Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/48/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu ENERGY Real s.r.o., so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 36 499 366, zastúpeného konateľom spoločnosti Ing. K. G., právne zastúpeného BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 16. marca 2018 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.3.2018 potvrdil napadnuté rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení predmetného rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane sa dôkladne zaoberal a vyhodnocoval žalobcom predložené dôkazy o uskutočnení zdaniteľných obchodov, avšak napriek predloženým dôkazom, žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa reálneho dodania služieb spoločnosťou BRASTRECH, s.r.o.. Poukázal na skutočnosť, že konatelia dodávateľských spoločností sa nevedeli bližšie vyjadriť k obchodom, nevedeli uviesť mená osôb, ktoré ich mali vykonať, ani kde mali byť realizované. Žalobca nepredložil daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov.

2. Odvolací správny orgán uviedol, že samotná existencia účtovných a daňových dokladov nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných obchodov tak, ako to stanovuje § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ale úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov je vychádzať z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Povinnosťou daňového subjektu je, aby preukázal všetky skutočnosti týkajúce sa jeho daňových povinností, uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosti zdaniteľných obchodov predložením všetkých relevantných dôkazov, ktorá má k dispozícií, ktorý si však žalobca podľa názoru správcu dane ako aj odvolacieho správneho orgánu nesplnil. Odvolací správny orgán zdôraznil, že k neuznaniu odpočítania dane z pridanej hodnoty nedošlo na základe „ručenia“ daňového subjektu za neplnenie povinnosti jeho obchodného partnera ale z dôvodu, že spoločnosť BRASTRECH, s.r.o. ani jej dodávatelia nemohli práce deklarované na preskúmavaných faktúrach vykonať. Čo sa týka tvrdenia, že splnomocnená zástupkyňa spoločnosti BRASTRECH, s.r.o. p. G. potvrdila dodanie prác ich spoločnosťou na základe subdodávky, teda podľa jej výpovede práce mala vykonať spoločnosť F. C., s.r.o. a podľa účtovníctva mala práce subdodávateľsky vykonať spoločnosť X. O., s.r.o., uvedené dodanie prác bolo správcom dane taktiež vyvrátené, nakoľko ani uvedené spoločnosti nemali žiadnych zamestnancov a kompetentné osoby nevedeli uviesť mená osôb, ktoré mali práce vykonať. Čo sa týka námietok žalobcu, že správca dane nepredvolal Q. E., ktorý by bol spôsobilý dosvedčiť, že sa osobne zúčastnil na stavbách, odvolací správny orgán konštatoval, že správca dane predmetného svedka opakovane predvolával na výsluch, avšak neúspešne a taktiež ani predvedenie Obvodným oddelením PZ Prešov bolo neúspešné. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp.zn. 3Sžf/1/2011 odvolací správny orgán uviedol, že uvedený právny názor NS SE nemožno aplikovať na predmetný spor, nakoľko v predmetnom prípade nebolo preukázané, že sa uskutočnila dodávka tovaru/služieb tak ako to deklaroval daňový subjekt.

3. Záverom poukázal na ustanovenie § 49 ods.2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého môže platiteľ od dane, ktorú je povinný platiť, odpočítať len daň, ktorá je voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, teda zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočíva len vo formálnej deklarácii, v predložení doklad s predpísaným obsahom ale musia preukazovať vyžadovanú skutočnosť, musia jednoznačne preukazovať vecný súvis medzi zdaniteľným obchodom a daňovým dokladom, ktorý platiteľ uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklaruje. Platiteľ dane z pridanej hodnoty, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľných obchod bol uskutočnený. Odvolací správny orgán uviedol, že správca dane nevyžadoval od daňového subjektu preukázanie skutočností, ktorých preukázanie prináleží inému daňovému subjektu, ale povinnosťou daňového subjektu bolo preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania dane v dôsledku deklarovaného dodania prác a služieb od dodávateľa BRASTRECH, s.r.o.. Podľa konštatovania odvolacieho správneho orgánu správca dane nezaťažil daňový subjekt dôkazným bremenom, ale vlastným vykonaným dokazovaním preukázal, že deklarovaným dodávateľmi boli spoločnosti, ktoré reálne nevykonávali ekonomickú činnosť, pričom ani samotný dodávateľ a ani jeho subdodávatelia nevedeli uviesť, kto vykonával služby, ktoré boli daňovému subjektu fakturované.

4. Z administratívneho konania správcu dane a žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov začal u daňového subjektu M. (ďalej len „žalobca“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 1.štvrťrok 2014, apríl až december 2014 súbežne s daňovou kontrolou február až december 2015 dňa 27.7.2016. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.7.2017 za zdaňovacie obdobie 1.štvrťrok, apríl, máj, jún, júl a august 2014, v ktorých nebol zistený rozdiel na dani z pridanej hodnoty a protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.7.2017 za zdaňovacie obdobie september, október, november a december 2014, v ktorých bol zistený rozdiel na dani z pridanej hodnoty. Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.7.2017 bol žalobcovi doručený dňa 18.7.2017. Predmetom daňovej kontroly boli aj faktúry od dodávateľa spoločnosti BRASTRECH s.r.o. č. G na sumu 5040,- Eur, z toho DPH vo výške 840,- Eur za pomocné stavebné a rekonštrukčné práce verejné osvetlenie E., č. G na sumu 15875,23 Eur, z toho DPH vo výške 2645,87 Eur za stavbu D. A., č. G na sumu 15147,46 Eur, z toho DPH vo výške 2524,58 Eur za pomocné stavebné a rekonštrukčné práce stavba V. M. montáže.

5. Z vykonaného dokazovania mal správca dane za preukázané, že spoločnosť BRASTRECH s.r.o. v čase, kedy mala žalobcovi dodať služby nedisponovala nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia a stavebných činnosti, ktoré faktúrami deklarovala ako vlastné zdaniteľné plnenia, tieto zabezpečovala prostredníctvom svojich subdodávateľov. Správca dane nahliadol do spisu z výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie roku 2014 u spoločnosti BRASTRECH s.r.o. a zistil, že BRASTRECH s.r.o. deklaroval prijatie stavebných a rekonštrukčných prác faktúrami od dodávateľa Pre Q. O., s.r.o a to č.XXXXXXXXX na sumu 4000,- Eur za stavebné práce D. A. dátum dodania 26.10.2014, č.XXXXXXXXX na sumu 3880,- Eur za stavebné práce D. A. dátum dodania 27.10.2014, č.XXXXXXXXX na sumu 3920,- Eur za stavebné práce D. A. dátum dodania 28.10.2014, č.XXXXXXXXX na sumu 1200,- Eur za stavebné práce D. KH. dátum dodania XX.XX.XXXX, č.XXXXXXXXX na sumu 3990,- Eur za stavebné práce- stavba M. V. dátum dodania 27.10.2014, č.XXXXXXXXX na sumu 2010,- Eur za stavebné práce- stavba M. V. dátum dodania 28.10.2014, č.XXXXXXXXX na sumu 3880,- Eur za stavebné práce- stavba M. V. dátum dodania 29.10.2014 a č.XXXXXXXXX na sumu 2720,- Eur za stavebné práce- stavba M. V. dátum dodania 30.10.2014. Deklarované stavebné práce dodávateľom X. O. s.r.o. pre spoločnosť BRASTRECH s.r.o. mala podľa zistených údajov vykonávať subdodávateľsky spoločnosť F. C. s.r.o.. Správca dane mal za preukázané, že spoločnosť X. O. s.r.o. nemala v roku 2014 žiadnych zamestnancov, nemala majetok ani skladové priestory, na adrese sídla sa spoločnosť nenachádzala. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.6.2015 a zo zápisnice č. XXXXXXXX/XXXX z 23.6.2015, predmetom ktorej bol výsluch splnomocnenej zástupkyne spoločnosti BRASTRECH s.r.o. p. G. k zdaniteľným obchodom roku 2014, vyplýva, že stavebné a rekonštrukčné práce vykonávala spoločnosť X. O. s.r.o. a to pre spoločnosť U. J., s.r.o. (pôvodný názov žalobcu), kto konkrétne tieto práce vykonával a kde boli vykonané nevedela uviesť. Zo zápisnice č. XXXXXXXX/XXXX z 17.7.2015 z výsluchu p. X., splnomocneného zástupcu spoločnosti X. O. s.r.o. od 23.5.2014 na základe generálnej plnej moci, vyplýva, že spoločnosť X. O. , s.r.o. sa zaoberá sprostredkovateľskou činnosťou v oblasti stavebných prác ale aj obchodu s tovarom, stavebnou činnosťou a obchodnou činnosťou, táto nemala zamestnancov a ani nevlastnila žiadny majetok, v období od mája 2014 do februára 2015 mala v prenájme skladové priestory v X. ale nevedel uviesť presnú adresu ani od koho boli tieto priestory prenajaté. K obchodnému vzťahu so spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. v roku 2014 uviedol, že predmetom vzťahu bolo sprostredkovanie služieb a obchodu ako aj stavebné práce, nakoľko však spoločnosť X. O. , s.r.o. nemala zamestnancov, tieto stavebné práce len manažovala, tie boli vykonávané v subdodávkach v prevažnej väčšine vykonávané živnostníkmi ich subdodávateľov. Uviedol, že stavebné a rekonštrukčné práce Q., Q., H., P. A., A., E., V. pravdepodobne vykonávala spoločnosť F.V C., s.r.o. Čo sa týka spoločnosti F. C., s.r.o. tá v roku 2014 nemala žiadnych zamestnancov. Z výsluchu P.. F. X., konateľa spoločnosti F. C., s.r.o. do 25.9.2014, je zrejmé, že v roku 2014 spoločnosť už nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, preto túto predal p. A., prostredníctvom p. X.. P. A. žiadnu ekonomickú činnosť za spoločnosť F. C., s.r.o. v období od 25.9.2014 do 7.10.2015 nevykonával, nemal k dispozícií pečiatky spoločnosti, nepodpisoval faktúry ako to vyplýva z jeho výsluchu. Z výsluchu svedka p. E., splnomocneného zástupcu spoločnosti F. C. s.r.o., vyplýva, že spoločnosť vykonávala v rozhodnom období stavebnú, obchodnú a sprostredkovateľskú činnosť, výkopové práce a to prostredníctvom asi 10 zapožičaných zamestnancov ako aj živnostníkov, avšak nevedel uviesť názov firmy, od ktorej mali zamestnancov zapožičaných. Čo sa týka účtovníctva spoločnosti F. C. s.r.o. tak tá bola odovzdaná novému majiteľovi pri zlúčení spoločnosti. Správca dane na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že aj napriek tomu, že splnomocnená zástupkyňa dodávateľa BRASTRECH s.r.o. sa na ústnom pojednávaní vyjadrila, že došlo k zdaniteľnému plneniu pre kontrolovaný daňový subjekt M. J. s.r.o. (predtým U. J., s.r.o.) tak, ako je to deklarované v ňou vystavených faktúrach, v skutočnosti tieto neboli doložené konkrétnymi dôkazmi o tom, kto skutočne predmetné fakturované práce vykonal, okrem prijatých písomnosti. Správca dane následne uzavrel, že zistil duplicitu uplatnenia odpočítania dane pri fakturovaní tých istých úkonov dodávateľom prác a to od spoločnosti BRASTRECH, s.r.o., Prešov a spoločnosti H. M., s.r.o., X. B., pričom na základe dožiadania príslušného správcu dane zistil, že spoločnosť H. M., s.r.o. bola v zdaňovacom období november 2014 dodávateľom prác pri rekonštrukcii a modernizácií verejného osvetlenia v obci E. a v zdaňovacom období október 2014 dodávateľom prác pri rekonštrukcii a modernizácií verejného osvetlenia v obci B.. Faktúry dodávateľa - spoločnosti H. M., s.r.o. pre žalobcu boli v účtovníctve spoločnosti H. M., s.r.o. riadne zaúčtované, zaevidované na účely DPH a daň z nich bola riadne priznaná, taktiež boli predložené dôkazy o uskutočnení predmetných činností, evidencia pracovníkov ako aj dodávky materiálu.

6. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane vec právne uzavrel tak, že čo sa týka stavebných a rekonštrukčných prác v obci E. v októbri 2014, tieto boli dodané dodávateľom H. M., s.r.o., X. B. vyúčtované faktúrou č. XXX na sumu 112160,76 Eur s dátumom odovzdania 26.11.2014. K prácam vykonaným spoločnosťou BRASTRECH, s.r.o. na uvedenej stavbe správca dane uviedol, že na vznik nároku na odpočítanie dane nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom ale je nevyhnutné preukázať, že služby boli vykonané tým platiteľom dane v tuzemsku, ktorý vyhotovil faktúru a ktorý predmetnú službu dodal. Nakoľko však deklarovaný dodávateľ a jeho subdodávatelia nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných práv, teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia, nebolo preukázané, kto predmetné práce vykonával. K obdobným záverom dospel správca dane aj pri fakturovaných prácach na stavbe D. A. vyúčtovanými faktúrou ev.č.XXX z 7.10.2014 na sumu 15875,23 Eur, kde správca dane taktiež nespochybnil práce vykonávané na verejnom osvetlení, avšak spochybnil tú skutočnosť, že boli uvedené práce vykonané a to či došlo k výkonu prác platiteľmi alebo neplatiteľmi DPH. Rovnako posúdil aj práce vykonané spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. na stavbe D. V. vyúčtované žalobcovi faktúrou ev.č.XXX zo dňa 25.10.2014 na sumu 15147,46 Eur. Na základe uvedeného teda správca dane konštatoval, že zo strany kontrolovaného daňového subjektu došlo pri uplatnení práva na odpočítanie dane z deklarovaných dodávateľských faktúr k porušeniu základných ustanovení § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, preto mal správca dane za to, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti BRASTRECH s.r.o. vo výške 6010,45 Eur.

7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc nesprávne právne posúdenie veci ako aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistenie skutkového stavu. Žalobca mal za to, že uniesol dôkazné bremeno čo sa týka náležitostí nevyhnutných na vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr, keďže správcovi dane predložil všetky dostupné doklady k zdaniteľným obchodom a poskytol správcovi dane vysvetlenie k obchodným prípadom. Namietal prekročenie zásady primeranosti správcom dane, keďže podľa rozhodnutia správcu mal zodpovedať za plnenie daňových povinností jeho obchodných partnerov. Uviedol, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tak, ako to bolo deklarované predloženými dokladmi. Keďže žalobca mal v rozhodnom období iba 3 zamestnancov musel si zabezpečiť vykonanie prác cez iný subjekt a to práve prostredníctvom spoločnosti BRASTRECH, s.r.o.. Uviedol, že nemal povinnosť skúmať, kto za dodávateľa práce realizoval, keďže tieto boli vykonané dodávateľom a boli vykonané riadne. Obchodného partnera si v rámci dostupných možnosti preveril, avšak nemôže byť sankciovaný za neplnenie povinnosti jeho obchodného partnera. Poukázal na skutočnosť, že uskutočnenie zdaniteľných plnení bolo potvrdené samotným dodávateľom a to splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti BRASTRECH s.r.o.. Žalobca v odvolaní namietal, že správca dane nevypočul p. Q. E., ktorého označila splnomocnená zástupkyňa spoločnosti BRASTRECH, s.r.o. ako osobu, ktorá mala byť prítomná na stavbách. I. namietal, že žiaden zákon nezakazuje vykonávať činnosti subdodávateľsky. R., že o reálnom uskutočnení prác svedčia oboma stranami podpísané preberacie protokoly a zákazkové listy. O odvolaní rozhodol žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím, ktoré žalobca napadol podanou správnou žalobou.

II.

I. dôvody

X. Voči rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a spolu s ním aj rozhodnutie správcu dane považuje nezákonné, arbitrárne, vychádzajúce z nesprávneho právneho názoru a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav. I. uviedol, že v rámci daňovej kontroly so správcom dane spolupracoval, predložil mu všetky doklady a poskytol vysvetlenia, teda si splnil svoju dôkaznú povinnosť a vyčerpávajúcim spôsobom preukázal dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi ním a dodávateľom B., s.r.o. a oprávnenosť odpočítania L. z dodávateľskej faktúry. Žalobca uviedol, že správcovi dane preukázal zmluvu o dielo, preberací protokol, prehľad o prijatom a uskutočnenom zdaniteľnom plnení, faktúru, výpis z bankového účtu a ďalšie správcom požadované doklady, taktiež, že dodanie prác bolo potvrdené samotným dodávateľom, pričom správca dane porušil ustanovenie § 3 ods. 2 Daňového poriadku, keď nevykonal dokazovanie v dostatočnej miere, odmietol vykonať dôkazy navrhované žalobcom v daňovom konaní (nevypočul svedka Q. E.), čím ukrátil žalobcu na jeho právach, a preto rozhodnutie správcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti.

9. Žalobca poukázal na skutočnosť, že účtovníctvo je dôkazom vo vzťahu k tvrdeniam obsiahnutým v daňovom priznaní a až potom, čo správca dne preukáže dôvodnosť svojich pochýb o vierohodnosti, úplnosti, preukázateľnosti či správnosti účtovníctva, môže po daňovom subjekte požadovať predkladanie ďalších dôkazov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu v Brne z 30.1.2008, č.k. 2Afs/24/2007-19. Namietal tú skutočnosť, že ak správca dane nespochybňuje dodanie služby, je logické, že právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Na základe uvedeného ak o materiálnej existencii plnenia neexistujú pochybnosti, nemôže správca dane svojvoľne nepriznať daňovému subjektu odpočítanie dane. Nakoľko v predmetnom prípade nebola spochybnená materiálna existencia plnenia, žalovaný nezákonne neuznal žalobcovi odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry.

10. Žalobca mal za to, že na neho žalovaný ako aj správca dane neoprávnené presunuli dôkazné bremeno, v súvislosti s čím poukázal na rozsudok NSSR sp.zn. 3Sžf/1/2011, v zmysle ktorého ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a tovarom od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno správca dane. Opakovane uviedol, že nie je povinný a ani oprávnený skúmať odkiaľ jeho obchodný partner prijal zdaniteľné plnenia, či ho uskutočnil sám alebo ho zrealizoval subdodávateľsky. Žalobca taktiež namietal, že žalovaný procesne pochybil, nakoľko jeho rozhodnutie neobsahuje také odôvodnenie, ktoré by disponovalo všetkými obsahovými náležitosťami, keďže v odôvodnení absentuje uvedenie všetkých relevantných listinných dôkazov, ktoré by jednoznačne potvrdzovali skutkový stav zistený v daňovom konaní. Na základe podanej správnej žaloby žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil, vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.7.2018, v ktorom uviedol, že námietky žalobcu sú identické s námietkami uvedenými v jeho odvolaní, s ktorými sa žalovaný v dostatočnom rozsahu vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. K tvrdeniu o existencii materiálneho plnenia žalovaný uviedol, že žalobca síce svojimi faktúrami deklaroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ale ich reálne uskutočnenie bolo zo strany správcu dane na základe vykonaného dokazovania relevantne spochybnené. Poukázal na fakt, že konatelia dodávateľských spoločností nevedeli sa bližšie vyjadriť k obchodom, nevedeli uviesť mená osôb, ktoré ich mali vykonať ani kde mali byť realizované. Žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol žiadny dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov tak ako to deklaroval predloženými dokladmi. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov je vychádzať z daňových dokladov predložených platiteľom ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálne podklad. Povinnosťou žalobcu bolo, aby preukázal správcovi dane všetky skutočnosti tykajúce sa jeho daňových povinností, uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosti zdaniteľných obchodov predložením všetkých relevantných dôkazov, ktoré má k dispozícii. K predloženým listinným dokladom žalovaný uviedol, že žalobca predložil správcovi dane doklady týkajúce sa dodávateľa BRASTRECH, s.r.o. a to faktúry, objednávky, preberacie protokoly a súpisy prác.

12. Žalovaný poukázal na skutkový stav, ktorý zistil správca dane, a teda že na jednotlivých zákazkách sa podieľali aj iní subdodávatelia, nakoľko spoločnosť BRASTRECH, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, ani majetok ani stavebné mechanizmy, teda nedisponovala prostriedkami na zabezpečenie fakturovaných prác. Ani subdodávatelia spoločnosti BRASTRECH, s.r.o. nemali žiadnych zamestnancov a ani kompetentné osoby nevedeli uviesť mená osôb, ktoré by mali práce vykonávať. Čo sa týka nevykonania dôkazu a to výsluchu svedka E. žalovaný uviedol, že napriek viacerým predvolaniam a pokuse o predvedenie sa nepodarilo svedka vypočuť, teda uvedenú námietku považoval žalovaný za účelovú. K rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu českej republiky sp.zn. 2Afs/24/2007-119 z 30.1.2008m žalovaný uviedol, že žalovaný síce predložil doklady vyžadované zákonnom, avšak ide len o formálne obchodné transakcie a zaúčtované faktúry od dodávateľa BRASTRECH, s.r.o. sú nepreukázané a nepodložené. K faktúre č. XXXXXXXX žalovaný uviedol, že správca dane preveroval materiálnu existenciu fakturovaných prác podľa predložených dokladov a zistil, že je na nich uvedená stavba H., pričom na objednávke č. XX/XX/XXXX nie je uvedená žiadna z obcí H., B. a B.. Tvrdenia, že súčasťou faktúry sú aj práce vykonané v ďalších obciach boli B. a B. daňový subjekt nijako nepreukázal, pričom na zákazky v týchto obciach boli prijaté iné faktúry od iných dodávateľov ako P. F., H. M., s.r.o., ktoré neboli správcom dane spochybnené. Práce uvedené na faktúre č. XXXXXXXX vykonané v obci H. správca spochybnil.

13. Záverom žalovaný uviedol, že zákonné podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. nespočívajú len vo formálnej deklarácií, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale musia preukazovať vyžadovanú skutočnosť, musia preukazovať vecný súvis medzi zdaniteľným obchodom a daňovým dokladom, ktorým platiteľ uskutočnenie zdaniteľného obchodu deklaruje. Platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý si uplatňuje odpočet dane , musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľných obchod bol uskutočnený. Žalovaný uviedol, že správca dane nevyžadoval od žalobcu preukázanie skutočností, ktorých preukázanie prináleží inému daňovému subjektu ale povinnosťou daňového subjektu bolo preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania dane v dôsledku deklarovaného dodania prác a služieb od dodávateľa BRASTRECH, s.r.o., teda správca dane nezaťažil daňový subjekt dôkazným bremenom ale vlastným vykonaným dokazovaním preukázal, že deklarovanými dodávateľmi boli spoločnosti, ktoré reálne nevykonávali ekonomickú činnosť. Na základe vykonaného dokazovania bola spochybnená skutočnosť, že zdaniteľných obchod deklarovaný spornými faktúrami bol realizovaný tak, ako je na nich uvedené. V dôsledku vyššie uvedeného navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

IV.

Závery správneho súdu

14. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

17. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) S.s.p., v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“),

18. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

20. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

21. Podľa § 49 ods. 1, 2 citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (ďalej len „Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

24. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

25. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

26. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

27. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

28. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

29. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

30. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.3.2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov o vyrubení rozdielu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.9.2017 z dôvodu, že správca dane ako aj žalovaný nezákonne preniesli na žalobcu dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania tej skutočnosti, že práce vyúčtované na sporných faktúrach reálne vykonala spoločnosť BRASTRECH, s.r.o., napriek tomu, že žalobca predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými disponoval a zároveň počas daňovej kontroly spolupracoval so správcom dane.

31. Správny súd sa stotožnil s postupom správcu dane ako aj žalovaného, ktorí konštatovali, že v predmetnej veci bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, teda kontrolovanom daňovom subjekte, nakoľko tento v rámci daňovej kontroly nepreukázal, že rekonštrukčné a stavebné práce deklarované v sporných faktúrach vykonala spoločnosť BRASTRECH s.r.o.. Samotné tvrdenie splnomocnenej zástupkyne uvedenej spoločnosti o vykonaní deklarovaných prác nie je dostatočným dôkazom na konštatovanie o reálnom vykonaní prác, nakoľko toto bolo vyvrátené dôkazmi vykonanými správcom dane a to zistením, že predmetná spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov ani materiálne vybavenie na vykonanie uvedených prác, taktiež splnomocnená zástupkyňa nevedela uviesť konkrétnu spoločnosť, ktorá mala tieto práce vykonať. Z vykonaného dokazovania správcom dane vyplýva, že ani žiadna zo subdodávateľských spoločnosti uvedených splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti BRASTRECH s.r.o. a to spoločnosť F. C., s.r.o. ani X. O., s.r.o., ktorá podľa účtovníctva mala práce vykonať, nemali žiadnych zamestnancov ani materiálne vybavenie na vykonanie prác. Na základe uvedeného nemožno konštatovať, že došlo k presunu dôkazného bremena na správcu dane podľa rozsudku NSSR sp.zn. 3Sžf/1/2011, nakoľko spoločnosť BRASTRECH, s.r.o. a to ani subdodávateľsky prostredníctvom deklarovaných spoločnosti nemohla práce vykonať.

32. Správny súd poukazuje na rozsudok NSSR sp.zn. 3Sžf/80/2013 zo 14.1.2014 v obdobnej právnej veci, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov žalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb žalobcovi je pochybné. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre žalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet dane.“

33. V predmetnej právnej veci si žalobca objednal služby, ktoré mu podľa sporných faktúr dodala spoločnosť BRASTRECH, s.r.o., avšak s výnimkou objednávok, faktúr, preberacích protokolov a súpisov prác, žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, kto reálne práce deklarované na uvedených listinných dokladoch skutočne vykonal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností, nakoľko na základe dokazovania vykonaného správcom dane, boli jeho tvrdenia o prácach uskutočnených dodávateľom spoločnosťou BRASTRECH, s.r.o. vyvrátené, obdobne ako bolo preukázané, že uvedené práce v rámci subdodávky nevykonala ani žiadna spoločnosť deklarovaná dodávateľom žalobcu. Čo sa týka námietky žalobcu, že práce boli vykonané, nakoľko tieto následne odovzdal svojmu objednávateľovi na základe zmluvy o dielo, správny súd poukazuje na povinnosť žalobcu preukázať, kto reálne práce vykonal, nakoľko iba v tom prípade dôjde k preukázaniu skutočností potrebných na priznanie nároku na odpočet dane.

34. Na základe uvedených skutočností správny súd konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane.

35. Žalobca okrem výsluchu Q. E., ktorého sa nepodarilo predvolať ani predviesť pred správcu dane, napriek riadnemu vyčerpaniu zákonných možnosti, nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dôkazy, okrem tých, ktoré boli v daňovom konaní vykonané, na preukázanie svojich tvrdení o dodaní služieb spoločnosťou BRASTRECH s.r.o.. Na základe uvedeného správca dane správne vyhodnotil neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

36. Správny súd poukazuje na rozhodnutie NSSR sp.zn. 8Sžf/12/2014 z 18.6.2015, v zmysle ktorého NSSR zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, žalobcu, ktorý zodpovedá aj za to, že vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade s ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

37. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že odpočítanie dane z pridanej hodnoty je výsostne viazané na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, čo znamená, že daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť taký dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Iba formálna existencie faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia týchto súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH.

38. Obdobne NSSR aj v rozhodnutí sp. zn. 1Sžf/46/2016 zo dňa 27.6.2017 uviedol, že „daňovo účtovné doklady ako sú faktúry, dodacie a príjmové listy, potvrdené protokoly o vykonaní prác, či zhotovení diela, prepravné dokumenty, potvrdenia z mýtneho systému a iné, sú na jednej strane významnými dôkaznými prostriedkami pre oblasť súkromného práva, ale na druhej strane ide o listiny s daňovo- právnym charakterom, ktoré sú iba logickým následkom, ktoré vytvárali a formovali obsah a charakter toho ktorého zdaniteľného obchodu, pri realizácií ktorého správca dane absentoval. Preto ak správcovi dane vzniknú pochybnosti, že určitá udalosť (časť) zdaniteľného obchodu sa nezrealizovala, potom je dôkazným bremenom, ktoré má oporu v hore uvedenej zásade poctivého obchodného styku v spojení s pravidlom obozretného podnikania, žalobca ako daňový subjekt v súlade s § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. preukázať, že nielen v spochybnenej časti sa zdaniteľný obchod zrealizoval, ale aj jeho výsledky použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ...“

39. v ustanovení § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania), na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť. Toto ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011).

40. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako aj administratívneho spisu dospel k rovnakým skutkovým záverom ako správca dane a žalovaný. Správca dane čo najúplnejšie zisťoval skutkový stav podľa § 24 ods.2 Daňového poriadku, pričom v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, bol povinný preukázať žalobca. Nakoľko správca dane spochybnil reálne dodanie služieb spoločnosťou BRASTERCH, s.r.o., teda osobou deklarovanou ako vystaviteľ faktúry, na základe vyššie uvedených skutočností, bol žalobca povinný preukázať dodanie služieb uvedeným subjektom. Nakoľko však splnomocnená zástupkyňa spoločnosti BRASTRECH, s.r.o. uviedla ako subdodávateľa inú spoločnosť ako tú, ktorá mala služby dodať podľa účtovníctva, pričom obe z týchto spoločností tieto práce reálne vykonať nemohli, nakoľko nemali žiadnych zamestnancov ani materiálne vybavenie na uskutočnenie predmetných prác, pričom žalobca iné dôkazy na preukázanie dodania prác nenavrhoval, správny súd taktiež dospel k záveru, že žalobca v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno o dodaní služieb žalobcovi spoločnosťou BRASTRECH, s.r.o., teda o splnení podmienok na odpočet DPH podľa § 49 v spojení s § 51 zákona o DPH.

41. Na základe uvedených skutočností správny súd považuje postup správcu dane, ako aj žalovaného za zákonný a teda nie je podkladom na vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Čo sa týka napadnutého rozhodnutia žalovaného súd poukazuje, že napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd žalobu podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

42. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva právny záver, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

43. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 Správneho súdneho poriadku.

44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku)