluva teoreticky bola bezúročná a bezpoplatková v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z., táto skutočnosť by nemala žiadny vplyv na platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a nezbavila by navrhovateľa povinnosti splatiť aspoň istinu z úveru, čo doposiaľ neurobil. To má za následok, že tu nie je naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov strán, ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie.
9. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).