Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/316/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti O.: H., D.. XX.XX.XXXX V. O. D.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - L.. W. O., D.. XX.XX.XXXX, H. N. V. W. XXX, O., H. Č. F. XX, N. a otec - A.. O. O., D.. XX.XX.XXXX, N. R.Z. XXXX/XX, O., o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na rozšírenie styku s maloletými deťmi O. H., D.V.. XX.XX.XXXX V. O., D.. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX sa otec maloletých detí H. V. O. domáhal zmeny úpravy styku s maloletými v zmysle svojho návrhu.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho styk s deťmi je okrem iného upravený v rozsahu každý nepárny kalendárny týždeň v čase od piatku od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod., s výnimkou prázdnin, kedy je jeho styk s deťmi upravený odlišne. Poukázal na to, že s matkou detí súhlasili s cirkevným sobášom a krstom maloletých detí, čím sa verejne zaviazali vychovávať deti v rímskokatolíckej viere. Maloleté deti H. V. O. pod vedením otca, so súhlasom matky, po absolvovaní prípravy pristúpili v O. XXXX k slávnosti prvého sv. prijímania. Podľa cirkevných prikázaní je povinnosťou veriacich, po dovŕšení 7. roku veku, zúčastniť sa v nedeľu a v prikázaný sviatok celej sv. omše. Počas víkendov v párnych kalendárnych týždňoch sú deti v starostlivosti matky, ktorá ich nevedie k dodržiavaniu tohto záväzku a deti sú tak vychovávané k dvojtvárnosti, z ktorého dôvodu navrhol, aby bol jeho styk s deťmi rozšírený na čas dvoch hodín v nedeľu párneho kalendárneho týždňa, aby mohol s deťmi absolvovať sv. omšu a do ktorého času započítal aj čas prepravy. Nadôvažok by sa tým rozšíril čas maloletých detí s ich otcom, čo je nepochybne dôležité pri ich výchove. Nenarušil by sa tým ani prípadný program maloletých detí s matkou, keďže by išlo o podvečerné hodiny v závere týždňa. Mal za to, že matka by mohla mať v tomto čase už ukončené aktivity s deťmi a mohla by obetovať tieto štyri hodiny v mesiaci k tomu, aby sa deti mohli spolu s ním zúčastniť sv. omše. Poukázal tiež na to, že pri rozhovore s maloletým H. sa tento vyjadril, že s tým nemá problém, ak nebude mať iný program. Maloletý O. sa taktiež vyjadril, že by chodil. Otec poukázal na to, že ak deti môžu navštevovať krúžky, môžu sa raz za týždeň zúčastniť bohoslužby.

3. Matka maloletých detí s návrhom otca nesúhlasila a tento žiadala ako nedôvodný zamietnuť. Poukázala na to, že akékoľvek náboženstvo a aktivity s tým spojené sú dobrovoľnou vecou každého človeka, vrátane maloletých detí. Tak ako má otec právo realizovať starostlivosť o deti počas dvoch víkendov v mesiaci, má ich aj ona, pričom s deťmi trávi tento čas rôznymi aktivitami, vrátane cestovania, výletov, stretávania sa s rodinnými príslušníkmi a priateľmi a pod. a otcom navrhovaná úprava styku by bola pre nich obmedzujúca. Víkend je jediný voľný čas, kedy sa môžu spolu s deťmi venovať záľubám a voľnočasovým aktivitám. Z jej ohľadu je to zásah do voľného času detí, s ktorými sa po doručení návrhu o uvedenom rozprávala, a to s každým zvlášť. Maloletý H. sa vyjadril, že keď trávi víkend s otcom, má otec určovať spoločné aktivity a on to plne rešpektuje. Keď je s matkou chce, aby to zase určovala ona ako matka alebo spoločne a aby tieto aktivity neboli prerušované žiadnou inou povinnosťou. Maloletý O. sa vyjadril, že ak to otec veľmi chce, tak on pôjde, ale iba pod podmienkou, že bude doma a nebudú mať iný program. Poukázala na to, že deťom nie je v žiadnom prípade bránené, aby sa zúčastňovali sv. omše. Maloletý H. je už v mnohých ohľadoch samostatným jedincom, prepravuje sa do školy, na krúžky a trávi čas osamote, môže sa tak podľa vlastného uváženia zúčastňovať sv. omše, túto požiadavku či túžbu však nikdy nevzniesol. Rovnako i maloletý O. túto požiadavku nikdy neprezentoval, ak by tomu tak bolo, matka by to akceptovala. Vyjadrila pochopenie, že otec vedie deti týmto smerom, avšak nemá za to, že by malo byť v tomto smere zasahované do jej víkendov tak, ako ona nezasahuje do víkendov otca.

4. Kolízny opatrovník doporučil súdu návrh otca zamietnuť. Vnímal ho ako zásah do práv detí, ktoré majú právo na rovnocenný styk s každým z rodičov, pričom otec žiada styk v čase, kedy majú právo tráviť ucelený čas s matkou a realizovať ňou naplánovaný program a aktivity. Namietal aj tú skutočnosť, že by bol styk upravený za presne stanoveným účelom, nech už by bol tento akýkoľvek.

5. Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu A. R. W. XX.XX.XXXX, Č.. G.. XXP/XXX/XXXX - XX. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

6. Rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. G.. XXP/XXX/XXXX - XX Okresný súd A. okrem iného upravil styk otca s maloletými deťmi.

7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

8. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

10. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Súd mal po oboznámení sa s relevantnými skutočnosťami prípadu za preukázané, že návrh otca na zmenu (rozšírenie) úpravy styku s maloletými deťmi H. V. O. nie je dôvodný, nakoľko nesleduje záujem maloletých detí a neprimeraným spôsobom zasahuje do rodičovských práv matky.

12. V zmysle § 30 Zákona o rodine majú rodičia právo vychovávať svoje deti v súlade so svojim náboženským presvedčením. Súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť otca na to, že ak rodičia spolu nežijú, má toto právo každý z nich rovnaké. Ak jeden z rodičov vyznáva určité náboženské presvedčenie a praktikuje ho vo svojom živote, má právo k tomu viesť aj svoje deti (samozrejme s ohľadom na ich vek a ich rozumovú a vôľovú vyspelosť, ktorá sa prejavuje aj autonómnosťou v rozhodovaní o určitých záležitostiach a tiež s ohľadom na to, aby to neprimeraným spôsobom nezasahovalo do ich osobnej integrity). V žiadnom prípade však uvedené nemožno naoktrojovať druhému rodičovi (ktorý s tým nadôvažok nesúhlasí), ktorý by bol donútený sa na uvedenom „zúčastňovať“ spôsobom, ktorý by nevhodným a nežiaducim spôsobom zasiahol do jeho rodičovských práv. Na tomto mieste neobstojí argument otca, že súčasný stav podporuje u detí dvojtvárnosť, keď matka k uvedenému deti nevedie. Dvojtvárnosťou by bolo, ak by matka uvedené konanie otca aktívne negovala a vedome viedla deti k presne opačným názorom, než má otec a vyvíjala by aktivity smerujúce k tomu, aby otec nemohol u detí uvedené podporovať, čo sa však nedeje. Matka nemá nič proti tomu, aby otec viedol deti k rímskokatolíckej viere a rešpektuje to. Ona sama však deti k uvedenému cielene nevedie a necháva to na ich rozhodnutí, ktorý prístup je taktiež potrebné v plnom rozsahu rešpektovať. Náboženské presvedčenie je výsadnou a osobnou vecou každého človeka a tak ako nemožno nikoho v tomto ohľade k čomukoľvek nútiť, taktiež nemožno na nikoho vyvíjať neprimeraný a nevhodný nátlak v tom smere, že bude ako rodič maloletých detí nútený strpieť neprimeraný zásah do svojich rodičovských práv spočívajúci v tom, že deti budú musieť v čase, kedy majú byť v starostlivosti tohto rodiča, realizovať styk s druhým rodičom, nadôvažok za presne stanoveným účelom, ktorým je účasť na bohoslužbe. Závažnejšou okolnosťou je potom aj zásah do práv a integrity samotných maloletých detí, ktorú skutočnosť otec zrejme vôbec nezohľadnil. Maloletý H. je vo veku, kedy mu už v žiadnom prípade nemožno naoktrojovať takúto povinnosť. Skutočnosť, že maloletý pri rozhovore s otcom s uvedeným súhlasil je nutné vnímať v kontexte všetkých ostatných okolností. Maloletý H. považuje za normálne, že v čase, kedy je u otca sa spolu s ním zúčastní bohoslužby, rovnako tak ale považuje za normálne, že keď je s matkou, majú spolu iný program, ktorý sa realizuje podľa preferencií matky. Maloletý sám uviedol, že by nešiel s otcom na bohoslužbu, ak by mal s matkou a bratom v tom čase iný program, nakoľko nepovažuje za správne, aby sa takýmto spôsobom zasahovalo do času, kedy má a môže byť s matkou. V zásade totožná bola i situácia na strane maloletého O., ktorý taktiež povedal, že by šiel iba v prípade, ak by boli doma a nemali by iný program. Obe deti sú vo veku, kedy ich už nemožno do takejto „realizácie styku“ s druhým rodičom nútiť, nakoľko už dostatočne vnímajú tú skutočnosť, že by tým bol nastolený nerovnovážny stav medzi ich rodičmi. U oboch detí by praktizovanie náboženského presvedčenia malo byť založené na báze dobrovoľnosti pričom otec by si mal v tejto súvislosti uvedomiť aj ďalšiu skutočnosť. Ak by súd jeho návrhu vyhovel, vzhľadom na postoj maloletých detí by uvedené mohlo byť v konečnom dôsledku kontraproduktívne a na vzťah detí k otcovi by to mohlo mať negatívny dopad, keďže deti by to mohli vnímať ako nerešpektovanie ich postoja vo vzťahu k realizácii styku tak s ním ako otcom, ako aj s ich matkou, s ktorou taktiež majú záujem tráviť čas plnohodnotne a v súlade s ich požiadavkami. Otec by si mal svoje ďalšie kroky v tejto oblasti zvážiť. Okrem toho by takýmto rozhodnutím súdu bol absolútne popretý princíp dobrovoľnosti, na ktorom by malo byť praktikovanie každého náboženského presvedčenia založené, keďže súd by takýmto rozhodnutím uložil maloletým deťom (!) povinnosť realizovať styk s rodičom za účelom účasti na bohoslužbe, ktorá je nepochybne náboženským obradom. Navyše by táto povinnosť bola založená na neprimeranom zásahu do rodičovských práv matky, ktorý by nemal oporu v zákone a ani v skutkovom stave daného prípadu.

13. Ďalší argument otca, že sa týmto spôsobom vážnejšie nezasiahne do práv matky realizovať styk s deťmi, nakoľko sa jedná o styk v podvečerných a večerných hodinách a program, ktorý by matka s deťmi absolvovala by už mal byť ukončený, vyhodnotil súd ako irelevantný. Ako už bolo uvedené vyššie nie je dôvod, aby bolo takýmto spôsobom zasiahnuté do práv matky bez ohľadu na to, akým spôsobom s deťmi trávi čas počas „svojho“ víkendu a otec nemá právo organizovať matke dobu, do ktorej má alebo nemá mať ukončené aktivity s deťmi, aby sa s nimi následne mohol zúčastniť bohoslužby (platí to samozrejme aj opačne). Záverom súd dáva otcovi do pozornosti ešte jednu skutočnosť. Ak by jeho návrhu aj vyhovel a rozšíril jeho styk s deťmi v ním žiadanom rozsahu, vo výroku predmetného rozsudku by v žiadnom prípade nemohlo byť výslovne uvedené, že tento styk sa má realizovať za účelom účasti na bohoslužbe. Otec by teda mohol realizovať styk s deťmi, avšak v žiadnom prípade by sa nemohol domáhať toho, aby sa s ním v tomto čase zúčastnili bohoslužby, ak by deti uvedené odmietli a v stanovenom čase by síce s otcom odišli, avšak do kostola by napr. ísť odmietli.

14. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nemôže matka a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto uzneseniu môže otec podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).